Placenta je dočasný orgán, ktorý počas tehotenstva spája dieťa s maternicou. Ide o životodárnu súčasť rozmnožovacej sústavy matky. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je spojené s placentou pomocou pupočníkovej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočníková šnúra, plodový obal a maternica - je v dokonalej symbióze a jej správne fungovanie je jedným z predpokladov bezproblémového tehotenstva.
Placenta (plodový koláč) sa začína tvoriť po oplodnení vajíčka v maternici, asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa, ale aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov.
Placenta vyzerá ako hrboľatý tkanivový kotúč posiaty krvnými cievami. Z materskej strany je tmavočervená, z plodovej strany je skôr sivá. Spájajú sa s dieťaťom cez pupočníkovú šnúru a rozvetvujú sa ako konáre stromu. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, vo svojom strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu. Asi 15 až 30 minút po pôrode dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty.
Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Krv matky prechádza placentou a cez pupočníkovú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu. Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.
Počas prvého trimestra (12 týždňov tehotenstva) produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny (choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén, progesterón) dočasná žľaza v kôre vaječníkov, takzvané žlté teliesko - corpus luteum. Potom sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť. Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa.
Placenta a viacplodové tehotenstvo
Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.
Problémy s placentou
Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.
Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice.
Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.
Nízko položená placenta je stav, pri ktorom sa placenta nachádza nízko v maternici a často pokrýva časť alebo celý vnútromaternicový vývod. Môže mať rôzne dôsledky pre tehotenstvo a pôrod, a je dôležité mať ho pod dohľadom lekára. Všetky otázky týkajúce sa uvedeného problému je potrebné smerovať na Vášho gynekológa. V jeho kompetencii je informovať Vás o potrebných režimových opatreniach, prípadne možných rizikách vyplývajúcich z aktuálneho gynekologického nálezu.
Ak vám lekár oznámi, že máte nízko položenú placentu, nepanikárte. Placenta sa väčšinou sama v priebehu tehotenstva „vytiahne“ späť nahor a ďalej od pôrodného kanála. V prípade zistenia nízko položenej placenty vás bude lekár viac monitorovať a sledovať prípadné pohyby placenty. Bohužiaľ, žiadna konkrétna liečba neexistuje. V opačnom prípade vám zrejme bude predpísaný pokoj na lôžku, veľa oddychu a žiadna väčšia fyzická námaha. V prípade krvácania urýchlene vyhľadajte lekára.
Ak máte nízko položenú placentu, gynekológ bude kontrolovať jej umiestnenie ultrazvukovým vyšetrením. Je možné, že sa v priebehu tehotenstva ešte posunie a bude môcť dôjsť k prirodzenému pôrodu. Normálny pôrod podstúpi rodička aj vtedy, keď má placentu nízko pri pôrodnom kanáli tak, že nebráni v ceste hlavičke bábätka.
Nelze jednoznačne určiť, čo spôsobuje nízko položenú placentu.
Napríklad, jedna z užívateliek uviedla: "Na ultrazvuku v 12. týždni mi tiež povedal, že mám nízko placentu. Na kontrole v 20. týždni už bolo všetko v poriadku." Iná skúsenosť: "Taktiež som to mala tak, ale doktorka mi hneď povedala, že do 20. týždňa sa to nerieši, je to bežné. Buď v pokoji."
Avšak, nie vždy sa poloha placenty upraví. "Mne povedali, že mám nízko položenú placentu v 20. týždni. Mám ju, bohužiaľ, na zadnej strane, takže sa od toho 20. týždňa ani pohla. Povedali mi, že s každým krvácaním rovno do pôrodnice, že by sa mohlo stať, že sa placenta odlučuje a to je problém."
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.
Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.
Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania.
Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.
Placenta a jej funkcia pri nedostatočnom vývoji
Placenta je orgán, ktorý sa vyvíja v maternici, keď sú ženy tehotné. Niekedy nerastie tak, ako musí, alebo sa môže zraniť. Výsledkom môže byť zdravotný stav známy ako placentárna nedostatočnosť. Tento stav je tiež bežne známy ako placentárna dysfunkcia alebo uteroplacentárna vaskulárna nedostatočnosť. Keď placenta nefunguje dobre, nemôže dodávať dostatok kyslíka a živín dieťaťu z krvného obehu matky. Bez tejto základnej podpory dieťa nemôže rásť a prosperovať. To môže spôsobiť predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť, ako aj vrodené chyby a môžu tiež zvýšiť riziko komplikácií pre matku.
