Príchod nového člena rodiny je spojený s množstvom otázok a neistôt. Jednou z najčastejších otázok, ktoré si rodičia kladú, je, kedy a ako často môžu nosiť svoje novorodeniatko na rukách. Tento článok sa zaoberá touto problematikou komplexne, pričom zohľadňuje potreby dieťaťa, obavy rodičov a odporúčania odborníkov.
Fyzická Blízkosť Ako Základná Potreba
Fyzická blízkosť je pre novorodenca kľúčová. Bábätko potrebuje cítiť, vidieť, počuť a byť v bezpečí v náručí svojich rodičov. V prvých mesiacoch života sa dieťa mení zo dňa na deň a stáva sa zvedavejším, vníma okolie a chce byť súčasťou diania. Nosenie na rukách uspokojuje túto potrebu a zároveň podporuje dôležitý proces regulácie autonómneho nervového systému (ANS).
Mnohých ľudí priam oblieva panika, keď majú chytiť do rúk drobunké bábätko. To sú otázky, ktoré sa ženám počas tehotenstva asi bežne preháňajú hlavou. Pred narodením, v maminom brušku je dieťa uložené v klbôčkovej polohe. Má zaguľatený chrbátik a ručičky aj nožičky zohnuté a pritiahnuté k telu. V posledných týždňoch tehotenstva má bábätko tak málo priestoru, že vlastne nemôže túto polohu už ani zmeniť. Je to pre neho prirodzená poloha a nikto sa nepozastavuje nad tým, či je to tak správne alebo nie. Po narodení dieťaťa sa podľa mnohých lekárov a rodičovských radcov v minulých desaťročiach menila situácia. Dieťa, pretože v tomto období nemá ešte spevnené chrbtové svalstvo, odporúčali ukladať na rovnú podložku, nepodkladať dieťa ani vankúšmi, aby tak chránili chrbticu pred preťažovaním a prípadným zakrivením. Vo svetle nových poznatkov však dnešní odborníci (pričom vo svete sa tejto problematike venujú aktívnejšie než na Slovensku) považujú práve klbôčkovú polohu za fyziologickú a pre novorodenca prirodzenú. Dokonca takéto nosenie sa odporúča aj nedonoseným deťom. Preto nesenie dieťatka, či už na rukách, vo vaku alebo v šatke v klbôčkovej polohe (dieťa má zaguľatený chrbátik a pokrčené nožičky) nijako Vášmu bábätku neublíži, len prirodzene kopíruje polohu, ktorú bolo dieťatko uložené už v maternici.
Regulácia Autonómneho Nervového Systému (ANS)
Pri nosení dochádza k zosúladeniu tela dieťaťa s telom rodiča. Pokojný dych, rytmus krokov, teplo a kontakt pomáhajú dieťaťu regulovať jeho ANS. To má upokojujúci účinok a znižuje plačlivosť.
Nosenie v 2. mesiaci: Nie je Neskoro Začať
Ak ste s nosením nezačali hneď po narodení, nemusíte sa obávať. V 2. mesiaci nie je na nosenie neskoro. Práve naopak, bábätko je už dostatočne silné na to, aby si nosenie aktívne užívalo. Nosenie v tomto období poskytuje upokojujúci kontakt a uľahčuje dýchanie.
Ahojte maminky chcem sa vás spýtať máme 2 mesačného synčeka, máva koliky od malička čiže je jasné že sme ho utišovali len na rukách, inak by nezaspal... Lenže teraz aj ked plače ( nebolí ho bruška, lebo to bolo vidieť ked ho to bolí a ked plače iba tak) tak aj tak nezaspí alebo sa neutíši kým ho nehojdáme na rukách. Chcem len vedieť či si môže ešte odvyknúť od toho, lebo v podstate okrem toho ked spí, alebo je rozbalený, tak plače a to ho musíme len na ruky zobrať.. Je to normálne? Zmení sa to ešte ? Ja stále dúfam že ked mu už prejdú koliky tak nebude taký.. ale on nevydrží napríklad tak že by sa napapal a položím ho, začne plakať proste... a tsko dookola..
