Adopcia alebo vlastné dieťa: Cesta k rodičovstvu

Rozhodnutie stať sa rodičom je jedným z najvýznamnejších v živote človeka. Či už sa rozhodneme pre biologické dieťa alebo adopciu, cesta k rodičovstvu je plná očakávaní, radostí, ale aj výziev. Tento článok sa zameriava na porovnanie týchto dvoch ciest a ponúka úvahy, ktoré môžu pomôcť pri rozhodovaní.

Vianoce sú čas radosti a obdarovávania, no zároveň aj obdobie, keď si mnohí uvedomujeme, čo v živote skutočne chceme. Pre niektorých to môže byť aj túžba po dieťati a založení rodiny. Otázka, či je lepšie mať vlastné dieťa alebo adoptovať, je komplexná a osobná. Neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože každá situácia je jedinečná a závisí od individuálnych okolností a preferencií.

Adopcia: Nový život pre dieťa

Adopcia je proces, ktorým sa osoba alebo pár stáva právnym rodičom dieťaťa, ktoré nie je biologicky ich. Je to akt lásky a štedrosti, ktorý dáva dieťaťu šancu na lepší život a rodine možnosť zažiť radosť z rodičovstva. Adopcia vlastne nahrádza rodičovstvo. Osvojitelia majú rovnaké práva a povinnosti voči dieťaťu, ako všetci „bežní“ rodičia. Súčasne zaniká rodičovská zodpovednosť pôvodnej rodiny, rovnako ako vzťah medzi dieťaťom a pôvodnými rodičmi. Dieťa dostáva pri adopcii nový rodný list, v ktorom sú ako rodičia uvedení osvojitelia. Biologickí rodičia strácajú možnosť akéhokoľvek kontaktu s dieťaťom. K osvojeniu dieťaťa môže dôjsť len za predpokladu, že obaja rodičia s tým súhlasia, pričom zákon o rodine uvádza okolnosti, kedy sa súhlas biologických rodičov nevyžaduje.

V zmysle zákona o rodine, musí byť maloleté dieťa pred rozhodnutím súdu o osvojení najmenej 9 mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa (tzv. predosvojiteľská starostlivosť). Počas tohto obdobia osvojitelia lepšie spoznávajú dieťa, zároveň si overia silu svojej motivácie. V minulosti existovali dva typy adopcie: zrušiteľná a nezrušiteľná. Súčasný zákon chápe adopciu ako nezrušiteľnú, ale vo výnimočných prípadoch môže súd rozhodnutie do 6 mesiacov zmeniť.

Osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia tak nadobúdajú rodičovské práva a povinnosti voči osvojovanému dieťaťu (napr. vyživovaciu povinnosť, povinnosť vychovávať a zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok a pod.). Z uvedeného vyplýva, že osvojenie je v slovenskom právnom poriadku chápané ako výlučné resp. úplné, čo znamená, že dieťa sa stáva právoplatným členom rodiny osvojiteľa, resp. osvojiteľov. Z tohto dôvodu nie je možné robiť akékoľvek rozdiely (napr. pri dedení) medzi vlastnými deťmi osvojiteľa resp.

Orgánom, ktorý je príslušný rozhodovať o osvojení je súd. Podľa zákona o rodine rozhoduje príslušný súd o osvojení na návrh navrhovateľa, ktorým je osvojiteľ. Osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa. Táto podmienka sa nevzťahuje na ustanovenie § 100 ods. 1/ osvojiteľom môže byť iba fyzická osoba (viď. § 7 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. 2/ osvojiteľ musí mať spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu (viď. 3/ osvojiteľ musí spĺňať osobné predpoklady, ktoré sú v zákone o rodine uvedené demonštratívnym (príkladným) výpočtom, čo znamená, že v zákone ustanovené osobné predpoklady môžu byť rozšírené o tie, ktoré nie sú expressis verbis uvedené v zákone o rodine (v praxi sú to napr. bytové, majetkové a iné predpoklady). 4/ osvojiteľ musí byť zapísaný do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnoprávnej ochrane detí“), predovšetkým však ustanovenia § 33 a nasl. tohto zákona.

