Vývoj hlavy u detí je komplexný proces, ktorý si vyžaduje pozornosť rodičov aj lekárov. Správne meranie obvodu hlavy a sledovanie stavu fontanely sú kľúčové pre včasné odhalenie prípadných rastových porúch.
Vývoj hlavy u detí a meranie obvodu hlavy
K meraniu a pozorovaniu postupného rastu hlavičky novorodenca a detí by mali rodičia, no tiež lekári, pristupovať veľmi svedomitým spôsobom. Akékoľvek rastové poruchy a ťažkosti súvisiace s detským vývojom je nevyhnutné riešiť čím skôr, aby bolo možné eliminovať dôsledky vplývajúce na dieťa v neskoršom veku. Pružnosť lebky a jej veľkosť sa berú do úvahy ešte pred narodením dieťaťa, a to z hľadiska bezpečného a bezproblémového priechodu plodu cez pôrodné cesty v matkinej panve. Práve v poslednom trimestri totiž dochádza k najrapídnejšiemu rastu hlavičky bábätka. Rýchlosť rastu hlavy sa následne mierne spomaľuje, no stále prebieha, a to aj napriek tomu, že si to na pohľad rodič nemusí všimnúť. Hlavička dieťaťa však MUSÍ rásť v záujme správneho vývoja jeho mozgu, ktorý potrebuje dostatok miesta na to, aby sa mohol ďalej rozvíjať.
Meranie obvodu hlavy novorodenca patrí medzi prvotné lekárske vyšetrenia, ktoré prebiehajú po narodení bábätka. Tento úkon sa tiež pravidelne vykonáva v rámci poradne, avšak zmerať hlavičku svojho dieťatka môžu pokojne aj rodičia. Postačí im na to obyčajný krajčírsky meter, ktorý je potrebné bábätku previesť okolo hlavy tak, aby prechádzal okolo výbežku tylu a nadočnicových oblúkov.
Lebka novorozence na rozdíl od lebky dospělého člověka vykazuje různé odlišnosti. Ty jsou především velikostní a tvarové, které postupem vývoje mizí. Lebka novorozence měří předozadně 11,1 cm, ke kterým je třeba připočíst přibližně 4 mm, které tvoří měkké tkáně. Největší šířka mezi temenními kostmi je 9 cm. Novorozenecká lebka je předozadně protažená a z pohledu shora má tvar pětiúhelníku (z důvodu převahy osifikačních středů = nejtlustší místa kostí). Těmito osifikačními středy jsou tubera frontalia a tubera parietalia. Mezi hlavní odlišnosti řadíme nepoměrně velké neurocranium oproti splanchnocraniu, které je malé a nízké - to je způsobeno tvarem maxilly, nosní dutiny a přepážky. Dalším znakem pro novorozeneckou lebku je párové os frontale, které je ve střední části rozděleno švem. Ve vzácných případech může setrvat až do dospělosti jako sutura metopica. Rozdíly jsou patrné i na tvrdém patře, kde jsou přítomny švy mezi os incisivum (praemaxilla) a horními čelistmi. Mandibulla i ramus mandibulae jsou nízké. Uprostřed brady se vyskytuje vazivová symfýza (symphysis menti), která spojuje levou a pravou polovinu mandibuly. Toto vazivové spojení mizí koncem 1. roku života.
Krivka obvodu hlavy je vo svojej podstate rastovým grafom, ktorý zohľadňuje optimálny obvod hlavy dieťaťa v konkrétnom mesiaci jeho života. Ako v prípade tabuliek, tak i u grafov platí rozdiel medzi pohlaviami. Pre správne zistenie stavu rastu lebky je preto potrebné nájsť príslušný graf. Na osi „x“ je potrebné vyhľadať presný mesiac zodpovedajúci veku dieťaťa, pričom os „y“ prislúcha nameranej veľkosti obvodu hlavy. Po spojení dvoch údajov sa v bode pretnutia dopracujete k tzv. percentilu. Ideálnou hodnotou percentilu je 50. Hodnoty od 10 do 90 sa taktiež nachádzajú v norme, avšak spozornieť treba v prípade, že sa hodnoty z dvoch osí pretnú v mieste, kde krivka označuje percentil mimo danej hranice (čiže pod 10, resp. nad 90).