Obavy Rodičov: Rozmaznávanie a Závislosť
Niektorí rodičia sa obávajú, že časté nosenie na rukách môže viesť k rozmaznaniu dieťaťa a jeho závislosti na rodičoch. Chcú, aby bolo dieťa samostatné a domnievajú sa, že samostatnosť je najlepšie trénovať hneď od narodenia.
Možno ste sa aj vy stretli s radou, aby ste svoje bábätko veľmi nenosili na rukách, nebežali k nemu pri každom zamrnčaní, nechali ho aj trochu vyplakať... To všetko preto, aby ste svojho potomka náhodou nerozmaznali. Ľudia akosi stále veria, že ak budú svoje bábätko často pestovať na rukách a nosiť, bude dieťa rozmaznané, nebude chcieť byť samo a bude stále vyžadovať nosenie. Podobne aj s plačom a našou reakciou naň - ak hneď pribehneme, keď dieťa zaplače, bude podľa presvedčenia mnohých ľudí plakať viac, lebo sa naučí, že plačom si nás privolá. Napriek tomu, že ide o veľmi hlboko zakorenené názory, ktorými sa mnohí rodičia riadia aj v dnešnej dobe, nie je to celkom tak. Malé bábätko sa v podstate nedá rozmaznať.
Myslíte, že svoje bábätko rozmaznáte? Prečo by ste ho chceli nechať plakať, ak ste po ňom túžili a tak veľmi ste sa na neho tešili? Lebo vám to poradili? Lebo tak sa to má robiť? Aby bolo dieťatko stále pri srdci alebo: Prečo ich nosiť >>
Náš strach z toho, že budú naše deti príliš rozmaznané, že si ich naučíme na nosenie na rukách, alebo že budú na nás príliš naviazané, ak ich nenaučíme samé zaspávať, je vlastne strachom vybudovaným touto spoločnosťou. Pritom ľudské mláďa úplne prirodzene potrebuje pozornosť a blízkosť svojich rodičov, najmä matky, aby sa cítilo v bezpečí a mohlo pokojne rásť a objavovať svet.
Určite nie :) Samozrejme za predpokladu, že zvolíte správnu ergonomickú pomôcku, dieťatko v nej bude správne uložené a pomôcka bude správne nastavená. Bábätká si nevedia samé regulovať základné fyziologické potreby a na to potrebujú kontakt s vami. Jednoduchšie ako nosiť ho na rukách, je mať ho správne uviazané v šatke alebo nosiči.
Čo ak je to vlastne naopak?
Podľa mnohých odborníkov a detských psychológov je to vlastne skôr naopak. Dieťa, ktoré zažíva pocity istoty a bezpečia v matkinom náručí a ktorého potreby sú napĺňané v útlom „bábätkovskom“ veku, je neskôr istejšie a samostatnejšie ako deti, ktoré toto nezažili. Okrem toho sa takýmto prístupom, teda primeraným reagovaním na potreby bábätka, buduje hlboký vzťah dôvery medzi dieťaťom a matkou. Dieťa nezažíva frustráciu a stres kvôli (včas) nenaplneným potrebám.
Dôsledky Dostatočného Telesného Kontaktu
Deti s dostatkom telesného kontaktu sú spokojnejšie, menej plačú a viac sa venujú pozorovaniu a učeniu. Ich telo nemusí znášať nadmerné výkyvy stresových hormónov. Starostlivosť v prvom roku života dieťaťa podmieňuje jeho ďalší psychický vývoj. V tomto období sa kladú hlboké základy vnútorného psychického života, na ktorých človek stavia po celý život.
Nosené deti a deti, ktorých rodičia adekvátne reagovali na ich potreby, bývajú neskôr v živote samostatnejšími a vyrovnanejšími osobnosťami ako deti, ktorým sa tohto nedostalo. Preto pokojne vezmite svoje bábätko do náručia a noste ho. Bežte k plačúcemu bábätku. Nechajte svoje dieťa zaspať na prsníku.
