Umelé oplodnenie predstavuje revolučný pokrok v medicíne, ktorý prináša nádej mnohým párom a jednotlivcom túžiacim po dieťati. Zároveň však otvára komplexné etické otázky a kontroverzie, ktoré si vyžadujú hlbšiu diskusiu.
Biznis s deťmi a neplodnými rodičmi je ako platenie veľkých peňazí za nádej. V istej miere aj zuby sú biznis, aj zrak, pokožka, zdravie ako také. Či už investuje do stravy a zdravého štýlu života či do liekov, vždy treba platiť. Neplodnosť, neschopnosť otehotnieť či vzťahy dvoch ľudí rovnakého pohlavia vytvárajú v Spojenom kráľovstve priestor pre prekvitajúci biznis. Umelé oplodnenie ponúkajú kliniky už dlhé roky a o zákazníčky nemajú núdzu, lenže cena za oplodnenie je pre bežného človeka príliš vysoká.
V minulosti boli vzťahy v rámci rodiny celkom bežné. Išlo hlavne o moc a majetok, aby sa netrieštili. Takže pokiaľ majú milenci len jedného spoločného rodiča, tak to dá ešte prežiť. Aj keď samozrejme môže dochádzať k utvrdzovaniu nevhodných génov. Ale aj tých kvalitných. Život si vždy cestu nájde.
V Spojenom kráľovstve dopyt po spermiách výrazne prevyšuje ponuku, ale ani napriek tomu nejde o lukratívny biznis. V dokumente sa chlapík menom George vydal na návštevu k lesbickému páru, ktorý mu za cestu, čas a genetický materiál zaplatil len 30 libier, čo je dosť málo, avšak záleží na konkrétnom darcovi. George sa na cestu darcovstva spermií vydal po tom, ako zistil ceny za procedúru umelého oplodnenia na rôznych klinikách. Podľa neho je žiadanie toľkých peňazí za vznik ľudského života morálne nesprávne a nezáleží mu preto na peniazoch, ktoré od svojich zákazníčok dostáva.
Darovanie spermií a anonymita
Ja osobne som zástanca toho, že kto chce darované vajíčka alebo spermie, je to v poriadku. Mám skôr problém v tej anonymite. Lebo potom tie páry, ktoré chcú mať spolu deti, môžu byť reálne nevlastní súrodenci a to je problém. Toto nekontrolované kríženie génov v anonymite sa môže ukázať aj na tretej generácii. Za mňa by mala byť nejaká databáza dostupná aspoň lekárom, ktorý by vedeli kontrolovať, či je tam nejaké príbuzenstvo. Ja neviem, zadá rodné číslo matky a rodné číslo otca, vyhodí mu, že áno, obaja pochádzajú od jedného darcu a vtedy odporučí rodičom genetiku nenarodeného dieťaťa. Alebo nejaký iný systém, to už by museli vymyslieť múdre hlavičky v tejto oblasti. Ja iba filozofujem.
Obidvaja boli ale ako bábätká adoptované a mali zmenené mená v rodných listoch. Aj toto je problém, ak sa pri adopcii zmení rodný list, tak sa to tiež môže stať, že sa stretnú súrodenci. Potomok bratranca a sesternica určite bude schopný života a nebude takto degeneratívny. Pozri sa na Habsburgovcov. Tam sa to takto praktizovalo.
V Spojenom kráľovstve dopyt po spermiách výrazne prevyšuje ponuku, ale ani napriek tomu nejde o lukratívny biznis. V dokumente sa chlapík menom George vydal na návštevu k lesbickému páru, ktorý mu za cestu, čas a genetický materiál zaplatil len 30 libier, čo je dosť málo, avšak záleží na konkrétnom darcovi. George sa na cestu darcovstva spermií vydal po tom, ako zistil ceny za procedúru umelého oplodnenia na rôznych klinikách. Podľa neho je žiadanie toľkých peňazí za vznik ľudského života morálne nesprávne a nezáleží mu preto na peniazoch, ktoré od svojich zákazníčok dostáva.
Mnohé prípady si vyžadujú aj viacero návštev od darcu, pretože takmer nikdy žena neotehotnie hneď na prvýkrát, a tak je dôležité, aby boli darcovia so svojimi prijímateľkami v neustálom kontakte aspoň pred otehotnením. Medzi oboma stranami totiž nevzniká žiadny právny záväzok a nepodpisujú sa samozrejme ani žiadne zmluvy, takže ak sa tehotenstvo nepodarí na prvýkrát, darca by mal poskytnúť genetický materiál až do momentu, kým to nevyjde.
