Citová integrita dieťaťa je základným pilierom pre jeho zdravý vývoj a budúce fungovanie v spoločnosti. V právnom kontexte sa táto ochrana prejavuje aj v judikátoch, ktoré sa zaoberajú problematikou styku dieťaťa s blízkymi osobami, najmä so starými rodičmi. Tento článok sa venuje ohrozeniu citovej integrity dieťaťa v kontexte zakazovania styku, s dôrazom na judikáty a legislatívne zmeny, ktoré upravujú túto oblasť.
Úvod
V zložitých rodinných situáciách, ako sú rozchody rodičov, väzba jedného z rodičov alebo konflikty medzi rodičmi a starými rodičmi, môže byť citová integrita dieťaťa vážne ohrozená. Zakazovanie styku s blízkymi osobami, najmä so starými rodičmi, môže mať negatívny dopad na psychický vývoj dieťaťa. Preto je dôležité, aby súdy a zákonodarcovia venovali tejto problematike zvýšenú pozornosť a hľadali riešenia, ktoré sú v najlepšom záujme dieťaťa.
Právna úprava styku dieťaťa s blízkymi osobami
Právnu úpravu styku dieťaťa s blízkymi osobami, vrátane starých rodičov, možno nájsť v § 25 ods. 5 zákona o rodine. Toto ustanovenie uvádza: "Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami."
Zákon o rodine a práva starých rodičov
Podľa § 25 zákona o rodine majú starí rodičia právo na styk s vnúčatami, ak je to v záujme maloletých detí. Právo na styk však nie je absolútne - vždy sa posudzuje najlepší záujem dieťaťa. Ak rodičia bránia styku bez vážneho dôvodu, môžete sa obrátiť na súd a domáhať sa určenia styku s vnúčatami.
Novela zákona o rodine č. 175/2015 Z.z. priniesla zásadnú zmenu, ktorou je výslovné uvedenie práva starých rodičov sa prostredníctvom súdu domáhať určenia styku s dieťaťom aj v prípade detí narodených mimo manželstva, resp.
Podmienky pre úpravu styku súdom
Súd môže upraviť styk dieťaťa so starými rodičmi len za splnenia oboch podmienok súčasne, t.j. takáto úprava súdnym rozhodnutím musí byť v záujme dieťaťa a zároveň to musia vyžadovať pomery v rodine. Starí rodičia sa môžu so svojím návrhom na úpravu styku s dieťaťom obrátiť na príslušný súd a žiadať, aby im súd určil dni a čas počas ktorých sú s dieťaťom oprávnení sa stretávať.
Na to, aby súd určil styk dieťaťa so starými rodičmi je dôležité, že dieťa má vybudovaný vzťah so starými rodičmi. Pretrhnutie puta s dieťaťom môže mať na dieťa zlý dopad, čo by potvrdil podľa môjho názoru každý psychológ. S týmto je potrebné argumentovať na súde. Je veľmi dôležité, aby starí rodičia podali návrh na súd čo najskôr.
Rozhodovacia prax súdov
Súd vždy posudzuje najlepší záujem detí, pričom zohľadňuje aj vzťahy s blízkymi osobami, vrátane starých rodičov. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 zákona o rodine.
Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. Na Vašej strane bude súd skúmať, či máte podmienky na styk s vnúčatami (bytové podmienky a pod.). Uvádzame tiež, že styk s vnúčatami súd neurčí tak, že Vy s manželkou ich budete mať v staristlivosti napr. niekoľko dní idúcich po sebe v mesiaci, ale bude to na niekoľko hodín v mesiaci, napr.
Návrh na úpravu styku dieťaťa so starými rodičmi
Ak sa starí rodičia nemôžu dohodnúť s rodičmi dieťaťa na úprave styku, môžu podať návrh na súd. Údaje o oboch rodičoch, starých rodičoch a dieťati (meno, priezvisko, trvalé bydlisko, dátum narodenia).
- Stručný opis súčasnej situácie a dôvody, prečo žiadate o úpravu styku.
- Konkrétne návrhy, ako by mal byť styk upravený (dátumy a časy, kedy sa má styk uskutočniť, vrátane víkendov, prázdnin a sviatkov).
- Vysvetlenie, ako súčasná situácia ovplyvňuje dieťa a čoho sa domáhate (napr. pravidelný styk každý druhý víkend, polovičné prázdniny a pod.).
