Dobrý deň. Moja matka mi náhle odmieta dávať do opatery našu 9-ročnú dcéru, napriek súdnemu rozsudku, ktorý presne určuje, kedy ju mám mať. Táto situácia trvá vyše mesiaca a ani mi ju nechce zveriť k telefónu. Jej odôvodnenie spočíva v tvrdení, že dcéra so mnou nechce komunikovať, ani ku mne prísť. Dotiaľ som nemal s dcérou žiaden problém - naopak, rada chodila ku mne a vždy sme sa pekne zabavili. Žiaľ, nemám možnosť overiť pravdivosť týchto tvrdení, pretože som nemal príležitosť s dcérou hovoriť.
Potreboval by som len zistiť, či môže 9-ročné dieťa rozhodovať o tom, či ku mne pôjde, alebo inak rozhodovať o tom, čo nariadil súd.
Ak matka nedodržiava súdom určený styk s maloletým dieťaťom máte právo sa tohto styku (ak disponujete právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím) domáhať prostredníctvom núteného výkonu súdneho rozhodnutia vo veciach maloletých detí. Zákonnú úpravu výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých detí nájdete v ustanoveniach §§ 370 a nasl. Podľa ustanovenia § 370 ods. V prípade, že podáte návrh na začatie výkonu súdneho rozhodnutia, nakoľko Vám matka maloletého dieťaťa bezdôvodne bráni v styku s Vašou dcérou súd sa v prvom rade bude snažiť o zmierlivé vyriešenie tohto problému.
Tzn. Ak snaha súdu o dobrovoľné vyriešenie tejto situácie zlyhá, môže pristúpiť k ďalšej možnosti dosiahnuť nápravu nezákonného stavu, a to ukladať pokuty matke maloletého dieťaťa. Podľa ustanovenia § 382 ods. Na to, aby súd mohol v takýchto prípadoch uplatniť účinné prostriedky pre dosiahnutie nápravy nezákonného stavu, bude skúmať i dôvod, pre ktorý Vám matka maloletého dieťaťa bráni v styku.
V rámci nariadeného pojednávania následne môže súd okrem Vašich výsluchov vykonať i výsluch maloletého dieťaťa (ten prebieha výlučne za účasti sudcu, zapisovateľky a kolízneho opatrovníka). Podľa ustanovenia § 38 ods. (2) Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti.
Vzhľadom na vek Vášho dieťaťa je možné i to, že je dieťa pod silným vplyvom svojej matky, ktorá dieťa ovplyvňuje proti Vám, aby nechcela k Vám chodiť. Ak taká situácia nenastane a súd nebude mať pochybnosti o tom, že počas výsluchu maloletého dieťaťa, dieťa vyjadrilo svoj samostatný a vlastný názor, pričom uviedlo, že k Vám nechce chodiť, súd bude jeho názor a rozhodnutie rešpektovať.
I dieťa, hoci útleho veku, ale rozumovo a mravne vyspelé musí byť rešpektované ako osoba, ktorá vie vyjadriť samostatne svoj názor a povedať čo chce.
Nižšie Vám prikladám k tejto problematike i nález Ústavného súdu Českej republiky z 13. októbra 2015, sp. zn. III. ÚS 3462/14, ktorý riešil obdobný prípad ako je Váš, kedy dieťa samo nechcelo k otcovi chodiť. Ústavný súd sa vyjadruje k možnosti ukladania pokuty v rámci výkonu súdneho rozhodnutia, avšak zdôrazňuje najmä to, že súd musí prihliadať na vôľu maloletého dieťaťa.
Inštitút nariadenia výkonu rozhodnutia nie je určený na to, aby sa stal nástrojom násilnej zmeny prejavov vôle maloletého dieťaťa, pokiaľ jeho rozhodnutie nebolo úmyselne ovplyvnené tretími osobami. Pokiaľ nemožno dieťa aj napriek adekvátnemu výchovnému pôsobeniu presvedčiť, že má ísť k otcovi, javí sa ukladanie pokút ako nezmyselné a neplniace zákonom predvídaný účel, t. j. zabezpečiť splnenie povinnosti. V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami.
