Vývoj dieťaťa: Od novorodenca po batoľa

Je batoľa alebo ešte stále dojča, keď sa vo svojich dvoch rokoch dojčí? Často hľadáme správny výraz. Čím je práve toto dieťa? Ak sa potrebujete zorientovať v pojmoch a súvislostiach i vy, pozývame vás.

Obdobia detského veku

Detský vek sa delí na 5 období, z ktorých je každé iné. Napríklad aj tým, že deti „nejako“ vyzerajú, „nejako“ sa zväčšujú, niečo už vedia a dokážu a prekonávajú „nejaké“ tie bežné choroby. Predskokanom detského veku je prenatálne obdobie (280 + - 14 dní), čiže obdobie, ktoré dieťa strávi v maminom brušku. Po narodení začína:

• Novorodenecké obdobie - od prestrihnutia pupočníka do 28. dňa života
• Dojčenské obdobie - do konca 1. roku
• Batolivé obdobie - od 1. do 3. roku
• Predškolské obdobie - od 3. do 6. roku
• Školské obdobie - od 6. do 15. roku

Psychomotorický vývoj je komplexný proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti. Ide o proces, kde všetko súvisí so všetkým a vzájomne sa prelína, nadväzuje a ovplyvňuje. Vývoj dieťaťa a vplyvy naň pôsobiace počas prvého roka života sú základom celého ďalšieho duševného vývoja dieťaťa. Hoci každé dieťa je iné a jeho vývoj môže byť odlišný, existujú určité princípy a míľniky, ktorými sa vývoj zdravého dieťaťa riadi. Je dôležité si uvedomiť, že rýchlosť, s akou dieťa napreduje v prvom roku života, nemusí nutne predpovedať jeho budúce schopnosti alebo inteligenciu.

Novorodenec (do 28 dní)

Novorodenec po vyjdení z maminho prenájmu toho má na robote veľa. Už v minúte „nula“ svojho života bábätko silno a hlasne zaplače. Asi minútu sa upokojuje a drží sa maminých pŕs. To je prvý kontakt novorodenca s mamou (ak je im to v pôrodnici dopriate). Začína samostatne dýchať, papať, nechávať odkazy v plienkach a udržuje si vlastnú telesnú teplotu. Väčšiu paniku z týchto zadaní má nezrelý novorodenec, ktorý nie je ešte „úplne hotový,“ a narodil sa predčasne. Preto tie inkubátory a pod. Úplne všetko je preň nové. Váš malý zázrak už vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“ so všetkým, čo k tomu patrí. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak - veď už ich netlmí plodová voda. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.

Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.

V priemere by mala vaša ratolesť pribrať počas prvých dvoch mesiacov 170 až 330 gramov týždenne. Hmotnosť hneď po pôrode klesá až o 10 percent pôrodnej váhy. Prírastok z hľadiska dĺžky by mal byť asi 3,5 centimetra. Obvod hlavičky by sa mal zväčšiť približne o 1 centimeter. Každé dieťa má individuálne a odlišné tempo vývoja. Bábätko spočiatku vidí ostro len na 20 až 25 centimetrov. To je presne vzdialenosť od vašej tváre, keď sa obrátite na svojho drobčeka, aby ste s ním nadviazali očný kontakt. Vzdialenejšie predmety alebo osoby vidí nejasne.

Veľmi dôležité sú vonkajšie podnety. Spočiatku sa orientuje predovšetkým na vyššie posadené a známe hlasy. Novorodenec vás neraz poteší „anjelským úsmevom“. Ide o mimovoľnú grimasu, ktorá sa zvyčajne objaví, keď spí, zriedkavejšie, keď je bdelý.

U novorodenca sa prejavujú vrodené reflexy. Sú nepodmienené. Ak by ich bábätko nemalo, znamenalo by to, že sa vyvíja nesprávne.

