Želaním každého rodiča je naplno uspokojiť potřeby svojho dieťaťa. Jednou z primárnych potrieb novorodenca je pocit dostatočného nasýtenia. Plač bábätka najčastejšie signalizuje jeho hlad. Spočiatku môže íť o jemné mrnkanie, ktoré po chvíli môže nabítať poriadne ostrú intenzitu. Ak bäbätko pláče, pretože je hladné, často si k ústam prikladá pästičku, snaží sa cḿĺať si prsty, prípadne u vätších detí aj iné predmety, ktoré už dokážu uchopiť a sú im k dispozícii.
Čerstvé maminky, ktoré dojčia, sa často znepokojujú otázkami, či majú dostať mlieka, či je bäbätko správne prisaté, či vypilo dostatočné množstvo, ktoré pokrýva jeho nutričné nároky. Mamičky, ktoré z nejakého dôvodu nedojčia, sa zasa zvyknú trápiť, či je umelé mlieko vhodným spôsobom výživy. A my ti chceme odkázať len jedno - obe možnosti sú v poriadku a nech je tvoja voľba akákoľvek, si tou najlepšou mamou pre svojho drobčeka.
Dojčenie: Najlepší štart pre vaše dieťa
Najlepší stravou pre dojčatá je materské mlieko, pričom Svetová zdravotnícka organizácia odporúča s dojčením pokračovať až do veku 2 rokov. Pre výživu novorodencov a dojčiat je najprirodzenejšou a najvýhodnejšou stravou, zastúpením a kvalitou živín, materské mlieko. Materské mlieko má jedinečné zloženie, ktoré je vo výžive nenahraditeľné. V období od narodenia do ukončeného 4. až 6. mesiaca života je najlepšou výživou materské mlieko.
Prsia sa na dojčenie pripravujú už počas tehotenstva. Nie je nič výnimočné, ak už na konci druhého trimestra budeš pozorovať, že ti z bradaviek vyteká kolostrum. Ide o tekutinu, ktorá sa považuje za predskokana materského mlieka. Kolostrum (alebo inak nazývané i mledzivo) bábätko bude piť aj počas prvých dní po narodení. Tvorba materského mlieka sa totiž naplno naštartuje do 10 dní po pôrode.
Začiatky dojčenia nemusia prebiehať podľa tvojich predstáv. Prsia zvyknú byť naliate a bolestivé, tvorba mlieka nemusí byť uspokojivá a môžu sa vyskytnúť aj bolestivé problémy na bradavkách a dvorcoch. Ak chceš, aby sa dojčenie naplno rozbehlo bez akýchkoľvek problémov, nezabúdaj, že môžeš kedykoľvek vyhľadať laktačnú poradkyňu.
Pomôže ti napríklad aj v týchto prípadoch:
- bolesť prsníkov a bradaviek,
- nedostatočná tvorba materského mlieka,
- ako správne priložiť bábätko k prsníku,
- ako si nájsť správnu techniku dojčenia.
Zloženie materského mlieka sa postupom času mení. Inak totiž vyzerá jeho zloženie, ak dojčíš mesačné bábätko a inak zasa, ak máš doma polročného zvedavého nezbedníka. Okrem toho sa materské mlieko prispôsobuje nielen veku bábätka, ale aj jeho aktuálnemu zdravotnému stavu. Ak ho trápi nejaký vírus či bakteriálna infekcia, látky obsiahnuté v materskom mlieku napomôžu jeho organizmu s týmto ochorením zabojovať.
Ako zistím, že bábätko nie je hladné?
Túto otázku si dojčiace mamičky kladú pomerne často, a to predovšetkým v začiatkoch dojčenia. Prvé dni budeš pociťovať omnoho viac neistoty, no môžeš si byť istá, že časom sa naučíš rozpoznávať signály, ktorými sa ti bude bábätko prihovárať, a otázka, či mu tvoje materské mlieko stačí a či nie je hladné, sa postupom dní vytratí.
