Novorodenec zabudol dýchať: Ako postupovať a čo robiť v kritickej situácii

Byť rodičom novorodenca si vyžaduje zbystriť svoju pozornosť o 100 %. Krehkosť bábätka je neopísateľná a veľmi ťažko sa na ňu dá pripraviť, podobne ako syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). Jedna vec sú ochorenia, ktoré deti sprevádzajú počas detstva a dospievania a druhá je prvá pomoc pri náhlych stavoch. Rodič, starý rodič, opatrovník či ktokoľvek, komu je dieťa zverené, by mal vedieť podať prvú pomoc, ktorá bezprostredne zachraňuje život.

Pri prvej pomoci, resuscitácii srdiečka, treba postupovať pokojne a presne. Zdroj: EMIL VAŠKOP. Na snímke záchranárka Dominika Bednárová.

Keď sa bábätko narodí, jeho vývoj ešte nie je ukončený. Naďalej sa vyvíja nervový systém, pohybový aparát, kostra a svalstvo, srdcovo-cievny systém, vylučovací systém a dýchací systém. U novorodencov a malých detí sú najčastejšími problémami hnačky, zvracanie, respiračné ochorenia a úrazy.

Prevencia a pripravenosť

Prevenciou sa dá zabrániť väčšine problémov a u detí to platí omnoho viac. Dieťa síce nie je malý dospelý, ale o to viac udržuje veľkých v strehu. To, čo má ale dospelý v prípade problému spraviť hneď, je nestrácať súdnosť a nepodliehať panike a hystérii.

Kurz prvej pomoci je dôležitý. Niektoré úkony je dôležité nacvičiť si s inštruktorom, preto je vhodné aspoň raz za život absolvovať kurz prvej pomoci a sústrediť sa naň. Nikdy neviete, kedy sa dostanete do situácie, že prvú pomoc budete musieť podať.

Rozpoznanie kritických stavov

Existuje 5 stavov, ktoré bezprostredne ohrozujú život. A to zastavenie dýchania, zastavenie krvného obehu, bezvedomie, šok a vonkajšie krvácanie. Krvácanie je viditeľné, zvyšné stavy zistíme prítomnosťou vedomia a dýchania.

Jednou z nich môže byť zlyhanie základnej životnej funkcie ako je dýchanie, zástava krvného obehu či strata vedomia. Dospelý, ktorý sa pri dieťati nachádza, musí túto životnú funkciu nahradiť, alebo brániť zhoršeniu tohto stavu a privolať špecializovanú pomoc.

Čo robiť, keď dieťa nedýcha?

Čo robiť, keď sa nám zdá, že novorodenec či malé dieťa prestane dýchať? Najzákladnejší akt záchrany života treba ovládať aj o polnoci. Keď dieťa do jedného roka stratí vedomie, prestane dýchať, väčšinou to signalizuje monitor dychu, ktorý väčšina rodičov používa. A je veľmi dôležité vedieť, čo treba urobiť.

„V prvom rade treba zachovať pokoj, prísť k postieľke a vypnúť monitor dychu, aby zbytočne nevytváral viac stresu. Zoberieme dieťa do rúk, prezrieme ho či neprejavuje známky cyanózy, zmodrania pier alebo prstov. U malých detí to pekne vidieť. Môžeme s ním skúsiť jemne zatriasť. Chyba môže byť aj v monitore dychu, a to sa naozaj stáva, keď sa dieťa posunie z podložky, alebo sa prevráti. Monitor to môže vyhodnotiť, že nedýcha a urobí poplach,“ uviedla záchranárka Dominika Bednárová z Trnavy.

Prvá pomoc pri zástave dýchania

Pokiaľ však dieťa patrične nezareaguje, konáme ďalej. „Pokiaľ zistíme, že dieťa nedýcha, vidíme, že je modré, môžeme priložiť naše ucho k ústam dieťaťa, pozrieme sa, či sa dvíha hrudník, zistíme, či dieťa vydychuje. To môžeme vidieť aj počuť,“ upresnila záchranárka.