Podľa ustanovenia § 386 ods. (2) Sudca je oprávnený poveriť súdneho úradníka zabezpečením odňatia maloletého.
Ďakujem v prvom rade za rozsiahlu odpoveď. Som si istý, že moja dcéra je ovplyvňovaná svojou matkou, sestrou a starou matkou. Ako som už povedal, doteraz nikdy nebol žiadny problém a zrazu zo dňa na deň ku mne nechce prísť a ani so mnou nechce telefonovať. Niečo sa teda muselo stať. Mohli by ste mi prosím odporučiť ďalší postup? Žiadne dohovory, ani ústne ani písomne, simple nezaberajú a matka si doslova robí, čo chce a toto už prekračuje všetky hranice.
Dobrý deň, v tomto smere by som Vám odporučil prostredníctvom súdu domáhať sa úpravy styku s Vašou maloletou dcérou. V prvom rade by bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by možno potvrdilo Vaše podozrenie, že dieťa je silno ovplyvňované matkou.
Druhou dôležitou vecou v takýchto prípadoch je, že v zmysle relevantnej judikatúry je matka dieťaťa povinná pripraviť dieťa na styk s druhým rodičom (s Vami). Pripraviť dieťa nielen po materiálnej stránke, nabaliť jej veci... ale pripraviť dieťa i po psychickej, aby dieťa neodmietalo styk s druhým rodičom. Je zodpovednosťou matky maloletej dcéry, aby na ňu pôsobila tak, aby sa s Vami chcela stretávať. Ak túto svoju povinnosť zanedbáva, prípadne koná práve naopak, vo vážnych dôvodoch to môže odôvodniť zmenu úpravy osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.
Dieťa - obeť sexuálneho zneužívania je v zmysle slovenskej legislatívy považované za „zvlášť zraniteľnú obeť“, a to najmä vzhľadom na komunikačné limity, možnú závislosť od páchateľa v prípadoch, keď je páchateľom blízky príbuzný, prevahu páchateľa a ďalšie okolnosti vyplývajúce z veku a vývinovej úrovne dieťaťa.
Výskumy vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska, poukazujú na alarmujúci nárast počtu detí, ktoré sú násiliu vystavené. Zanedbávaniu čelí 9,4 % z opýtaných detí, v oblasti rizika sa nachádzalo 14,2 %. Pokiaľ ide o psychické násilie, odmietanie rodičov rozprávať sa s dieťaťom zažilo 16,06 % detí, ponižovanie alebo nadávanie 14,21 %. Fyzickému násiliu bolo vystavené 23 % detí, v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 až 7 % detí. Sexuálnemu zneužívaniu bolo vystavené 7,1 % detí a v riziku sa nachádzalo takmer 3,7 %.
Štúdie potvrdzujú, že okrem priamych vplyvov na fyzické zdravie, násilie vyvoláva stres, ktorý je toxický pre vývoj mozgu dieťaťa.
Chrániť deti pred násilím sa rôznymi spôsobmi snažia aj rôzne inštitúcie na Slovensku. Pomôcť môže aj webová stránka www.detstvobeznasilia.gov.sk.
Žiadne dieťa by nemalo vyrastať v strachu. Máš právo na detstvo bez násilia, ako aj ďalšie práva, ktoré sú spísané v Dohovore o právach dieťaťa.
Násilia na tebe sa môžu dopustiť dospelí, ale aj deti. Ak sa ty sám/sama dopúšťaš násilia na svojich rovesníkoch, spôsobuješ im utrpenie, ktoré môže mať veľmi vážne následky. Skús si predstaviť, ako by si sa cítil/a na mieste toho, komu ubližuješ.
Ak ti niekto v tvojom blízkom okolí, v rodine alebo v škole úmyselne spôsobuje zranenia fackovaním, bitím, kopaním, dusením, škrtením, úmyselne ti spôsobuje škrabance, modriny po tele, popáleniny, a týmto svojím správaním v tebe vyvoláva strach a spôsobuje ti bolesť, tak ťa fyzicky týra. Je dôležité, aby si sa v takejto situácii obrátil/a na niekoho, kto ti pomôže.
