Novorodenecké ortopedické vyšetrenie: Kľúč k zdravým bedrovým kĺbom

Ortopedické vyšetrenie novorodencov je nevyhnutnou súčasťou preventívnej starostlivosti o dieťa. Jeho hlavným cieľom je včasné odhalenie akýchkoľvek problémov s vývojom bedrových kĺbov, ktoré by v neskoršom veku mohli viesť k závažným komplikáciám. Tento článok prináša podrobný prehľad o tom, ako takéto vyšetrenie prebieha, prečo je dôležité a aké sú možnosti liečby.

Význam skríningu bedrových kĺbov

Skríningové vyšetrenia novorodencov sú preventívne a včasné úkony, ktoré umožňujú skoré zistenie ochorenia. Včasná diagnostika následne umožňuje začať s liečbou a tým zlepšiť kvalitu života dieťaťa. Vyšetrenia sú jednoduché, presné a na Slovensku dostupné pre všetky deti.

Včasná diagnostika a liečba dysplázie bedrového kĺbu (DDH) má zásadný vplyv na úspešnosť liečby, ktorá dosahuje až 95%. Práve prvý lekár, ktorý dyspláziu diagnostikuje, má najväčšiu šancu vytvoriť podmienky pre vývoj normálneho bedrového kĺbu.

Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne vyšším výskytom vývojovej dysplázie bedrových kĺbov. Približne 3 - 4 % detí sa rodí s nedostatočne vyvinutými alebo luxovanými bedrovými kĺbmi. V minulosti sa na Slovensku robil röntgenologický skríning bedrových kĺbov u všetkých bábätiek. S týmto vyšetrením však dochádzalo k ožarovaniu nielen detí, ale aj ich mamičiek, ktoré boli prítomné. Okrem toho sa toto vyšetrenie robilo až v 4. mesiaci života dieťatka, čo bolo často pre liečbu už neskoro. V súčasnosti sa uprednostňuje ultrasonografické vyšetrenie, ktoré je pre dieťa neškodné.

Postup vyšetrenia u ortopéda

Každý novorodenec je najneskôr do 4 týždňov života vyšetrený ortopédom a je mu urobené ultrasonografické vyšetrenie kĺbov. V ambulancii ortopéd najprv zistí vašu anamnézu, pýta sa na priebeh tehotenstva a pôrod, a tiež zisťuje, či v rodine nemáte závažné ochorenia bedrových kĺbov. Následne dieťatko vyšetrí, zistí, či má v poriadku hybnosť kĺbov, a urobí mu ultrazvukové vyšetrenie.

Prvá návšteva pediatra a odporúčanie k ortopédovi

Novorodenca pred prepustením z pôrodnice vyšetrí lekár a vypíše pre mamičku Správu o novorodencovi. Túto správu matka musí odovzdať do 24 hodín alebo najbližší pracovný deň pediatrovi, ktorého si vyberie ešte pred pôrodom. Podľa dohody rodičov s pediatrom, buď prídu s dieťaťom do ambulancie, alebo pediater vás navštívi doma. Prvá kontrola bábätka trvá približne hodinu. Počas nej dostanete výmenný lístok na návštevu ortopéda. Pediater vás upozorní, že túto návštevu je potrebné absolvovať do 4. týždňa od narodenia vášho bábätka.

Vyšetrenie u ortopéda

V ambulancii ortopéd najprv zistí vašu anamnézu, pýta sa na priebeh tehotenstva a pôrod, a tiež zisťuje, či v rodine nemáte závažné ochorenia bedrových kĺbov. Následne dieťatko vyšetrí, zistí, či má v poriadku hybnosť kĺbov, a urobí mu ultrazvukové vyšetrenie. Samotné USG vyšetrenie trvá asi 15 minút a pre dieťatko je bezbolestné. Pomocou USG sondy vie lekár zistiť zrelosť a anatomické pomery daného kĺbu.

Sonografické vyšetrenie

Sonografické vyšetrenie nijako dieťatku neškodí. Ide o neinvazívne, nebolestivé ultrazvukové vyšetrenie, ktoré trvá približne 10 minút. Žiadnym spôsobom nepoškodzuje detský organizmus a pomôže odhaliť skryté vývojové vady bedrových kĺbov. Ultrazvukové vyšetrenie bedrových kĺbov je jedným z prvých vyšetrení dieťaťa. Ide o preventívne screeningové vyšetrenie zamerané na skorú diagnostiku dysplázie bedrových kĺbov. Sonografické vyšetrenie môže odhaliť vývojové vady bedrových kĺbikov, aby sa mohli včas a efektívne liečiť. Patrí medzi základné skríningové vyšetrenia novorodenca, ktoré by malo absolvovať každé dieťatko do veku 4 - 6 týždňov.

Čo sa sleduje pri vyšetrení?

