Biologické hodiny každej z nás sú nastavené inak. Jedna túži po dieťatku v mladšom veku, iná chce otehotnieť neskôr. Aké je však to najideálnejšie obdobie? Je vek skutočne dôležitý pre otehotnenie? S akými problémami ohľadom otehotnenia ženy bojujú v staršom veku?
Prinášame vám oba pohľady na tému, kedy je ideálne byť mamou.
Prečo otehotnieť skôr?
V 20-tke je každý pohyb hračkou, v 30-tke sa všetko dá, no nie s takou ľahkosťou, po 40-tke sa sem tam už aj boľavé kosti či kríže ozývajú… Všetko závisí od životosprávy a pohybu človeka, no i tak sa lekári zhodujú, že najideálnejšie je, keď sa staneme mamami v skoršom veku.
„Optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Práve 27 rokov je horná hranica, potom sú 3 roky “určitej vekovej tolerancie“ a od 30-tky začíname starnúť. Síce pomaly, ale začíname,“ vysvetľuje gynekológ MUDr. Miroslav Kozár. Ako ďalej vraví, aj keď sa považuje za fyziologickú hranicu otehotnenia vek do 35 rokov, už po 30-tke sa oproti do 27 roku o 2-3% zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových vád, po 35-ťke 10-násobne, v 45-ťke 25-násobne.
Prečo je podľa odborníka ideálne dodržať vekové optimum? „Je to medicínske hľadisko. Ekonomika v trhovom mechanizme, kedy sa sociálne optimum a štandard dosahujú ťažšie, podstatne ovplyvňuje plánovaný termín otehotnenia a posúva ho nad hranicu 30 rokov. K starnutiu po 30-tke sa pripočítavajú riziká (vyskytujú sa aj pred 30-tkou) chemizácie prostredia, žiarenie, enormný stres, konzumný spôsob života, iracionálne stravovacie návyky. Rizikom sú aj medicínske postupy, ktorými sa vo vyššom veku riešia problémy plodnosti.
Nie je zanedbateľný ani vzťah staršieho rodiča k dieťaťu. U starších rodičov sa často deti vychovávajú “dospelo“, stráca sa hravosť zo strany rodičov, podpora detskej rozprávkovej fantázie,“ myslí si odborník, MUDr. Miroslav Kozár.
Zdravé otehotnenie, zdravé tehotenstvo, zdravé dieťa
Zlomovým vekom pre otehotnenie je teda 30 rokov. Čo komplikuje možnosť otehotnenia ženám vo vyššom veku? „Zlé návyky v životnom štýle, zlá životospráva, dlhodobosť užívania hormonálnej antikoncepcie, nezistenie a neriešenie niektorých závažných, ale aj skrytých problémov (ak sa zistia vo vyššom veku, ťažšie sa liečia), neskoré zistenie vrodených vývojových chýb rodidiel, neriešenie chronicky prebiehajúcich pohlavne prenosných ochorení a ich následkov. Vo vyššom veku môže byť liečba problematickejšia, lebo sme starší a vek sa nedá liečiť,“ vysvetľuje gynekológ.
Čo odporúča párom, ktoré sa chystajú splodiť dieťa? „Mať zdravý spôsob života, a to aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením, počas tehotenstva a v období bezprostrednej prípravy k pôrodu. Výsledkom je, respektíve by malo byť, zdravé dieťa bez sekundárnych ochorení v neskoršom veku. Druhým krokom je realizovať - dodržiavať zásady propagované vo výchove už pri samotnom otehotnení, počas tehotenstva a pri pôrode,“ prezradil nám viac MUDr. Miroslav Kozár.