Obvod hlavy podľa pohlavia a veku
V súvislosti s obvodom hlavy sa však počíta aj s istými odchýlkami. Primárne ide o rozdiely obvodov hlavičiek s ohľadom na pohlavie dieťatka. Dievčatá majú totiž už od narodenia o približne pol centimetra menšie lebky ako chlapci. Hoci ohľad treba brať aj na isté odchýlky súvisiace s vrodenými vlohami. U niektorých rodín je príznačné, že majú menšie hlavy, zatiaľ čo u iných je to práve naopak. Aj z tohto dôvodu je podstatné neporovnávať deti medzi sebou, pretože vtedy dochádza k vzniku neopodstatnených obáv z vývojových porúch, ktoré ani nemusia existovať.
Ako sme si už vyššie stanovili, lebka dievčat je už pri narodení o niečo menšia ako hlava chlapcov, avšak rast u oboch pohlaví prebieha približne rovnakým tempom s minimálnymi odchýlkami. Jednotlivé merania obvodu hlavičky bábätka je potrebné porovnávať s tabuľkovými údajmi, ktoré zobrazujú hodnoty obvodu hlavy podľa veku detí. Takéto tabuľky existujú ako pre dievčatá, tak i pre chlapcov. Na základe nich je možné identifikovať isté anomálie vo vývoji bábätka.
Na základe uvedených hodnôt je možné z tabuľky vyčítať, že obvod hlavy ročného dieťaťa, konkrétne ženského pohlavia, sa v porovnaní s údajom nameraným hneď po narodení líši približne o 11 centimetrov, pričom najpodstatnejší nárast je možné sledovať v prvom polroku po narodení. V tomto období dochádza k vyše 8-centimetrovému prírastku na obvode hlavičky, kdežto od 6. mesiaca do dosiahnutia 1. roku života.
Z danej tabuľky je jasné, že sa rast lebky po dosiahnutí prvého roku života postupne spomaľuje. U dievčat ešte stále platí konštatovanie, že ich hlavičky sú menšie ako u chlapcov, pričom tento fakt platí aj v dospelosti. V časovom horizonte medzi 1. a 5. rokom života dievčaťa dochádza k ročnému nárastu obvodu hlavy o pol centimetra, pričom obvod hlavy dievčat vo veku 5 rokov dosahuje hodnotu približne 50 centimetrov.
V rámci rastu lebky sú tri štádiá výrazného nárastu obvodu hlavy dieťaťa, a to v treťom trimestri tehotenstva v tele matky, v prvom polroku po narodení, pričom posledný sa odohráva počas puberty. V pubeťe však už tento rast nie je taký evidentný ako v prvých dvoch prípadoch. K ukončeniu procesu rastu lebky dochádza u dievčat v rozmedzí 16. až 18. roku ich života, zatiaľ čo u chlapcov je to neskôr, a to cca v 20. roku.
Všeobecne, a teda odhliadnuc od pohlavia dieťaťa, je však zaujímavé sledovať, že obvod hlavy medzi 6. a 12. mesiacom života bábätka narastie o takmer 3 centimetre, kdežto za celý nasledujúci rok nadobudne 2-ročné dieťa na obvode hlavy iba 2-centimetrový prírastok.
Ako sme už vyššie uviedli, u chlapcov je možné pozorovať väčší obvod hlavy ako u dievčat, avšak ide o ozaj minimálny rozdiel, ktorý dosahuje necelý jeden centimeter. Obvod hlavy u chlapcov dosahuje vo veku 5 rokov takmer 51 centimetrov, pričom v priebehu 4 rokov na krajčírskom metri možno pozorovať rozdiel vyše 4 centimetrov.
V rámci článku sme sa však snažili pokryť aj rastové poruchy týkajúce sa obvodu lebky, ich príčiny či prejavy. Pre špecifickejšie a obšírnejšie priblíženie niektorých aspektov tejto témy sme využili našu sekciu otázok a odpovedí.
Fontanela: Význam, funkcia a kedy by mala zmiznúť
Dnes bude reč o fontanelách a lupienkoch: prečo ich malé deti majú, kedy majú zmiznúť a čo robiť, keď nezmiznú, alebo naopak zmiznú príliš skoro… Všetky bábätká prichádzajú na svet s vankúšikom nad čelom. Je to takzvaná veľká fontanela, ktorá je veľmi dôležitá pre zdravý vývoj novorodenca. Fontanela či lupienok je väzivové spojenie na hlave novorodenca v miestach, kde sa stýkajú kosti tvoriace lebku.
