Stolica novorodenca sa líši od stolice dospelého človeka. Je zvyčajne riedka, kašovitá a má žltú až hnedú farbu. Hnačka u novorodenca je charakterizovaná zvýšenou frekvenciou stolice, ktorá je vodnatá, môže obsahovať hlien alebo krv a má nepríjemný zápach. Dôležité je sledovať aj správanie dieťaťa.
V prvých dňoch po narodení má vaše dieťatko tmavú až čiernu stolicu, čo je spôsobené zmesou bunkovej drviny, žlčových farbív a minerálnych látok a hovorí sa jej "smolka". V podstate je to akési potvrdenie toho, že črevá bábätka fungujú dobre. V ďalších dňoch sa farba aj konzistencia mení prijímaním materského mlieka. Stolica tak má svetložltú farbu, je skôr riedka s väčším množstvom vody a pripomína tak trochu miešané vajíčka. Typický býva aj mierne kyslastý zápach.
Konzistencia stolice výlučne dojčeného bábätka môže byť riedka, hustá, kašovitá. Ak je bábätko výlučne dojčené, nemala by byť formovaná. Tzv. „praženicová“ stolica nie je konečný cieľ dojčenia. Podstatné je, ako sa bábätko správa. Ak je spokojné, dobre priberá a dobre, výdatne sa dojčí, tak nie je potrebné robiť nič. Farba stolice nie je dôležitá, ak je bábätko spokojné a dostatočne priberá. Farbou stolice sa netreba zaoberať.
Zdravá stolica dieťaťa je žltej, zelenej, hnedej, oranžovej, farby s malými hrudkami pripomínajúcimi horčicu. Môže pripomínať aj konzistenciu arašidového masla. Dieťa kaká raz za deň, alebo niekoľkokrát denne. Ak dieťa papá a papá neznamená, že má zápchu. Ak kaká niekoľkokrát denne neznamená hnačku. Dôležité je sledovať konzistenciu, farbu stolice a interval vyprázdňovania.
Dojčené bábätko má väčšinou niekoľko stolíc denne, a to až 7 - 10, s pribúdajúcimi dávkami mlieka a vyvíjajúcim sa tráviacim ústrojenstvom sa počet stolíc znižuje. Ak má teda vaše dieťa 5 - 7 stolíc denne, je to v poriadku, ale rovnako je normálne, ak ich má len 1 - 2, a môže sa dokonca stať, že počas dňa nebude mať vôbec žiadnu stolicu. Môže mať aj pár dní pauzu a nejde o zápchu. Ak dieťa nemá iné problémy, dobre pije, prdíky odchádzajú, je to v poriadku. To, že bábätko nemá stolicu aj dva dni, je preto, že materské mlieko je dobre stráviteľné.
Čo sa týka „zadného mlieka“, zdá sa, že tento termín spôsobuje viac problémov a že vôbec nepomáha porozumieť dojčeniu. Už len preto, že sa vôbec nedá paušálne povedať, ktoré mlieko je „zadné“. Keď dojčíte napríklad z pravého prsníka, bábätko zaspí a zobudí sa o 10 minút a vy ho znovu priložíte na pravý prsník, aké mlieko bude bábätko piť: „predné“ či „zadné“? Každé mlieko obsahuje aj tuk, aj ostatné látky, ktoré bábätko potrebuje. Všetko mlieko, ktoré bábätko pije, je dôležité a vzácne, a ak dostatočne priberá, tak to netreba riešiť.
Svojím zložením a vzhľadom je materské mlieko jedinečné a odlišuje sa: • od matky k matke • od jedného kŕmenia k druhému • od jedného dňa na druhý • v priebehu jedného dojčenia • podľa počtu detí a podobne. Mnohí ľudia si práve pre nezmyselné rozdeľovanie mlieka na „predné“ a „zadné“ myslia, že „predné“ mlieko je menej kvalitné alebo že treba, aby bábätko bolo na prsníku čo najdlhšie, aby sa „dostalo k zadnému mlieku“. Omnoho dôležitejšie než sústrediť sa na „zadné“ mlieko, je sústrediť sa na to, aby bábätko na prsníku pilo, pretože to, že bábätko je na prsníku prisaté ešte nemusí znamenať, že pije, a ak nepije, tak nielenže nepije „zadné“ mlieko, ale nepije vôbec žiadne mlieko.
