Ako sa dozvedieť viac o tom, že dieťa potrebuje cítiť lásku a nikdy z toho nevyrastie

Rodič je najdôležitejšia osoba v živote dieťaťa a preto je veľmi dôležité vyjadrovať mu lásku patričným spôsobom v každom veku. Ako rodič nepochybne ľúbite svoje deti viac ako čokoľvek na svete. Je však veľkou chybou predpokladať, že to deti automaticky vedia. Rovnako ako je mylné myslieť si, že vyjadrenie lásky chápe dieťa a dospelý rovnako.

Deti chápu vyjadrenie lásky inak ako rodičia. Pre dospelých to znamená chodiť do práce, aby malo dieťa čo jesť, teplú večeru, čisté oblečenie - ale dieťa? Dieťa to vidí trochu inak. My ako dospelí robíme tú zásadnú chybu, že predpokladáme, že dieťa vidí svet tak ako my a rozmýšľa presne ako my.

Malé deti v skutočnosti nezaujíma, kde ste vzali peniaze na mäso a zeleninu, ale či mu pred spaním čítate a dostatočne ho objímate. Staršie dieťa nebude premýšľať nad tým, že ste z práce unavení ale že s ním netrávite cez víkend čas v prírode a nezhovárate sa s ním.

Najviac zo všetkého dieťa potrebuje bezpodmienečnú lásku. Potrebuje cítiť, že či je milé a zlaté alebo je zlé, či má jednotky alebo päťky, rodič ho má stále rovnako rád. Pocit bezpodmienečnej lásky dáva pocit bezpečia do života. Deti, ktorým chýba vzťah s otcom, prežívajú strach, neistotu. Krátka neistota im nevadí, problémom je toxický, teda dlhotrvajúci alebo veľmi veľký stres. No a celý vzťah s otcom by mal byť zavŕšený otcovským požehnaním, ktoré má obrovský význam.

Deti sú taktiež ľudia. Nemali by sme ich brať ako majetok, ani ako menejcenné bytosti, ktorým musíme každú minútu dňa hovoriť, čo majú robiť. Deti sú od počiatku spojené so svojou intuíciou, a my rodičia sme tu na to, aby sme ich chránili a viedli na ich ceste. Našou úlohou je zabezpečiť im taký domov, v ktorom by sa nemuseli pretvarovať, ale naopak oddýchli si po príchode z nepredvídateľného sveta.

Domov má byť miesto, kde sú milované nie za to, čo dosiahnu a (ne)urobia, ale za to, že prosto sú. Vanderwier sa riadi štyrmi zásadami - dieťa musí cítiť bezpodmienečnú lásku, musí sa v našej prítomnosti cítiť bezpečne a dôverovať nám, nesmieme ho oberať o zodpovednosť a musíme v ňom podporovať zvedavosť.

Ako jeden český psychológ povedal - dieťa nemožno láskou rozmaznať. Rozmaznanosť je vždy chyba, ktorá pramení niekde inde. Aby váš vzťah prosperoval, stačí sa o dieťa zaujímať a to až do dospelého veku.

Deti… Nevieme si bez nich predstaviť život a zároveň si uvedomujeme svoju náročnú úlohu vo výchove. Aby sa z vášho dieťaťa stal zodpovedný dospelý človek, potrebuje vedieť, že je milované. Láska je základom pocitu bezpečia, ktorý vytvára priestor, aby sa z dieťaťa vyvíjal milujúci a dávajúci človek. Ak dieťa cíti a vníma vašu lásku ako pravdivú a trvalú, bude oveľa prirodzenejšie zvažovať a akceptovať vaše návrhy, a aj jeho pocity hnevu môžu byť usmernené pozitívnym smerom.

Pri výchove detí závisí všetko od vzťahu lásky medzi rodičom a dieťaťom. Čo je však najdôležitejšie, že ide predovšetkým o bezpodmienečnú lásku. Pretože skutočná láska si nikdy nekladie podmienky. Bezpodmienečná láska je plnohodnotná láska, ktorá prijíma a uisťuje dieťa na základe toho, kým je. Bez ohľadu na to, čo robí (alebo nerobí). Bez ohľadu na to, aké dieťa dosahuje výsledky, aké má slabosti a nedostatky. Bez ohľadu na to, čo od neho očakávate a azda najťažšie, bez ohľadu na to, ako sa správa. Nemusí sa vám páčiť každý ich prejav. Prejavujte dieťaťu lásku stále, dokonca aj vtedy, keď je jeho správanie nevhodné. Majte na pamäti, že len vaša láska rozhodne, či z vašich detí vyrastú schopní a šťastní ľudia, alebo neistí, neprístupní, zatrpknutí a nezrelí ľudia.