Veľká a malá fontanela
Veľká fontanela má kosoštvorcový tvar. Dá sa ľahko vyhmatať, dokonca môžeme cítiť, ako pod ňou pulzuje krv. Okrem „veľkej“ fontanely je na hlavičke ešte 5 ďalších („malá fontanela“ je umiestnená v záhlaví a má trojuholníkovitý tvar, 4 maličké, ktoré má i odborník problém vyhmatať).
Medzi kosťami klenby lebeční sú vazivové pásky. Z toho dôvodu sú kosti klenby lebeční mírně pohyblivé a při porodu se jejich okraje podsouvají pod sebe (tzv. konfigurace hlavičky pro snazší průchod porodními cestami). V místě styku frontálního, věncového a sagitálního švu. Má čtyřcípý rhombický (kosočtverečný) tvar, jehož delší cíp směřuje k frontálnímu švu. Do konce 2. roku života se postupně uzavírá.
Trojcípý šev vyskytující se vzadu, v místě styku sagitálního a lambdového švu. Obvykle mizí do tří měsíců po narození.
V místě sblížení velkých křídel kosti klínové s kostí čelní, temenní a spánkovou.
Na čo slúži fontanela?
Fontanela je jedným z dôkazov geniality prírody. Patríme k tvorom s najväčším mozgom na zemeguli. No ako taký veľký mozog, pevne uzatvorený zo všetkých strán v lebke, porodiť? Fontanely ponúkajú riešenie. Hlavička je v mieste fontanel veľmi pružná a prispôsobivá, a teda môže bezpečne prejsť úzkym pôrodným kanálom. Ak sa aj nejako počas tejto cesty zdeformuje, za pár dní je opäť krásna.
Fontanely majú ale ešte ďalšie dôležité úlohy: jednak umožňujú rýchle vyrovnávanie krvného tlaku v hlave, taktiež sa vďaka nim môže mozog dieťatka najmä prvom roku nerušene zväčšovať. Navyše môže fontanela poslúžiť lekárom ako okno pre ultrazvukové vyšetrenie mozgu dojčiat.
Rast lebky je veľmi citlivým informátorom o tom, ako sa vyvíja a rastie mozog dieťaťa: správna veľkosť lebky nám ukazuje, že vývin mozgu dieťaťa prebieha „normálne“, pretože mozog tým, že sa zväčšuje, aktívne tlačí zvnútra na lebku, a tá sa následne prispôsobuje jeho veľkosti, rastie s ním.
Kedy sa uzatvára fontanela?
S hlavičkou dojčaťa je vždy potrebné zaobchádzať veľmi opatrne. Fontanely však nepredstavujú extrémne zvýšené riziko úrazu. Pevná pokožka hlavy a mozgové blany poskytujú mozgu dostatočnú ochranu, kým sa fontanely uzatvoria pevným väzivovým a chrupavkovitým tkanivom. Pevne spolu zrastú lebečné kosti až okolo 18. - 20. mesiaca života.
Počas prvého roka rastie hlavička veľmi rýchlo. Sledovanie rastu hlavy patrí k našim rodičovským povinnostiam, ako aj k povinnostiam lekára počas pravidelných zdravotných prehliadok (najmä v prvom roku dieťaťa). Pri pôrode donoseného dieťaťa sa priemerný obvod hlavy pohybuje v rozpätí od 34 do 36 cm, v polroku dosahuje 43 až 45 cm.
Veľkosť veľkej fontanely a jej uzatváranie z hľadiska času sa aj u zdravých detí veľmi líši (vo všeobecnosti platí, že veľká fontanela sa uzatvára okolo 18. mesiaca a k tomu treba povedať, že k norme patrí aj veľké + aj -). Samotná odchýlka v jej veľkosti alebo časová nepravidelnosť v jej uzatváraní nemusí mať totiž žiadny diagnostický význam. Vždy treba sledovať súčasne tvar lebky, jej veľkosť, rozostup lebečných švov a celkový neuropsychický vývin dieťaťa.
Malá fontanela má trojuholníkovitý tvar a je umiestnená v záhlaví. Zvyčajne mizne do 3. mesiaca po narodení.
