Problémy so spánkom u detí, najmä ak máte doma viacero potomkov s odlišnými potrebami, môžu byť pre rodičov obrovskou výzvou. Keď dieťa spí len v pohybe kočíka, odmieta nosič a zároveň starší súrodenec potrebuje obedný spánok, skĺbiť tieto požiadavky sa zdá takmer nemožné.
Spánok v kočíku ako riešenie
Niektorí rodičia sa s podobnou situáciou stretli a našli riešenie v spánku detí v kočíku. Hoci to nemusí byť ideálne, pre mnohých sa to stalo nevyhnutnosťou. "Síce sme neriešili neodložiteľné bábo, ale bežne som s obomi chodila na celý deň von a spali v kočíku," zdieľa jedna z matiek. Iná mama popisuje, ako počiatočné pokusy o uspávanie jedného po druhom viedli k tomu, že keď zaspal jeden, druhý sa prebudil. Preto sa rozhodla staršieho dieťa prestala cez deň uspávať. Súrodenecký kočík sa môže zdať ako skvelý plán, ale nemusí byť vhodný pre staršie deti.
Existujú aj kreatívnejšie prístupy. "Staršieho daj spať doma do postele a mladšieho so daj do kočíka a voz doma po byte hore-dole kým nezaspí," radí jedna z užívateliek. "Ja som to tak robila, mala som prostredného syna, ktorý zaspal len pri pohybe kočíka do 2 rokov."
Kombinované metódy uspávania
V prípade, že jedno dieťa spí doma a druhé vonku, môže byť tiež riešením. "Ja som uspávala staršieho doma a mladsieho na balkone v kociku kde som mala zapnutu raketu tak to fungovalo," uvádza ďalšia skúsenosť. Iná mama popisuje, že v byte mala špeciálne uspávací kočík. "Mala som prostredného syna, ktorý zaspal len pri pohybe kočíka do 2 rokov. Aj večer som ho niekedy musela v kočíku uspať, keď nevedel zaspať."
Niektorí rodičia sa snažia uspávať obe deti súčasne, aj keď to nie je vždy úspešné. "Ja osobne som najskôr mladšie uspávala v kočíku a staršia bola pri mne a keď zaspalo tak som išla dať spať staršiu. V horšom prípade som uspávala v spálni obe súčasne jedno v kocari a druhé na posteli a spievala som. Keď staršia zaspala, s mladším som išla do druhej izby."
Keď dieťa vykazuje extrémne správanie
Niektoré deti sú extrémne náročné, čo môže viesť k podozreniu na vývinové poruchy. "Baby má prosím niekto skúsenosť? Mám druhé dieťa , syna, ja neviem ako sa vyjadriť ale je neznesiteľný , nič sa mu nepáči ,nič mu nevyhovuje...je sneh ,zle je ,more?zle je...mrnci pri prechádzke ,niekam s ním ísť to je strata nervov , sme doma tak len ničí nevie sa hrať sám , stále kričí , nerozpráva ešte.bude mať 3roky , nespava poriadne ..mám pocit že ja nič zo života nemám pri ňom,nemá mi kto pomôcť , muž v práci stále .."
V takýchto prípadoch je často odporúčaná konzultácia s odborníkmi. "U psychologa si bola? To že má očný kontakt, neznamená že je úplne ok. Porúch autistického spektra je veľa. Za návštevu psychologa nič nedáš, keď už nič iné, môže ti aspoň poradiť ako s ním pracovať a zvládať jeho prejavy." Iná skúsenosť hovorí o diagnóze ADHD a hraničného Aspergera u dieťaťa, ktoré malo podobné prejavy. "Stále ho nič nebaví, nevie sa sám zahrať, stále pre niečo kričí, poriadne nerozpráva, žiadne návštevy u kamarátok, veľmi rýchlo ho všetko prestane baviť, keď niekam prídeme tak po 10 minútach už chce ísť domov, akurát sa trocha zlepšil spánok - nebudí sa už každú noc s krikom."
10 znakov, že máte ADHD a autizmus
Je dôležité nečakať s hľadaním pomoci. "Vôbec nie je skoro na diagnostiku, my sme boli keď mal malý 2,5 roka, práveže keby náhodou bolo niečo, treba co najskor začať pracovať....a chápem tvoje zúfalstvo, nas síce ma diagnózu tak vieme prečo je taky ako je ale býva to s nim niekedy strasne ťažké."
Názory na diagnostiku a prístup
Nie všetci rodičia súhlasia s rýchlou diagnostikou. "Nemusí mat vôbec žiadnu diagnozu, proste nespla predstavy rodičov, je náročný, veľa vyžaduje, ….proste veľmi únavne pre rodičov," píše jedna z diskutujúcich. Na druhej strane, iná matka zdôrazňuje dôležitosť včasnej intervencie. "Vôbec nie je skoro na diagnostiku, my sme boli keď mal malý 2,5 roka, práveže keby náhodou bolo niečo, treba co najskor začať pracovať....a chápem tvoje zúfalstvo, nas síce ma diagnózu tak vieme prečo je taky ako je ale býva to s nim niekedy strasne ťažké."
Existujú aj názory, že niektoré deti sú prirodzene náročnejšie a s vekom sa ich správanie zlepší. "Nas syn bol take dieta. Sialene. Som okolo neho skakala ako opica na spagate 🙄 Inak preto mame jedinacika. Zacal rozpravat v 3.5 rokoch, prestal mrncat, prestal revat a neuveris, je na ZS a je to najlepsie, najposlusnejsie a najtichsie dieta."
Dôležitý je aj prístup rodiča. "Ja som sa tiež utešovala, že len náročnejšie dieťa, veď z toho vyrastie... no nevyrástla. Teraz je druháčka a v škole masaker, hlavne v družine. Ona všetko vie, všetko si hneď pamätá, ale nespolupracuje, neposlúcha autoritu, vystrája..."
Niektorí rodičia volia prísnejší výchovný prístup. "Moja staršia mi ukázala, že nie vždy je to o rozmaznávaní. S mladšou taký problém nie je. Správa sa úplne inak. Primerane veku. Zatiaľ čo staršia je v niektorých oblastiach vysoko nadpriemer (úroveň 14-15 rokov) a v niektorých veciach strašne zaostáva."
V prípade extrémneho správania je dôležité hľadať pomoc. "Oslov centrum včasnej intervencie najbližšie k tvojmu bydlisku. oni poradia, pomôžu ako reagovať, postupovať. negativizmus hoď za hlavu, nepomôže ti. v prvom rade musíš zmeniť postoj ty, nikto to za teba neurobí a tvoje dieťa sa tiež mávnutím prútika nezmení."
Je dôležité si uvedomiť, že každý rodič robí pre svoje dieťa to najlepšie. "Niekedy je to fakt na nervy, tiež som len človek. Niekedy sa mi podarí ho niečím zaujať, vysvetliť mu, ale niekedy by som sa mohla aj na hlavu postaviť a nepomôže to. Tak dostane aj na zadok. Musí predsa aj poslúchať, nemôžem ho stále prosiť a prehovárať."
tags: #nezlozitelne #neodlozitelne #dieta