Ak sa ťa niekto dotýka na intímnych miestach bez tvojho súhlasu, ak ti na týchto miestach spôsobuje bolesť, núti ťa tieto miesta odhaľovať, bezdôvodne alebo bez tvojho súhlasu si ťa nahráva alebo fotí v intímnych situáciách a situáciách keď si nahý/a, núti ťa, aby si sa dotýkal/a niekoho iného na intímnych miestach alebo ťa núti pozerať sa na jeho nahotu, môže to znamenať, že ťa sexuálne zneužíva. Je dôležité, aby si sa v takejto situácii obrátil/a na niekoho, kto ti pomôže.
Je, ak ťa niekto v tvojom blízkom okolí, kto sa má o teba starať (napr. tvoji rodičia, pestúni…) o teba nezaujíma, nevenuje sa ti, nedáva ti najavo, že ťa má rád/rada (neobjíme ťa, nepovzbudí ťa v náročných situáciách alebo keď si smutný/á, alebo ťa niečo bolí), nezaujíma sa, či si jedol/a, či máš desiatu do školy, či si umytý/á, či si máš čo obliecť, či si máš vhodné oblečenie a obuv podľa počasia a ročného obdobia, či si pripravený/á do školy, čo robíš vo voľnom čase, dokedy si vonku. Je dôležité, aby si sa v tejto situácii obrátil/a na niekoho, kto ti pomôže. To, že ťa niekto zanedbáva, nie je tvoja vina.
Ak sa ti niekto v škole, alebo v tvojom blízkom okolí vysmieva, zosmiešňuje ťa, nadáva ti, vymýšľa ti zahanbujúce prezývky, kradne ti desiatu alebo peniaze, schováva a zámerne ničí tvoje osobné veci, núti ťa robiť veci, ktoré ti nie sú príjemné, vyhráža sa ti bitkou, bije ťa, sáče ťa, strká do teba, kope ťa, nahovára ostatných, aby sa s tebou nekamarátili, alebo aby ti aj oni ubližovali, často na sociálnych sieťach (napr. šikanovanie).
Šikanovanie je prejav tzv. proaktívnej agresie (vyznačuje sa úmyslom, sledovaním určitého cieľa), ide o opakované a úmyselné ubližovanie dieťaťa zo strany iných detí nadávaním, výsmechom, zastrašovaním, fyzickými útokmi a pod. v priestoroch školy aj mimo školy.
Kyberšikanovanie je forma šikanovania využívajúca nové technológie spočívajúca predovšetkým v emocionálnom a psychologickom násilí.
Dieťa môže byť šikanované súčasne v bezprostrednom kontakte (klasické šikanovanie) a prostredníctvom informačných technológií (kyberšikanovanie).
V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami.
Nezriedka sa u nich prejavuje tiež negatívny postoj k vlastnej sexualite. Dievčatá si nahovárajú, že keby boli chlapcami, nič podobné by sa im nemohlo stať, preto potláčajú znaky ženskej sexuality (vlasy nakrátko, chlapčenské oblečenie, zakrývanie ženskosti…).
Medzi ďalšie možné príznaky patria: Ustráchanosť, apatia, častá chorľavosť, odmietanie aktivít, ktoré dieťa predtým robilo rado, problémy so spánkom a stravovaním, sebapoškodzovanie.
Negatívne dôsledky sú vždy, keď sa dieťa stane obeťou nežiaduceho jednorazového alebo opakovaného sexuálneho aktu. Takýto zážitok zasiahne do všetkých základných sfér jeho života, teda biologickej, psychologickej aj sociálnej. Dieťa ešte nie je vývinovo telesne, fyziologicky ani psychicky pripravené na sexuálnu aktivitu.
Následky nežiaducej predčasnej sexuálnej skúsenosti, jej poznanie a prežívanie ohrozujú jeho ďalší vývin. V jeho prežívaní sa môžu objaviť príznaky, ktoré svedčia o vážnej psychickej traume - strach, úzkosť, depresia, strata sebaúcty, negatívny sebaobraz, nízka mienka o svojom tele, zníženie dôvery v dospelých.