Pri vyšetrení sa sleduje:

• Hybnosť kĺbov
• Zrelosť a anatomické pomery kĺbu
• Prípadné odchýlky od normálneho nálezu

Dysplázia bedrového kĺbu (DDH)

Dysplázia bedrového kĺbu je vývojová porucha, pri ktorej dochádza k chybnému vývoju jamky a hlavice v bedrovom kĺbe. Pri tomto ochorení sa jamka na panvovej kosti nedostatočne vyvinie a je príliš plytká. Hlavica stehennej kosti do nej dobre nezapadá, čo spôsobuje nestabilitu v kĺbe. DDH zahŕňa široké spektrum odchýlok a porúch funkcie bedrového kĺbu. Jej podstatou je nesprávne postavenie hlavy stehnovej kosti voči kĺbovej jamke. Diagnóza DDH zahŕňa celé spektrum anatomických abnormalít, od ľahkých dysplastických zmien až po úplnú dislokáciu. Najčastejšou patologickou zmenou u novorodenca s DDH je hypertrofovaný okraj acetabulárnej chrupky v jej hornej, zadnej a spodnej časti.

Etiológia vzniku DDH sa pripisuje faktorom konštitučným (endogénnym), mechanickým (exogénnym), alebo kombinácii týchto faktorov. Pri mechanických faktoroch môžu na hlavu femuru, kĺbové puzdro a na acetábulum počas intrauterínneho, perinatálneho a postnatálneho obdobia pôsobiť nepriaznivé mechanické sily a tlaky. Geneticky podmienená je dysplázia acetabula (kĺbnej jamky), ktorá sama o sebe k luxácii nevedie, ale v kombinácii s ostatnými nepriaznivými vplyvmi, dáva podnet k vzniku nestability bedrového kĺbu.

Rizikové faktory DDH

• Poloha koncom panvovým
• Rodinná anamnéza DDH
• Dievčatá (pod vplyvom hormónu relaxínu)
• Prvé dieťa

Liečba DDH

Ak novorodenecký skríning a následné vyšetrenie u odborníka potvrdia problémy s kĺbikmi, treba naozaj dodržiavať rady lekára. Medzi metódy liečby patria:

Široké balenie

Pri menej závažných nálezoch stačí široké balenie s jednou alebo dvoma látkovými plienkami držanými Poštolkovými nohavičkami. Balenie na široko je spôsob prebaľovania dojčiat, ktorý sa používa ako preventívne opatrenie pri vývoji bedrových kĺbov. Odporúča sa najmä u novorodencov a dojčiat, u ktorých je podozrenie na dyspláziu bedrových kĺbov alebo majú nezrelé bedrové kĺby pri narodení.

V roku 1996 naše pracovisko zaviedlo do praxe sonografický skríning vrodených porúch bedrového kĺbu. Vtedy sa nám podarilo s pomocou hlavného odborníka pre ortopédiu - profesora Makaia zrovnoprávniť sonografický skríning s röntgenologickým skríningom, ktorý platil dovtedy. Röntgenologický skríning mal dve nevýhody. Predovšetkým, že sa robil v štvrtom mesiaci veku dieťaťa, a masovo sa takto ožarovala celá populácia matiek a ich detí RTG žiarením. Druhá nevýhoda bola tá, že RTG po treťom mesiaci už znamenal neskorú diagnostiku. Deti, ktoré mali tú smolu, že sa narodili s nejakým stupňom vrodenej chyby bedier, sa táto do spomínaného štvrtého mesiaca už zhoršila a začínali sme liečiť neskoro, teda sme začínali liečiť už následky. Tak vyzerali aj výsledky v liečbe a vysoké percento následkov na detskom bedre.

Sonografická diagnostika sa dá vyšetriť hoci v deň pôrodu, v každom prípade však v prvom mesiaci veku dieťaťa, čo sa všade vo svete pokladá za včasnú diagnostiku. Sonografická diagnostika nezaťažuje dieťa žiadnym žiarením. Toto sú benefity sonografickej diagnostiky.

Abdukčná perinka alebo Pavlíkove remene

Vo vážnejších prípadoch sa nosí takzvaná abdukčná perinka alebo Pavlíkove remene. Oboje liečebné pomôcky majú prispieť k správnemu vývoju kĺbov u dieťatka. Pavlíkove strmene definoval ako pomôcku na dosiahnutie aktívnych pohybov v bedrových kĺboch, a nie ako liečebný princíp. Pohyb považoval za nevyhnutný predpoklad správnej liečby vrodených dysplázií bedrových kĺbov.

V dnešnej dobe máme malé čísla Pavlíkových remeňov, ktoré nám dokážu udržať hlavicu stehnovej kosti v jamke a naviac dovoľujú určitý pohyb, ktorý pôsobí proti vyššie uvedenej aseptickej nekróze hlavice stehnovej kosti. Výhodou je, že v naložených Pavlíkových remeňoch vieme sonograficky kontrolovať priebeh liečby, či je bedrový kĺb stále zacentrovaný v pomôcke, ako sa dotvára kĺbna jamka a podobne. Toto sa v Frejkovej perinke nedá.