Ak má bábätko problém s trávením, môže sa objaviť aj zelená stolica. Zelená stolica môže byť pre dojčené bábätko normálna, aj dlhodobo, aj keď je riedka/hustá, tmavozelená, hlienovitá. Zelená stolica neznamená, že sa „nedostáva k zadnému mlieku“. Ak bábätko nie je spokojné a nepriberá dostatočne, problém nie je farba stolice, ale dojčenie. Riešenie otázok okolo stolice spočíva v prvej línii v zlepšení dojčenia.
Hlieny v stolici výlučne dojčeného dieťaťa, ktoré dobre priberá a nemá iný problém, môžu byť normálne. Nie je to niečo, čo treba riešiť a hlieny si netreba všímať. Hlieny samy o sebe nič neznamenajú.
Čo sa týka krvi v stolici: väčšinou ide o stopové množstvá a zvyknú poukazovať na znížený alebo nedostatočný príjem materského mlieka. Takúto situáciu často pozorujú rodičia bábätiek okolo 4. - 6. mesiaca. Prvým krokom pri malých množstvách krvi v stolici je vždy zlepšenie dojčenia, zvýšenie príjmu materského mlieka a stláčanie prsníka na to, aby bábätko začalo piť väčšie množstvá mlieka. Zároveň je potrebné odstrániť dôvody, pre ktoré sa príjem materského mlieka zo strany bábätka mohol znížiť. Pri objavení sa krvi v stolici je ako prvé potrebné pozorovať dojčenie a vyhodnotiť pitie bábätka z prsníka.
Namiesto toho sa často pri krvi v stolici uvažuje o alergii na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) v súvislosti s tým, že matka prijíma mlieko alebo mliečne výrobky. Toto je pomerne málo pravdepodobné a tieto úvahy zvyknú viesť k nevhodným intervenciám, ktoré ohrozujú dojčenie. Matky často prejdú rozličnými vylučovacími diétami, z ktorých každá zaberie na pár dní, a potom sa krv v stolici objaví znovu. Napríklad matky vylúčia všetko mlieko a mliečne výrobky, niekoľko dní dieťa nemá krv v stolici, ale potom sa zase objaví, a následne a uvažuje o alergii na nejakú inú potravinu, ktorú matka práve zjedla. Tým, že sa krv v stolici väčšinu neobjavuje každodenne, tak tento proces býva pomerne nespoľahlivý, zdĺhavý a vedie k nedôvere k dojčeniu ako aj tomu, že matky niekedy už nejedia takmer nič.
V zúfalstve sa potom táto situácia rieši návrhom na podávanie špeciálneho umelého mlieka, hoci jeho podávanie nemá oporu vo vedeckých poznatkoch ani štúdiách. Ako vysvetlenie sa poskytuje to, že údajne by toto špeciálne umelé mlieko malo pomôcť zahojiť črevá bábätka. V materskom mlieku však pri nejedení kravského mlieka a výrobkov z neho nie je bielkovina kravského mlieka, takže ak by naozaj išlo o alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak by výdatné dojčenie bolo úplne v poriadku a pomáhalo by črevám a tráviacemu traktu bábätka oveľa viac. Ide však o to, že bábätko by potrebovalo prijímať väčšie (a teda dostatočné množstvá materského mlieka). Vtedy by sa zlepšil aj obraz stolice, a teda aj krv v stolici. Rovnako by pomohlo pridanie kalorických, výživných, rozmanitých príkrmov k dojčeniu, aby sa zvýšilo množstvo potravy, ktorú dieťa zje.
Intolerancia laktózy je enzymatická porucha, pri ktorej nepostačuje alebo chýba enzým laktáza, ktorý štiepi mliečny cukor - laktózu na jednoduchšie cukry. Laktóza je cukor, ktorý sa nachádza v mlieku a je veľmi dôležitý pre správny vývoj bábätka. Laktózová intolerancia sa stala populárnou nesprávnou diagnózou pre „bolesti bruška“ alebo pre stolicu, ktorá je zelená, s hlienmi, či prímesou krvi.