Poruchy rastu obvodu hlavy a fontanely
Rastovú poruchu hlavy je niekedy možné spozorovať voľným okom, avšak najčastejšie sa pre tento účel používa práve vyššie spomenuté meranie obvodu hlavy, ktoré musí dieťatko pravidelne absolvovať. Ak má lekár na základe nameraných hodnôt podozrenie na rastovú poruchu, posiela dieťa na neurologické vyšetrenie. V prípade, že sú väzivové spojenia lebky, tzv. fontanely ešte stále otvorené, čo je približne v období 6 mesiacov až 2 rokov života dieťaťa, je možné mozog vyšetriť sonograficky, a teda ultrazvukom. Avšak v neskorších vývojových štádiách dieťaťa, keď sú fontanely lebky už uzavreté, je jedinou možnosťou počítačová tomografia, a teda CT.
Mikrocefália
Jednou z porúch rastu lebky je jej spomalený rast, ktorý sa odborne nazýva mikrocefália. Táto rastová chyba spočíva v zaostalom vývoji lebky, čo sa prejavuje jej podpriemernou veľkosťou. Malú lebku, resp. zaostanie jej vývinu môže spôsobovať hneď niekoľko vecí. V prvom rade môže ísť o genetickú chybu, avšak chyby môžu prameniť aj v predpôrodnom období, keď zdravie dieťaťa môže ovplyvniť životný štýl samotnej matky. Najčastejšie ide o nesprávny prístup k výžive či konzumáciu alkoholických nápojov v tehotenstve. Problémy však môže spôsobiť aj vírusová infekcia, ako napr. rubeola.
Spomalený rast hlavy, ktorý započal ešte počas vnútromaternicového vývoja, je možné v niektorých prípadoch po narodení dobehnúť, avšak mnohokrát ide o trvalé poškodenie. Veľmi podstatným aspektom je včasné odhalenie problému, hoci ani to nemusí vždy pomôcť. Medzi prejavy mikrocefálie patrí predčasné uzavretie lebečných väzivových spojení, nezväčšujúci sa obvod hlavy, ale aj viditeľná disproporcia medzi lebečnou časťou hlavy a tvárou.
Kým v prípade spomaleného rastu je možné spozorovať poruchu nameraním obvodu hlavy menšieho ako 31 centimetrov, makrocefália, resp. hydrocefalus sa prejaví veľkosťou lebky presahujúcou 38 centimetrov.
Hydrocefalus a Makrocefália
Keďže existuje spomalený rast, prirodzene, musí existovať aj opačný prípad, a teda zrýchlený vývoj obvodu hlavy. Jedna z diagnóz opisujúcich nadmerne rýchly rast obvodu hlavy dieťaťa je hydrocefalus. Ide o zdravotný stav, keď sa lebka zväčšuje vplyvom tlaku, ktorý na lebečné švy vyvíja nahromadený mozgomiešny mok. Táto tekutina v hlave sa môže hromadiť z dôvodu úrazu či krvácania, ktoré vytvárajú akúsi prekážku v odtekaní mozgomiešneho moku. Avšak príčinou môže byť aj zápal spôsobujúci znížené vstrebávanie tekutiny v lebke.
Najvýraznejším príznakom hydrocefalu je nadpriemerný obvod hlavičky, avšak túto rastovú poruchu je možné spoznať aj prostredníctvom nahmatania veľkej fontanely, ktorá je v dôsledku vývojovej chyby buď otvorená príliš naširoko, a teda sú hmatom citeľné jednotlivé rozostupy medzi kosťami lebky, alebo je príliš napätá. Príznačný je aj tzv. syndróm zapadajúceho slnka, ktorý sa prejavuje stočením očných buliev smerom nadol.
Ďalší druh rýchleho vývinu lebky dieťaťa je známy pod pomenovaním makrocefália. Ide o vzácnejší typ rastovej chyby, kedy dochádza k nadmernému rastu hlavy dieťatka v rekordne krátkom čase. Makrocefália sa na rozdiel od hydrocefalu neprejavuje prítomnosťou mozgomiešneho moku. Príznaky zrýchleného rastu sa objavujú skôr v podobe zaostalosti psychomotorického vývoja.