Mnohé deti reagujú aj zvýšenou chorobnosťou, obmedzením záujmov, apatiou, zhoršením školských výkonov, narušením rovesníckych vzťahov až úplným únikom do izolácie.
Deti, ktoré zažili sexuálne zneužitie, si tento zážitok nesú aj do adolescencie a dospelosti. Môžu odmietať ľudí opačného pohlavia, mať strach z partnerstva a odpor k intímnemu životu, alebo sa môžu sami správať sexuálne agresívne voči iným.
Ak sa nám dieťa zo svojou skúsenosťou zdôverí, treba ho v prvom rade podporiť a ubezpečiť, že mu veríme. Ak sa na vás dieťa obráti, znamená to, že hľadá pomoc a dôveruje práve vám. Nie je nič neobvyklé, ak v takejto situácii pocítite paniku, obavy, rozpaky, bezradnosť, zúfalstvo, pochybnosti, hnev, smútok alebo zmätok. Ak však dieťaťu dáte tieto pocity najavo, môže ho to zneistiť a spôsobiť, že sa s vami už o svojej situácii nebude chcieť rozprávať. Preto je dôležité zachovať pokoj a rozvahu.
Nepátrajte po detailoch. Nechajte dieťa hovoriť plynule, bez prerušenia. Neklaďte mu žiadne ďalšie otázky. Podporte ho v tom, že urobilo dobre, že sa vám zdôverilo. Vysvetlite mu, že je potrebné vec oznámiť a kontaktujte orgány činné v trestnom konaní alebo oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí.
Japonské pravidlo pre poslušné deti
V súlade s princípmi vyjadrenými v Dohovore o právach dieťaťa je vylúčené, aby ktorýkoľvek z rodičov nútil dieťa k plneniu povinností všetkými prostriedkami.
Mne sa to stať nemôže. Rodičia si často myslia, že ich deťom sa to stať nemôže. Nikdy nenechávajú svojich potomkov bez dozoru, s cudzími ľuďmi. Nuž, ak chodí váš syn na ihrisko, ku kamarátom domov, ak vás navštevujú priatelia, či známi, ak sa vaša dcéra hrá u susedov, nie je na sto percent v bezpečí.
Páchateľ vyzerá neškodne, rovnako ako hocikto iný. Nie je to čudný podozrivý pán v čiernom plášti zakrádajúci sa pri detskom ihrisku. Ťažko môžeme ochrániť svoje deti pred tým, aby si nezlomili nohu, nezranili sa, neurobili chybu. Rovnako ich neubránime pred rizikom sexuálneho ohrozenia.
Tak ako dovolíme drobcom vysadnúť na bicykel, hoci môžu spadnúť a poraniť sa, musíme im dovoliť ísť do sveta a byť s druhými ľuďmi. Našťastie pri bicyklovaní im môžeme dať na hlavu prilbu a pri kontakte so svetom ich vybaviť vedomosťami, vďaka ktorým budú v bezpečí.
Rodičia sa o tele nerozprávajú s deťmi veľmi často a včasne. Dôvodov je mnoho: „Sú ešte príliš malé, nerozumejú tomu, je to mediálna téma, v skutočnosti môjmu synovi nič nehrozí, poznám okolie a kamarátov svojej dcéry...“ Strkanie hlavy do piesku a hľadanie výhovoriek však nie je na mieste.
Vedci totiž zistili, že ak majú deti na základných školách dostatok informácií o sexuálnom zneužívaní, pomôže im to informovať o ňom dospelého. Vo svojej štúdii využili odborníci názory vyše 6 000 detí po celom svete.
Podľa odborníkov nikdy nie je príliš skoro začať s dieťaťom konverzáciu o ich tele. Tým najmenším drobcom do troch rokov postačí, ak budú poznať časti svojho tela, vrátane intímnych a budú ich vedieť správne pomenovať. V prípade, že sa stanú obeťou sexuálneho zneužitia, budú vedieť hovoriť o prsiach, penise či vagíne, namiesto mätúcich „didiek“, „cikule“, alebo „pišule“.