Vplyv veku na tehotenstvo a materstvo
Spýtali sme sa odborníka aj na to, aké vidí hlavné rozdiely v tehotnosti či vnímaní a prežívaní gravidity u žien, ktoré sa stanú mamami v 20-tke, 30-tke či v 40-tke. „Ženy v 20-tke sú hravejšie, romantickejšie, prítulnejšie, objavnejšie s väčšou prispôsobivosťou detskej fantázii, teda materskejšie ako ženy po 30-tke. Tie to berú vážnejšie, propagandistickejšie, skôr chcú mať deti múdrejšie, dospelejšie. Samozrejme, tie hranice nie sú jednoznačné, ale mladšie ženy majú určitým spôsobom “bližšie k deťom“. Vychádzajúc z rozhovorov so ženami týchto vekových skupín to hodnotím takto. Riziko väčších zdravotných problémov u detí starších žien tiež modeluje vzťah matka - dieťa smerom k strachu o dieťa, prehnaná starostlivosť, nervozita. Všetky matky majú rady svoje deti, len treba myslieť na to, že nie všetky dokážu zabezpečiť dobré, resp. nadštandardné sociálne podmienky.
Vzájomný vzťah partnerskej dvojice, snahy spoločne riešiť aj ťažké životné podmienky, to sú hlavné faktory pre zdravý a spokojný vývoj dieťaťa,“ dodáva na záver gynekológ.
Výskumy amerických sociológov vravia, že vďaka tehotenstvu je žena v zrelšom veku zdravšia, skúsený gynekológ s dlhoročnou praxou si myslí, že pre ženu je jednoznačne lepšie, keď otehotnie v mladšom veku.
Štúdie naznačujú, že najbezpečnejší vek na to mať dieťa je 24. a 25. rok života ženy. Ženy, ktoré porodili svoje prvé dieťa v tomto veku, žijú dlhšie, než ženy, ktoré porodili pred spomínaným vekom alebo po ňom. Čím ďalej boli matky v čase pôrodu od veku 24 alebo 25 rokov, tým bolo riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny v priebehu nasledujúcich 18 rokov vyššie.
Podľa ďalších zistení je riziko vrodených chýb plodu najnižšie vo veku medzi 23. a 32. rokom života matky. Pri tehotenstvách nad 40 rokov sa riziko vrodených vývojových chýb (krku, hlavy, očí, uší) zvyšuje dvojnásobne v porovnaní s mladšími matkami. U mladých matiek (do 22 rokov) je riziko srdcových chýb plodu 7 %, zatiaľ čo u zrelých matiek (nad 32 rokov) sa riziko zvyšuje na 33 %. Veľký rozdiel je aj v riziku rázštepu pery a podnebia. U mladých matiek predstavuje 9 %, u starších sa zvyšuje na 45 %.
Výskumníci zo Semmelwelsovej univerzity v Budapešti v Maďarsku v tom majú jasno. Najbezpečnejší vek na narodenie dieťaťa je podľa nich medzi 23. a 32. rokom života. Vtedy je riziko vrodených chýb plodu najnižšie.
Faktory ovplyvňujúce riziko u mladších a starších matiek
Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi riziko tehotenstva mladých matiek sú faktory súvisiace so životným štýlom, napríklad konzumácia alkoholu, fajčenie a skúsenosti s drogami. Ženy mladšie ako 22 rokov často jednoducho nie sú na tehotenstvo dobre pripravené. Na druhej strane, u matiek starších ako 32 rokov sa často kumulujú negatívne vplyvy prostredia, napríklad znečistené ovzdušie, vystavenie chemickým látkam, no do hry vstupujú aj iné faktory.
S vekom narastá riziko endometriózy, myómov maternice, cukrovky a ďalších ochorení matky. Pôrod častejšie nepokračuje prirodzene, ale cisárskym rezom. To ale neznamená, že sa tehotnosť nemôže skončiť dobre a prirodzeným pôrodom.
S pribúdajúcimi rokmi sa zvyšuje pravdepodobnosť komplikácií, ktoré ohrozujú zdravie matky aj dieťaťa. Staršie ženy majú často diagnostikované ochorenia ako vysoký tlak, cukrovka, poruchy zrážavosti krvi a iné. Častejšie sa u nich prejaví tehotenská cukrovka, zvyšuje sa im tlak, prejavia sa ochorenia pečene, kože a iných systémov. Omnoho častejšie sú samovoľné potraty, najmä v prvom trimestri. Takisto hrozí nedostatočnosť placenty, keď placenta nestíha zásobovať plod kyslíkom a živinami. Vtedy dieťa prestane adekvátne priberať a rásť. Tento stav je dôležité včas zistiť, lebo môže vyústiť až do letálneho konca bábätka. Aby k tomu nedošlo, je nutné tehotenstvo ukončiť v správny čas.