- Dôkazy o tom, že ste sa pokúšali dohodnúť (napr.
To je najčastejšie.
Riziká a obmedzenia
Ak by súd zistil, že styk by mohol byť pre deti škodlivý (napríklad by bol v rozpore s ich psychickou pohodou), môže návrh zamietnuť alebo styk obmedziť. Na druhej strane, ak preukážete, že ste mali s vnučkami dobrý vzťah a že izolácia detí nie je v ich prospech, súd môže styk povoliť aj proti vôli matky.
Judikáty a ich význam pre ochranu citovej integrity dieťaťa
Judikáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych noriem v konkrétnych prípadoch. V oblasti rodinného práva, a najmä v otázkach styku dieťaťa s blízkymi osobami, judikáty poskytujú dôležité usmernenia pre súdy pri rozhodovaní v zložitých situáciách.
Rozhodnutie R 63/1965
Rozhodnutie R 63/1965 rozoberalo uvedenú problematiku. Podľa tohto rozhodnutia pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny nárok, treba vychádzať z toho, že tu ide o obmedzenie rodičovských práv rodičov, ktoré môže súd vysloviť len z dôvodov uvedených v § 38 zákona o rodine.
Rozsudok OS Bratislava IV, sp. zn.: 25P/14/2021 z 22. 03.
Citujeme z rozsudku OS Bratislava IV , sp. zn. : 25P/14/2021 z 22. 03. "Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rodičia rozhodujúcu úlohu vo výchove svojho dieťaťa, majú právo vychovávať svoje deti v zhode so svojím vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. V prípade, ak rodičia nesúhlasia s tým, aby sa dieťa s blízkou osobou stretávalo, neexistuje jednoznačné riešenie a súd musí posúdiť všetky okolnosti prípadu, pričom v prvom rade treba brať do úvahy, že sú to práve rodičia, ktorí majú prvotnú zodpovednosť za výchovu dieťaťa.
Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 16.03.2016, sp.zn.
Podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16.03.2016, sp.zn. Akákoľvek deformácia vzťahu rodiča s dieťaťom v dôsledku odcudzenia je v neskoršej dobe len ťažko napraviteľná. Je preto v záujme dieťaťa umožniť otcovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, pravidelný kontakt, v ktorom môže realizovať svoje výchovné pôsobenie, rešpektujúc pritom právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom.
Význam judikátov pre rozhodovanie súdov
Judikáty zdôrazňujú, že súdy musia pri rozhodovaní o styku dieťaťa s blízkymi osobami zohľadňovať najlepší záujem dieťaťa, jeho právo na zachovanie vzťahov s oboma rodičmi a blízkymi osobami, ako aj právo rodičov na výchovu svojich detí v zhode so svojím presvedčením. Súdy by mali autoritatívne zasahovať do rodičovských práv len vtedy, ak to odôvodňujú skutočne výnimočné okolnosti, a mali by sa snažiť o zachovanie a rozvoj vzťahov dieťaťa s blízkymi osobami, ak je to v jeho záujme.
Ohrozenie citovej integrity dieťaťa a jeho prejavy
Ohrozenie citovej integrity dieťaťa sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi, v závislosti od veku, osobnosti a individuálnych okolností dieťaťa. Medzi najčastejšie prejavy patria:
- Úzkosť a strach
- Depresia a smútok
- Poruchy spánku a stravovania
- Problémy so správaním
- Zhoršenie školského prospechu
- Sociálna izolácia
- Regres v psychickom vývoji
Dôsledky zakazovania styku
Zakazovanie styku s blízkymi osobami, najmä so starými rodičmi, môže viesť k pretrhnutiu dôležitých citových väzieb, strate identity a pocitu bezpečia, a k narušeniu psychického vývoja dieťaťa. Tieto orgány môžu:
- Zisťovať situáciu v rodine a navrhovať opatrenia na ochranu dieťaťa
- Zastupovať záujmy dieťaťa v súdnom konaní
- Poskytovať psychologické a sociálne poradenstvo pre dieťa a rodinu
- Nariaďovať výchovné opatrenia na zabezpečenie riadnej výchovy dieťaťa
Náhradná osobná starostlivosť starých rodičov
Práva starých rodičov sa rozšírili aj v prípade zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Podľa § 45 ods. 1, 2 zák. o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Novela zákona o rodine opäť určuje, že najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa a jeho právo na biologickú resp.