V prípade osvojenia dieťaťa ide de facto o fikciu rodičovstva. Keďže sa osvojením majú „suplovať“ rodičovské vzťahy, zákonná požiadavka primeranosti vekového rozdielu je legitímna. V praxi tak nemôže nastať situácia, že si 18 roční manželia osvoja 16 ročné dieťa. Medzi osvojiteľom a osvojencom teda musí byť náležitý vekový rozdiel.

Účelom právneho inštitútu osvojenia je najlepší záujem dieťaťa, pričom podľa slovenského právneho poriadku je možné osvojiť iba maloleté dieťa (v zmysle § 7 a nasl. OZ sa plnoletosť nadobúda dovŕšením 18 rokov veku alebo uzavretím manželstva, ak je osoba staršia ako 16 rokov veku a súd jej povolil uzavrieť manželstvo). Zákon o rodine nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom záujem dieťaťa a preto je výklad uvedeného pojmu ponechaný súdom. Môže sa zaň považovať zlepšenie sociálnych, právnych a osobných pomerov maloletého dieťaťa.

Osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov maloletého dieťaťa v manželstve - pomerne často sa stáva, že jeden z manželov mal pred vstupom do manželstva vlastné (prípadne osvojené) dieťa. Osamelá osoba - v prípade osvojenia maloletého dieťaťa osamelou osobou ide skôr o výnimku, ktorá je odôvodnená záujmom dieťaťa, nakoľko v danom prípade vzniká neúplná rodina.

V zmysle zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy. Ako spoločné dieťa si tak môžu osvojiť maloleté dieťa iba manželia. Žiadne iný pár, bez ohľadu na pohlavie, si nemôže osvojiť maloleté dieťa ako spoločné dieťa.

Uvedené ustanovenie spresňuje podmienky osvojenia maloletého dieťaťa jedeným z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov maloletého dieťaťa v manželstve, nakoľko ustanovuje, že na to, aby si takáto osoba mohla osvojiť maloleté dieťa svojho manžela potrebuje jeho súhlas.

Na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade, že zákon o rodine neustanoví inak, je ďalšou podmienkou na osvojenie maloletého dieťaťa súhlas oboch rodičov, t.j. osôb, ktoré sú v rodnom liste maloletého dieťaťa zapísané ako matka a otec. Nie je relevantné, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželia alebo nie. Nakoľko súhlas s osvojením podľa tohto ustanovenia nie je viazaný na výkon rodičovských práv a povinností, rovnako (teda ak zákon o rodine neustanovuje inak) sa súhlas na osvojenie sa vyžaduje, aj v prípade, že je rodičom maloletého dieťaťa maloletá osoba. Prípady, kedy nie je potrebný súhlas rodičov alebo aspoň jedného z nich na osvojenie maloletého dieťaťa sú taxatívne upravené v ods. 2 a 3 tohto ustanovenia a v ustanovení § 102 zákona o rodine. Bližšiu pozornosť im venujeme v nasledujúcom výklade. Pokiaľ ide o formu súhlasu, musí byť udelený pred súdom a výslovne, bez podmienky a bez omylu a musí byť urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne.

Súhlas môže byť udelený konkrétnym osvojiteľom - tzv. individuálny súhlas. Súhlas môže byť udelený všeobecne bez určenia konkrétnych osvojiteľov - tzv. blanketový súhlas. Zákon o rodine tiež umožňuje odvolanie súhlasu s osvojením, čo je však limitované, a to rozhodnutím súdu o umiestnení maloletého dieťaťa do starostlivosti budúcich osvojiteľov, resp.

Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností (a to aj napriek tomu, že súhlas s osvojením podľa ods.

Požiadavka súhlasu maloletého dieťaťa s osvojením, pokiaľ je spôsobilé posúdiť dôsledky svojho osvojenia, je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré pre SR vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa.

