Naučiť dieťa čo najskôr nakresliť niečo, čo dokáže identifikovať aj tretia osoba bez toho, aby sme jej poskytli päť indícií, je lákavé. Je milé, keď dvoj alebo trojročné dieťa chytí pastelku a nakreslí niečo, čo má tvar. Ale je to pre jeho vývoj dobré?
Kreativita a emócie: Sloboda v čmáraní
V istých aspektoch určite, nechcem sa hádať. Ale čo sa týka rozvoja kreativity, ako aj akejsi vnútornej vyrovnanosti a schopnosti vyliať zo seba emócie, to až také dobré nie je. V tomto smere je pre dieťa lepšie, keď má voľnú ruku. Doslova. Nikto mu nič nepredkreslí.
Stačí mu papier a pastelky, a tým mu dáte dostatočný priestor na to, aby samé pracovalo na svojom rozvoji. Nechajte maličké deti čmárať. Len tak behať pastelkou po papieri, chvíľu červenou, chvíľu zelenou, a nakoniec cez to celé čiernou. Zhora dole, sprava doľava, alebo do kruhu. Akokoľvek dieťa chce. Dostáva tým zo seba von oveľa viac, ako si my myslíme. Aj to je umenie.
Naša Greta má čerstvé dva roky. Nevie nakresliť v podstate nič, len tak čmára po papieri. Ale poviem vám, v galérii moderného umenia som videla niečo veľmi podobné tomu, čo nakreslila aj ona asi za päť minút. Z toho usudzujem - aj čmáranie je umenie!
Iste, ak dieťa naučíte niečo nakresliť, trénujete s ním jemnú motoriku, držanie ceruzky a pripravujete ho na písanie. Toto všetko však dieťa trénuje aj čmáraním. Takisto drží tú pastelku v ruke a takisto ňou behá po papieri, aj keď možno o čosi intenzívnejšie a emotívnejšie. Asi ako van Gogh po emočnom výbuchu.
Daj to zo seba von: Sloboda vyjadrenia
Avšak narozdiel od riadeného kreslenia, čmáranie dáva dieťaťu slobodu a voľnosť. Dovoľuje mu to vyliať zo seba všetky nahromadené emócie. Pre malé deti od jedného až do niekoľkých rokov je čmáranie forma vyjadrenia sa. Je to spôsob, ako transformujú zážitky a spomienky do podoby, ktorú môžu odovzdať vonkajšiemu svetu. Pozri sa, toto som nakreslil, vyšlo to zo mňa, z môjho vnútra. Je v tom kus mňa. Nie kus teba, pretože som nenakreslil to, čo si ma naučil. Je v tom kus mňa.
To je to, čo čmáraním dieťa dosiahne. Ten silný výbuch kreativity v slobodnom dieťati, ktoré nie je organizované dospelým človekom, dokáže valcovať. Takže, ak chcete podporovať kreativitu dieťaťa, nerobte to tým, že ho naučíte kresliť. To nie je kreativita, to je jemná motorika a schopnosť ovládať pohyby ruky tak, ako dostane vami nadiktované. Ak ho ale necháte len tak čmárať, bude si robiť všetko po svojom tak, ako mu diktuje jeho vnútro. Presne tak, ako to robili a robia tí najväčší umelci, pretože umenie nie je len o technike, ale o vyjadrení myšlienky a pocitu.
Detská kreativita je nádherná a taká čistá, že sa naozaj neoplatí ju poškvrniť našimi dospeláckymi predsudkami. Netreba sa báť, že dieťa bude na veky vekov len čmárať, ak ho nenaučíte kresliť. Ono samé raz príde s tým, že nakreslí niečo konkrétne. Bude to o to krajšie, že to nakreslí podľa seba, samé od seba. Nenakreslí to podľa vašej predlohy, ale podľa toho, ako samé chce.
Ako začať s kreslením: Od čmárania k umeniu
Prvým krokom, ako sa dostať ku kresleniu, je skúsiť čmáranie. Potrebovať budete veľa papiera, farbičky a stačí už len nechať dieťa robiť to, ako samo chce. Zo začiatku to možno nevydrží dlho, iba pár minút, ale nabudúce určite pri čmáraní vydrží viac. Dôležité je, aby ste ho do toho nenútili a nechali mu voľné ruky, ideálne aj voľnú dlážku s veľkým výkresom či papiermi všade naokolo.