Právne možnosti obmedzenia alebo zákazu styku
V situáciách, kde jeden z rodičov prejavuje agresívne, vulgárne alebo nezodpovedné správanie, je nevyhnutné konať s rozvahou a v záujme najlepšieho záujmu dieťaťa. Zákon o rodine upravuje možnosť obmedzenia alebo úplného zákazu styku rodiča s maloletým dieťaťom. Tento inštitút je považovaný za výnimočné riešenie, nakoľko predstavuje zásadný zásah do výkonu rodičovských práv. Jediným kritériom pre rozhodovanie súdu je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa.
Súd je pri rozhodovaní o návrhu rodiča na obmedzenie alebo zákaz styku druhého rodiča s dieťaťom povinný dôkladne zistiť dôvod, prečo bol návrh podaný. V praxi súd spravidla v konaní o návrhu na obmedzenie alebo zákaz styku zisťuje situáciu prostredníctvom znaleckých posudkov a výsluchov. Ak súd na základe dokazovania dospeje k záveru, že najlepší záujem maloletého dieťaťa vyžaduje obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s ním, súd tak rozhodne. V prípade zákazu nie je rodič po právoplatnosti súdneho rozhodnutia oprávnený sa s dieťaťom vôbec stretávať. V prípade obmedzenia styku súd určí podmienky, napríklad, že sa rodič môže s dieťaťom stýkať len pár hodín mesačne, prípadne len za prítomnosti druhého rodiča alebo inej určenej osoby.
Dôvody na obmedzenie alebo zákaz styku
Ujma na fyzickom zdraví môže spočívať napríklad v bití alebo kopaní, čo je vhodné preukázať lekárskym vyšetrením. Ak sa preukáže, že túto ujmu spôsobil druhý rodič, je to dôvod na zákaz styku. Zákaz styku môže byť odôvodnený aj inou ujmou než fyzickou či psychickou, napríklad morálnou alebo osobnostnou. V takýchto prípadoch súd zákazom styku chráni iný než zdravotný záujem dieťaťa. Ide napríklad o situáciu, keď je rodič svojím spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, alebo ak marí správne výchovné pôsobenie druhého rodiča.
Súd je v prípade, ak je to možné, povinný uprednostniť menej intenzívny zásah do rodičovských práv a povinností pred intenzívnejším.
Znalecké posudky a dokazovanie
Objednať vyhotovenie znaleckého posudku a znaleckého dokazovania týkajúceho sa psychológie dieťaťa môžete aj vy, bez nariadenia súdu. Ak bude znalecký posudok riadne znalcom vyhotovený, pôjde o rovnaký dôkaz, akoby znalecké dokazovanie nariadil súd.
Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie psychologického stavu otca detí, vy ako druhý rodič nemáte právne prostriedky na to, aby sa otec vášho dieťaťa podrobil znaleckému dokazovaniu jeho psychického zdravia. Toto môže nariadiť len súd. Na to, aby súd takéto dokazovanie nariadil, je potrebné v návrhu na začatie konania uviesť relevantné dôvody a predložiť dôkazy.
Príklady zo súdnej praxe
V jednom z prípadov Okresný súd v Rimavskej Sobote zakázal styk maloletého Jozefa Ambróziho s otcom Elemérom Ambrózim. Dôvodom bolo, že otec sa k styku s maloletým dostavoval nepravidelne, často pod vplyvom alkoholu, správal sa agresívne a núkal maloletému alkohol. Maloletý bol svedkom agresívneho správania otca a tieto skutočnosti negatívne vplývali na jeho psychický stav a školské výsledky.
V inom prípade súd zamietol žiadosť o zákaz styku starých rodičov s dieťaťom, nakoľko dôvody ako dlhodobý nezáujem a vyhodenie matky s dieťaťom z domu neboli považované za dostatočné na obmedzenie styku. Súd zdôraznil, že zákaz styku s blízkym príbuzným je možný len vtedy, ak takýto styk nie je v záujme dieťaťa alebo ak je ohrozený jeho fyzický a psychický vývoj.
Ako nastaviť hranice dieťaťu
Rodičia často potrebujú zakazovať deťom určité veci, no je dôležité to robiť citlivo a s rešpektom. Jednoznačné „nie“ je namieste v situáciách, ktoré ohrozujú život dieťaťa. V takýchto prípadoch je však potrebné vysvetliť dôvod zákazu.