Ďalšou hmotnoprávnou podmienkou osvojenia maloletého dieťaťa je súhlas príslušného štátneho orgánu s osvojením. Táto podmienka sa však týka iba tzv. medzištátneho osvojenia, konkrétne osvojenia štátneho občana SR do cudziny. Príslušným štátnym orgánom na udelenie súhlasu s takýmto osvojením je Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ochrana dieťaťa pri medzištátnych osvojeniach je garantovaná záväzkami, vyplývajúcimi z dohovoru o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach.

Tzv. kvalifikovaný nezáujem o dieťa - nastane vtedy, ak rodičia neprejavovali skutočný (nie iba formálny, napr. väzba). Tzv. absolútny nezáujem o dieťa - prípad, kedy napriek tomu, že neexistuje závažná prekážka, ktorá by bránila prejaveniu záujmu, rodičia neprejavia žiadny záujem o svoje dieťa v lehote najmenej dvoch mesiacov po narodení, ktorá musí rovnako ako v bode 1/ uplynúť naraz a bez prerušenia.

Osobný súhlas rodiča podľa odseku 1 písm. c) musí mať písomnú formu a musí byť uskutočnený pred súdom alebo pred orgánom sociálnoprávnej ochrany, alebo pred povereným zamestnancom orgánu sociálnoprávnej ochrany v zdravotníckom zariadení, kde sa dieťa narodilo. Blanketový súhlas s osvojením maloletého dieťaťa sú rodič, resp. Odvolanie udeleného súhlasu s osvojením maloletého dieťaťa je tak zákonom limitované. Uvedený súhlas síce možno odvolať, avšak len pokiaľ maloleté dieťa ešte nie je na základe rozhodnutia súdu umiestnené do starostlivosti budúcich osvojiteľov - do tzv. predadopčnej starostlivosti.

Súhlas na osvojenie v prípadoch uvedených v odseku 1 dáva opatrovník, ktorý bol osvojovanému maloletému dieťaťu ustanovený v konaní o osvojenie. Na ustanovenie opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61.

Pokiaľ na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa a ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa (podľa ods. 1 ustanovenia § 102), chráni záujmy maloletého osvojovaného dieťaťa ad hoc opatrovník ustanovený príslušným súdom. Opatrovník je ustanovený buď ako opatrovník, ktorý má vysloviť súhlas s osvojením, alebo je opatrovník ustanovený pre celé konanie o osvojiteľnosti, resp. konanie o osvojenie. Funkcia tohto opatrovníka zanikne ex lege, a to vykonaním právneho úkonu, na účely ktorého bol tento opatrovník ustanovený.

Po tom, čo orgán sociálnoprávnej ochrany urobí záver o tom, že sú splnené podmienky osvojiteľnosti je povinný podať na súd návrh na začatie konania o osvojiteľnosti. Ustanovenie § 103 zákona o rodine upravuje už spomínanú predosvojiteľskú (predadopčnú) starostlivosť, t.j. predadopčná starostlivosť.

Pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa. Ďalšou z hmotnoprávnych podmienok osvojenia maloletého dieťaťa je požiadavka v zmysle ktorej budúci osvojiteľ, či už sú to manželia, manžel rodiča dieťaťa, pozostalý manžel alebo osamelá osoba, musí mať osvojované dieťa v starostlivosti najmenej deväť mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení. Počas uvedenej lehoty by sa malo dieťa v novom prostredí adaptovať a vytvoriť si sociálne a citové väzby. Osvojiteľ v rámci tejto lehoty preverí, či je schopný náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa a poskytnúť mu tak všetku potrebnú starostlivosť na jeho zdravý vývoj.