• Hľadací reflex: Keď sa dotknete líčka alebo okolia úst novorodenca, otočí hlavičku smerom k vašej ruke a otvorí ústa. Hľadá prsník.
• Sací reflex: Vďaka nemu bábätko saje akýkoľvek predmet, ktorý sa mu dostane do ústočiek. Tento reflex je dôležitý pre prisatie dieťaťa na prsník, prípadne na cumlík fľaše.
• Prehĺtací reflex: Stimulovanie zadnej časti jazyka a hltana spúšťa zložitý proces prehĺtania. Spolu s hľadacím a sacím reflexom v koordinácii s dýchaním je tento reflex dôležitý pri prijímaní potravy.
• Morov reflex: Priľnavý reflex je pozostatkom našej evolúcie. Pôvodne slúžil pravdepodobne na to, aby sa dieťa vedelo - podobne ako zvieracie mláďa - v nebezpečných situáciách bezpečne držať matkinho tela.
• Úchopový reflex: Keď sa dotknete dlane novorodenca prstom, dieťatko ho pevne uchopí a zovrie rúčku.

Po náročnom dni plnom návštev alebo po kontrole u pediatra môže vaše dieťatko naozaj veľmi intenzívne plakať, až nariekať. V tomto prípade je krik a plač prirodzenou formou spracovania podnetov. Postupne si vaše dieťa vyvinie schopnosť spracovávať vonkajšie dráždivé podnety iným spôsobom. Reagujte na tieto prejavy láskavou starostlivosťou.

V 1. mesiaci si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Čo najviac podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. Dôležité je správne ho držať - buď vo forme klbka v náručí, alebo vzpriamene chrbátikom smerom k hrudi. Samozrejme, inak budete držať bábätko pri zdvíhaní, inak pri kúpaní, prebaľovaní či dojčení a odgrgávaní.

Vývojové míľniky v 1. mesiaci:

• Adaptácia na nové prostredie
• Rozvoj sacieho reflexu
• Začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu
• Zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre
• Dokáže rozpoznať hlas matky
• Reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku
• Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom

Dojčenské obdobie (do konca 1. roku)

Dojčenské obdobie, napriek pomenovaniu, trvá od narodenia do konca 1. roku života, bez ohľadu na to, či sa dojčí týždeň, pol roka, alebo do zápisu do školy. Toto obdobie je „najšialenejšie“ z celého nášho života. Niekedy medzi 4. - 6. mesiacom dieťa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť a okolo prvých narodenín má 2,5 - 3 násobok toho, čo pri narodení. Do pol roka zdvojnásobíme a do roka strojnásobíme svoju hmotnosť, a narastieme bežne až do 74 cm. Ako rodičia často riešime, či naše dieťa spadá do tabuľky hmotnostných prírastkov, potom neskôr, či náhodou nie je príliš tučné, chudé, neviem aké. Preto je celkom na mieste dobre si zvážiť, čo drobcovi dávame v tomto revolučnom období papať. Nikdy to nie je pre budúci život tak dôležité, ako teraz. Tak keby vám nebolo niečo jasné, stačí si kliknúť na tieto články o výžive detí, lebo sú naozaj užitočné. V krízových situáciách pri problémoch s mliečkom vám môžu „zachrániť život“ poradkyne v dojčení, nebojte sa ich kontaktovať.

Okrem papania má naše dojča ešte na robote vývoj psychiky. Vypracúvajú sa podmienené reflexy, rýchlo sa vyvíja motorika, začína vývin reči. Prerezávajú sa mliečne zúbky, čo môže byť ťažká kapitola rastu. No a choroby, ktorým sa v dojčenskom období pravdepodobne nevyhneme: najčastejšie zdravotné problémy v dojčenskom období sú infekcie dýchacích ciest, tráviaceho ústrojenstva, močových ciest a zápaly kože. Veľmi častým problémom u dojčiat je reflux. Ale potrápiť vedia aj „obyčajné“ potničky a zapareniny.

Výživa dojčaťa: Bez akejkoľvek diskusie, mlieko od mamy je úplne naj. Odborníci odporúčajú dojčiť naplno prvých šesť mesiacov a pokračovať v dojčení s podávaním vhodnej doplnkovej stravy, tzv. V prípade dojčiat, ktoré nemôžu byť z rôznych príčin úplne alebo vôbec dojčené, odborníci odporúčajú podávať mliečnu výživu. Zavedenie vhodnej doplnkovej stravy sa odporúča najskôr na začiatku 5. S vhodným obdobím na zavedenie príkrmov vám najlepšie poradí pediater alebo pediatrička. Najčastejšie je to v období od ukončeného 4. až 6. mesiaca života. Bábätko môže papať kašu, príkrm alebo jedlo priamo z rodinného stola za predpokladu, že ponúkaná strava je preň vhodná. To znamená, že jedlo by malo:

• mať absolútne minimálny obsah soli a cukru
• byť bez aromatických prísad alebo konzervačných látok
• byť čo najprirodzenejšie a šetrne spracované

Odporúča sa vyvážený, zdravý mix ovocia a zeleniny, potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako sú celozrnné cestoviny, ryža alebo chlieb. Dôležité: Jedlo by malo byť pre dieťa zábavou a zážitkom pre všetky jeho zmysly.