Dostatočné nasýtenie ti dá bábätko najavo takto:
- Po nadojčení spokojne zaspí.
- Prestane sať samo a je spokojné.
- Denne spotrebujete minimálne 7 plienok, ktoré dieťatko preciká alebo pošpiní stolicou.
Výhody dojčenia
Pre dieťa:
- Krátkodobé: napomáha interakcii mamičky a dieťaťa, má optimálne výživové zloženie.
- Dlhodobé: ochrana proti civilizačným chorobám (cukrovka, vysoký krvný tlak), nižší výskyt zápalu stredného ucha, infekcie dýchacích ciest a hnačiek, ochrana pred SIDS (syndróm náhleho úmrtia dieťaťa), ochrana proti alergiám (atopický ekzém), nižší výskyt obezity v dospelosti, vyššia inteligencia dojčených detí.
Pre mamičku:
- kŕmenie pre bábätko je dostupné kedykoľvek a kdekoľvek,
- ľahšie dosiahnutie pôvodnej hmotnosti,
- nižšie riziko rakoviny vaječníkov a prsníka,
- nižšie riziko zlomenín kostí,
- finančná úspora.
Alternatívy k dojčeniu: Umelé mlieko
Ak však dojčenie nie je možné, materské mlieko môžete nahradiť vhodným dojčenským mliekom. Umelé mlieko môže bábätko dostávať už od svojho narodenia a predstavuje dokonalú náhradu za materské mlieko, ak mamička nechce alebo nemôže dojčiť. O výbere typu umelého mlieka je vhodné poradiť sa s pediatrom. Pozná zdravotný stav bábätka a jeho prípadné individuálne potreby, vďaka čomu ti bude vedieť poradiť, ktoré značka a rada mlieka bude preň tá najlepšia.
Na trhu je nespočetné množstvo umelých mliek, ktoré sa od seba líšia v závislosti od:
- Veku dieťaťa - novorodenecké, pokračovacie a batoľacie mlieka.
- Individuálnych požiadaviek dieťaťa - antirefluxné, hypoalergénne a prebiotické umelé mlieka, umelé mlieka pre predčasne narodené deti alebo mlieka s úplne hydrolyzovanou kravskou bielkovinou.
Alergia na kravskú bielkovinu a hypoalergénne umelé mlieka
Hypoalergénne formuly sú určené pre deti, u ktorých sa vyskytla alergia na kravskú bielkovinu (ABKM). Ide o najčastejšiu alergiu u novorodencov a dojčiat a jej príznaky sa zvyknú objaviť už v priebehu prvých troch mesiacov života bábätka. Prejavuje sa pomerne širokou škálou príznakov, ktoré sa týkajú najmä trávenia a pokožky.
V praxi teda môže ísť o zvracanie, hnačky, bolesti brucha, zápchu, prítomnosť krvi v stolici, tvorba opuchov na pokožke, ekzém, podráždená pokožka či problémy s dýchaním, kašeľ alebo nádcha. To, či dieťatko je alebo nie je alergické na kravskú bielkovinu, s určitosťou potvrdí lekár. Na základe toho odporučí podávanie hypoalergénneho umelého mlieka alebo formuly s obsahom voľných aminokyselín.
Hypoalergénne umelé mlieko obsahuje hydrolyzovanú, teda naštiepenú kravskú bielkovinu, ktorá v detskom organizme už vo väčšine prípadov nevyvoláva alergickú reakciu. Ak sa príznaky alergie nevytratia ani po zavedení mlieka s hydrolýzou bielkoviny, lekár odporučí podávať bábätku umelé mlieko na báze aminokyselín, bez obsahu kravskej bielkoviny v akejkoľvek forme.