Pokiaľ testom zistíme, že dieťa nedýcha, nepanikárime, netrasieme dieťaťom veľkou silou, aby ste mu nevedome nespôsobili poškodenie mozgu, tzv. syndróm „shaken baby“. Začneme bezprostredne podávať prvú pomoc tak, že ho položíme na tvrdú podložku, stôl, prebaľovací pult či zem.

Prvých 5 vdychov a resuscitácia

„Čo je u malých detí najdôležitejšie, je úvodných päť vdychov. U detí sa nepredpokladá porucha srdcového rytmu, žeby bol ten problém v srdiečku. Predpokladáme, že problém je v dýchacích cestách, preto začíname piatimi úvodnými vdychmi. U detí do jedného roka vdychujeme len obsah našich úst do úst a nosa dieťaťa, ktoré obopneme našimi ústami. Noštek nezapchávame. Urobíme tak päťkrát. Často sa stáva, že tento úkon pomôže a dieťa sa preberie,“ uviedla Bednárová a dodala, že pokiaľ sa tak nestane, treba pristúpiť k resuscitácii, teda stláčaniu hrudníka.

„Správne miesto na stláčanie pri resuscitácii dieťaťa je stred hrudníka. Využiť môžeme dva palce, alebo prostredník s ukazovákom, čiže dvoma prstami stláčame hrudník dieťaťa do hĺbky jednej tretiny. Správny pomer po úvodných piatich vdychoch je 30/2. Tridsať stlačení a dva vdychy,“ pokračovala záchranárka. Tento pomer je stanovený pre deti aj dospelých pre lepšie zapamätanie a pre poskytnutie prvej pomoci ľuďmi bez predchádzajúcej praxe, čo je asi väčšina rodičov. Pokiaľ máte s prvou pomocou už skúsenosti, pomer u detí môže byť aj 15 ku dvom.

Väčšie deti

U detí od prvého roku treba reagovať veľmi podobne. „U detí stále platí päť úvodných vdychov a pri resuscitácii vyvinieme takú silu, aby zodpovedala veľkosti dieťaťa. A to tak, aby sme stláčali jednu tretinu hrudníka. Keď je dieťa väčšie, môžeme použiť hranu dlane ruky. Hrudník stláčame jednou rukou. Pokiaľ ide, napríklad, o osemročné dieťa a matka je tá, čo zachraňuje, tak môže použiť už dve ruky,“ dodala Bednárová.

Kedy volať záchrannú službu?

U detí sa odporúča päť úvodných vdychov a minútu resuscitovať a až potom voláme záchrannú zdravotnú službu, pretože je možné, že sa dieťa pri tomto úkone preberie. „Keď sme si nie veľmi istý, či poskytujeme prvú pomoc správne, treba zavolať a dať si operátora zdravotnej služby na hlasný odposluch. On nás bude navigovať, bude hovoriť, čo máme robiť, čo je správne, čo je nesprávne.“

Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS)

Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (anglicky Sudden Infant Death Syndrome, SIDS) označuje náhle a nevysvetliteľné úmrtie inak zdravého dojčaťa do 1 roka života počas spánku. Tento tragický jav nie je možné predvídať na základe zdravotného stavu dieťaťa a zostáva neobjasnený aj po pitve, dôkladnej obhliadke miesta úmrtia a podrobnom preskúmaní lekárskej dokumentácie.

Pri niektorých rizikových faktoroch, ktoré môžu potenciálne zvýšiť šancu vzniku syndrómu SIDS, je možné vymedziť isté skupiny bábätiek s príslušnými fyziologickými či genetickými črtami. V prvom rade ide o rizikovú skupinu charakterizovanú vekovou hranicou dva až štyri mesiace, vtedy sú bábätká syndrómom náhleho úmrtia najviac ohrozené. K vyššiemu ohrozeniu môžu prispieť aj isté faktory z aspektu pôrodu, a to najmä pôrodná váha novorodenca a predčasný príchod dieťatka na svet.