Placentárna nedostatočnosť nastáva, ak sa placenta nevyvinie správne alebo je poranená. Ak dôjde k poraneniu placenty, môže to znížiť krvný obeh medzi obehovým systémom matky a placentou. Výsledkom je, že dieťa dostáva menej živín, ako je potrebné. Môže to viesť k nedostatočne vyvinutému rastu, prejavom symptómov fetálnej tiesne a ťažkému pôrodu. Ak placenta zlyhá, nedokáže poskytnúť dieťaťu dostatok kyslíka a živín z krvného obehu ženy. Bez tejto kritickej podpory nemôže dieťa dobre rásť a rozvíjať sa. Môže to mať za následok predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť a vrodené postihnutia. Zvyšuje tiež riziko komplikácií u žien.
Placentárna insuficiencia je náročná na identifikáciu, najmä pri prvom tehotenstve. Vo všeobecnosti existuje len málo alebo žiadne príznaky, ktoré súvisia s placentárnou insuficienciou. Niektoré stopy však môžu viesť k včasnej diagnostike tohto stavu. Ženy môžu pozorovať, že veľkosť ich maternice je menšia ako v predchádzajúcich tehotenstvách a plod môže byť tiež menej aktívny, ako sa očakávalo. Veľmi dôležité sú pravidelné predpôrodné prehliadky v pravidelných intervaloch. Placenta má tiež rozhodujúcu úlohu pri produkcii hormónov. Nedostatok placenty môže viesť k tomu, že dieťa dostane menej kyslíka a živín.
Placentárna nedostatočnosť sa môže vyskytnúť aj vtedy, keď existujú špecifické vývojové problémy s placentou. Placenta väčšinou býva uložená na zadnej strane maternice, výnimočne sa však nachádza v dolnej časti. Ak je placenta nízko a prekrýva vnútornú pôrodnú bránku, označuje sa ako vcestné lono alebo latinsky placenta praevia. Placenta umožňuje skrze pupočníkovú šnúru vášmu dieťaťu prijímať všetky živiny a kyslík. Jej prirodzená poloha je v zadnej časti maternice, umiestnená ale môže byť aj na prednej stene či na boku maternice. Problém nastáva, keď sa nachádza v dolnej časti maternice a čiastočne prekrýva vnútornú pôrodnú bránku.
V súčasnosti lekári nedokážu účinne liečiť placentárnu nedostatočnosť. Avšak liečba iných stavov, ako je cukrovka alebo vysoký krvný tlak, môže pomôcť pri raste dieťaťa. V takýchto prípadoch môže lekár odporučiť pokoj na lôžku alebo poslať pacienta k špecialistovi, ktorý môže predpísať určité steroidy, ktoré môžu pomôcť zvýšiť vývoj pľúc dieťaťa. Môže zvýšiť šance dieťaťa na prežitie pri predčasnom pôrode. Lekár môže tiež predpísať nízke dávky aspirínu a vitamínové doplnky, ktoré pomôžu placente pripojiť sa k maternici. Včasná detekcia je nevyhnutná pri zvládaní placentárnej insuficiencie. Ženy sa musia vyhýbať zneužívaniu drog, fajčeniu a konzumácii alkoholu. Musia zabezpečiť, aby dostali všetku požadovanú prenatálnu starostlivosť. Lekár môže vykonať testy na zistenie placentárnej nedostatočnosti.