Iste vás napadlo, či sa vám bude dariť bezpodmienečne milovať deti po celý čas. Možno občas nie, ale len preto, že nikto z nás nie je dokonalý. Každé dieťa sa chová inak. Inak sa chová 6 ročné dieťa, 9 ročné dieťa, inak tínedžer. Nezabúdajte, že to ešte stále nie sú zrelé, dospelé osoby a preto musíte rátať s tým, že z času na čas zlyhajú. Počas ich rastu a vývinu s nimi majte trpezlivosť.

Možno niektorí z vás už máte väčšie deti, možno už dospelé. Možno ste jeden z tých rodičov, ktorí ľutujú čas, kedy sa nevenovali svojmu dieťaťu a v obdobiach ich vývinu vás príliš zamestnávala kariéra. Alebo tam zohralo úlohu vaše ťažké detstvo, a vy ste neboli dostatočne pripravení stať sa dobrými rodičmi. Možno ste nepociťovali od vašich rodičov lásku, neprejavovali vám ju, a tak ste sa nikdy nenaučili prejavovať lásku ani vašim deťom. Nikdy nie je neskoro. Na to, aby ste si vybudovali lepší vzťah so svojimi dospievajúcimi alebo dospelými deťmi, možno budete musieť zbúrať niektoré steny a naopak vystavať mosty, ale o to viac radosti a úžitku prinesie. Je čas priznať si pred vlastnými deťmi to, že sa vám nedarilo prejavovať im dostatok lásky. Môžete tak urobiť aj teraz.

Či už ide o tínedžerov, alebo dospelých ľudí, môžete tak urobiť pri osobnom stretnutí, pozerať sa im do očí a požiadať ich o odpustenie. I keď ste neboli možno rodičom, akým ste chceli byť, môžete svoje deti začať milovať teraz, aby mali pocit, že vám na nich skutočne záleží.

Existuje nekonečné množstvo odborných názorov na tému výchova detí. Samozrejme, ani jeden nefunguje na sto percent, lebo každé dieťa je jedinečné. Ako dosiahnuť, aby sa vaše dieťa hlboko v duši cítilo, že je milované?

Ako sa dozvedieť, či vaše dieťa cíti vašu lásku

Keď sa opýtate ktoréhokoľvek rodiča, či miluje svoje dieťa, každý odpovie áno. Každý rodič miluje svoje dieťa. Aj napriek tejto láske rodičov sa môžme stretnúť deťmi, ktoré majú pocit, že im nikto nerozumie, že ich rodičia neľúbia a že im na nich vlastne nezáleží. Prečo má dieťa odrazu pocit, že ho rodičia nemilujú, že nie je prijímané a že mu nerozumejú? Kedy a ako sa toto udeje? Sú za tieto pocity detí zodpovední rodičia? Zlyhali vo výchove? Niečo zanedbali? Pri rozuzlení tohto pocitu, kedy sa dieťa necíti milované a prijímané, poďme rozmotávať vzťahy a emócie od začiatku…

„Ak vám s úsmevom odpovie niečo ako: ‚Len tak.‘, alebo ‚Pretože som tvoje dieťa.‘, ‚Neviem.‘, ‚Pretože si moja mama/otec.‘, ‚Pretože ma vždy objímeš, keď som smutný/á.‘, ‚Pretože si mi to už veľakrát povedala/povedal.‘ a podobne, znamená to, že vie, že ho milujete bez podmienok. Ak, naopak, začne vymenúvať konkrétne dôvody, napríklad: ‚Pretože som poslušný.‘, ‚Pretože pekne kreslím.‘ či ‚Pretože pomáham.‘, môže to znamenať, že si myslí, že si vašu lásku a priazeň musí zaslúžiť.