Prevencia SIDS

Existujú opatrenia, ktorými môžete pomôcť predísť tomuto syndrómu aspoň sčasti. Je veľmi ťažké pripraviť sa na niečo neočakávané a prakticky neexistuje žiadny zaručený spôsob, ako zabrániť SIDS.

• Spánok na chrbátiku - Bábätká sú pokojnejšie, keď ležia na brušku, i tak trvajte na tom, aby prvý rok jeho života spalo na chrbte.
• Prázdna postieľka - Postieľka, v ktorej vaše dieťa spí, by mala byť bezpečná, to znamená, že by mala byť čo najviac prázdna/holá. Používajte pevný matrac, no nenechávajte v postieľke vankúše ani plyšové hračky.
• Teplota tela - Bábätkám nesmie byť zima, no rovnako nebezpečné je aj ich prehriatie.
• Spite v jednej miestnosti, nie v posteli - V ideálnom prípade by vaše dieťa malo spať vo vašej izbe, ale osamote v postieľke, kolíske či inej konštrukcii určenej na spánok aspoň šesť mesiacov, a ak je to možné až jeden rok.
• Cumlík - Používanie cumlíka počas spánku môže chrániť pred náhlym zastavením dýchania.
• Dojčenie - Dojčenie znižuje pravdepodobnosť vzniku syndrómu SIDS až o polovicu.

MUDr. Elena Prokopová, pediatrička a hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, tvrdí, že monitor dychu je výborný pomocník, no dá sa žiť aj bez neho: „Určite si ho nemusia rodičia bezpodmienečne zabezpečiť. Ak bude dodržané všetko o spaní bábätka, čo je vyššie vymenované, pravdepodobnosť tejto nešťastnej udalosti, akou je predčasné úmrtie, je malá.“

„Neobávam sa. Samotný monitor dychu syndrómu náhleho úmrtia u dieťatka nezabráni. Preto treba rodičom vysvetliť, že musia dodržiavať všetky princípy bezpečného spánku a monitor dychu, ak ho majú k dispozícii, používať správne podľa návodu,“ dodala.

V rámci rizikových faktorov, ktoré môžu potenciálne zvýšiť šancu vzniku syndrómu SIDS, je možné vymedziť isté skupiny bábätiek s príslušnými fyziologickými či genetickými črtami. V prvom rade ide o rizikovú skupinu charakterizovanú vekovou hranicou dva až štyri mesiace, vtedy sú bábätká syndrómom náhleho úmrtia najviac ohrozené. K vyššiemu ohrozeniu môžu prispieť aj isté faktory z aspektu pôrodu, a to najmä pôrodná váha novorodenca a predčasný príchod dieťatka na svet.

Úmrtie bábätka v dôsledku syndrómu SIDS je spôsobené množstvom telových procesov, ktoré končia zastavením srdca. Keďže k zástave srdca môže viesť mnoho stresových situácií, rozhodne je potrebné spomenúť problémy s dýchaním. Tie môžu u novorodencov prameniť z nedávno prekonaného prechladnutia či iných infekcií dýchacích ciest. Rodičia by si preto mali dať pozor na akékoľvek náznaky dýchavičnosti alebo iných problémov s dýchaním, a to nielen počas choroby, ale aj po jej prekonaní.

Za jeden z najnebezpečnejších rodičovských počinov sa považuje práve spánok novorodenca na bruchu. Predčasné pokusy o polohovanie dieťatka na bruško môžu mať za následok práve syndróm náhlej smrti novorodenca. Spánok na bruchu totiž u detí, ktoré nedokážu ešte v počiatočnom štádiu života ovládať krčné svalstvo, vedie k vdychovaniu už raz vydýchnutého oxidu uhličitého nakopeného v akejsi bubline v blízkosti tváre. Scenár s podobným koncom hrozí aj v prípade spoločného spania bábätka s rodičmi.