Využite na rozhovor kúpanie, obliekanie, vyzliekanie. Okolo troch rokov sú deti veľmi zvedavé a zaujíma ich vlastné, no i cudzie telo. Zisťujú, že chlapci a dievčatká nie sú rovnakí. Možno sa budú pýtať, prečo je to tak. Môžete využiť príležitosť, aby ste ich naučili, že každá časť tela je iná, má iný názov a svoju úlohu.
Naučte deti, že niektoré časti tela sú intímne a patria len do súkromia domova. Preto si ich vonku zakrývame, aby ich nikto iný nevidel. Vysvetlite im, že je v poriadku, ak ich vidia mama s tatom, no nikto viac. Aj lekári sa na deti dívajú v prítomnosti rodičov, preto je to v poriadku. Zároveň im predostrite ako fakt, že týchto častí tela sa nikto nesmie dotýkať a nikto ich nesmie žiadať, aby sa dotýkali jeho intímnych častí. Nezabudnite aj na túto informáciu, sexuálny násilník môže totiž od dieťaťa chcieť, aby ono chytalo jeho, prípadne telo iného. Tieto zákazy sa týkajú aj fotenia a nahrávania. Vo svete je dosť chorých pedofilov, ktorí fotia, či natáčajú deti a materiály predávajú online.
Pri rozhovore s dieťaťom sa tiež vyhnite slovnému spojeniu - dobrý dotyk, zlý dotyk. Sexuálne dotyky totiž nemusia dieťa vždy nevyhnutne bolieť.
Násilník bude chcieť, aby jeho skutky ostali zahalené a dieťa nikomu nič nepovedalo. Môže to skúsiť po dobrom, napríklad povie: „Rád sa s tebou hrám, ale keď to povieš mame, už nebudem môcť za tebou prísť,“ alebo po zlom: „Je to naše tajomstvo. Ak ho prezradíš, poviem, že ty si to chcel a bude to celé na teba“. Prípadne bude chcieť podplatiť dieťa tak, že mu ponúkne darček alebo mu dovolí spraviť niečo zakázané alebo, opäť v zlom sa mu bude vyhrážať, že ublíži jeho psíkovi a pod. Preto je dôležité, aby ste dieťaťu vysvetlili, že nech im ktokoľvek povie čokoľvek, tajomstvá o tele nie sú v poriadku. Dieťa by malo vedieť, že vždy treba doma povedať, ak niekto chce, aby nehovorili o tajomstvách spojených s telom. Navyše ich uistite, že bez ohľadu na to, čo sa stalo, nebudete ich nikdy trestať, ak vám povedia čokoľvek o takomto tajomstve. Napríklad: „Ako tvoj otec/mama ťa chránim a budem ťa ochraňovať, verím ti a ľúbim ťa.
Od malička je dôležité, aby deti vedeli, že ich „nie“ má svoju váhu. Niekedy ho však drobci ťažko hovoria, najmä dospelým, či starším ľuďom. Preberte s deťmi niekoľko výhovoriek, aby sa dostali do bezpečia, napríklad nech odídu na toaletu. Upozornite dieťa, že rovnaké pravidlá platiť, aj pokiaľ ide o správanie iného dieťaťa.
Ak niekomu ubližuješ, môže sa ti stať, že: dostaneš zhoršenú známku zo správania; rodičia ťa potrestajú (napr. pokarhaním, zákazom hrania na PC…); budeš musieť dočasne opustiť svoju rodinu a ísť napríklad do tzv. polepšovne (odborne sa týmto zariadeniam hovorí reedukačné centrá); v prípade, že vážne ublížiš svojmu rovesníkovi, môžeš byť potrestaný/á za spáchanie priestupku alebo trestného činu (napr. foto: Shutterstock dieťa, chlapec, násilie ilustračné foto.