Dôvera, Sebavedomie a Emočná Inteligencia
Ak sa rodičia citlivo starajú o potreby dieťaťa, nenechajú ho nevšímavo plakať a neustálym fyzickým kontaktom mu dávajú najavo svoju lásku, dieťa sa naučí im dôverovať. Pocit dôvery sa zvnútorňuje a stáva sa z neho základ pre sebadôveru, zdravú sebaúctu a sebavedomie. Takto "vyzbrojené" dieťa dokáže v ďalších vývojových štádiách lepšie prekonávať prekážky a pokračovať v zdravom psychickom raste. Dieťatko často nosené dostáva i základy emočnej inteligencie. Rodič sa učí lepšie poznávať dieťa, no i dieťa, ktoré trávi veľa času s rodičom, sa účastní na jeho emočnom prežívaní a dostáva tak základy súcitu.
Závislosť Ako Prirodzená Potreba
U malého dojčaťa je závislosť na rodičoch pochopiteľná, prirodzená a zdravá. Inštinkty zakódované v nižších častiach mozgu mu signalizujú, že bez tesného telesného kontaktu s rodičom mu hrozí nebezpečenstvo. Opustenie môže znamenať aj smrť. Dieťa potrebuje uspokojovanie potrieb, tíšenie plaču, veľa telesného a verbálneho kontaktu a pocit lásky. Tak sa postupne učí dôverovať a zároveň sa rozvíja motoricky.
Praktické Rady a Odpovede na Časté Otázky
Niekedy môže byť množstvo informácií ohromujúce a mamičky sú zneistené radami z okolia a internetu. Preto sme pripravili výber najčastejších otázok a odpovedí na ne.
Rozmaznáte dieťa nosením?
Určite nie, za predpokladu, že zvolíte správnu ergonomickú pomôcku, dieťatko v nej bude správne uložené a pomôcka bude správne nastavená.
Kedy začať s nosením?
Od narodenia, pokiaľ neexistuje žiaden iný zdravotný problém, ktorý by vylučoval nosenie.
Ako dlho nosiť dieťa?
Toľko, koľko obaja potrebujete a koľko je vám príjemné a pohodlné. Ak je všetko nastavené tak ako má, nemôžete svojmu dieťatku uškodiť.
Nosič alebo kočík?
Obe majú svoje výhody. Každý nech sa rozhodne podľa vlastných preferencií.
Šatka alebo nosič?
Je to individuálne. Pre tehotné mamičky a novorodencov je pohodlnejšia šatka. Nosič má zase výhodu v tom, že je rýchlejší na použitie.
Aké oblečenie zvoliť pri nosení?
Ideálne je funkčné oblečenie, ktoré dobre odvádza pot a pomáha pre termoregulácii. Neodporúčame používať dupačkové oblečenie.
Dá sa pri nosení dojčiť?
Samozrejme. Zvoliť správny úväz, upraviť ho, prípadne nastaviť nosič, aby bolo dojčenie možné.
Akú pomôcku si zaobstarať pred narodením dieťaťa?
Odporúčame začať šatkou. Nosič je dobré pred kúpou vyskúšať aj s bábätkom.
Akú šatku zvoliť na začiatok?
Zvoľte radšej nenáročnú šatku na údržbu a viazanie, zo 100% bavlny s gramážou 220 - 240g/m2.
Kedy začať s nosením po cisárskom reze?
Akonáhle vám to zdravotný stav bude dovoľovať, cca po 5-6 týždňoch.
Je nosenie bezpečné pre chrbticu dieťaťa?
Za predpokladu, že máte vhodne zvolenú nosiacu pomôcku, bábätko je v ergonomickej polohe a pomôcka je správne nastavená, tak bábätku určite neublížite.
Môžem nosiť dieťa s diastázou alebo inými zdravotnými problémami?
Áno môžete, ale je potrebné dobre poznať zdravotný stav dieťatka a aj mamičky po pôrode. Určite je vhodné konzultovať to s rehabilitačnou lekárkou alebo detskou lekárkou, ktorá má dostatočné vedomosti a znalosti aj o nosení. Pri diastáze brušnej dutiny bábätka, pruhu, nízkom alebo vysokom svalovom tonuse je nosenie veľkým pomocníkom a určite nie sú prekážkou v ERGONOMICKOM nosení bábätka.
Zásady Správneho Nosenia
Ergonomická poloha: Dieťa by malo byť nosené tvárou k nosiacej osobe, s zaobleným chrbátikom, dostatočnou oporou spredu aj zozadu, kolienkami vyššie ako bedrové kĺbiky a s možnosťou oprieť si hlavičku o telo nosiaceho.
