V kontexte zdravotného poistenia na Slovensku, najmä pri presune rodín alebo ich členov do iných členských štátov Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska, je kľúčové porozumieť definícii a právam nezaopatrených rodinných príslušníkov. Tento článok sa zaoberá problematikou nezaopatrených detí a ich rodinných príslušníkov v kontexte slovenského zdravotného poistenia, s prihliadnutím na medzinárodné aspekty.
Definícia nezaopatreného rodinného príslušníka
Pojem "nezaopatrený rodinný príslušník" je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v stave nezaopatrenosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.
Nezaopatrené dieťa
Nezaopatrené dieťa je definované v zákone o zdravotnom poistení. Zahŕňa:
- Dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky.
- Študent do 26 rokov (denný aj externý) do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa, a ak už skôr nezískal vzdelanie II. stupňa.
- Študent denného štúdia vo veku do 30 rokov do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa.
Nezaopatreným dieťaťom nie je dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu. Taktiež nie je dieťa, ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Manžel/Manželka ako nezaopatrený rodinný príslušník
Nezaopatreným rodinným príslušníkom je tiež manžel alebo manželka, ktorá:
- Nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) a b) zákona o zdravotnom poistení.
- Nie je poistencom štátu podľa § 11 ods. 7 písm. a) a b) zákona o zdravotnom poistení.
- Je nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a) alebo písm. b) zákona o zdravotnom poistení.
- Je poberateľom rodičovského príspevku.
Zdravotné poistenie v rámci EÚ/EHP a Švajčiarska
Ak sa rodina rozhodne odísť do iného členského štátu Európskej únie, krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska, nárok na verejné zdravotné poistenie sa posudzuje aj u nezaopatrených rodinných príslušníkov. V EÚ je obvyklé, že rodinný príslušník je poistený v rovnakej poisťovni (inštitúcii sociálneho zabezpečenia) ako osoba, na ktorej je rodinný príslušník závislý.
Zmena bydliska a ekonomická aktivita v zahraničí
Ak sa osoba stane ekonomicky činnou v inom členskom štáte, ale bydlisko jej ostane na Slovensku, je potrebné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, ktoré nemusia byť rovnaké ako na Slovensku. Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na Slovensku.
Posudzuje sa situácia zákonných zástupcov (uvedených v rodnom liste). To znamená, že sa posudzuje, kde je ekonomicky činnou osobou otec dieťaťa a kde matka dieťaťa. Zároveň sa posudzuje, kde má dieťa bydlisko - tzn. v ktorom štáte sa reálne zdržiava. Dieťa spadá pod legislatívu toho štátu, kde má ekonomicky činného nositeľa (jedného zo zákonných zástupcov).
Štúdium v zahraničí
Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsku alebo Spojenom kráľovstve, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl.11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Ich pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte.
Povinnosti pri zániku verejného zdravotného poistenia
Osoby, ktoré prestali byť verejne zdravotne poistené na Slovensku z dôvodu, že podliehajú právnym predpisom iného štátu, majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Príklady situácií
Rodina Horváthovcov
Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera je osobou podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení. Deti Tomáš a Peter sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a) a b). Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia.
Rodina Kováčovcov
Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Mama Zuzana nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení. Deti Tomáš a Peter sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. a) a b). Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia.
Formy podpory pre deti a ich rodiny
Štát poskytuje rôzne formy finančnej podpory pre rodiny s deťmi. Medzi najvýznamnejšie patria:
Tehotenské a príspevok pri narodení dieťaťa
Od 1. apríla 2021 existuje tehotenské. Poskytuje sa tehotnej žene, ktorá bola nemocensky poistená aspoň 270 dní z posledných dvoch rokov. Príspevok pri narodení dieťaťa je poskytovaný jednorazovo po narodení, je vo výške 151,37 € alebo 829,86 €. Oprávnenými osobami na vyplatenie príspevku pri narodení dieťaťa budú po novom len biologickí rodičia.
Materská dávka a rodičovský príspevok
Materská dávka je súčasťou sociálneho poistenia. Pre poberanie materskej dávky musí byť dĺžka poistenia aspoň 270 dní. Materskú dávku môže poberať aj otec. Rodičovský príspevok je dávka pre rodiča alebo manžela/manželku rodiča dieťaťa do 3 rokov (alebo do 6 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav). Počas poberania materskej dávky či rodičovského príspevku je osoba dôchodkovo poistená.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavok sa vypláca mesačne, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku dieťaťa, ak spĺňa podmienku nezaopatrenosti. Výška prídavku predstavuje sumu 60 EUR (rok 2025).
Zmeny v legislatíve od roku 2013
V októbri 2013 boli v NR SR schválené dva zákony, ktoré upravujú príspevky na deti. Nový zákon o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 235/1998 Z. z. Uvedené právne predpisy nadobudli účinnosť dňa 1. januára 2014.
Nový zákon zavádza viacero zmien, vrátane sprísnených podmienok nároku na príspevok pri narodení dieťaťa, ako je absolvovanie pravidelných mesačných preventívnych lekárskych prehliadok od štvrtého mesiaca tehotenstva do pôrodu, uzatvorenie dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dieťa a bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky.
tags: #nezaopatrene #dieta #zdravotne #poistenie