Príbeh, ktorý otriasol celým Slovenskom, sa začal v júli roku 2015 v Nitre. Dvojročná Kristínka zomrela v rozhorúčenom aute, pretože ju otec, Jozef Kurák, zabudol odviezť do škôlky cestou do práce. Táto mimoriadne nešťastná udalosť mala zrejme ďalšie smutné pokračovanie.
V júli 2015 na parkovisku v Nitre zabudol Jozef Kurák svoju dvojročnú dcéru Kristínu v aute. Bol by to úplne obyčajný deň. Lenže 22. júla 2015 sa jednej rodine zrútil svet. Tragédia, ktorá sa stala v Nitre a otriasla celým Slovenskom, nemala do tých čias v našich končinách obdobu. Podnikateľ Jozef Kurák zabudol odviezť dvojročnú dcérku Kristínku do škôlky. Dievčatko zomrelo v rozhorúčenom aute. Bolesť rodičov nakoniec vyústila do smrti samotného otca o rok a pol neskôr.
Osudný deň, ktorý zmenil všetko
V ten osudný deň Jozef Kurák viezol svoju dcérku Kristínku do škôlky tak, ako aj každý deň. "Bolo to ráno ako každé iné. Deťom som prichystal raňajky, vzal som Kristínku," spomínal neskôr. "Po ceste som riešil nejaké termíny, mal som nabitý program," priznal. Auto zaparkoval pred prácou, zbadal kolegu, vystúpil a zatvoril dvere na vozidle. "Pre mňa bola Kristínka v škôlke," podotkol Jozef. Že to nie je pravda, si uvedomil, až keď mu poobede volala manželka, ktorá išla po dcérku do škôlky a nenašla ju tam. Dievčatko v rozpálenom aute neprežilo.
Správy v televízii ukazovali až to, čo sa dialo poobede. Po telefonáte manželky, ktorá v škôlke dcéru nenašla, vybehol Jozef zrazu bezmyšlienkovite k svojmu čiernemu Passatu a parkoviskom sa ozval už len jeho zúfalý krik. Dievčatko stále pripútané v autosedačke bolo mŕtve… Prakticky celým Slovenskom letela odsudzujúca otázka - čo je to za otca? Až postupne dostali priestor odborníci, ktorí vysvetľovali, že taký ako ktorýkoľvek iný. Stať sa to totiž mohlo komukoľvek z nás.
"Syndróm zabudnutého bábätka"
Odborníci túto situáciu nazvali "syndróm zabudnutého bábätka". V situáciách, ktoré sa týkajú všedných a rutinných motorických zručností, fungujú u ľudí ako taký pomocný autopilot bazálne gangliá, čiže tá najprimitívnejšia časť nášho mozgu, takmer identická s mozgom jašteríc. Autor reportáže Gene Weingarten citoval profesora molekulárnej fyziológie z University of South Florida Davida Diamonda, ktorý je odborníkom na pamäť. Ten vysvetľoval, že v situáciách, ktoré sa týkajú všedných a rutinných motorických zručností, fungujú u ľudí ako taký pomocný autopilot bazálne gangliá, čiže tá najprimitívnejšia časť nášho mozgu, takmer identická s mozgom jašteríc.
Podobný prípad ešte slovenské súdy neriešili. V zahraničí sa podobné tragédie stávajú častejšie. Vôbec pritom nemusí ísť o nedbanlivých rodičov, odborníci túto situáciu nazvali "syndróm zabudnutého bábätka".
Súdny proces a následky
Po vyše roku od tragédie sa Jozef K. musel navyše postaviť pred súd, pričom čelil obžalobe z prečinu usmrtenia, za ktorý mu hrozilo až päťročné väzenie. Sudca sa počas procesu niekoľkokrát vrátil k tomu dňu, jednému z najhorúcejších v to leto. Podľa znaleckého posudku už po hodine bolo v aute, v ktorom dvojročné dievčatko zostalo, vyše 60 stupňov Celzia, zomrelo tak na prehriatie organizmu a na tele malo samé pľuzgiere… Každé to slovo Jozefa doslova bolelo, vo svojej záverečnej reči preto prosil sudcu, aby pri rozhodovaní o treste zvážil, že túto hrôzu už z jeho života nikdy nič nevymaže.
"Cítim vinu, že som nedokázal ochrániť svoje dieťa. Cítim vinu za to, že som túto hrôzu spôsobil. Nech bude rozsudok akýkoľvek, v našom živote nehrá dôležitú úlohu. Jeho dôsledky skôr či neskôr pominú, ale my budeme žiť ďalej. A tá hrôza tu bude. Prosím, zvážte to. Len chcem dúfať a veriť, že sa toto nikdy nezopakuje," dodal roztraseným hlasom a so slzami v očiach.
Prvostupňový súd ho napriek tomu uznal za vinného a vymeral mu dvojročnú podmienku. Proti rozsudku o vine sa preto odvolal a o veci mal následne rozhodnúť krajský súd.
Smrť Jozefa Kuráka
Medzi obcami Malanta a Pohranice našli ráno o 09.30 h muža, ktorý si vraj bol zabehať. Na miesto prišli podľa informácií portálu tvnoviny.sk, ktorý správu priniesol, záchranári. Jozefa Kuráka, otca Kristínky (†2), ktorú zabudol v rozhorúčenom aute, našli padnutého na zemi. A to len kúsok od domu, kde býval so svojou manželkou. Podľa našich informácií našli Jozefa medzi obcami Pohranice a Malanta v športovom oblečení. Na mieste, kde našli Jozefovo telo, bola policajná páska. Jozef si bol zrejme zabehať. "Predbežne bolo vylúčené cudzie zavinenie tejto smrti, presná príčina bude známa až po pitve. V tejto súvislosti sme prijali trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu usmrtenia," povedala nitrianska policajná hovorkyňa Renáta Čuháková.