Aj v dokumente sa objavil prípad dvoch slečien v lesbickom vzťahu, pričom len 18-ročné dievčatá Jody a Charlene našli na internete náhodného chlapíka menom Garry a získali od neho spermie. Zrejme najbizarnejším človekom v celom dokumente sa stal muž, ktorý sa otvorene priznal, že momentálne je otcom už 59 detí a ďalšie sú už na ceste. Zaujímavý koníček by možno nebol problematický, keby chlapík nemal vlastnú ženu a zveril by sa jej so svojím talentom, lenže on svoju početnú biologickú légiu neustále drží v tajnosti a dostal sa do bodu, kedy nemá odvahu na to, aby svojej manželke povedal pravdu.
S nedostatkom peňazí na účte musia ľudia hľadať alternatívne cesty, ako konečne otehotnieť, a tak sa britská televízia BBC detailne pozrela na tajomný svet internetového darcovstva spermií. Dokument stanice BBC Three zahŕňa hromadu bizarných výpovedí darcov, ktorí sa do tejto oblasti dostali kvôli morálnym zásadám, peniazom, ale aj obyčajne túžbe užiť si nechránený pohlavný styk. Jeden z vyspovedaných darcov pri otázke, kde sa najčastejšie odohráva prevzatie spermií, vymenoval miesta ako toalety v McDonald’s, vlaková stanica, hotel či priamo u niekoho doma. Domáce umelé oplodnenie, ako sa tieto praktiky familiárne nazývajú, sa najčastejšie realizuje prostredníctvom striekačky naplnenej získaným genetickým materiálov, ktorý sa vďaka nej dostane do tela ženy. Výnimočné však nie sú ani darcovstvá spermií prebiehajúce úplne prirodzenou cestou, čo predstavuje v mnohých vzťahoch problém. Nechránený pohlavný styk na otehotnenie podstupujú slobodné ženy, ženy v homosexuálnych vzťahov, ale takmer nikdy ženy v manželstve s mužom. Darcovia samozrejme obľubujú práve formu nechráneného sexu, pričom argumentujú aj tým, že pri ejakulácii spermie vyletia vysokou rýchlosťou, a tak je sex oveľa efektívnejší ako injekčná striekačka. Veľkým milovníkom prirodzeného oplodnenia je aj Jason, na ktorého sa usmialo šťastie už dávnejšie, keď mu pred dverami zazvonila krásna mladá žena so žiadosťou o to, aby ju oplodnil a urobil to rovno prirodzenou cestou.
Príbehy a etické dilemy
Lekár mal pomáhať splniť sen rodičom, ktorí chceli mať dieťa, no nedokázali ho počať prirodzenou cestou. Desiatky žien vďaka nemu napokon aj skutočne otehotneli. Ako odhaľuje nový dokumentárny film, ktorý si diváci môžu pozrieť na Netflixe, šokujúce odhalenie prišlo po rokoch celkom náhodne. Rodičia pred Jacobou Ballardovou nikdy netajili, že sa narodila vďaka spermiám od darcu. Ako však informuje Netflix, keď si urobila DNA test, aby zistila viac o svojom pôvode, čakalo ju šokujúce odhalenie. Objavila zdanlivo nekonečné množstvo nevlastných súrodencov, ktorých spájal rovnaký darca. Nasledujúce mesiace strávila pátraním po ďalších zhodách prostredníctvom webu 23andMe. Všetkých nevlastných súrodencov spájalo jediné meno - Donald Cline. Cline bol jedným z najviac renomovaných odborníkov na liečbu neplodnosti v Indiane. Ako sa však ukázalo, ženy neliečil spôsobom, aký im prisľúbil.