Novorodenec a dojča by malo orientačne vypiť asi 150 - 180 ml mlieka na kilogram telesnej hmotnosti denne. Obdobie, kedy dieťa pije viac, sa môže striedať s obdobím, kedy dieťa pije menej. Každá dojčenská výživa má na obale orientačné odporúčané dávkovanie podľa veku alebo hmotnosti. Orientačné je preto, že si ho treba prispôsobiť potrebám dieťaťa. Množstvo vypitého mlieka je u každého dieťaťa vysoko individuálne, preto nie je možné jednoznačne určiť, koľko by malo dieťa pri jednom kŕmení vypiť. Dôležité je, či je dieťa pokojné, či prospieva a má dostatok mokrých plienok. Moč má byť svetlý a nepáchnuť, inak to môže byť známka, že dieťa pilo menej.
Zavádzanie príkrmov: Postupný prechod na pevnú stravu
Netreba však zabúdať, že rovnako dôležité je dieťatku postupne predstavovať klasické potraviny vo forme príkrmov. Signál k tomu, že už vaše dieťatko je pripravené na zavedenie prvých nemliečnych príkrmov je moment, kedy mu už bežná dávka mliečnej stravy nestačí a pýta si viac ako 900 až 1000 ml mlieka denne.
Bábätko sa v prvých mesiacoch ešte len učí prehĺtať inú ako mliečnu stravu a ľahko sa môže stať, že mu kúsok jedla zabehne. Potraviny pridávajte postupne, pričom v jedle má byť vždy iba jedna nová potravina. Podávajte ju opakovane tri až štyri dni za sebou, pričom počas nich sledujte dieťatko, či sa u neho neobjavia príznaky alergie alebo potravinovej neznášanlivosti. Všímajte si najmä vážnejšie tráviace ťažkosti alebo zmeny na koži.
Prvé príkrmy (4. - 7. mesiac)
Prvé príkrmy sú vždy vo forme jemného pyré z jedného druhu zeleniny. Zeleninu najprv poriadne umyte a zbavte šupiek. Dôležité je ju tepelne upraviť, pričom voľte čo najšetrnejší a ľahko stráviteľný spôsob úpravy. Vhodné je varenie, príprava v pare alebo dusenie v malom množstve vody. Keďže viaceré potrebné vitamíny sa dokážu vstrebať až po rozpustení v tukoch, do hotového príkrmu pridajte vždy pár kvapiek kvalitného oleja.
Po týždni až dvoch pridajte k zeleninovému príkrmu varené mäso. Ideálne je kuracie, morčacie, králičie, či chudé teľacie mäso v čo najvyššej kvalite. Porcia mäsa by mala byť asi 20 g, čo je asi jedna polievková lyžica. Po ďalších dvoch týždňoch pridajte príkrm ovocný a obilný.
Ovocie zaraďte dieťatku neskôr ako zeleninu, pretože je sladšej chuti. Zo začiatku vyberte prirodzené druhy ovocia pre naše zemepisné šírky a banán. S ostatným exotickým ovocím počkajte až po dosiahnutí jedného roka. Začnite opäť jemným pyré bez pridaného cukru, pričom olúpané ovocie najprv uvarte, alebo uduste.
Ak vám pediater neodporučí inak, zaraďte aj príkrmy obsahujúce lepok. Ideálny čas je po ukončení šiesteho mesiaca veku, najneskôr však na konci 7. mesiaca. Na konci 7. mesiaca by dieťa už malo mať pravidelný režim stravovania rozdelených do šiestich denných porcií jedla.
Strava okolo 8. - 9. mesiaca
Vášmu dieťatku už pravdepodobne narástol jeden alebo aj viac mliečnych zúbkov a je teda na mieste začať mu pripravovať stravu hrubšej konzistencie s tuhšími kúskami. Porciu mäsa zvýšte asi o polovicu na približne 35 gramov, takže cez deň príjme jeden a pol lyžice mäsa. Od ôsmeho mesiaca môžete jeden deň v týždni vymeniť porciu mäsa za vaječný žĺtok.