V dome Kurákovcov v Pohraniciach sa včera večer svietilo a podporiť zdrvenú manželku prišla blízka rodina a priatelia.“Dnes sa k tomu nechcem vyjadrovať, je to pre nás veľmi ťažké,” povedal pre Plus JEDEN DEŇ Jozefov užialený syn.
Reakcie okolia a priateľov
Jozef Kurák žil v Pohraniciach pri Nitre a miestni sa o ňom vyjadrujú len v dobrom. Niektorí špekulujú aj o možnej samovražde, čo by mohli potvrdiť aj slová jeho priateľa: „Nevieme čo sa stalo, všetko sú len špekulácie. Poznali sme sa 40 rokov, bol vždy zdravý,“ povedal. "Býval kúsok odo mňa, bola to skvelá rodina, držali spolu aj napriek tragédii, ktorá ich postihla," povedal nám sused, ktorý si neželal byť menovaný.
Boli sme sa pozrieť aj v nitrianskej redakcii Pardon, ktorej Kurák šéfoval. Práve na parkovisku pri budove zabudol svoju dvojročnú dcéru v rozpálenom aute. V redakcii už však nikto nebol, no čašníčka z kaviarne pod redakciu nám povedala, že dnes nevidela ani Kuráka, ani jeho kolegov.
Kniha ako svedectvo o priateľstve a bolesti
Spisovateľ Dušan Budzák, blízky priateľ rodiny Kurákovcov, sa rozhodol vydať svedectvo o udalostiach v knihe "Môj život s Jojom". Kniha je rozdelená na dve časti: "Kým som získal diplom" a "Päť a pol milióna sudcov". Prvá časť sa venuje študentským časom a priateľstvu s Jozefom, druhá časť opisuje tragédiu Kristínky a jej následky.
„Zachytil som tú správu v televízii úplne náhodou. Vravím si - túto budovu poznám, toto auto poznám a aj chôdza toho muža je mi povedomá! Zaregistroval som, že ten muž drží niekoho za plecia a v tej chvíli som si uvedomil, že to je Jozef. Pridal som zvuk a zachytil som posledné slová, že v Nitre sa stala tragédia, pri ktorej zahynulo malé dievčatko,“ rozpráva spisovateľ.
V knihe sa Dušan Budzák snaží vysvetliť, ako sa mohla takáto tragédia stať, a poukazuje na to, že podobné prípady sa môžu stať komukoľvek. "Keď sa totiž zíde niekoľko náhod dokopy, tak ako sa to stalo v prípade Kristínky, ktorýkoľvek človek na svete je absolútne bezmocný..." píše v knihe.
Udalosti po tragédii
Rok a pol po tragédii, v decembri 2016 sa za Kristínkou pobral aj jej užialený otec. Jozef zomrel pri behu, zradilo ho srdce. Rany na duši rodiny Kurákovcov sa znova otvorili.
Matka Katarína Kuráková v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa uviedla, že sa s Kristínkou a Jozefom rozpráva a spomína na ne. S ich staršou dcérou Karolínkou si tiež pripomínajú spoločné zážitky. Napriek bolesti Katarína zostáva silná a stojí za svojím zosnulým manželom.
Kniha Dušana Budzáka bola pre Katarínu terapeutická. Verí, že kniha je silným odkazom o priateľstve s Jozefom a o tom, ako sa v živote môžeme stretnúť s nepredvídateľnými tragédiami.
Film ako pripomienka
Príbeh Kristínky sa stal predlohou pre nový film "Otec" režisérky Terezy Nvotovej. Hlavnú úlohu otca stvárnil herec Milan Ondrík. Film má poukázať na takéto nepredstaviteľné tragédie, ktoré sa po celom svete stále dejú. Každý rok totiž takýmto spôsobom zomrú desiatky nevinných detí.
Herec Milan Ondrík priznal, že stvárniť postavu otca bola najťažšia úloha v jeho kariére. Appeluje na všetkých ľudí, aby si dávali pozor, pretože takéto prípady sa môžu stať každému.
Film má diváka vtiahnuť do prežívania otca a otvoriť mu srdce pre tieto tragické udalosti. Producentka Veronika Paštéková poznamenáva, že "syndróm zabudnutého dieťaťa" je jav, ktorý nás konfrontuje s otázkami o zločine a treste, spravodlivosti a zľutovaní.
Prevencia a následky
Prípad Kristínky Kurákovej a ďalšie podobné tragédie upozorňujú na dôležitosť prevencie. Polícia SR a záchranári neustále apelujú na rodičov, aby nezabúdali na svoje deti v aute. Existujú rôzne spôsoby, ako si pripomenúť prítomnosť dieťaťa v aute, napríklad odloženie dôležitých vecí na zadné sedadlo, používanie plyšových hračiek ako pripomienok, alebo špeciálne nálepky na aute.
Je dôležité si uvedomiť, že ponechanie dieťaťa v aute, aj na krátky čas, môže mať fatálne následky. Deti sa prehrejú oveľa rýchlejšie ako dospelí. V prípade nájdenia dieťaťa v rozhorúčenom aute je potrebné okamžite kontaktovať políciu a záchranné zložky.
Ponechanie dieťaťa v aute môže mať trestnoprávnu dohru, vrátane trestného činu opustenia dieťaťa či usmrtenia.
Je dôležité si uvedomiť, že syndróm zabudnutého dieťaťa sa môže vyskytnúť u kohokoľvek. Namiesto odsudzovania je dôležité pochopiť mechanizmy, ktoré k takejto tragédii vedú, a zamerať sa na prevenciu.