Namiesto striktných zákazov je vhodnejšie hovoriť o svojich pocitoch a vysvetľovať dôvody. Napríklad: „Cítim sa vydesená, keď ťa vidím vykláňať sa z okna. Budem spokojnejšia, ak zostaneš takto.“
Ak si dieťa neuvedomuje hroziace nebezpečenstvo, je úlohou dospelého vysvetliť mu ho pokojne, s ohľadom na jeho postoje a predstavy. Je dôležité vyhýbať sa vyčítaniu dieťaťa a namiesto toho ponúknuť alternatívy.
V bežnom živote je dôležité kombinovať hierarchiu rolí s rešpektom k dieťaťu ako k človeku. „Nie“ sa dá povedať aj s rešpektom, prejavte pochopenie, aj keď sa dieťaťu aktuálna realita nepáči.
Dávajte dieťaťu najavo, že jeho pocity sú dôležité. Učte dieťa prijateľným spôsobom vyjadrovať hnev, strach alebo podráždenie.
Princípy efektívneho zakazovania
- Jasnosť a konzistentnosť: Stanovte jasné pravidlá a buďte v ich dodržiavaní konzistentní.
- Vysvetľovanie dôvodov: Vysvetlite dieťaťu, prečo je daný zákaz dôležitý, primerane jeho veku a chápaniu.
- Ponúkanie alternatív: Ak je to možné, ponúknite dieťaťu prijateľnú alternatívu k zakázanému správaniu.
- Dôsledky: Ak dieťa pravidlo poruší, mali by nasledovať primerané a spravodlivé dôsledky.
- Emocionálna podpora: Poskytnite dieťaťu emocionálnu podporu a pochopenie, najmä ak reaguje na zákaz emocionálne.
- Pozitívna motivácia: Nezabúdajte na pochvalu a pozitívnu motiváciu, keď dieťa dodržiava pravidlá.
Rodičovská autorita by mala byť založená na prirodzenej autorite a láske k dieťaťu, nie na vynucovaní si poslušnosti krikom alebo trestami.
V prípade agresívneho, vulgárneho alebo inak neprimeraného správania druhého rodiča je nevyhnutné chrániť deti pred takýmto vplyvom. Právo styku rodiča s dieťaťom je jeho právom, ktoré mu vznikne v okamihu, keď je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Do doby, keď je dieťa v starostlivosti obidvoch rodičov je právo styku s dieťaťom „konzumované“ právom mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu aj prostredníctvom osobnej starostlivosti. V prípade, ak je dieťa zverené do striedavej starostlivosti, právo styku nevznikne.
Obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom predstavuje výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala potrebu obmedziť prirodzený kontakt s rodičom. Takéto rozhodnutie súdu nemôže byť definitívne a súd sa po jeho vyhlásení nemôže uspokojiť s tým, že vo veci bolo právoplatne rozhodnuté. V prípade obmedzenia styku rodiča s dieťaťom by mali byť vytvárané predpoklady na to, aby zúžený alebo prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.
Pri rozhodovaní o návrhu niektorého rodiča na obmedzenie, prípadne zákaz styku rodiča s dieťaťom je predovšetkým nevyhnutné spoľahlivo odhaliť pravý dôvod, prečo bol takýto návrh na súd podaný. Súdy sú jednoznačne povinné zisťovať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie, resp. záujem dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav, vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
V zmysle ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine:
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom.
Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či dôvody tohoto opatrenia trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným.
Konanie vo veci starostlivosti o maloletých nie je konaním návrhovým (možno ho začať aj bez návrhu, § 81 ods. 1 OSP), je naopak konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou (súd je povinný vykonať aj iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, než aké boli navrhnuté účastníkmi, § 120 ods. 2 OSP), v ktorom je naviac procesným predpisom zdôraznená aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať (§ 178 OSP). Rozhodnutie o zákaze styku teda musia súdy spolu s orgánmi sociálnoprávnej ochrany detí využiť ako priestor pre vytváranie podmienok na to, aby styk medzi rodičom a dieťaťom mohol byť obnovený, na prehodnotenie doterajšej stratégie a voľbu ďalších, aktuálne vhodných opatrení.
Podľa § 163 ods.