Podpora hlavičky: Pri nesení novorodencov a malých bábätiek by sme mali venovať pozornosť zaisteniu hlavičky šatkou.
Široké roztiahnutie látky: Pri umiestňovaní dieťaťa do šatky dbáme na dostatočne široké roztiahnutie látky medzi kolienkami.
Pevné viazanie: Pri viazaní dávame pozor na to, aby sme viazali pevne. Chrbátik bábätka musí byť totiž bezpečne a pevne podopretý rovnako zozadu aj z boku.
Polohy na Nosenie
Kolísky: Pre novorodencov sú vhodné všetky kolísky (variant I, II a III), kolíska v kríži s kapsou, a asi najobľúbenejší úväz Kríž s kapsou I, II.
Kríž, Klokanka: Úväzy vhodné od 12 týždňov, alebo od doby, kedy je dieťa už schopné držať hlavičku.
Koník, Kríž s kapsou na chrbte: Úväzy vhodné od 6 mesiacov.
Poloha "Na Tigríka"
Fyzioterapeuti odporúčajú tzv. polohu „na tigríka“. Je vhodné ju používať, keď už má dieťatko cca 16 týždňov. Dieťatko si položíme tvárou nadol na predklatie ľavej ruky, ktorú máme mierne ohnutú dodola - čiže dlaňou smerom k nášmu pupku (hlavička dieťatka je pri lakti). Zároveň tou istou rukou držíme dieťatko pod zadočkom, pričom kolienka sú ohnuté, v pravom uhle s trupom dieťatka. Telo bábätka je v šikmej polohe, pričom hlavička je vyššie ako zadoček. Ručičky voľne visia.
Poloha "Na Klbko"
Ďalšia, ktorá zaručuje pohodlné nosenie a zdravý rast, je poloha „na klbko“, veľmi podobná tigríkovi. Dieťatko si položíme tvárou k nám na predlaktie ľavej ruky, pričom hlavička bábätka zapadne do našej klbovej jamky. Zároveň prstami ľavej ruky uchopíme dieťatku jeho lavé stehienko. Pravou rukou mu podoprieme zadoček.
Polohovanie Novorodenca: Dôležitosť a Vplyv na Vývoj
Polohovanie novorodenca je dôležité pre správny vývoj jeho pohybového aparátu a prevenciu deformácií hlavičky.
Dôležitosť Polohovania
Polohovanie malého dieťaťa sa vyžaduje už od jeho narodenia. Detičky majú v prvých mesiacoch svojho života veľmi nízky rozsah pohybu hlavou do strán, čo môže brániť správnemu rastu tejto veľmi citlivej časti tela novorodencov. Preto je potrebné, aby rodičia ukladali svoje dieťatko vždy do inej spánkovej polohy.
Ako Polohovať Bábätko
Zmena strán: Meniť strany, na ktorých dieťatko spí, je vhodné raz za 24 hodín.
Poloha na boku: Pri polohovaní bábätka na bok je nutné zamedziť prevráteniu dieťatka na bruško, a to takým spôsobom, že ho polohujeme na bok v miernom, približne 45-stupňovom uhle.
Motivácia: K ležaniu na nepreferovanej strane je vo väčšine prípadov nutné dieťatko správne namotivovať použitím obľúbenej hračky, hrkálky či iného zvukového faktora.
Dojčenie: V záujme správneho rastu lebečných kostí bábätka je potrebné aplikovať výmenu strán, na ktorých dieťatko leží, aj v čase dojčenia.
Autosedačka: V počiatočných štádiách po narodení dieťaťa je nutné obmedziť čas strávený v autosedačke na minimum a dbať na správnu polohu bábätka.
Poloha na brušku: Keď bábätko bdie, je vhodné ho sem-tam uložiť aj na bruško, aby si odľahčilo chrbticu, no zároveň precvičovalo brušné svalstvo a svaly potrebné na postupné dvíhanie hlávky. Neustále je nutný bezpodmienečný a neprestajný rodičovský dozor.
Dokedy Polohovať Bábätko
Polohovanie bábätka je potrebné aspoň do 5. mesiaca.