Vek spôsobuje, že tkanivá už nie sú také odolné proti rozličným mutagénnym vplyvom a dôjde zväčša k náhodnej mutácii. Z toho vniká poškodenie vyvíjajúceho sa embrya. Preto sa s vekom zvyšuje aj riziko genetických deformácií plodu, a to i v prípade, keď je žena zdravá a bez problémov otehotnie.
Šanca na otehotnenie a riziko potratu s vekom
Osem až deväť párov z desiatich vo veku okolo dvadsať rokov môže očakávať, že počne dieťa do jedného roka. U žien nad štyridsať rokov sa to však do roka podarí len štyrom až piatim z desiatich. S vekom sa zvyšuje riziko potratu. U žien mladších ako 35 rokov jedno tehotenstvo z desiatich skončí potratom, u žien nad 40 rokov je to jedna gravidita z piatich.
Ak chce žena jedno dieťa, aby dosiahla približne 90 % šancu, mala by začať okolo 32. Pri troch deťoch sa odporúča začať už vo veku 23 rokov.
Mužská plodnosť síce neklesá tak rýchlo ako ženská, no pokles je reálny. Páry, kde je muž vo veku 40 - 42 rokov, majú až o 46 % nižšiu šancu počať dieťa v porovnaní s mužmi vo veku 30 - 35 rokov.
Pohľad sociológov a skúsenosti žien
Sociológovia tvrdia, že biologicky ideálny vek pre materstvo sa rozhodne nezhoduje s tým, kedy je žena zrelá byť matkou aj sociálne. Byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťatku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti.
Ženy v priemernom veku 29 rokov sú v strednom a vyššom veku najaktívnejšie, tie, ktoré porodili v 30-tke sa tešia najlepšiemu celkového zdraviu v strednom a vyššom veku a maminy 40-tničky trpeli najmenej chronickými bolesťami a chorobami.
Mnoho žien, ktoré rodili po 35. roku života, zdieľa pozitívne skúsenosti. Cítia sa vyzretejšie, majú viac trpezlivosti a vedia si materstvo viac vychutnať. Kariéra a bývanie sú často vyriešené, takže sa môžu naplno venovať dieťaťu a rodine.
„Nemám pocit, že by mi tým, že mám malé dieťa v tomto veku, niečo unikalo. Byť matkou je dnes pohodlnejšie ako pred rokmi,“ hovorí Oľga Viestová (38), novinárka, mama 14-ročného Samka a 18-mesačného Miška.
Monika Spišiaková (42), pracuje v kultúre, mama 14-ročného Samka a 6-ročného Šimona, dodáva: „Deti ma nikdy nezaťažovali. Keby mi niekto priniesol tretie aj štvrté, zobrala by som si ich, ale byť znovu tehotná, to už nie je pre mňa. Pri druhom dieťati som viac v pohode.“
Alena Brunovská (47), obsluhuje na čerpacej stanici, mama 22-ročnej Barbory a 7-ročnej Kataríny, priznáva: „Neviem, čo ma ešte čaká a či to zvládnem, keď budem mať 60 a Katka 20 rokov. Cítim sa teraz oveľa vyzretejšou mamou ako pri Barborke, ale som aj pohodlnejšia, viac vyťažená a častejšie unavená.“
„V Bratislave je priemerný vek prvorodičky 32 rokov. Prečo potom titul Mamou po 30? Mám za to, že takto rodí už väčšina žien,“ vysvetľuje psychologička Janka Lacková, spoluautorka knihy Mamou po 30.
NENÁVISŤ. Dá sa naozaj proti nej bojovať? Robert Krause, neuropsychóg
Štúdie a výskumy: Aký vek je najbezpečnejší pre matku a dieťa?
Hoci vekom - každým jedným - plodnosť žien klesá, ak sa o bábätko pokúsite až okolo tridsiatky, budete na tom zdravotne lepšie v strednom veku, teda na prahu štyridsiatky. Tieto tvrdenia kopírujú súčasný spoločenský trend odkladania materstva, kým sa pár ekonomicky nezabezpečí a nezaseje úspechy v profesnom živote.