Mozgovomiechový mok je dôležitou súčasťou centrálneho nervového systému. Za normálnych okolností je však množstvo mozgovomiešneho moku prísne regulované. Lebka je pevná štruktúra, nevie sa natiahnuť, a tlak v hlave musí byť stabilný. Mozgovomiechový mok sa vytvára vnútri mozgu v mozgových komorách. Ďalej prúdi okolo mozgu z vonkajšej strany a na špeciálnych miestach sa vstrebáva. Najmä u detí je príčin hydrocefalu niekoľko. Vrodený hydrocefalus znamená, že dieťa sa už s hydrocefalom narodilo. Na druhej strane, získaný hydrocefalus dieťa získa ako dôsledok nejakého iného ochorenia. Hydrocefalus je ochorenie, ktoré sa prejavuje výraznými príznakmi a tie sa bez liečby zhoršujú. To je možné zaznamenať buď pohľadom, alebo pri preventívnych prehliadkach u pediatra, kedy obvod hlavičky presahuje normu. Jednotlivé kosti lebky sa môžu od seba vzďaľovať a vznikajú medzi nimi mäkké časti. Dieťa je spavé, má nutkanie na zvracanie alebo zvracia, môže mať bolesti hlavy. Postupne sa bez liečby stav dieťaťa zhoršuje, dieťa môže stratiť vedomie a pridružiť sa môžu aj poruchy dýchania alebo srdcovej činnosti. Napriek tomu, že už popísané príznaky a priebeh hydrocefalu pôsobia hrozivo, prognóza detí nie je vždy zlá. Detičky s vrodeným hydrocefalom k nám tak častokrát prichádzajú do ambulancie hneď po narodení, aj keď ešte nemajú žiadne ťažkosti. Sledujeme ich, až kým sa prejavia prvé príznaky, a tie je možné potom včas riešiť. Pokiaľ je hydrocefalus správne riešený, je možné u veľkej časti detí zachovať normálny intelekt a psychomotorický vývoj. Aj tu však platí, že pokiaľ je liečba včasná, môže dieťatko ostať bez následkov. Výsledný stav je ale vo veľkej miere ovplyvnený samotným poškodením mozgu infekciou či krvácaním.
Fontanela ako indikátor zdravotného stavu
„Prepadnutá“ fontanela Veľká fontanela nám môže slúžiť ako ukazovateľ, či bábätko je alebo nie je dehydrované. Za normálnych okolností je blanka, ktorá fontanelu chráni v jednej rovine s o zvyškom hlavičky. Pokiaľ má dieťa problém s hydratáciou, fontanela prepadáva, urobí sa akoby „lavórik“. Prečítajte si, ako predísť dehydratácii.
Fontanela - keď signalizuje problém Z hľadiska bežnej praxe je dobré vedieť, čo môže signalizovať chorobný rast lebky dieťatka. Zrýchlený rast lebky sa prejavuje: široko otvorenou veľkou fontanelou, akoby vydutou veľkou fontanelou, rozostúpenými švami a inými fontanelami, stáčaním očiek smerom nadol (viditeľné je horné bielko nad dúhovkou), zvýšenou náplňou žíl na lebke (najmä pri plači), dráždivosťou, či nápadnou nespavosťou.
Predčasne uzatvorená fontanela Zaostávanie rastu lebky sa prejavuje: predčasne sa uzatvárajúcou fontanelou a lebečnými švami, malým alebo žiadnym prírastkom v obvode hlavičky, oneskorením vývoja psychiky, zvýšeným svalovým napätím, kŕčmi. Tieto príznaky sa zvyknú vyskytovať spoločne. To znamená, že ak ste si u dieťaťa všimli len jeden príznak, zvyčajne to nič vážneho neznamená. Poradiť sa s odborníkom je však samozrejme namieste. Pretože čím skôr sa odhalí porucha rastu hlavičky, tým lepšie vyhliadky má dieťa do budúcna.
Na čo dať pozor pri fontanele Ak patologický rast lebky zostane nerozpoznaný a s liečbou sa začne oneskorene, ďalší budúci osud dieťaťa môže byť katastrofálny. Hrozí mu trvalé poškodenie pohybových, zmyslových a duševných schopností. Možnosť ich priaznivého ovplyvňovania sa v neskoršom veku už stráca. Zásluhou moderných neurochirurgických metód medicína dnes dokáže spoľahlivo odstraňovať mnohé anatomické defekty, ktoré zapríčiňujú abnormálny rast hlavy.