Ak sa pestún rozhodne osvojiť maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby pred rozhodnutím súdu o osvojení bolo maloleté dieťa v starostlivosti pestúna podľa odseku 1, ak pestúnska starostlivosť trvala aspoň po túto dobu. Ide o výnimku z povinnosti splniť hmotnoprávnu podmienku minimálne deväť mesačnej predosvojiteľskej starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení. Keďže zmyslom predosvojiteľskej starostlivosti je najmä preverenie schopnosti budúceho osvojiteľa náležite sa starať o osvojované maloleté dieťa, ako aj preverenie jeho materiálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné pre splnenie základnej podmienky osvojenia, podľa ktorej osvojenie má byť predovšetkým v záujme dieťaťa, podmienka podľa ods. Avšak podmienka podľa ods. 1 ustanovenia § 103 zákona o rodine, t.j. starostlivosť o osvojované dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov pred rozhodnutím súdu o osvojení u týchto osôb nemusí byť splnená iba v prípade, že príslušná starostlivosť o osvojované dieťa trvala najmenej počas uvedenej doby.

Na rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa, ktoré má v rámci predosvojiteľskej starostlivosti treba aplikovať ustanovenia § 45 a nasl. zákona o rodine a ustanovenia § 48 a nasl. zákona o rodine, ale iba v častiach, ktoré sa týkajú práv a povinností budúceho osvojiteľa a nie tých častiach, ktoré sa týkajú napr. Napr. podľa § 45 ods. 4/ Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Súd je v rámci konania o osvojenie povinný skúmať zdravotný stav osvojiteľa a osvojenca s cieľom posúdiť, či je ich zdravotný stav v súlade s účelom osvojenia. Z dikcie prvej vety uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgánom, ktorý posudzuje súladnosť zdravotného stavu osvojiteľa a osvojenca je súd, nie lekár. Pochopiteľne súd musí v rámci tejto činnosti vychádzať z lekárskych vyšetrení osvojiteľa a osvojenca. Konečný záver, či zdravotný stav osvojenca a osvojiteľov nie je v rozpore s účelom osvojenia však prijíma súd, nikdy nie lekár. Úlohou lekára je poskytnúť súdu všetky podklady na to, aby túto otázku objektívne posúdil. Povinnosť absolvovať lekárske vyšetrenie za účelom stanoveným v tomto ustanovení by mal uložiť súd. Sud by mal tiež špecifikovať aké vyšetrenia majú osvojiteľ a osvojenec absolvovať s cieľom objektívneho zistenia ich zdravotného stavu. V rámci týchto vyšetrení je nevyhnutné zistiť nielen telesný, ale aj duševný stav osvojiteľa a osvojenca. S výsledkami lekárskeho vyšetrenia je súd povinný oboznámiť zákonom ustanovený okruh osôb, ktorý je v porovnaní so zákonom o rodine v Občianskom súdnom poriadku rozšírený na všetkých účastníkov konania (napr. rodičov maloletého osvojovaného dieťaťa alebo poručníka), nie na osvojiteľa a osvojenca, resp. jeho zástupcu. Súd tieto osoby súčasne poučí o účele a obsahu výsledkov lekárskeho vyšetrenia.

Do právomoci súdu nepatrí rozhodovanie o budúcom priezvisku osvojenca. Odpoveď na otázku, aké priezvisko bude mať osvojenec je upravená v priamo v zákone o rodine. Po tom, čo rozsudok o osvojení nadobudne právoplatnosť osvojenec ex lege nadobudne priezvisko osvojiteľa. Zákon o rodine upravuje aj situácie, kedy sú osvojiteľmi manželia. Zákon o rodine neupravuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohlo dôjsť k zmene mena osvojovaného dieťaťa. Zmena mena osvojovaného dieťaťa je upravená v zákone č. 300/1993 Z. z.

Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno.

Jedným z najvýznamnejších právnych následkov právoplatného osvojenia maloletého dieťaťa je zánik práv a povinností medzi týmto osvojencom a jeho pôvodnou rodinou, prípadne zánik práv a povinností medzi osvojencom a jeho poručníkom alebo opatrovníkom (zánik práv a povinností týchto osôb nastáva ex lege, a preto na tento zánik nie je potrebné ďalšie rozhodnutie súdu).