V niektorých prípadoch remene neudržia kĺbnu hlavicu v jamke. Vtedy bedro reponujeme v narkóze a približne na mesiac bedrové kĺby sádrujeme v žabej polohe. Potom dieťa prekladáme do Pavlíkových remeňov a doliečujeme. Pavlíkove remene ponechávame spočiatku na 24 hodín denne, neskladáme na osobnú hygienu, ani na spanie. Postupne, ako sa bedrový kĺb hojí, podľa sonografických kontrol, povoľujeme skladať na časť dňa. To usmerňuje ortopéd. Až keď je bedro sonograficky zhojené, pomôcku rušíme a pokračujeme v širokom balení.

Trakčná terapia

V niektorých prípadoch je nutná trakčná terapia na lôžkovom oddelení. Pri nej sú deti hospitalizované a nožičky sa im ťahom postupne roznožujú, až kým kĺb doslova neskočí na správne miesto. Potom túto oblasť zasadrujeme v dobrej pozícii na 6 týždňov.

Otvorená repozícia

V zriedkavých prípadoch, keď sa vykĺbený kĺb nedá vrátiť na svoje miesto inými metódami, je riešením až otvorená repozícia, kedy sa kĺb na svoje pôvodné miesto uloží operačne.

Balenie na široko - áno alebo nie?

Napriek tomu, že podľa Vestníka MZ SR z roku 2008 sa už neodporúča preventívne široké balenie novorodencov, mnohí pediatri či samotné pôrodnice stále baliť na široko odporúčajú. Dĺžka trvania širokého balenia závisí od stavu bedrových kĺbov dieťaťa. Pri mierne nezrelých bedrových kĺboch sa balenie odporúča približne do 3. mesiaca veku. Pri závažnejších problémoch ortopéd určí dĺžku liečby individuálne.

Doc. MUDr. Milan Kokavec, PhD. vysvetľuje: "Dieťa treba baliť normálne, stačí jednorazová plienka. Klasické široké balenie novorodencov (dve plienky zložené vo dvoje a poistené Poštolkovými nohavičkami) má dnes už len čiastočné opodstatnenie na dokončenie vývinu bedrového kĺbu. V žiadnom prípade nie je správne baliť deti s vystretými nožičkami pri sebe - v addukcii. Obmedziť ale pohyb zdravého kĺbu nemá logiku, pokiaľ nie je prítomná patológia. Bežná jednorazová plienka po vyzretí kĺbu dokáže udržať nožičky v ideálnej polohe. A dokedy dieťa baliť? Mamičky, ktoré svoje deti balili naširoko na odporúčanie lekára, aj keď mali bedrové kĺby zdravo vyvinuté sa nemusia ničoho obávať. Širokým balením nič nepokazili."

Poštolkove nohavičky

Nohavičky, ktoré fixujú najmenším deťom nohy v širšej polohe, sa používali sa cez 50 rokov. Dostali meno po bratislavskom ortopédovi Ivanovi Poštolkovi, ktorý ich v roku 1966 patentoval. Poštolka chcel využiť to, že ak sa budú deti baliť naširoko, ich bedrovým kĺbom to bude prospievať. Lenže bavlnené plienky bolo treba niečím pridržať. Tak vznikli nohavičky, ktoré doktora Poštolku prežili.

Komplikácie neliečenej DDH

DDH v neskoršom veku môže spôsobiť ochorenie vývoja hlavy bedrového kĺbu (m. Perthes), poruchy postavenia panvy, obmedzenie torzie panvy pri chôdzi, skoliózu až artrózu bedrového kĺbu. Pri dlhodobom zanedbaní DDH hrozí aj vznik artrózy v neskoršom veku, ktorá sa prejavuje bolesťami a obmedzenou pohyblivosťou v kĺbe a neraz si vyžaduje zložité rekonštrukčné operácie alebo až vsadenie umelého kĺbu - endoprotézy.

Fyzioterapia pri DDH

Začiatok fyzioterapie by mal byť indikovaný ihneď po diagnostikovaní DDH. Postup fyzioterapie závisí od postupu základnej liečby ortopédom a od veku dieťaťa. Pri konzervatívnej liečbe indikujeme metodiky založené na vývojovej kineziológii (Vojtova metóda), kde sa využívajú polohy reflexného plazenia a otáčania aj vtedy, keď je naložená sadrová dlaha. Pavlíkove strmene i abdukčné plienky počas terapie zložíme.

Na záver, moja rada pre mamičky znie - zabezpečte, aby bolo vaše dieťa v prvom mesiaci veku vyšetrené klinicky aj sonograficky ortopédom. Všetku liečbu usmerní on. Ak má dieťa pri prvom vyšetrení normálny sonografický nález, baľte naširoko, čo je normálne balenie u každého dieťaťa, ktoré potrebuje plienky. Ak pri prvom sonografickom vyšetrení lekár našiel nejaký nález, bude vašu liečbu a kontroly usmerňovať on. V prípade akýchkoľvek nejasností pokojne kontaktujte vyššie pracovisko zamerané na detskú ortopédiu.

tags: #novorodenec #ortopedicke #vysetrenie