Kým niektoré deti túžia po maľovaní v súkromí, iní uprednostňujú spoločné vytváranie. V tom prípade sa pustite do kreslenia - čmárania spolu s nimi a užite si to. Mnohí dospeláci nedajú na čmáranie dopustiť - vraj ani netušili, aké uvoľňujúce je len tak schytiť pastelku a behať s ňou bez rozmyslu po papieri. A to si predstavte, ako sa pri kreslení upokojí dieťa, s ktorým lomcuje toľko neznámych emócií.
Pomôcky a materiály pre malých umelcov
Jednoducho. Nechajte dieťa robiť to samé. Tak dlho, ako chce. Zo začiatku to možno bude pár minút a prestane ho to baviť. Nevadí, nabudúce vydrží dlhšie. Hlavné je, že to bude robiť samé od seba.
Nepredkreslujte nič. Môžete ale podporiť spoločné kreslenie. Vtedy to deti baví viac, ako keď si majú kresliť samé. Sadnete si spolu a budete čmárať aj vy. Ale čmárať, nie kresliť. Musím uznať, že čmáranie ma chytilo. Je to veľmi upokojujúce, keď môžete len tak zdrapiť pastelku a vášnivo ňou behať po obrovskom papieri. Po takom dobrom čmáraní sa cítim uvoľnená a psychicky zregenerovaná. Keď mne to pomáha uľaviť si od emócií, ako perfektne to musí pôsobiť na malé dieťa, ktoré ešte s emóciami len bojuje!
My si zvykneme čmárať na zemi. Veľký papier prilepím na podlahu páskou, aby sa neposúval. Môžete ale čmárať aj zo stolom, ak vám je to pohodlnejšie. Na zemi je to však dobré aj preto, že dieťa sa môže po papieri voľne presúvať. Greta si občas sadne vyslovene na papier a čmára okolo seba.
Poskytnite mu priestor, papier a pastelky. Stačí veľký papier. Ak chcete zošit, ideálny je veľký, pokojne aj A3, pretože keď deti čmárajú, zvyknú vybehnúť za okraj a pokresliť stôl alebo podlahu. Výborné sú tie, ktoré sú zviazané špirálou. Dobre sa v nich otáčajú strany a hlavne držia, lebo v klasických zošitoch sa často listy vracajú naspäť, keď ich dobre nepopritláčate.
Aké pastelky a materiály použiť?
Možností je neskutočne veľa. Môžete skúsiť obyčajné pastelky, voskovky, olejovky, fixky, čokoľvek. Vyhla by som sa ale tým fixkám s označením “moje prvé farbičky,” alebo tak nejako. Kedysi som ich kúpila, lebo sa mi páčilo najmä to, že boli umývateľné. Lenže boli vyrobené tak, že kreslili, ak ich dieťa držalo kolmo na papier. Tieto “prvé fixky” totiž predpokladajú, že dieťa ešte nedrží pastelku správne, ale v celej dlani. Možno to tak je, ale to predsa nie je výsledok, ktorý chceme dosiahnuť. Nechceme, aby sa naše deti naučili kresliť s fixkou v celej dlani. Lepšie je od začiatku trénovať s normálnymi pastelkami.
Základná zásada znie, čím je dieťa menšie, tým väčšiu plochu na svoju tvorbu potrebuje a tým hrubšie a kratšie kresliace náradie ocení. Na začiatok nedávajte dieťaťu do ruky fixky alebo tenké farbičky. Do malej ruky je to nešikovné a príliš dlhé. Plus fixky málo reagujú na tlak ruky - na rozdiel od farbičiek. S fixkami musí dieťa oveľa silnejšie tlačiť.
Vyberajte farbičky alebo voskovky s vysokou pigmentáciou, aby prítlak dieťaťa mohol byť slabý a zároveň videlo na papieri dostatočne farebnú stopu - teda výsledok svojej práce. Na začiatok je naozaj vhodný veľký baliaci papier, alebo veľké listy zo starého kalendára. Proste veľká plocha, ktorá uspokojí rozmach malého tvorivca.