Ľudia, ktorí uvažujú o adopcii, sa na rodičovskú úlohu pripravujú odlišne, ako biologickí rodičia. Podľa štatistík prejde približne 1 rok od prvotnej myšlienky po reálny čin. V súčasnosti je u nás oveľa viac žiadateľov o adopciu, ako detí, ktoré možno adoptovať. Uchádzači sú zase v nevýhode, pretože väčšina z nich nebude uspokojená. Adopcia je historicky najstaršia forma náhradnej starostlivosti. Vývoj adopcie kopíruje prirodzený vývoj kultúry v európskej spoločnosti. V časoch osvietenstva a nastupujúceho racionalizmu vznikali prvé sirotince. Išlo o pokročilejšiu formu ústavnej starostlivosti, dôraz sa presunul od záchrany života dieťaťa, k výchove dieťaťa. Romantizmus znamenal nový príliv citovosti. V období prvej republiky, sa adopcia vo väčšine európskych štátov upravuje osobitnými zákonmi. Výchova sa demokratizuje. V roku 1963 však bola, vďaka zákonu o rodine, rodina znovu uvedená na prvé miesto. V súčasnosti sa rozvíja aj medzinárodná adopcia. Vznikajú rozličné formy náhradnej rodinnej starostlivosti, a s nimi aj rôzne inštitúcie, ktoré ju riadia a propagujú.

Keď rodina nerešpektuje základné potreby dieťaťa (biologické, psychické a emocionálne), pričom nedochádza k náprave ani po úradnej intervencii, na Slovensku sa to rieši vyňatím dieťaťa z nevhodného prostredia. V zmysle zákona č 305/2005 Z. z. Zákon o rodine nezačleňuje adopciu k formám náhradnej starostlivosti, keďže adopciou dieťa nadobúda také právne postavenie, akoby bolo vlastným dieťaťom osvojiteľov.

Adoptívne rodičovstvo je náročnejšie ako rodičovstvo biologické. V pozadí každej adopcie je určite minulosť dieťaťa, resp. minulosť jeho biologických rodičov. U adoptovaného dieťaťa treba rátať s rôznymi genetickými činiteľmi. Deti, ktoré u nás prichádzajú do adopcie, sú často z jednej sociálnej vrstvy, žijúcej na okraji spoločnosti. Najčastejším rizikom je vrodený nižší intelektový rozvoj dieťaťa. Podľa výskumov, školský prospech adoptovaných detí nie je v priemere horší, ako v bežnej populácii. Ďalšie prieskumy ukazujú, že deti, ktorých biologickí rodičia boli na nízkej úrovni, mohli, ak boli adoptované v útlom veku, dosiahnuť takú úroveň duševných schopností, že sa minimálne vyrovnali priemernému obyvateľstvu.

Každé dieťa, ktorého sa vlastní rodičia vzdajú, ostáva touto skúsenosťou navždy poznačené. Napriek všetkým rizikám, význam adopcie je nesmierny. Veď prečo sa, napriek rôznym komplikáciám a relatívne dlhému čakaniu, ľudia rozhodnú adoptovať „cudzie“ dieťa?

Kým sa rozhodneme pre adopciu…musíme si sadnúť a porozmýšľať. Alebo sa prechádzať a porozmýšľať. Potom sa musíme porozprávať so svojim partnerom či partnerkou a pokračovať v rozmýšľaní. A nie naopak. Tak som to už viackrát počula od rôznych odborníkov, ktorí pripravujú budúcich rodičov na osvojenie. Podľa mňa to znamená, že adoptované dieťa by nemalo plniť funkciu náplaste na rany duše. Adoptované dieťa by nemalo byť terapiou pre ťažko skúšaný neplodný pár, alebo pár, ktorý o dieťa prišiel. Nemalo by len zapĺňať prázdne miesto. Pretože dieťa samotné má v sebe hlboké zranenie a nesie si ťažké bremeno. Neprospeje mu, keď ho niekto bude potrebovať a liečiť si na ňom svoju bolesť. Adopcia nie je bez rizika. Rovnako ako tehotenstvo a pôrod, adopcia môže spôsobiť psychickú traumu, emocionálnu a fyzickú únavu, aj odcudzenie manželov. Proces adopcie trvá rovnako dlho alebo dlhšie ako proces „výroby“ biologického dieťaťa.