„Kráčam po ulici a ktokoľvek z okoloidúcich môže byť mojím súrodencom. Väčšina z nás žije v oblasti do 40 kilometrov. Podľa portálu Esquire sa zhody najčastejšie objavujú v období Vianoc, hovorí sa mu preto aj „sezóna súrodencov“. Práve na Vianoce mnoho ľudí dostane súpravu na DNA testovanie. Takýto test dostala Jacoba v roku 2014. Odvtedy sa jej podarilo objaviť najmenej 50 nevlastných súrodencov, ich počet sa však môže šplhať až k 90, číslo ale môže byť pokojne aj vyššie. Nový súrodenec sa objavil dokonca aj v deň, keď Netflix vypustil do sveta prvý trailer k dokumentárnemu filmu. Donald Cline pomáhal ženám otehotnieť viac ako 40 rokov. Po roku 1979 existovala vysoká šanca, že ak mala žena v Indiane problém s počatím, dostala sa do rúk práve doktorovi Clineovi. Cline sa rád chválil tým, že používa čerstvé spermie namiesto mrazených. Tie mali darovať muži, ktorí navštevovali miestnu lekársku fakultu. Budúcim rodičom tvrdil, že spermie od jedného muža použije vždy len na oplodnenie troch žien. Niektorým párom tvrdil, že použije ich vlastné vajíčka a spermie. Nie je možné presne zistiť, koľko detí splodil Cline tým, že počas procedúry použil vlastné semeno. Muž vo svoj prospech využil fakt, že v tom čase bolo umelé oplodnenie tabu a páry nabádal, aby o tom, že ho podstúpili, s nikým nehovorili. Ako informuje portál The Guardian, Cline rodičom prízvukoval, že o tom nikdy nesmú hovoriť ani s deťmi, ktoré vďaka umelému oplodneniu počali. Rodičia lekárovi dôverovali, boli šťastní, že sa dočkajú vytúženého dieťatka. S čím však Cline nerátal, bola dostupnosť DNA testovania. To nebolo vynájdené až do roku 1984. Celkom iste nemyslel na to, že v budúcnosti si sadu na DNA testovanie bude môcť kúpiť doslova každý.
Dnes už 41-ročná Jacoba sa rozhodla, že zasvätí svoj život tomu, aby zistila, kam až siahajú doktorove zločiny. Vždy, keď objaví ďalšieho človeka, ktorý je jej nevlastným súrodencom, osloví ho a čo najšetrnejšie mu vysvetlí, čo sa stalo. Donald Cline sa napokon pred súd postavil v roku 2017. V tom čase sa vedelo „len“ o 22 súrodencoch. Nebol to jednoduchý proces, Jacoba sa snažila na zvráteného lekára upozorniť už dlhšie, no ľudia jej buď neverili, alebo jej jednoducho zatvorili dvere pred nosom. Navyše, súrodenci sa kvôli diere v indianských zákonoch nedočkali spravodlivého konca. Cline síce prišiel o lekársku licenciu (napriek tomu, že do dôchodku šiel už v roku 2009), dostal však len pokutu vo výške 500 dolárov za to, že popieral, že by urobil čokoľvek zlé. #OurFather subject Dr. Keď sa Cline napokon priznal, tvrdil, že takýmto spôsobom na svet priviedol nanajvýš 10 až 15 súrodencov, určite nie viac. To je však očividné klamstvo. Jacoba verí, že Cline si neuvedomuje dosah svojich skutkov a verí, že neurobil nič zlé. Okrem toho, niekoľko z jeho detí ochorelo a Jacoba sa pokúsila získať od Donalda anamnézu, aby lekárom uľahčila diagnostiku a liečbu. Ako informuje portál LAD Bible, diváci sú po zhliadnutí dokumentárneho filmu zhrození a znechutení. Cline totiž ani zďaleka nie je jediný, kto sa k takémuto konaniu uchýlil.
„Všeobecne mi umelé oplodnenie pripadá ako znásilňovanie gamét (pohlavných buniek, pozn. red.). Myslím si, že na to nemáme právo,“ dodáva. WTF? Každá časť medicíny môže byť biznis. Ja som príkladom toho, že bábo nepríde prirodzene pár rokov, išli sme na všetky vyšetrenia s partnerom, kde sa nenašlo nič, aj tak odporúčali hneď IVF (Reprofit Brno), nevyšiel nám ani 1 vklad (vklady mi plánovali nezmyselne, ale hovorila som si, že snáď im "musím" dôverovať), nechali sme tam tisíce eur... krátko po poslednom vklade som otehotnela prirodzene a poznám x takých párov alebo takých, čo majú aj viac detí prirodzene po prvom dieťati, ktoré vzniklo cestou IVF. To je moja skúsenosť a môj pohľad.