Vedci z Ohio University skúmali ženy v strednom veku a hodnotili ich zdravotný stav, vek, v ktorom porodili prvé dieťa a ďalšie ukazovatele. Zistili, že matky-tínedžerky a skoré dvadsiatničky nemali žiadnu výhodu v neskorších rokoch oproti ženám, ktoré porodili neskôr. Svoje zdravie hodnotili horšie! Spoluautorka štúdie doktorka Kristi Williamsová, profesorka sociológie, si myslí, že tieto ženy sú doslova v riziku a čelia mnohým zdravotným výzvam, ako náhle prekročia stredný vek.
Štúdia analyzovala vyše troch tisícok žien po dobu 30 rokov. Vo svojej štyridsiatke mali ohodnotiť svoje zdravie na stupnici od „vynikajúce“ po „úbohé“. Odpovede žien vedci porovnávali v troch skupinách - podľa toho, či porodili v 15-19 rokoch, v 20-24 rokoch či v 25-35 rokoch. Prekvapivo, ženy v poslednej skupine, teda najčerstvejšie mamičky, vnímali svoje zdravie lepšie ako ostatné dve skupiny. Mladšie matky sa vo svojich výpovediach nelíšili. Ideálnym vekom na prvé dieťa je teda medzi 25-kou a 35-kou, aspoň podľa tejto štúdie.
V Európskej únii zažíva jasný demografický posun. Priemerný vek prvorodičiek sa zvýšil z 28,8 rokov v roku 2013 na 29,7 roku v roku 2021. A v niektorých krajinách je tento vek ešte vyšší. Výsledkom je, že počet narodených detí v EÚ klesol v roku 2023 na približne 3,7 milióna - čo je najmenej od 60. rokov 20. storočia a o 5,5 % menej ako rok predtým. A že podiel žien, ktoré rodia po 40. roku, sa za poslednú dekádu zdvojnásobil - z 2,5 % na 6 %.
Gynekologické štúdie sa v názoroch líšia, ale zhodujú sa v jednom: najideálnejší vek pre ženu na prvé dieťa je okolo 25. roku života. Telo je vtedy dostatočne zrelé a rýchlo sa zotavuje z tehotenstva. Regeneračná schopnosť tela a metabolizmus pomáhajú zbaviť sa hmotnosti nabratej počas tehotenstva, najmä ak žena dojčí.
Príroda aj lekári sa zhodujú, že ideálne je stihnúť tehotenstvo a pôrod do tridsiatky. Gynekológovia tvrdia, že od skončenia fyzického vývoja zhruba do 30. roku života by malo počatie prebehnúť bezproblémovo. Po tridsiatom roku sa vaječníky rýchlejšie vyčerpávajú, funkčné tkanivo rýchlejšie zaniká a tým sa plodnosť znižuje. To sa zvýrazňuje po 35.
Keď žena dlho čaká, môže mať problém otehotnieť, a keď už dieťa má, nemá toľko energie a je skôr vyčerpaná, ťažšie sa prispôsobuje novým podmienkam ako mladá mamička. Život vníma väčšinou zodpovednejšie a niekedy pristupuje príliš ochranársky. Má ale odžité svoje a dieťaťu sa snaží dať maximum a venovať sa mu.
Mladé mamičky majú viac energie a mnohokrát ešte detský pohľad na život, takže dieťaťu môžu lepšie rozumieť a správať sa kamarátsky. Väčšinou neriešia všetko tak detailne ako staršie mamy. No ak na materstvo neboli pripravené, prípadne nemajú ani partnera, nie sú zabezpečené finančne a chcú ďalej študovať, alebo sa uplatniť v zamestnaní, je to pre nich veľmi ťažšie. Vtedy musí pomôcť rodina.
„Je zdravé stíhať všetko na maximum? Aj byť matkou, gazdinkou, karieristkou. Prečo? Každý máme iné maximum. :-) Niekomu stačí raz za týždeň upratať, iný upratuje každý deň. Ak by sme sa na to pozreli z pohľadu času: mám 100 % času a chcem 100 % z neho venovať každej činnosti? To sa jednoducho nedá,“ vysvetľuje psychologička Janka Lacková.