Každý takýto prípad si vyžaduje individuálny prístup. Záleží hlavne na tom, ako hlboko je umiestnená placenta, či prekrýva pôrodný kanál, alebo zasahuje iba po jeho okraj. Rozhoduje aj to, či má budúca mamička nejaké ťažkosti, najčastejšie to býva nepravidelné krvácanie z rodidiel. Ak sa objaví, liečba a najmä pokoj sú na mieste. „Péenka“ je vhodná pri namáhavejšej práci. Ak nekrvácate, chodíte na pravidelné kontroly a sledujú vás ultrazvukom, občasný prenos šanónov vás neohrozuje. Pozorne však sledujte svoj stav. Keď spozorujete, že sa niečo zmenilo, máte výraznejší výtok, hlieny alebo krvácať, musíte ísť okamžite k svojmu gynekológovi alebo do nemocnice. Pri prevoze treba ležať. Keď je krvácanie silné, privolajte záchranku. Ako tehotenstvo postupuje, väčšine žien sa poloha placenty upraví a môžu porodiť prirodzenou cestou. Len menšiemu počtu sa stav nezmení a dieťa musí prísť na svet cisárskym rezom.
Placenta: jej vývoj a funkcia
Typy vcestnej placenty a ich dôsledky
Placenta praevia (v literally znamená „predchádzajúca placenta“) môže mať rôzne formy, ktoré ovplyvňujú spôsob pôrodu:
- Úplná placenta praevia (Placenta praevia totalis): Placenta úplne pokrýva krčok maternice. Prirodzený pôrod je v tomto prípade nemožný, preto sa najčastejšie vykonáva plánovaný cisársky rez.
- Čiastočná placenta praevia (Placenta praevia partialis): Placenta pokrýva krčok maternice len čiastočne. Aj keď je situácia miernejšia, riziko silného krvácania pri pôrode je stále vysoké, a preto sa často odporúča cisársky rez.
- Okrajová placenta praevia (Placenta praevia marginalis): Placenta siaha až k okraju krčka maternice, ale neprekrýva ho. V niektorých prípadoch sa môže s rastom maternice posunúť vyššie, čo umožňuje prirodzený pôrod. Stav sa starostlivo monitoruje ultrazvukom.
- Nízko položená placenta: Placenta sa nachádza v dolnej časti maternice, ale nezasahuje do krčka maternice. Hoci neblokuje pôrodné cesty, môže spôsobovať komplikácie v neskorších fázach tehotenstva, najmä ak zostáva príliš blízko pôrodných ciest.
Rizikové faktory a príznaky
Nie je vždy jasné, čo spôsobuje nízko položenú alebo vcestnú placentu, ale niektoré faktory zvyšujú riziko:
- Predchádzajúce tehotenstvá a pôrody.
- Cisárske rezy alebo iné operácie na maternici v minulosti.
- Viacpočetné tehotenstvo.
- Vek matky nad 35 rokov.
- Fajčenie alebo užívanie drog.
- Oplodnenie in vitro (IVF).
- Anatomické abnormality maternice.
Najčastejším príznakom vcestnej placenty je bezbolestné vaginálne krvácanie v druhom alebo treťom trimestri. Krvácanie môže byť mierne alebo silné. Niektoré ženy nemajú žiadne príznaky a stav sa odhalí až pri rutinnom ultrazvuku. V prípade akýchkoľvek príznakov, ako je krvácanie po 20. týždni tehotenstva, opakované epizódy krvácania, kŕče, tlak v podbrušku, predčasné kontrakcie alebo nepríjemný tlak na panvové dno, je nevyhnutné okamžite kontaktovať lekára.
Diagnostika a liečba
Placenta praevia sa najčastejšie diagnostikuje ultrazvukom okolo 20. týždňa tehotenstva. Ak lekár zistí, že placenta je nízko, bude jej polohu sledovať aj na ďalších kontrolách, pretože sa s rastom maternice môže posunúť vyššie.
Liečba závisí od typu placenty praevia, rozsahu prekrytia krčka maternice a prítomnosti krvácania. V mnohých prípadoch sa odporúča len sledovanie a obmedzenie fyzickej aktivity, vyhýbanie sa pohlavnému styku a dostatočný oddych. V prípade opakovaného krvácania môže byť nutná hospitalizácia. Pri úplnej alebo čiastočnej forme je najbezpečnejšou možnosťou cisársky rez.
V súčasnosti neexistuje špecifická liečba, ktorá by "vytiahla" placentu vyššie. Dôležité je dodržiavať odporúčania lekára, pravidelne navštevovať kontroly a v prípade akýchkoľvek nejasností alebo príznakov okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