Čo Robiť, Keď Dieťa Neustále Vyžaduje Nosenie
Je normálne, že novorodenec vyžaduje neustálu pozornosť a nosenie na rukách. Avšak, ak sa táto situácia stáva pre rodiča vyčerpávajúcou, je potrebné hľadať riešenia.
Riešenia pre Náročné Bábätká
Nosiace pomôcky: Používanie šatky alebo ergonomického nosiča umožňuje mať dieťa pri sebe a zároveň mať voľné ruky na iné činnosti.
Spoločné spanie: Spoločné spanie s dieťaťom môže uspokojiť jeho potrebu blízkosti a znížiť frekvenciu nočného budenia.
Dôvera v inštinkty: Dôverujte svojim inštinktom a reagujte na potreby dieťaťa. Ak dieťa plače, je to jeho jediný spôsob komunikácie.
Podpora od rodiny a priateľov: Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu a priateľov.
Ako správne nosiť bábo v šatke počas leta?
Vaše bábätko sa mení zo dňa na deň a zrazu chce byť neustále na rukách? Čo sa deje v 2. Čo sa deje v 2. V dvoch mesiacoch sa vaše dieťatko mení pred očami. Z bezbranného novorodenca sa stáva malý zvedavec, ktorý vníma okolie, sleduje pohyby a chce byť súčasťou diania. Fyzická blízkosť je základnou potrebou malého bábätka. Chce vidieť, cítiť, počuť a byť v bezpečí vo vašom náručí. Zároveň je v tomto období čoraz ťažšie a nosenie na rukách vás môže poriadne vyčerpať. Pri nosení dochádza k dôležitému procesu tzv. „regulácie autonómneho nervového systému“ (ANS). Telo dieťatka sa zosúlaďuje s telom rodiča - pokojný dych, rytmus krokov, teplo a kontakt. Výber pomôcky závisí od vášho životného štýlu a osobných preferencií. Nie je už na nosenie neskoro v 2. Vôbec nie. Práve naopak - bábätko je stále malé, ale už dosť silné na to, aby si nosenie začalo aktívne užívať. Áno. Nosenie poskytuje upokojujúci kontakt, uľahčuje dýchanie a znižuje plačlivosť. Určite. Kvalitné nosiče ako Sestrice sú nastaviteľné pre všetky typy postáv. Každý deň s bábätkom prináša nové momenty plné nežnosti, ale aj výziev. Nebojte sa hľadať riešenia, ktoré vám dávajú zmysel a fungujú práve pre vás. Nosenie nie je len praktický pomocník - je to spôsob, ako byť spolu. S pokojom. S istotou. Všetky si svoje deti nosíme. Najprv v brušku, potom na rukách. Dieťatko po našom náručí túži a je mu tam dobre.
„Nevláč ho toľko, rozmaznáš ho“, koľkokrát ste počuli túto vetu, keď ste nosili bábo, alebo aj väčšie dieťa na rukách. Dilemu, či nechať dieťatko plakať alebo zobrať ho na ruky a utíšiť, zrejme rieši nejeden rodič. Môže vás zaujímať: Ako nosiť bábätko? Veda dokazuje, že nič také ako „prílišné nosenie“ dieťaťa neškodí, práve naopak! Mojkanie, túlenie sa s bábom, aj tzv. „klokankovanie“ má obrovský význam aj pokiaľ ide o vývoj mozgu, a to najmä pre predčasniatka. Podľa novej štúdie nemôžete nikdy rozmaznať dieťa tým, že mu doprajete svoju blízkosť. Výskumníci zo Štátnej detskej nemocnice v Ohio pozorovali 125 predčasne narodených detí a detí narodených v termíne, aby zistili ich reakciu na jemný dotyk. Zistili, že predčasne narodené bábätká mali slabšiu odozvu na dotyk ako bábätká narodené v termíne.