Riziko syndrómu náhleho úmrtia novorodenca sa zvyšuje aj v dôsledku nevhodného prostredia, v ktorom dieťa zaspáva. Týka sa to nielen prikrývok a diek, do ktorých sa môže novorodenec počas spánku nechtiac zamotať, ale aj príliš mäkkého matraca. Pozor si treba dávať taktiež na prehrievanie, ktoré môže v najhorších prípadoch viesť k zlyhaniu organizmu, a teda k syndrómu náhleho úmrtia novorodenca. Z rodičovského hľadiska je možné ovplyvniť aj pasívne fajčenie, resp. vystavovanie dieťaťa vplyvom cigaretového dymu či iným výparom návykových látok, ktoré môžu u dieťaťa spôsobiť náhlu smrť.

Syndróm dýchacích ťažkostí novorodencov

Syndróm dýchacích ťažkostí novorodencov je ochorenie nedonosených jedincov. Jeho podkladom je funkčná nezrelosť pľúc. Pľúca netvoria dostatočné množstvo látky surfaktant, ktorá sa podieľa na znížení povrchového napätia pľúc. Dýchacie ťažkosti sa prejavujú hneď po narodení a stupeň prejavu syndrómu je úmerný gestačnému veku novorodenca. V prípade predčasného pôrodu je metódou prevencie rozvoja syndrómu dýchacích ťažkostí novorodenca podanie kortikosteroidov matke. Podporujú tvorbu látky znižujúcej povrchové napätie plodu. Nedostatok surfaktantu vedie k zvýšenému povrchovému napätiu v pľúcach, sťažujúcemu dýchanie. Bunky vystieľajúce pľúca na základe nedostatočného prístupu kyslíka odumierajú, odlupujú sa a tvoria hyalinové membrány. Tento stav bráni využívaniu kyslíka zo vzduchu. Spolu s tvorbou membrán v pľúcach dochádza k opuchu pľúc, čo vyúsťuje do respiračnej nedostatočnosti novorodenca.

Látka znižujúca povrchové napätie pľúc a uľahčujúca dýchanie plodu sa začína tvoriť až od druhej polovice tehotenstva, približne od 24. až 28. týždňa. Syndróm dýchacích ťažkostí novorodenca sa prejavuje hneď po narodení. Novorodenec má zvýšenú frekvenciu dýchania, zároveň je jeho dýchanie ťažšie a využíva pri ňom pomocné dýchacie svaly. Prejaví sa to zaťahovaním medzirebrových svalov alebo výrazným hýbaním nosných dierok. U novorodencov je často prítomná zvýšená srdcová frekvencia. Sfarbenie kože a slizníc je modravé, je výsledkom nedostatočného okysličovania krvi v pľúcach. Niektoré deti prejavujú známky nepokoja, sú plačlivé, iné môžu byť až príliš pokojné, výrazne ospalé a veľmi ťažko prijímajú potravu - čo negatívne môže ovplyvňovať ich vývoj.

Keďže syndróm dýchacích ťažkostí sa vyskytuje výhradne u nedonosených detí, často je združený s ďalšími ochoreniami postihujúcimi nevyvinutého novorodenca. Novorodenec je sledovaný lekárom ihneď po pôrode. V prípade predčasného pôrodu sa matke podajú kortikosteroidy, podporujúce rozvoj surfaktantu v pľúcach plodu. Metódou liečby u novorodenca so syndrómom dýchacích ťažkostí je podanie surfaktantu do priedušnice. Pri podozrení na pridruženú infekciu je vhodné podanie antibiotík. Účinnou prevenciou je dostatočné donosenie plodu počas tehotenstva a pôrod v termíne. Preventívne sa podávajú kortikosteroidy matkám, u ktorých na základe zdravotných indikácií musí dôjsť ku skoršiemu ukončeniu tehotenstva.

Napriek vašej snahe môže dieťa prestať dýchať z rôznych dôvodov, napríklad ak sa zablokujú dýchacie cesty alebo ak dieťa zvracia v polohe na chrbte. Nebezpečenstvo zástavy dýchania sa zvyšuje pri vírusových ochoreniach, horúčkach, kŕčoch a obštrukčnej bronchitíde.

tags: #novorodenec #dychanie #zabudol