V okrese Galanta došlo k vážnemu prípadu týrania štvor-mesačného dieťaťa, ktoré skončilo v nemocnici so život ohrozujúcimi zraneniami. Prokurátor rozhodol, že 21-ročného otca obvineného z tohto činu budú trestne stíhať na slobode. O väzbe 19-ročnej matky, ktorá je aktuálne hospitalizovaná, rozhodne súd v pondelok. Voči obvineným vzniklo dôvodné podozrenie, že mali fyzicky týrať svoje maloleté dieťa.
Tento prípad však nie je ojedinelý a poukazuje na hlbšie systémové problémy v oblasti ochrany práv detí a rodovej rovnosti na Slovensku. Mnohí rodičia, najmä otcovia, sa cítia byť diskriminovaní pri rozhodovaní o starostlivosti o deti po rozvode či rozchode.
Syndróm matky - hrdinky a potláčaná rola otca
Problém rodovej diskriminácie pri rozhodovaní o usporiadaní vzťahov po rozchode či rozvode rodičov je dlhodobo nastoľovaný. Jeden z názorov hovorí o „syndróme matky - hrdinky“, kde sa historicky uprednostňuje rola matky ako primárnej opatrovateľky, zatiaľ čo rola otca je bagatelizovaná.
„V Sovietskom zväze a Rumunsku kedysi dávali štátne vyznamenania za to, že matka porodila 10 detí. Bola teda hrdinkou. Nik však nebral do úvahy rolu otca, že tú ženu aj deti musí uživiť. Bol bagatelizovaný, kým matku spoločnosť vytesnila do úlohy tej, čo stojí za sporákom a vymieňa deťom plienky,“ uvádza jeden z názorov.
Tento prístup odzrkadľuje rodové stereotypy, ktoré sa prejavujú aj v rozhodovaniach súdov a sociálnych služieb. Namiesto objektívneho posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa sa často uprednostňuje jeden z rodičov, čo môže viesť k odcudzeniu a frustrácii.

Ignorovanie zákonov a zneužívanie systému
Napriek tomu, že legislatíva na Slovensku je v oblasti rodinného práva považovaná za modernú a často predbehla dobu, jej aplikácia v praxi je problematická. Existuje dôvodné podozrenie, že zákony sú často ignorované, a systém je zneužívaný na škodu detí a rodičov.
„Máme pritom dobré zákony, len ich ignorujú. Legislatíva akoby predbehla dobu o 20 či 30 rokov,“ konštatuje jeden z respondentov.
Príkladom môže byť situácia, keď matka po rozvode bráni otcovi v kontakte s dieťaťom, hoci súd určil inak. V takýchto prípadoch sa často stretávame s tým, že sociálne pracovníčky a sudkyne konajú na základe neoverených informácií, čo môže viesť k vážnym dôsledkom pre rodinu.
Prípad otca, ktorý bol nezákonne zadržaný
Jeden z medializovaných prípadov opisuje situáciu, keď otec prišiel na rodičovské združenie, aby sa informoval o svojej dcére, pretože mu matka bránila v styku s ňou. Napriek tomu, že mal právo na informácie, riaditeľ školy zavolal políciu, ktorá otca zadržala a umiestnila do cely predbežného zadržania na 48 hodín. Prokurátor síce neskôr rozhodol o jeho prepustení, ale vyhrážky zo strany prokurátorky naznačujú pokračujúci tlak na otca.
„Otec predsa prišiel na rodičovské združenie, lebo matka mu napriek rozhodnutiu súdu bránila v styku s dcérou, a tak o nej nemal informácie. Viete, čo to robí s psychikou otca? Keď ju dlho nevidí, potešia ho predsa aj dve či tri krátke drobnosti o nej, o tom, ako sa jej darí,“ opisuje situáciu.

Prípad dieťaťa odobratého z rodiny na základe lživého podania
Ďalší prípad opisuje situáciu, keď sudkyňa na základe lživého podania odobrala dieťa z normálnej rodiny a pridelila ho sestre otca. Sudkyňa si situáciu neoverila a rozhodla telefonicky, zatiaľ čo bola na PN. Matka dieťaťa mala syndróm ADHD a jej sestra Jana využila situáciu, aby získala dieťa do svojej starostlivosti, pričom si vymyslela aj informácie o vyživovacej povinnosti matky z predchádzajúceho vzťahu.
„Sudkyňa teda vydala predbežné opatrenie, Jana utekala do nemocnice, vzala chlapca domov a držala ho, kým sme nezasiahli my. Bolo jej jedno, že dieťa neustále plakalo a chcelo ísť domov, navyžne s ním manipulovala,“ uvádza sa v opise prípadu.
Po zásahu organizácie a verejnej kontrole bolo predbežné opatrenie zrušené a sudkyňa sa rodičom verejne ospravedlnila. Tento prípad poukazuje na nebezpečenstvo rýchlych a neoverených rozhodnutí, ktoré môžu mať devastujúce následky na životy detí.
Inštitucionálne kupčenie s deťmi a nevyvážená agenda
Existujú indície, že na Slovensku prebieha aj inštitucionálne kupčenie s deťmi. Sociálne služby majú údajne umiestňovať deti do krízových centier, aby si objektivizovali finančnú bilanciu. Krízové centrá, ktoré dostávajú dotácie od štátu na určitý počet detí, môžu mať motiváciu zohnať „chýbajúce duše“.
„Existuje zákon, na základe ktorého krízové centrá dostávajú dotácie od štátu. Ak si krízové centrum požiada o dotáciu na 50 detí, ale je ich len 40, potrebuje nejako zohnať 10 chýbajúcich duší. Riešime už dva prípady, kde je podozrenie, že sociálky umiestnili do krízového centra deti, ktoré tam nikdy nemali čo robiť,“ uvádza sa v článku.
Okrem toho sa kritizuje aj nevyvážená agenda v oblasti rodovej rovnosti, ktorá sa primárne zameriava na problémy týraných žien, zatiaľ čo problémy týraných mužov sú často ignorované. Podľa správ je na Slovensku týraných až 30 percent mužov, ale táto téma sa minimálne skúma a rieši.

Roma women in Slovakia: The lasting trauma of being sterilized without consent | Focus on Europe
„Tvrdíte teda, že tí, čo u nás riešia rodovú rovnosť, zámerne preferujú tému týraných žien a ignorujú rovnaký problém u mužov? Som o tom presvedčený, a ak na to niekto nájde peniaze, som schopný urobiť výskum, ktorý to určite potvrdí,“ vyjadruje sa jeden z respondentov.
Tento prístup vedie k manipulácii a ignorovaniu reálnych problémov, ktoré postihujú obe pohlavia. Je potrebné vytvoriť prostredie, kde budú práva všetkých - detí aj rodičov - rovnako chránené a kde sa na riešenie problémov bude pristupovať objektívne a bez predsudkov.