Medicína je vždy proti prírode (ale pomáha nám), potom na akú keru očkujeme detičky proti ochoreniam, užívame ATB, lieky, liečime sa, žijeme vďaka inzulínu (DM1). Veď je to Božia vôľa, čo má byť, sa stane. Takže ruku na srdce. Dokiaľ nikto nenosí niekoho topánky, nikoho nič do toho. Pričom za životy týchto detí sa naopak bojuje čo sily stačia. A to sa často rodia do prostredia, kde je násilie, alkohol a iné a kde sa o ne nevedia či nechcú postarať. To by asi bolo tiež zaujímavé čítanie.
Dánsko už roky povoľuje umelé oplodnenie aj single ženám a lesbickým párom. Láka tak ženy z viacerých európskych krajín. Simona Bardelčíková sa pred piatimi rokmi rozhodla, že chce dieťa. „Nikdy mi nešlo o to, aby som bola niečou manželkou,“ hovorí Bardelčíková. „Ak by to vyšlo, fajn, ak nie, nebudem to ľutovať. Na Slovensku by umelé oplodnenie podstúpiť nemohla. Slovenské zákony totiž tento zákrok povoľujú len heterosexuálnym párom. Muž a žena sa musia zaviazať, že dieťa budú vychovávať, a ich mená má potom novorodenec zapísané aj v rodnom liste. Niektoré európske krajiny však umožňujú podstúpiť umelé oplodnenie aj lesbickým párom alebo single ženám. „O oplodnení bez partnera som sa dozvedela pomerne skoro, krátko po vysokej škole,“ hovorí Simona Bardelčíková. „Kdesi som zachytila článok o tom, že najväčším vývozným artiklom Dánska sú spermie, tak ma to zaujalo a načítala som si o tom viac.
Neuvažovala o tom, že by si narýchlo našla partnera a mala s ním deti. „Vôbec. Vo svojom okolí som videla viacero prípadov, keď si žena našla partnera len preto, aby mohla mať dieťa. Ale nehodili sa k sebe a veľmi rýchlo sa rozišli,“ hovorí. Neuvažovala ani o tom, že by otehotnela s náhodnou sexuálnou známosťou. Nechce totiž klamať a ani riskovať svoje zdravie. Na prvé sedenie o umelom oplodnení prišla Bardelčíková do Kodane v novembri 2016. „Priniesli mi obrovský fascikel, kde boli donori s fotkami z detstva, so svojimi koníčkami a dokonca sa dal vypočuť aj ich hlas ako zvukový záznam. Podľa čoho sa rozhodovala, kto by bol vhodným darcom? „Hľadala som muža, ktorý je dobrý v matematike. Ja som v nej príšerná, preto som chcela niekoho, kto ju vie, aby tým moje dieťa netrpelo,“ hovorí Bardelčíková. Vyberala si aj podľa toho, akí muži sa jej bežne zdajú príťažliví. Keď si vybrala darcu, čakala na to, kým prídu jej najplodnejšie dni, a opäť musela letieť do Kodane. Prvý raz oplodnenie spermiami podstúpila v máji 2017. Neúspešne. Pokus zopakovala dokopy päťkrát. „Nefungovalo to. Skúšala som aj meniť donorov, ale jednoducho to nevyšlo. Bola som na testoch, či mám priechodné vajíčkovody, ale tam nebol problém. Gynekologička jej teda odporučila, aby išla na umelé oplodnenie in vitro. To znamená, že jej odoberú vajíčka, tie v laboratóriu oplodnia a embryo jej vložia do maternice. S týmto krokom spočiatku nepočítala. Celého procesu oplodnenia in vitro sa bála, pretože na slovenských diskusných fórach videla informáciu, že pri odoberaní vajíčok ženy musia byť v celkovej anestézii. „Tej som sa hrozne bála. Až neskôr som zistila, že v Dánsku ju nepoužívajú. Na Slovensku sa anestézia pri umelom oplodnení skutočne využíva bežne, potvrdzuje to aj hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu Martin Petrenko. „Robí sa to v krátkej celkovej anestézii, ktorá trvá len pár minút, robia sa v nej aj kyretáže,“ vysvetľuje Petrenko. Pre pacientku je podľa neho anestézia komfortnejším riešením, pretože ide o bolestivý zákrok. Keď však od roku 1994 do roku 2007 pracoval ako primár v brnianskej nemocnici, kde robil aj in vitro oplodnenia, pacientky neuspávali. Dostali analgetiká, ktoré im tlmili bolesť. Ak pacientka na Slovensku nechce podstúpiť umelé oplodnenie v celkovej anestézii, podľa Petrenka sa dá s lekármi dohodnúť. „Ak pani povie, že nechce celkovú anestéziu, dá sa jej nejaké analgetikum alebo - ľudovo povedané - oblbovák a bude musieť vydržať.