Spánok dojčaťa: Potreba spánku je individuálna a veľmi sa líši od jedného bábätka k druhému. Dieťa v prvom roku života spí niekoľko hodín počas dňa, avšak tieto hodiny sú rozdelené do spánkových fáz veľmi rôznorodej dĺžky. Dokopy bábo spočiatku spí 14 až 18 hodín z 24 hodín celého dňa. Denno-nočný rytmus sa však vyvíja postupne. Mnoho krátkych spánkov počas dňa sa do polovice druhého roka života zredukuje na jednu alebo dve stále spánkové jednotky. Nočné budenie sa vyskytuje v prípade väčšiny detí, a to najmä v prvých rokoch života. Neľakajte sa, z hľadiska fyziológie to nie je nič nezvyčajné.

Vývojové míľniky od 2. do 12. mesiaca:

• 2. - 3. mesiac: Stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, otáča hlavu smerom k zvukom, pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, reaguje úsmevom na rodičov, napodobňuje ich mimiku, vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie.
• 4. - 5. mesiac: Obracia sa z bruška na chrbát, skúma objekty pomocou uchopovania, sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, napodobňuje výrazy tváre dospelých, vydáva zvuky, aby získalo pozornosť.
• 6. - 7. mesiac: Učí sa sedieť s oporou, začína sa plaziť, zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, smeje sa, reaguje na svoje meno, začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
• 8. - 9. mesiac: Sedí samostatne, pokúša sa loziť, lepšie manipuluje s malými predmetmi, začína chápať význam niektorých slov, reaguje na jednoduché pokyny.
• 10. - 12. mesiac: Skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety, začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“, chápe základné pokyny.

Batolivé obdobie (od 1 do 3 rokov)

Batolivé obdobie sa delí na tieto fázy: mladšie batoľatá od 1 do 2 rokov, staršie batoľatá od 2. po 3. rok. Batoľatá oproti dojčatám už toľko v raste nešturmujú, idú na to pozvolnejšie. Dynamiku za to naberá rozvoj reči a zmyslových vnímaní. No a úporne riešime presviedčanie dieťaťa smerom od plienky k nočníku. V tomto veku sa uzatvára veľká fontanela a doprerezávajú sa všetky mliečne zúbky. Aj kategórie problémov, ktoré utekáme riešiť k doktorovi sú diametrálne odlišné od tých najbežnejších v prvom roku. Tým, že batoľa je už pohyblivé, ale niekedy veci nestihne vopred domyslieť (nemá zatiaľ skúsenosti), často riešime úrazy, otravy, oparenia a popáleniny. Z tých bežnejších sú to infekcie dýchacích ciest a infekčné choroby.

Batoľa nazývame dieťa vo veku 13 až 36 mesiacov. Batolivé obdobie je z hľadiska emocionálneho vývoja človeka najzložitejšie. Čím je toto obdobie také zložité? Doktorka Laura Markhamová vo svojej knihe AHA! Rodičovství konkretizuje dve najdôležitejšie úlohy, ktoré sa batoľa potrebuje naučiť, a to schopnosť presadiť sa a schopnosť mať sa rád. Práve tieto dve vlastnosti sa však navzájom veľmi ovplyvňujú. Nie je pre dieťa ľahké, dosiahnuť, čo chce a pritom neraniť okolie. Ak dieťa cíti, že nahnevalo alebo sklamalo svojich rodičov, bráni mu to v sebaprijatí a sebaláske. Dieťa má pocit, že zlyháva a nie je hodné rodičovskej lásky.