Samotná „bolesť bruška“ či vodnaté, strieľajúce stolice nie sú dôvodom na diagnózu laktózovej intolerancie, špeciálne nie v situácii, keď ide o dlhotrvajúci problém. A navyše pri laktózovej intolerancii by úplne stačilo, aby sme bábätku dávali chýbajúci enzým (laktáza sa dá bežne kúpiť) a problém by sa vyriešil. Ale celá vec je komplikovanejšia, pretože pri dojčenom dieťati nemá zmysel uvažovať o primárnej laktózovej intolerancii a ak by išlo o sekundárnu laktózovú intoleranciu (napríklad po hnačkách dieťaťa), tak v takýchto situáciách stačí počkať, ďalej dojčiť a laktáza opäť začne plniť svoju funkciu.
S laktózovou intoleranciou sa často zamieňa jedna príčina bolesti bruška, ktorá je oveľa pravdepodobnejšia: alergia na bielkovinu kravského mlieka. Ale aj keby bábätko malo alergiu na bielkovinu kravského mlieka, tak riešením nie je skončiť s dojčením. Naopak. Riešením je pokračovať v dojčení a keby to bolo skutočne indikované (a napríklad hlien v stolici na toto nie je indikáciou), tak môže matka zo svojho jedálnička dôsledne vylúčiť potraviny obsahujúce kravské mlieko a ďalej dojčiť. Ale na toto by musel byť dobrý dôvod a takýto krok treba podniknúť len v minime prípadov a len ak je to skutočne potrebné. Vo všeobecnosti je totiž dobré, že sa v materskom mlieku objavujú rozličné bielkoviny, pretože pripravujú dieťatko na prijímanie potravy v budúcnosti.
Dôsledné vynechanie kravského mlieka zo stravy matky môže niekedy pomôcť pri tom, ak bábätko reaguje na cudzorodú bielkovinu, nepomôže to však pri laktózovej intolerancii. Obsah laktózy v materskom mlieku nie je možné ovplyvniť. Ak teda matka vynecháva kravské mlieko a mliečne výrobky zo svojej stravy, nezmení to obsah laktózy v jej materskom mlieku. Niekedy sa odporúčajú pri laktózovej intolerancii dieťaťu podávať probiotiká. Toto však pravdepodobne nič nevyrieši a určite nerieši laktózovú intoleranciu.
Ak niekto vysloví „diagnózu“ laktózovej intolerancie, bolo by v prvom rade dobré skontrolovať dojčenie ako také a podniknúť kroky na to, aby bábätko pilo mlieko na prsníku a vypilo všetko mlieko, ktoré je k dispozícii, a to prostredníctvom dobrého prisatia a stláčania prsníka. Úprava dojčenia môže byť v takýchto prípadoch veľmi užitočná. Je mimoriadne nepravdepodobné, aby dieťa mladšie ako 3 roky, ktoré doposiaľ je dojčené, malo laktózovú intoleranciu. Oveľa pravdepodobnejšie ide o nesprávnu diagnózu.
Sekundárna laktózová intolerancia môže nastať z niekoľkých dôvodov, pričom najčastejším je prekonanie napríklad hnačkového ochorenia. Následne (sekundárne) má dieťatko dočasne zníženú schopnosť tráviť laktózu a táto schopnosť sa postupne zlepšuje a dieťa v priebehu niekoľkých dní laktózovú intoleranciu prestane mať. Je vždy len prechodná a rozhodne nie je dôvodom na to, aby bábätko nebolo dojčené. Práve naopak, pri sekundárnej laktózovej intolerancii dochádza k obnove poškodeného čreva vtedy, keď je bábätko dojčené, pričom tvorba laktázy sa obnoví taktiež sama od seba.
Hnačka u novorodencov je častým problémom, ktorý si vyžaduje pozornosť rodičov. Je dôležité si uvedomiť, že nie každá riedka stolica u novorodenca je hneď dôvodom na paniku. Kľúčové je sledovať nielen frekvenciu a konzistenciu stolice, ale aj celkový stav dieťaťa. Ak je dieťa spokojné, priberá na váhe a nemá žiadne iné príznaky, pravdepodobne nie je dôvod na obavy.