Výbornou pomôckou počas prvých týždňov po pôrode je zavinovacia perinka. Bábätko je v nej uviazane napevno, čo dáva pocit bezpečia nielen jemu, ale aj nám. Navyše hlavičku, ktorú si ešte nevie samo udržať, má v zavinovačke podopretú a zaistený je aj chrbátik. Ak ste sa rozhodli, že svoje bábätko v zavinovačke nebudete nosiť, musíte mať na pamäti, že mu v prvom rade treba pridržiavať hlavičku, keďže krčné svalstvo ešte nemá dostatočne spevnené a samo hlavičku neudrží. Dôležité je dieťatko správne nosiť aj v neskôršom období. Ovplyvňujeme tým jeho ďalší motorický vývoj ako zakrivenie chrbtice, koordináciu pohybov, udržiavanie rovnováhy atď. Čím je dieťatko väčšie, tým je aj v náručí neposednejšie. Ako ho na rukách udržať tak, aby to bolo pre neho pohodlné, ale zároveň aj zdravé?
Čo ak je to vlastne naopak? Podľa mnohých odborníkov a detských psychológov je to vlastne skôr naopak. Dieťa, ktoré zažíva pocity istoty a bezpečia v matkinom náručí a ktorého potreby sú napĺňané v útlom „bábätkovskom“ veku, je neskôr istejšie a samostatnejšie ako deti, ktoré toto nezažili. Okrem toho sa takýmto prístupom, teda primeraným reagovaním na potreby bábätka, buduje hlboký vzťah dôvery medzi dieťaťom a matkou. Dieťa nezažíva frustráciu a stres kvôli (včas) nenaplneným potrebám. Stačí čistá plienka a plné bruško „Je nakŕmené, prebalené, no aj tak v tej postieľke stále plače...,“ aj takúto sťažnosť možno často počuť od mnohých mamičiek. Akosi predpokladáme, že bábätko, ktorému naplníme potrebu nasýtenia a dáme mu čistú plienku, musí byť automaticky spokojné a nevyžadovať už nič ďalšie. Takto to ale nefunguje. Bábätká prichádzajú na svet s veľmi silnou potrebou telesného kontaktu s matkou. Deväť mesiacov boli súčasťou jej tela a potrebujú túto blízkosť aj naďalej, aby sa cítili v bezpečí. Je to úplne prirodzená ľudská potreba a mali by sme na ňu brať ohľad. Vaše nakŕmené a prebalené dieťa nemusí spokojne ležať v postieľke, môže plakať a byť nervózne, lebo mu chýba vaša blízkosť. Deti nevedia manipulovať Novorodenci a malé bábätká nedokážu manipulovať, hoci si to mnohí rodičia myslia. Bábätká ale naozaj neplačú preto, aby vás manipulovali a cvičili s vami. Plačú preto, že sa niečo deje, niečo nie je v poriadku. Nedokážu to povedať inak, ako svojím plačom. A vašou úlohou by malo byť prísť na to, čo vášmu bábätku chýba, ak plače. Plač nie je zlý, je to jediný komunikačný prostriedok vášho bábätka, kým sa nenaučí rozprávať alebo inak naznačovať svoje potreby. Nech sa vyplače? Ale prečo? Bežať k dieťaťu zakaždým, keď zaplače alebo ho nechať vyplakať? Dokonca mnohí rodičia nedajú dopustiť na „vyplakávaciu“ metódu ako spoľahlivý prostriedok, ktorý naučí dieťa samé zaspávať. Opäť je to ale chyba. Odborné štúdie a štatistiky ukazujú, že deti, ktoré rodičia nenechávali vyplakať, sú neskôr v živote samostatnejšie a sebaistejšie. V detstve sa totiž naučili, že na ich potreby rodičia reagovali, že ich plač ako jediný komunikačný prostriedok nebol ignorovaný. Dieťa, ktoré necháte vyplakať, síce po čase naozaj zaspí, naučí sa totiž, že je zbytočné dávať najavo svoje potreby, lebo nikoho nezaujímajú. Jeho potreba vašej blízkosti vás nezaujíma a ono po čase rezignuje a zmieri sa s týmto stavom. Psychológovia varujú pred týmto spôsobom učenia detí samostatne zaspávať, nakoľko môže mať veľmi negatívne dôsledky na psychiku dieťaťa, i na vzťah medzi dieťaťom a rodičom. Je prirodzené, že si vaše dieťa želá, aby ste pri zaspávaní boli pri ňom. Veľa detí zaspáva v náručí matky, alebo potrebujú, aby ich mama držala za ruku, ležala pri nich v posteli, veľmi veľa detí zaspáva pri dojčení na prsníku. Je to normálne a tak to má byť.