Veľmi jej vyhovovalo, že dánske kliniky majú s umelým oplodnením dlhoročnú skúsenosť a na weboch majú zverejnené množstvo informácií o svojom fungovaní. „Človek si dokáže priamo na webe vyklikať cenník, má predstavu, koľko to asi bude stáť. Jej prvé in vitro oplodnenie nebolo úspešné. No druhé embryo, ktoré jej do maternice vložili na jej meniny, sa už úspešne zahniezdilo. Za umelé oplodnenie dala Bardelčíková tisíce eur. In vitro oplodnenie bez liekov podľa nej stálo dokopy asi 5-tisíc eur, päť neúspešných pokusov o oplodnenie darovanými spermiami spolu asi 6-tisíc eur. Plus letenky a ubytovanie za každú návštevu Kodane. Časť nákladov na lieky sa jej poradilo získať späť cez zdravotnú poisťovňu. Za umelé oplodnenie v Dánsku zaplatila o čosi viac aj preto, lebo chcela darcu spermií poznať. Dánsko ako jedna z mála krajín zbiera o darcoch pomerne podrobné informácie, ktoré poskytuje aj ženám a párom, ktoré majú záujem o umelé oplodnenie. Každé narodené dieťa navyše dostane identifikačné číslo donora. „Keď bude chcieť, tak sa klinike môže ozvať s týmto referenčným číslom donora a zrejme na neho potom dostane kontakt alebo aspoň meno,“ vysvetľuje Bardelčíková. Toto rozhodnutie však necháva na svoju dcéru. „O tom, ako s ňou o tejto téme komunikovať, mám nakúpené rôzne knižky, ale zatiaľ do tej témy nedorástla,“ hovorí.
S rozhodnutím mať dieťa Bardelčíková zaváhala len na okamih, keď v širšej rodine videla, aké je rodičovstvo náročné. Navyše ona by na to bola ako rodič sama. „Nakoniec ma presvedčilo to, keď som si predstavila, že ak nebudem mať dieťa, môj život bude vyzerať prakticky stále rovnako. Môžem síce cestovať, chodiť na dovolenky, ale v zásade sa nič nezmení. Bardelčíková, ktorá aj dnes žije a pracuje v Bruseli, počíta s tým, že dieťa bude celý život vychovávať sama. „Nebudem to siliť, ak aj budeme samy, tak fajn, ak k nám niekto pribudne, takisto fajn,“ hovorí. Nemá obavu z toho, že by ako samoživiteľka svoje dieťa nedokázala uživiť. Očakáva, že jej dcéra sa bude na otca čoskoro pýtať, lebo v jasliach stretáva otcov druhých detí. Dcéru na tieto rozhovory pomaly pripravuje, čítajú spolu napríklad knihu s názvom Dvaja stačia. „V nej sú zobrazené len dvojčlenné rodiny, mama s dieťaťom, otec s dieťaťom. To, ako prišla na svet, jej bude zrejme vysvetľovať pomocou ďalšej knižky. „Je v nej žena, ktorej chýba kúsok srdca, a ten kúsok našla na klinike, kde jej ho pani doktorka dala do brucha. Poviem jej, že nie všetky deti majú otcov a nie všetky deti majú zasa mamy.
Prečo vlastne slovenské zákony uprednostňujú pri umelom oplodnení aj adopciách detí páry? Dôvodom je aj to, aby malo dieťa väčšiu šancu, že sa oň dokáže postarať aspoň jeden z rodičov, a teda malo širšiu opornú sieť. „Pamätám si na jeden rozhovor s akousi lekárkou z centra pre umelé oplodnenie, ktorej sa pýtali na oplodnenie slobodných žien. Povedala čosi, čo mi pripadalo trocha scestné, že majú akúsi morálnu povinnosť zabezpečiť, aby to dieťa malo oboch rodičov. Svojej mame Bardelčíková oznámila, že čaká dieťa, až keď už bola v dvanástom týždni tehotenstva. „Nepochybovala som o tom, že od nej budem cítiť niečo iné ako podporu,“ hovorí Bardelčíková. Bardelčíková si uvedomuje, že umelé oplodnenie mohla podstúpiť len vďaka tomu, že má dostatok podpory, financií a ovláda cudzí jazyk. Bez toho by sa zrejme neodvážila vyhľadať v Dánsku pomoc. A na slovenských klinikách by bez partnera nepochodila. „Celkovo mám pocit, že je lepšie byť dieťaťom od darcu ako od biologického otca, ktorý si to rozmyslí a zistí, že vlastne dieťa nechce, a odíde, či už hneď, alebo neskôr. A síce možno platí výživné, ale inak sa nezaujíma,“ hovorí Bardelčíková. „Ale čo je najdôležitejšie - dieťa potrebuje byť ľúbené a prijaté. Mamou, starkou, blízkou rodinou, rodinnými priateľmi. Moje dieťa bolo ľúbené a očakávané, ešte ani neexistovalo, takže o lásku núdzu mať nebude.