Dieťa, ktoré sme doteraz nadovšetko milovali a bolo tým najmilším stvorením na svete, si zrazu začne tvrdohlavo presadzovať svoju vôľu. Dlhodobý výskum vysvetľuje, že správanie dieťaťa, jeho sociálny, psychický a emocionálny vývin, ovplyvňuje kvalita vzťahovej väzby v ranom detstve. Naše správanie voči dieťaťu výrazne ovplyvňuje jeho dozrievanie mozgu. Počas prvých dvoch rokov sa v mozgu dieťaťa vyvíjajú neurobiologické štruktúry sprostredkujúce schopnosť zvládania stresu počas celého života (tzv. kontrolný systém). Mozog veľmi húževnato a citlivo reaguje na prostredie, v ktorom dieťa vyrastá a následne sa formuje. Ak je rodič schopný dieťa citlivo vnímať a naučí sa rozoznávať rôzne potreby skryté za jeho prejavmi plaču, kriku a hnevu, nadviaže s dieťaťom hlbokú väzbu. Uspokojovanie detských potrieb a harmonické prostredie uľahčuje dozrievanie tzv. kontrolného systému v mozgu. Dieťa, ktoré naviazalo so svojimi rodičmi bezpečnú väzbu, bude schopné ovládať svoje správanie a adekvátne ho regulovať v rôznych stresových situáciách.

Ak sa nám podarí úspešne previesť batoľa týmto náročným obdobím, dieťa získa základ pre vysokú emocionálnu inteligenciu (EQ). Dieťa nie je schopné svoje emócie ovládať.

Obdobie medzi 2. až 3. rokom je charakteristické uvedomovaním si vlastníctva. Dieťa začína mať majetnícke sklony voči svojim hračkám a ak mu ich niekto berie, pociťuje frustráciu. Dieťa si postupne uvedomuje samého seba a vníma svoje rôznorodé emócie, ktoré však nie je schopné ovládať. Pociťuje podráždenosť kvôli spoločenským konvenciám a limitom, ktoré mu prekážajú vo vlastnom sebapresadzovaní sa. Schopnosť presadiť sa je dôležitá z hľadiska preberania zodpovednosti za svoje činy. Dieťa si začína uvedomovať, že nie je matkinou súčasťou a tvoria dve odlišné osoby. Dieťa začína mať nástojčivú potrebu dosiahnuť, čo si zaumieni. Začína si uvedomovať aspekty moci a vplyvu. Zisťuje, že môže ovplyvniť chod vecí a učí sa získavať kontrolu nad svojím životom. Problém nastáva, keď dieťa nadobudne pocit, že je milované len vtedy, ak robí, čo je od neho očakávané. Dieťa nadobudne pocit, že musí svoje emócie skrývať, alebo o nich klamať, ak chce byť hodné lásky a bude sa za svoje prejavy ”zlého” dieťaťa hanbiť.

Ako dieťaťu určite v hneve nepomôžeme?

• Odopieraním lásky dieťaťu, keď sa nespráva podľa našich predstáv a spoločenských očakávaní
• Keď reagujeme na detské záchvaty hnevu naším hnevom, krikom, odmietnutím, prerušujeme ťažko vybudovanú vzťahovú väzbu v dojčenskom období. Každé psychické odpojenie sa od dieťaťa narušuje náš vzťah.
• Ignorovaním záchvatov hnevu a nevšímaním si dieťa, kým sa neupokojí. Tým, že záchvat hnevu ignorujeme, nevypočujeme detské volanie o pomoc. U dieťaťa sa zakorení pocit, že sa na rodičov nemôže spoľahnúť.
• Snahou o prekričanie dieťa. Náš krik situáciu ešte viac vyhrotí.
• Posielaním dieťa preč, aby sa samo upokojilo. Dieťa od seba odoženieme preč a pošleme ho, aby sa nad sebou zamyslelo. Dieťa sa po čase upokojí, ale pochopí, že rodič ho nechal s tými strašidelnými emóciami samého.
• Bitkou alebo iným trestom dieťaťa. Dieťa nerozumie pocitom, ktoré prežíva. Nerozumie, čo ich v ňom vyvoláva a má z nich strach. Fakt, že je za ne trestané ho straší ešte viac.
• Hovorením dieťaťu, že je zlé. Dieťa potlačí svoje negatívne emócie, tie však vyplávajú na povrch v agresívnej forme správania sa voči zvieraťu, slabšiemu dieťaťu alebo vo forme poškodzovania vecí.
• Odchodom od dieťaťa a jeho opustením. Odchod od dieťaťa v období jeho záchvatu, síce spočiatku vyzerá ako úspešné riešenie, avšak spôsobí dieťaťu traumu. Od samotného narodenia je blízkosť rodiča tým, čo dieťa najviac potrebuje a strach, že by ho rodič odložil alebo opustil najhoršou nočnou morou. Hoci si rodičia uvedomujú, že by dieťa nikdy nenechali samo napríklad v nákupnom centre, na ceste alebo kdekoľvek sa začne rozčuľovať, dieťa to nevie. Automaticky sa u neho spúšťa emocionálny poplach, stúpa mu hladina stresového hormónu kortizolu a narastá v ňom panika. Dieťa síce pravdepodobne prestane s nežiadúcou činnosťou, avšak zakorení sa v ňom pocit neistoty a strach z opustenia.
• Vysvetľovaním dieťaťu, čo robí zle. Dieťa v záchvate hnevu, smútku, vzdoru nepočuje, ale potrebuje byť vypočuté. Ak sa rozhodneme mu vysvetľovať, prečo by sa nemalo správať ako sa momentálne správa, frustrácia dieťaťa narastie.