Ako vysvetľuje, pre opatrovnícky súd nie je dôležité, čo je v záujme matky alebo otca, ale čo je v záujme maloletého dieťaťa, o ktorom rozhoduje. Pokiaľ súd nariadi asistovaný styk rodiča s dieťaťom, skutočne by mali byť dôkazy, že stretnutie samotného dieťaťa s rodičom je pre to dieťa ohrozujúce psychicky či fyzicky. Nestačí len niečo tvrdiť. Je to totiž veľký zásah do práv rodiča,“ upozorňuje. Zároveň nie je automaticky dané, že pokiaľ je rodič odsúdený za domáce násilie, je najhorší rodič na svete.
Otcovia sa veľmi často správajú k dcéram rovnako ako k matkám. Súdy hovoria obetiam, že kvôli deťom musia komunikovať s násilníkom.
O kontakte s tyranom treba uvažovať ako o vysoko rizikovom a pri plánovaní procesu pomoci by sa mala brať do úvahy celá história násilia.
„Ak toto dotyčná žena musí zažívať, tak ju vlastne inštitúcie nútia, aby uzatvárala dohody s mužom, ktorý na ňu útočil a páchal na nej násilie. Takže ju tlačia do nebezpečnej a nerovnej situácie,“ komentuje Martinin prípad Mesochoritisová.
Istanbulský dohovor v článku 45 hovorí o možnosti „prijať iné opatrenia vo vzťahu k páchateľom“, ako napríklad „pozbavenie rodičovských práv, ak najlepší záujem dieťaťa, ktorý môže zahŕňať bezpečnosť obete, nemôže byť zaručený iným spôsobom“.
Ide aj o to, že všetky pomáhajúce profesie, ktoré vstupujú do procesov pomoci ženám, musia byť v tej téme vyškolené. Platí to aj pre súdy.
Ako som spomínala, veľmi som chcela mať deti, aby som ich mohla vychovávať a čo najviac naučiť. No pri Marekovi som si uvedomila, že to, čo som ho naučila, nestačí a ak chcem, aby napredoval, musím vyhľadať špeciálnu pomoc.
Je pravda, že sa nedalo na neho jednoducho zavolať. Stále sme museli najprv k nemu prísť a vysvetliť mu, čo od neho chceme. Viac sme dávali na neho pozor, sledovali sme, kde sa pohybuje. Tým, že sluchom neprijímal bežné informácie, bolo potrebné mu vysvetliť a upozorniť ho, čo môže robiť, čo sa zase nepatrí robiť, čo je slušné, čo je neslušné.
Keď bol Marek malý, tak som vnímala rôzne názory. Jedni vraveli, a to hlavne počujúci rodičia, že je potrebné ich naučiť rozprávať a nie posunkovať. Nepočujúci rodičia mali v tom asi jasno. Pre nich je posunkový jazyk rodným jazykom. Uvedomovala som si, že ak u Mareka v ranom veku zanedbám prísun informácií, môže sa stať, že ich neskôr nebude chcieť prijímať. Jediný spôsob, ako mu tie informácie podať, bolo prostredníctvom posunkovej reči. Nemala som nejaký veľký problém sa ju naučiť.
S Marekom komunikujeme posunkami a odzeraním. Výhodou z môjho pohľadu bolo, že Marek navštevoval špeciálnu školu pre sluchovo postihnutých. Mal tam úžasných učiteľov a taktiež vychovávateľov. Boli to špeciálni pedagógovia s dlhoročnými skúsenosťami, ktoré predávali aj svojim mladším kolegom. Učil sa výborne, učitelia si ho chválili. Mal aj pekné športové výsledky.
Táto informácia, musím povedať, sa mi ťažko prijímala. Ja som chcela mať Mareka vo svojom svete. Samozrejme, je to trochu obrazne povedané, ale v skutočnosti je to tak. Trochu ťažšie som prežívala jeho prvú cestu do vzdialenejšieho miesta na Slovensku. Neskôr to bol zase prvý let do zahraničia.
Dnes majú mladí, aj vďaka internetu, elektronike a rôznym aplikáciám, omnoho viac možností.
Pre mňa, pre manžela aj ostatné naše deti je Marek darom. Darom, pri ktorom sme sa veľa naučili.