Omaľovánky a predlohy: Kedy a ako ich použiť
Omaľovánky nie sú úplne šťastný nápad. Dieťa sa možno naučí vyfarbovať a kresliť v rámci hraníc, ale inak to v ňom nič nepodporuje. Obrázok je daný, nemusí nad ním rozmýšľať. Nemusí nič kreatívne vymýšľať. Nedostáva zo seba emócie. Len vyfarbuje. Nuda.
Ak ale chcete, môžete skúsiť doma vyrobené predlohy. Najlepšie sú vlastné fotky. Vytlačte fotografiu, na ktorej je vaše dieťa, s vami alebo s kamarátmi. Fotku z dovolenky, z ihriska, z narodeninovej oslavy. Čokoľvek, čo na dieťa emočne vplýva a obnovuje to jeho spomienky. Fotku prilepte alebo prištipcujte na veľký papier a dajte dieťaťu pastelky, nech nakreslí, čo chce.
Jasné, že trojročné dieťa neprekreslí to, čo vidí na fotke, s precíznosťou hodnou Caravaggia. Ale spomienky v ňom vyvolajú emócie, ktoré čmáraním následne vyleje zo seba von. A možno si všimnete, že si bude vyberať pastelky vo farbách, ktoré dominujú na fotografii.
Vývoj kresby u detí: Od škvrny k realistickému zobrazeniu
Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu.
Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.
Štádiá vývoja detskej kresby
- 1. rok: Obdobie škvŕn
Dieťa zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu a to ho veľmi baví. Vytvára bodky a škvrny. Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu. - 2 - 3. rok: Obdobie čmárania
Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier. - 3 - 4. roky: Obdobie hlavonožcov
Hlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok. Kresba už má obsah, dieťa v nej zachytáva svoje zážitky, spomienky a priania. Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc. Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos. - 5. rokov
V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu. Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. - 6 - 7 rokov
V tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7 rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny. Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet. V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Kresba postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti.
Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresbe postoj. Nie je potrebné byť psychológom, základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás.
Tvoje bábätko už prejavuje záujem o kreslenie? Čarbe, kreslí bodky či škvrny? Blahoželám, je na dobrej ceste k ozajstnému kresleniu. Moja Ema začala objavovať kreslenie približne v 1,5 roku. Však vieš, snažíš sa každý deň dieťa zabaviť, aby sa nenudilo. Počas tohto ,,bavenia sa“ prišlo na rad aj kreslenie. Prvé, čo mi napadlo, bolo nakresliť ,,Kuba ušatého“. Taká klasika z detstva - kruh a detaily - oči, uši, nos, ústa, vlasy a bodky. Poznáš, však? Potom sme ho kreslili stále dookola. Náramne sa jej to páčilo. Samozrejme, jej ručičku som pri kreslení viedla najskôr ja. Ema po čase celkom slušne kreslila čiary, čmáranice a začal sa črtať aj náznak kruhu (v jej prípade hlava Kuba). Je totiž normálne, ak dieťa medzi 1. a 2. rokom vie uchopiť ceruzku/kriedu či inú písaciu potrebu a bezobsažne čmára (napr. bodky, škvrny a pod.). V každom roku, pridá dieťatko niečo navyše. Rozvinie svoju kresbu.
Deti až okolo troch rokov začínajú sa spolu hrať, dovtedy sa hrajú skôr samostatne vedľa seba. Naša si tiež kým nenastúpila do škôlky deti nevšímala, tiež skôr išla k dospelým si pokecať, zabávala sa sama aj na ihrisku. Teraz presný opak, ak tam nikoho nepozná tak nie je žiadna zábava, stále chce byť s kamoškami.
Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
Vývoj kresby v skratke
- Prvé štádium kresby: Nezobrazujúce obdobie
Dieťa sa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života. - Druhé štádium kresby: Obdobie izolovaných predstáv
Dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma. Vidí svoje postavy ako živé a konajúce. - Tretie štádium kresby: Situačná kresba
Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety. Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo. Túto teóriu psychológov podporuje aj fakt, že akonáhle začne dieťa rozprávať a dokáže sa na vysokej úrovni písomne vyjadriť, stráca záujem o kresbu.
Radi vaše deti kreslia?