Adopcia bábätka má veľa výhod, však aj preto je preferovanejšia než adopcia starších detí. Bábätko si síce nebude pamätať čo presne sa s ním dialo, ale trauma z opustenia v ňom ostane. Tak isto v ňom ostane re-traumatizácia z času, keď išlo v prvých mesiacoch života z ruky do ruky: pôrodné sestry, profesionálni rodičia, nemocničné sestry, zastupujúci profesionálni rodičia alebo možno vychovávateľky v CDR, ktoré sa oň starali počas dovoleniek, a nakoniec adoptívni rodičia. Niektoré detičky toto všetko stihnú skôr, než dovŕšia tretí mesiac veku. Čím je bábätko menšie, tým vyššia je šanca, že uňho nebolo možné odhaliť nejaký zdravotný problém. Čím je bábätko menšie, tým intenzívnejšie budú uňho abstinenčné príznaky v prípade, že matka bola drogovo závislá.

Spoločnosť očakáva, že manželský pár svojich potomkov splodí. Adopcia je skôr zriedkavá a v mysliach ľudí je určená predovšetkým pre tých, ktorým sa s plodením detí nedarí. Tento prístup odsúva adopciu na druhé miesto - je to niečo menej, niečo horšie. Adopcia však nepatrí na druhé miesto! V žiadnom prípade nie je menejcenným spôsobom vytvorenia rodiny.

Cesta žiadateľov o adopciu sa začína na ÚPSVR v mieste bydliska. Tam budúci rodičia dostanú potrebné informácie a vyplnia dotazník. Potom musia absolvovať lekárske vyšetrenie. Po absolvovaní všetkých vyšetrení, sa dostávate do evidencie osôb, ktoré žiadajú o osvojenie dieťaťa. Generálna skúška nastáva, keď pre vás nájdu vhodné dieťa. Prítomný psychológ hodnotí váš prístup k dieťaťu a vzájomnú interakciu. Stretnutia sa neskôr opakujú, až kým si na seba nová rodina nezvykne. Pre úspešnú adopciu je nevyhnutná široká spolupráca pracovníkov z rôznych oborov, keďže ide o spoločensky, psychologicky, biologicky a medicínsky náročný proces. Ak chceme redukovať výskyt problémov medzi osvojiteľmi a osvojencom, musíme podrobne spoznať povahové vlastnosti dieťaťa, ale aj adoptívnych rodičov.

Prijímanie starších detí do náhradných rodín je u nás zatiaľ málo rozšírené, čo sa zdôvodňuje ťažkosťami vo vzájomnom prispôsobovaní. Na druhej strane - pre dieťa nikdy nie je neskoro. Človek potrebuje rodičov nielen v útlom detstve, ale aj počas dospievania, dokonca v dospelosti, či ešte neskôr, keď si sám založí rodinu.

Od roku 2001 sú medzinárodné adopcie realizované podľa Haagského dohovoru. Prípady osvojenia dieťaťa zahraničnými pármi sú však na Slovensku ojedinelé. Potencionálni adoptívni rodičia si totiž musia hradiť cestovné náklady, náklady spojené s pobytom v cudzine, prekladateľské služby a pod. Budúci osvojitelia sa musia zaručiť, že poskytnú dieťaťu riadnu adaptáciu v novom jazykovom a kultúrnom prostredí.

Adopcia na diaľku je projekt, ktorý funguje pod záštitou Slovenskej katolíckej charity. Funguje na princípe pravidelných finančných príspevkov od darcov. Tieto peniaze sa používajú na školné, pomôcky, uniformy a obedy pre deti. Darcovia sa o priebehu projektu dozvedia dvakrát ročne prostredníctvom výročnej správy a listov s fotografiami od detí.