V prípade podozrenia treba dieťa odoslať na odborné neurologické vyšetrenie. Počas vyšetrenia dieťaťa na odbornom neurologickom oddelení je potrebné spresniť príčinu a prípadne navrhnúť neurochirurgické riešenie. Poruchy rastu hlavy sú v súčasnosti vďačnou oblasťou pre liečbu a podstatne sa zlepšuje osud detí, ktoré v minulosti často trpeli a predčasne zomierali. Dnes tieto deti čaká optimistická budúcnosť s možnosťou takmer plnohodnotného života.
Ako sme si už vyššie stanovili, lebka dievčat je už pri narodení o niečo menšia ako hlava chlapcov, avšak rast u oboch pohlaví prebieha približne rovnakým tempom s minimálnymi odchýlkami. Jednotlivé merania obvodu hlavičky bábätka je potrebné porovnávať s tabuľkovými údajmi, ktoré zobrazujú hodnoty obvodu hlavy podľa veku detí. Takéto tabuľky existujú ako pre dievčatá, tak i pre chlapcov. Na základe nich je možné identifikovať isté anomálie vo vývoji bábätka.
V súvislosti s meraním obvodu hlavy u detí môže dochádzať k istým odchýlkam alebo chybám v meraní, preto je potrebné zdržať sa zbytočného stresovania. Mnohé mamičky poznamenali, že aj pármilimetrový rast hlávky dieťaťa je v priebehu mesiaca dostačujúci, ak nameraný obvod hlavy zodpovedá tabuľkovým hodnotám, a to aj s ohľadom na možné odchýlky. Navyše treba počítať aj s tým, že každý lekár meria hlávku iným spôsobom. V súvislosti s obvodom hlavy dieťaťa a jeho meraním bolo veľmi dôležité sprehľadniť jednotlivé údaje, ktoré by mohli byť pre rodičov mätúce.
Nahmatať ju je ale problémom aj pre odborníka. Z odborného pohľadu sú však najdôležitejšie malá a veľká fontanela. Fontanely majú viacero dôležitých úloh. Prvá a nevyhnutná je ich pružnosť a prispôsobivosť pri pôrode. Vďaka nim vie dieťatko prejsť cez úzky pôrodný kanál. Aj keď sa pri pôrode hlavička trochu stlačí, za pár dní sa pekne vyformuje a vráti do normálu. Rast lebky je indikátor správneho rastu mozgu dieťaťa. Je však aj pomocníkom, napríklad pri určení hydratácie dieťaťa - ak je prepadnutá, telo má nedostatok tekutín a dieťatko je dehydrované. Rovnako môže byť aj pulzujúca, a ak má dieťatko teplotu alebo príliš plače, fontanelka zvykne vystúpiť.
Ak fontanelu nevieme nahmatať, najmä tú veľkú, prípadne sú niektoré lebečné švy viac hmatateľné a vystúpené, treba spozornieť a všímať si, ako sa hlavička začne správať.
Pokiaľ ide o otázku rodičky ohľadom fontanely jej syna, ktorá sa prestala uzatvárať a zostala pri veľkosti 2x2 cm, zatiaľ čo obvod hlavy rastie (46 cm pri narodení, 47 cm v decembri a v januári), je dôležité konzultovať tento stav s detským neurológom. Hoci rast hlavičky je prítomný, stabilná veľkosť fontanely nad rámec bežného obdobia uzatvárania (ktoré je zvyčajne do 18-20 mesiacov) môže vyžadovať ďalšie sledovanie a prípadne špecifické vyšetrenia.
Prítomnosť bielych bodiek na nechtoch a 11 zubkov v tomto veku sú bežné prejavy vývoja a nemusia priamo súvisieť so stavom fontanely, avšak celkový obraz vývoja dieťaťa je vždy dôležitý. Dôraz na pestrú stravu a bezmliečnu diétu je správny, vzhľadom na spomínanú alergiu matky a možnú citlivosť dieťaťa.
"Montáž čela na žľab za 2 minúty – Jednoduché riešenie pre dokonalý spoj a odvod vody!"
V prípade pochybností o vstrebávaní vitamínov a možnej súvislosti s celiakiou je vhodné konzultovať tento predpoklad s lekárom, ktorý môže odporučiť príslušné testy.