Na obed môžete k mäsu už raz za týždeň zaradiť omáčky, ako je paradajková alebo kôprová. Pečeň alebo huby však ešte vhodné nie sú. V tomto veku už pridajte cez deň ďalší ovocný príkrm, tentoraz ako desiatu namiesto dopoludňajšej dávky mlieka. Tepelne sa zelenina a ovocie upravuje stále rovnako, pretože ide o najvhodnejší spôsob spracovania potravín pre deti.
Strava okolo 10. - 12. mesiaca
Od približne jedenástich mesiacov veku sa už dieťa nachádza v období zmiešanej mliečno - pevnej stravy. Stravovanie dieťaťa sa tak začína približovať strave dospelého, aj keď stále je potrebné mať na pamäti, že dieťa nie je malý dospelý a jeho výživa má svoje špecifiká. Potraviny už dieťatku nemixujte, ale krájajte na malé kúsky vo veľkosti nepresahujúcej veľkosť čerešne.
Dieťa kŕmte v piatich až šiestich denných dávkach, pričom je dojčenie alebo podávanie dojčenského mlieka stále dôležitou zložkou stravy. Príkrmy tvoria z podávaných porcií stravy 3 až 4 jedlá za deň.
Priloženie dieťaťa k prsníku
Dôležité upozornenia a rady
Okrem zoznamu potravín, ktoré je vhodné dieťatku v určitom veku predstaviť, je pre jeho zdravý vývoj dôležité vyhýbať sa určitým potravinám do dosiahnutia minimálne veku jedného roka. Vďaka vhodnej strave a učeniu dieťaťa správnym stravovacím návykom môžete pozitívne ovplyvniť jeho budúce zdravie, preto neberte stravu malých detí na ľahkú váhu.
Čo sa týka pitného režimu, od narodenia do 4. mesiaca nie je potrebné podávať žiadne ďalšie tekutiny. V prípade choroby (napr. hnačky, vracanie a vysokých horúčkach) podávajte po lyžičkách čistú dojčenskú vodu. Vždy vám poradí váš pediater.
Odstavenie dieťaťa od dojčenia nepredstavuje len zmenu v jeho stravovacích návykoch. Rovnako ide aj o emocionálne vypätý moment, ako pre dieťatko samotné, tak aj pre matku. Bez ohľadu na to, ako dlho bolo bábätko dojčené, môže pri pokusoch o jeho odstavenie protestovať. Aj preto je dobré vopred si premyslieť vhodnú stratégiu a naplánovať odstavenie tak, aby bolo čo najmenej stresujúce pre vás oboch.
Dôležité pri odstavení:
- Nerobiť nič nasilu a dopriať si čas.
- Skúsiť na istý čas „čiastočné odstavenie“ - prestať dojčiť cez deň alebo cez noc.
- Neodstavovať bábätko v čase choroby, prípadne v období, kedy ho trápi bolesť zúbkov.
- Neobmedzovať kontakt s bábätkom - dojčenie bábätko napĺňa aj po emocionálnej stránke.
Ako zastaviť tvorbu mlieka po odstavení dieťaťa? Odpoveď je jednoduchá - zastaví sa sama. Ak odstavenie prebieha postupne, tvorba mlieka sa bude plynulo znižovať. Ak odstavenie prebehne doslova zo dňa, môžeš pociťovať pocit naliatych prsníkov. V takom prípade si môžeš mlieko manuálne odstriekať. V priebehu niekoľkých dní tvorba mlieka v prsných žľazách ustane.
Dojčenie je ideálnou výživou pre deti do pol roka života. Obdobie pridávania nemliečnych prídavkov je iné u dojčených a iné u nedojčených detí. Ku koncu prvého roka života by dieťa malo dostávať hodnotnú, plnú dojčeneckú výživu.
tags: #novorodenec #vyziva #cez #zm