V rámci domácej liečby je najdôležitejšie zabezpečiť dostatočnú hydratáciu dieťaťa. Ponúkajte mu často materské mlieko alebo dojčenskú vodu. V prípade dehydratácie môže lekár odporučiť rehydratačný roztok. V niektorých prípadoch môže lekár odporučiť aj podávanie probiotík. Zerex Probio je kvalitný probiotický doplnok výživy, ktorý obsahuje unikátnu zmes 8 probiotických kmeňov s preukázanými účinkami na zdravie čriev. Pomáha obnoviť rovnováhu črevnej mikroflóry: Hnačka, ale aj liečba antibiotikami, môžu narušiť rovnováhu črevnej mikroflóry. Posilňuje imunitný systém: Zdravá črevná mikroflóra je dôležitá pre správne fungovanie imunitného systému.
Ak má dieťa zelenú stolicu, nie je to automaticky dôvod na obavy. Môže to byť spôsobené rôznymi faktormi, ako je novorodenecká žltačka, prílišné pitie „predného“ mlieka, alebo konzumácia potravín s obsahom železa či mliečnych výrobkov matkou. Ak je dieťa spokojné a priberá, zelená stolica zvyčajne nie je problémom. Ak však váhate, či je stolica vášho bábätka v poriadku, je najlepšie konzultovať to s pediatrom.
Pri zápche sa odporúča jemná masáž bruška alebo podanie feniklového a harmančekového čaju. V žiadnom prípade by ste nemali sami aplikovať čapíky alebo preháňadlá. Ak dieťa plače, je nevrlé a nepokojné, odmieta prsník, navštívte lekára ihneď.
Pri hnačke u dojčených detí je dôležité pokračovať v dojčení, pretože materské mlieko je ľahko stráviteľné a poskytuje hydratáciu. Ak dieťa chudne o viac ako 5 % svojej predchádzajúcej hmotnosti, okamžite sa poraďte s pediatrom. Hydratujte dieťa roztokmi s vyšším množstvom elektrolytov podľa odporúčania lekára.
Hnačka u dieťaťa môže viesť k nebezpečnej dehydratácii. Príznakmi dehydratácie sú ospalosť, popraskané pery, vysoká horúčka, kruhy pod očami a bledosť. V takom prípade je nevyhnutné navštíviť lekára.
Ak zistíte, že vaše dieťa chudne (o viac ako 5 % svojej predchádzajúcej hmotnosti), okamžite sa poraďte so svojím pediatrom. Ak chcete skontrolovať, či vaše dieťa nie je dehydratované, urobte test pevnosti kože v oblasti jeho bruška.
Pri metabolických ochoreniach môže dôjsť k zmene farby, konzistencie, ale aj zápachu stolice. Je potrebné sledovať prítomnosť krvi, ktorá môže byť pri krvácavej chorobe novorodenca ako prvý príznak. Zmena farby či konzistencie stolice u novorodenca môže napovedať problém, a to buď črevný, alebo celkový.
Pri akomkoľvek podozrení, že niečo nie je v poriadku, určite kontaktujte detského pediatra.
Pri zapareninách je potrebné dôkladne umyť, vysušiť a nechať pri vhodnej teplote voľne na vzduchu. Na trhu sú dostupné krémy na zapareniny. Ak sú bežne dostupné krémy bez efektu, je potrebné sa poradiť s pediatrom.
Pri kolike je dôležité dieťa neprekrmovať. Ak sa objaví kolika, väčšinou mamička pri prvom plači priloží dieťa hneď k prsníku v presvedčení, že dieťa je hladné. Vtedy je potrebné dieťa polohovať, pomasírovať bruško, pocvičiť s nožičkami, vydržať aspoň dve hodiny od posledného dojčenia, až potom ho priložiť k prsníku.
V krajnom prípade je možné, nie pravidelne, použiť rektálnu rúrku. Pri opakovaných problémoch sa používajú prípravku proti plynatosti, ktoré môže zmierniť príznaky.
Najčastejšie zdravotné problémy u novorodencov | #novorodenec
tags: #novorodenec #riedka #stolica