V Ugande tento projekt spolupracuje s mnohými školami a podporuje stovky detí. Deti sú vyberané sociálnymi pracovníkmi, ktorí posudzujú ich rodinnú situáciu. Prijatie do programu znamená pre rodiča výrazné finančné odbremenenie. Adopcia má zmysel, pretože podporuje vzdelávanie detí, ktoré by si ho inak nemohli dovoliť.

Adopcia sa netýka len detí, ale aj zvierat. Ak sa rozhodnete adoptovať mačku, mali by ste vedieť, ako ju pripraviť na nový domov. Pred príchodom mačičky je dôležité pripraviť všetko potrebné pre jej pohodlie, napr. mačacie WC, podstielku, škrabadlá a hračky. Bezpečnosť je tiež dôležitá, preto by ste mali zabezpečiť balkón a okná, odstrániť jedovaté izbové rastliny a zabezpečiť lieky a drogériu. Po príchode do nového domova by sa mala mačička s novým prostredím zoznamovať postupne.

Zoznamovanie mačičky so psíkom je veľmi podobné ako zoznamovanie mačičiek. Vždy ide o dve zvieratká a nutnosť čítať ich signály a postupovať primerane.

Ako vybrať psa, ktorý vám sadne? Ak uvažujete o adopcii psa, mali by ste zvážiť svoj životný štýl, bývanie, voľný čas a skúsenosti. Dôležité je vybrať plemeno, ktoré zodpovedá vašim možnostiam a potrebám. Aktívny životný štýl: Ak radi športujete a trávite veľa času vonku, zvoľte plemeno, ktoré má prirodzenú potrebu behať a je inteligentné. Pokojný životný štýl: Ak preferujete pokojné večery doma, vyberte si plemeno s pokojnejšou povahou a nižšou pohybovou potrebou. Bývanie v byte: Aj v byte môžete mať psa, ak mu zabezpečíte dostatok pohybu a socializácie. Bývanie v dome so záhradou: Ak máte dom so záhradou, zvoľte plemeno, ktoré znesie chlad a má hustú srsť.

Koľko stojí pes? Pes je dlhodobý finančný záväzok, ktorý sa môže pohybovať v tisíckach eur. Okrem počiatočných nákladov (kúpa/adopcia + výbava) musíte počítať s mesačnými nákladmi (krmivo, veterinár, hygiena) a ročnými veterinárnymi nákladmi (očkovania, odčervenie, prevencia).

Ako reagujú vlastné deti na nového člena rodiny? Ak už máte vlastné deti, musíte ich pripraviť na príchod nového člena rodiny. Opakovane ich uisťujte, že ich máte radi rovnako a že si nevyberáte medzi nimi a novým prírastkom.

Vlastné dieťa: Biologické rodičovstvo

Mať vlastné dieťa je pre mnohých prirodzenou túžbou. Porovnanie: Adopcia vs. Vlastné dieťa

Faktory, ktoré treba zvážiť pri rozhodovaní

Pri rozhodovaní medzi adopciou a vlastným dieťaťom je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:

• Motivácia: Prečo chcete dieťa? Je to túžba po rodičovstve, alebo očakávanie spoločnosti?
• Finančná situácia: Ste finančne stabilní a pripravení na náklady spojené s výchovou dieťaťa?
• Emocionálna pripravenosť: Ste pripravení na emocionálne výzvy rodičovstva, či už ide o adopciu alebo vlastné dieťa?
• Vek: Ak máte viac rokov, adopcia môže byť náročnejšia kvôli prísnym kritériám.
• Zdravotný stav: Ak máte zdravotné problémy, môže byť tehotenstvo riskantné.
• Podpora: Máte podporu rodiny a priateľov?
• Životný štýl: Ste pripravení zmeniť svoj životný štýl a prispôsobiť ho potrebám dieťaťa?

tags: #oplati #sa #adopcia #alebo #vlastne #dieta