Ako batoľaťu pomôcť zvládnuť nával silných emócií

• Najdôležitejšie je uvedomiť si, čo výbuch hnevu u dieťaťa znamená, aká udalosť ho spustila a prečo. Dieťa potrebuje nadobudnúť istotu, že jeho pocity sú normálne a do budúcna bude schopné s nimi pracovať. Ak dieťaťu pomôžeme zvládnuť epizódu hnevu, jeho negatívne pocity rýchlejšie odznejú a záchvaty postupne vymiznú. Dieťa sa postupne naučí presadiť sa iným spôsobom, ktorý bude spoločensky akceptovateľný a bude schopné ovládať svoje vlastné emócie.
• Dieťa potrebuje svoje nahromadené emócie uvoľniť. Keď si všimneme prvé známky nepohody, mali by sme vyjsť naproti jeho nervozite a pomôcť mu ju uvoľniť. Najlepšie ju uvoľní záchvat smiechu alebo plaču.
• Pomenujte pocity, ktoré dieťa cíti: Dôležité je vcítiť sa do pocitov dieťaťa. Čo ho rozrušilo? Nie je unavené, hladné, prestimulované? Uznajte dieťaťu jeho pocity a pomenujte ich správnym výrazom. Dieťa tak pochopí, že jeho pocity sú normálne, existuje pre ne názov a v budúcnosti ich bude vedieť samo pomenovať, namiesto nekontrolovateľného záchvatu.
• Držte dieťa v náručí, ak to nedovolí, aspoň sa ho jemne dotýkajte: Dieťaťu pomôže, ak bude cítiť, že sme pri ňom a neopustili sme ho v jeho záchvate. Dieťa sa po pritúlení väčšinou rozplače a postupne utíši.
• Empaticky mu stanovte hranice a nedovoľte mu jednať na základe jeho emócií, ak by tým malo niekomu fyzicky ublížiť alebo niečo poškodiť: Ak vidíme, že dieťa sa chystá niekomu ublížiť, jemne ale dôrazne ho zastavíme. Vezmeme ho do náručia, pokým sa neupokojí.

Vďaka rodičom, ktorí vnímavo a citlivo reagujú na detský vzdor sa batoľa naučí, že emócie sú prirodzené, nie je na ne samo a nie sú trvalé. Zdroj: Dr. Laura Markhamová AHA! Rodičovstvo.

Vývojové míľniky od 12. do 36. mesiaca:

• 12. - 15. mesiac: Dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne, stáva sa sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami, je aktívne v interakciách s blízkymi.
• 16. - 18. mesiac: Učí sa chodiť po schodoch s oporou, skúša stavať veže z kociek, rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov, prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít.
• 19. - 24. mesiac: Stáva sa pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty, kreslí prvé jednoduché čmáranice, napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať, začína chápať koncept zdieľania.
• 25. - 30. mesiac: Výrazne rozširuje slovnú zásobu, začína tvoriť krátke vety, dokáže behať, skákať, používať príbor pri jedle, rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby, začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.
• 31. - 36. mesiac: Zlepšuje svoje pohyby, zvláda chôdzu po schodoch s pomocou, hrá sa s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty, chápe základné pravidlá spolupráce, zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety, viac rozumie rozhovorom dospelých.

tags: #novorodenec #dojca #batola #prirodoveda #4 #rocnik