Väčšina rodičov má predstavu o svojom dieťati, vie, aké talenty majú ich deti, čo ich poteší, čo ich povzbudí, čo rozhnevá… Rodičia aj vďaka tomu, že dieťa poznajú a milujú ho, majú na neho najväčší vplyv. Nie je nič silnejšie, ako vplyv rodičov na svoje dieťa. Vzťah rodič a dieťa determinuje všetko - aj to, či je dieťa šťastné, či má pocit istoty, dôvery, či sa dokáže socializovať, hrať sa, komunikovať… V tomto najdôležitejšom vzťahu si rodič a dieťa prejavujú lásku, ktorá je tá najdôležitejšia. Prečo? Pretože všetko ostatné v čom nie je láska, každý zákaz, každé výchovné gesto, slová, disciplína bez lásky, prináša problémy, smútok a sklamanie. Dieťa potrebuje stále nanovo zažívať lásku rodiča. Aj v prísnych slovách, aj v disciplíne, aj v náročnosti má byť láska. Bezpodmienečná láska. Vo všetkom, v čom dieťa vyrastá má byť láska. Ak chýba, tak disciplína je len obyčajný dril dieťaťa, náročnosť bez lásky je len prísnosť bez súcitu a prijatia…

Dieťa potrebuje prijímať a cítiť bezpodmienečnú lásku. Pretože má v sebe “citovú nádrž”, ktorá je prázdna a rodičia ju majú naplniť. Chyba nastáva, ak rodičia netušia, že hoci lásku cítia, nevedia ju preukázať. Tu sa to teda mení a začína, tu nastáva pocit dieťaťa, že v skutočnosti nie je milované. Ak rodičia ľúbia svoje deti, ale to nevedia preukázať. “Citová nádrž” sa prestáva napĺňať a rodičia to nemusia zistiť.

Ako teda naozaj napĺňať “citovú nádrž” dieťaťa? Tak, že rodičia svoju bezpodmienečnú lásku preukazujú dieťaťu rôznymi spôsobmi:

• Telesný kontakt
• Aktívne počúvanie a pozornosť
• Očný kontakt
• Bezpodmienečné prijatie

Ako prejavovať lásku v rôznych vekových obdobiach

0 - 1 rok:

Deti potrebujú dotyk, a to čo najviac. Kontakt s matkou je preň upokojujúci, záruka bezpečia a zdravého vývoja. Vyjadrenie lásky je v tomto prípade veľmi jednoduchý - objímanie, pusinky, čo najčastejší kontakt, aby dieťa cítilo vašu prítomnosť.

Pozerajte sa do očí, usmievajte sa, láskyplne vyslovujte jeho meno - dieťa sa uči spájať svoju osobu s láskavosťou. Keď je hladné, nakŕmte ho, ak plače, treba ho utíšiť - týmto deťom ukazujete, že svet je bezpečné miesto, kde sa nemusia báť. Podporiť vzťah a posilniť lásku môžete čo najčastejším verbálnym kontaktom (čítanie rozprávok, spievanie uspávanky...).

2 - 3 roky:

Rovnako ako pri prvých mesiacoch života dieťaťa stále platí, že miluje častý fyzický kontakt s rodičom. Náruč rodiča je upokojujúca, ochranná, preto by sme ju mali deťom poskytovať čo najčastejšie a kedykoľvek dieťa potrebuje. Deti v tomto veku ešte nevedia pracovať so svojimi emóciami, a ani ich poriadne nechápu. Keď sú frustrované, nahnevané, vyjadrujú to plačom a krikom. Často sú deti samé vydesené z toho čo cítia a to najlepšie čo môžete ako rodič spraviť, je poskytnúť im milujúcu náruč aj v tomto prípade. Hovorte s deťmi čo najčastejšie, pomáha im to v ďalších rokoch vyjadriť svoje potreby slovne.

3 - 5 rokov:

Dieťa sa učí vyjadriť svoje potreby verbálne a vy, ako najdôležitejší človek v jeho živote, musíte byť prvý, kto o všetkom vie. Dieťa vám rozpráva o všetkom a vy mu nemôžete vyjadriť lásku lepšie ako počúvať ho. Detská hra prejavuje známky napodobovania (hrajme sa na princezné, robotov...) - pamätajte, že pokiaľ sa v tomto veku s deťmi nezhovárate ani nehrajete, nemôžete očakávať, že sa v dospelosti oni budú zaujímať o vás. Dieťa sa zaujíma o svet dospelých a skúša veci - pomáha doma a podobne. Tým, že ho necháte skúšať a robiť veci jeho spôsobom, podporíte zdravý vývoj sebadôvery a sebaprezentácie.

5 - 7 rokov:

Milujúci rodič nechá dieťa chybovať, a nechá ho, aby sa z chýb poučilo, nie desilo sa ich. Ich sebadôvera sa nebuduje tým, že im za pochybenia nadávate ani že im neustále vravíte aké skvelé sú - ale tým, že im dáte pocit, že sú schopné, kompetentné a akceptované.