Na porovnanie, na Slovensku sa podľa think tanku HPI narodilo v roku 2014 vďaka umelému oplodneniu asi jedno percento zo všetkých narodených detí. Do Dánska chodí kvôli umelému oplodneniu množstvo lesbických párov a single žien. Téma v krajine nie je tabu, spoločnosť o nej diskutuje už od 90. rokov. V roku 1996 totiž dánsky parlament zakázal lekárom pomáhať lesbám a single ženám s umelým oplodnením. V roku 1999 si Storková dokonca založila vlastnú kliniku a inšpirovala k tomu aj ďalšie pôrodné asistentky. Do Dánska zrazu prichádzali ženy z celej Európy a v krajine sa začala debata o tom, či umelé oplodnenie pre lesby a ženy bez partnerov celkom nepovoliť. Do roku 2018 však bola v Dánsku predsa len skupina žien, ktorá umelé oplodnenie nemohla podstúpiť: neplodné lesby a single ženy. Zákon totiž stanovoval podmienku, že dieťa musí mať spoločnú genetiku aspoň s jedným rodičom. Tieto ženy preto začali cestovať do Španielska, kde im to zákon dovoľoval.
ŠPECIALISTI - Všetko čo potrebujete vedieť o umelom oplodnení 1/2
Odporúčam kto chce pozrieť z archívu včera dokument na STV2 o umelom oplodnení v rámci cyklu: Moja diagnóza. Rozpráva mama detí. A je tam ukázané prostredie, kde deti žijú. Vzťah rodičov.
Som veriaca, ale Boh už vopred vedel (lebo vie všetko), že aj toto sa bude raz v budúcnosti robiť. A iba Boh rozhodne, či páru bude dopriaté mať dieťa po umelom oplodnení.... Veď Božia vôľa.
Existujú ženy, ktoré otehotneli za mimoriadne zriedkavých okolností, pri ktorých by si si myslel, že to nie je technicky možné. Optimálne a najbežnejšie sa nový život tvorí pohlavným stykom. Zatiaľ čo prípady tehotenstiev v dôsledku análneho sexu sú neuveriteľne zriedkavé, stávajú sa. Táto abnormalita sa vyskytuje u jednej z 50-tisíc žien a vyžaduje si korekčný chirurgický zákrok. Kloaka je „spoločná diera“ na vylučovanie a rozmnožovanie. Zvyčajne sa vyskytuje u plazov a vtákov. U ľudí toto tkanivo rastie ďalej a rozdeľuje kloaku na dva alebo tri otvory - v závislosti od pohlavia. Toto je jedna z najbizarnejších lekárskych správ v histórii. Mladé dievča, ktoré sa narodilo bez vagíny, sa prišlo k lekárom sťažovať na občasné bolesti brucha - ktoré v mnohých ohľadoch napodobňovali kontrakcie. Ďalšie vyšetrenia lekárov odhalili plod v jej maternici a kŕče v bruchu boli vlastne pôrodné bolesti. Ako sa to však stalo? Vzhľadom na to, že sa dievča narodilo bez vagíny, pohlavný styk môžeme hneď vylúčiť. Presne 278 dní predtým však bolo dievča prijaté do nemocnice s bodnými ranami v bruchu. Ukázalo sa, že tesne pred bitkou mala so svojím novým partnerom orálny sex. Pri operácii, pri ktorej zašívali rany na jej žalúdku, sa z neho potenciálne vyplavili všetky spermie do jej brušnej dutiny. Peritoneálna dutina (priestor medzi brušnými orgánmi a telesnou stenou) obsahuje špeciálnu tekutinu, ktorá pomáha pri pohybe potravy tráviacim traktom.
tags: #oplodnenie #zien #skutocne #filmy