Pre deti v tomto veku láska znamená čas - preto im ho dajte čo najviac môžete. Smejte sa s nimi, hrajte sa... Stále vyjadrujte lásku fyzicky ale môžete už aj slovne. Vravte im počas dňa ako ich ľúbite, ale pozor! Vyjadrenie lásky nespájajte s úspechom, dieťa potrebuje cítiť lásku bez ohľadu či je úspešné alebo nie.

7 - 10 rokov:

V období elektroniky a mobilov je veľmi dôležité, aby ste dokázali spolu tráviť čas bez nich. Ukážte dieťaťu, že čokoľvek vám chce povedať je natoľko dôležité, že odložíte mobil, laptop a venujete sa len jemu. Rodinné večere taktiež zasväťte konverzácií bez svietiacich obrazoviek. Pozornosť, plne venovaná dieťaťu rovná sa láska.

To platí aj pre koníčky dieťaťa. Zaujímajte sa o nich, vytvorte kútik v detskej izbe, venovaný jeho hobby (maliarska sada, piáno...). Vnímajte, čo dieťa robí rado a spoznávajte jeho vynárajúcu sa osobnosť. Slová ako Nemám čas, Neskôr, fungujú ako bariéra vo vašom vzťahu. Preto si dajte záležať aby sa vo vašom kalendári našlo miesto aj na rodinné aktivity. A to pravidelne.

10 - 15 rokov:

Dieťa prechádza do teenagerského veku plného búrky v duši. Má v sebe ešte kus dieťaťa, ale už sa od vás učí povinnostiam dospelého. Je veľmi dôležité obrniť sa trpezlivosťou nad výkyvmi nálad a byť milujúcim rodičom, ktorý tu pre dieťa vždy bude. A aj keď je stále vaše dieťa, jeho osobnosť vystrkuje rožky v celej svojej kráse a potrebuje cítiť svoju hodnotu a svoje dospelácke Ja. Rešpektujte súkromie, dohodnite sa na pravidlách, ktoré neporušíte ani vy. Pýtajte sa ho na názor, ak nie je s niečím spokojný nech navrhne kompromis.

Aj keď sa ratolesť štíti fyzického kontaktu s vami, ukazujte lásku záujmom - čo sa deje v jeho živote, v škole. Trávte spolu čas tak často ako sa dá. Počúvajte jeho sťažnosti, problémy a aj keď sa vám zdajú malicherné, v jeho veku ste ich taktiež brali ako katastrofu, preto nehodnoťte. Veďte potomka k riešeniu problémov, neriešte ich za neho. Buďte iba sprievodca, na ktorého sa môže obrátiť v prípade potreby, nerobte všetko za neho. Týmto láskyplným vedením ho pripravíte na dospelý život. Pomôžete mu tak pochopiť, že jeho život je jedine jeho povinnosť.

Kľúčové princípy pre prejavovanie lásky

Terapeutka Jess Vanderwier zaviedla štyri pravidlá, aby sa deti cítili milované, vypočuté a bezpečne.

Prvé pravidlo: Nikto sa nedostane do problémov, keď povie pravdu

Deti, ktoré cítia, že musia rodičom klamať, obvykle vyrastajú v atmosfére strachu a neistoty. Vedia, že nesmú robiť chyby a musia byť dokonalé, aby s nimi bol rodič spokojný a prijímal ich ako hodnotné bytosti. Lenže vtedy si deti začnú spájať svoju hodnotu so svojim výkonom, nie s tým, kým skutočne sú. Takže veria, že ich rodič miluje jedine vtedy, keď sú bezchybné. Ak rodič trestá za úprimnosť a pravdu, v skutočnosti učí dieťa klamať.

Druhé pravidlo: Neexistujú hlúpe otázky - opýtaj sa čokoľvek

Podľa terapeutky Jess Vanderwier je synonymom bezpečia skutočnosť, že sa dieťa môže rodiča opýtať čokoľvek. Ak je dieťa zahriaknuté, alebo za hlúpu otázku vysmiate či skritizované, stráca k rodičom dôveru. Dôsledkom toho bude hľadanie informácií na internete alebo u rovesníkov, ktoré sú často mylné a zavádzajúce. Navyše sa naučí, že pýtať sa, ak mu niečo nie je jasné, je hanebné.

Tretie pravidlo: Nikto nemá právo dotknúť sa ťa, dokým to sám nepovolíš

Deti by mali mať právo vybrať si, kedy chcú byť objaté, a tento dotyk odmietnuť. Pokiaľ sa jedná o príslušníkov širšej rodiny alebo priateľov rodičov, dieťa by nikdy nemalo byť nútené objať niekoho, koho nechce, nasilu.

Ak ho nútime objať dedka či pobozkať niekoho, s kým nemá vzťah, nútime ho vlastne ignorovať, čo mu hovorí jeho vlastné vnútro. Odkloní sa tak od seba a svojej intuície len preto, aby si uchovalo vašu lásku a nesklamalo vás.

Štvrté pravidlo: Ak niekto povie Stop alebo Nie, rešpektujeme to

Úcte sa dieťa učí tak, že sa samé cíti rešpektované. Dieťa, ktoré nedbá na city ostatných je dieťa, ktoré nikdy nezažilo, že by niekto dbal na jeho city a potreby. Aby sme sa v rodine cítili rešpektovaní a hodnotní, potrebujeme vedieť, že nám nikto naše hranice nenaruší len preto, že sa chce nad nás povyšovať.

Detská psychológia a jej význam pre rodičov

Detská psychológia je odvetvie psychológie, ktoré sa zameriava na štúdium psychického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho vývinu človeka od narodenia až po adolescenciu. Porozumenie princípom detskej psychológie je nesmierne dôležité pre rodičov, opatrovateľov, učiteľov a všetkých, ktorí s deťmi pracujú alebo prichádzajú do kontaktu.

Oblasti Detského Vývinu

• Kognitívny (poznávací) vývin: Týka sa rozvoja myslenia, učenia, pamäti, pozornosti, riešenia problémov a jazyka.
• Emocionálny vývin: Zahŕňa schopnosť rozpoznávať, chápať, vyjadrovať a regulovať vlastné emócie, ako aj chápať emócie druhých. U tínedžerov sú silné emócie samozrejmosťou.
• Sociálny vývin: Zameriava sa na to, ako si dieťa vytvára vzťahy s ostatnými (rodičmi, rovesníkmi), učí sa sociálnym pravidlám, spolupráci, komunikácii a rozvíja svoje sociálne zručnosti.

Každé vývinové obdobie prináša svoje typické míľniky, ale aj výzvy. Môže ísť napríklad o obdobie vzdoru v batoľacom veku, nástup do škôlky alebo školy spojený so separáciou, nadväzovanie rovesníckych vzťahov, zvládanie školských povinností či búrlivé obdobie dospievania.

Vzťah rodiča a dieťaťa: Základ bezpečného vývinu

Vzťah rodiča a dieťaťa začína vznikať ešte predtým, než je dieťa počaté. Úplný začiatok dieťaťa sa odohráva v hlavách rodičov, predovšetkým v hlave mamičky, ktorá o dieťatku premýšľa. V priebehu tehotenstva potom veľmi záleží na tom, ako ho matka prežíva. Obdobie pôrodu je zásadný zážitok pre matku aj pre dieťa. Je veľmi dôležité, aby pôrod bol čo najprirodzenejší.

Počas prvých troch rokov sa utvára základ osobnosti. Je dôležité, aby medzi rodičmi a dieťaťom vznikla takzvaná bezpečná väzba. To znamená, že si dieťa zvykne, že mama a otec sú ľudia, ktorí ho vnímajú, ktorí ho milujú a majú radosť z toho, že je na svete. Ich reakcie sú dostatočne prívetivé a predvídateľné, dávajú mu síce nejaké hranice, ale aj pocit bezpečia. Takéto puto vznikne len tak, že rodičia s dieťaťom jednoducho sú.

Bezpodmienečná láska: Základný kameň bezpečného vývinu

Najviac zo všetkého dieťa potrebuje bezpodmienečnú lásku. Potrebuje cítiť, že či je milé a zlaté alebo je zlé, či má jednotky alebo päťky, rodič ho má stále rovnako rád. Pocit bezpodmienečnej lásky dáva pocit bezpečia do života.

Najväčšiu hodnotu pre dieťa má sila každodenných pozitívnych skúseností. Ak otec s dieťaťom pravidelne trávia spolu čas a je im spolu dobre, dieťa prežíva lásku, prijatie, radosť, bezpečie a nadobúda vzťahovú väzbu, z ktorej potom ďalej žije a ktorú potom neskôr môže dávať ďalej. Prítomnosť otca teda musí byť aktívna.

Robíte túto službu alebo láskavosť viac pre seba ako pre dieťa, ak sa snažíte prejavovať svoju lásku spôsobom, ktorý považujete za najlepší a nemyslíte na to, čo vaše dieťa potrebuje. Pokúste sa spoznať jazyk lásky vášho dieťaťa.