„Je rozdiel či ste prvorodička, alebo čakáte druhé dieťa. Avšak jedno je isté. Prírodu nedokážeme oklamať. Preto podľa odborníkov, by mali mať ženy prvé dieťa maximálne do 35-ky kým u mužov sa táto hranica posúva na 40-tku. Po tejto vekovej hranici, totiž hrozia rôzne zdravotné riziká, jednak pre plod, ale aj pre samotnú rodičku. A práve 35-ka, je považovaná za ideálnu aj z psychologického hľadiska,“ uzatvára klinický psychológ Mgr. Martin Miler.
„Väčšina ženských lekárov sa svorne zhoduje na tom, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v čo najskoršom veku, a to približne do 25 rokov života. Mnohým sa túto vekovú hranicu podarí dodržať, no čo ak nie? V dnešnej modernej spoločnosti existuje veľa prekážok, ktoré ženám bránia porodiť tak skoro. Študentky vysokoškolského štúdia iba v dvadsaťpäťke (resp. v 24-och rokoch) čakajú štátnice, výber a hľadanie zamestnania, odchod z rodinného hniezda do vlastného bývania, ale napríklad aj voľba ideálneho partnera, ak vhodného muža nestretli do tohto obdobia. Je preto veľakrát nereálne, aby mladá žena stihla porodiť v lekármi odporúčanom veku.“
„Odkaz pre ženy, ktoré si odkladajú tehotenstvo: Mnohé ženy odkladajú sobáš aj tehotenstvo kvôli vzdelaniu a kariére. Stretávajú sa tu dve protichodné tendencie: sociálny tlak, ktorý núti tehotenstvo odkladať, a biologické hodiny. Vyšší vek je spojený s vyšším rizikom pre ženu a plod, aj s problémami pri otehotnení. Plodnosť klesá.“
Kedy si sa stala mamou a kedy je podľa teba vhodné sa ňou stať? „Stala som sa mamou, keď sa mi v 31 rokoch narodila dcéra a bola som nesmierne šťastná a bola by som šťastná aj skôr, ale vyšlo to takto. Čo sa týka ideálneho veku stať sa matkou, myslím, že to je dosť individuálne a záleží od mnohých faktorov. Najmä je dobré chcieť sa ňou stať a mať po boku partnera, na ktorého sa môžete obrátiť, ktorý vás podrží. Potom sú tu ešte faktory ako zdravie, zrelosť osobnosti, práca, financie, širšia rodina a ďalšie, ktoré vstupujú do hry a ovplyvňujú nás. Mať dieťa je nielen krásne a úžasné, ale je to aj veľká zodpovednosť a mnohokrát úplná zmena života. Preto je dobré, aby vyššie spomenuté faktory boli na vyhovujúcej úrovni,“ hovorí psychologička Janka Lacková.
„Je zdravé stíhať všetko na maximum? Aj byť matkou, gazdinkou, karieristkou. Prečo? Otázka je, čo kto považuje za maximum. Každý máme iné maximum. :-) Niekomu stačí raz za týždeň upratať, iný upratuje každý deň. Ak by sme sa na to pozreli z pohľadu času: mám 100 % času a chcem 100 % z neho venovať každej činnosti? To sa jednoducho nedá. Zvládať všetko tak, ako to bolo pred narodením dieťaťa (detí), nie je možné. Iná situácia, iné zodpovednosti. Podstatné sú priority a tie sa môžu časom meniť. Ak má niekto na prvom mieste rodinu a naplno sa jej venuje, kariéra ide bokom alebo naopak. To, čo ale je možné, je dať si dosiahnuteľné ciele a snažiť sa ich naplniť napríklad chodiť von s priateľmi, či zacvičiť si, prípadne pár hodín pracovať, ak je to možné (je treba pomoc z okolia a reálna príležitosť). Mať z každého rožku trošku vo svojom živote pomáha udržať mentálnu a duševnú pohodu. Keď všetko chceme zvládať na 100 %, nie sme to schopní robiť neustále a potom trpí zdravie, vzťahy, aj my. A aj keď sa bavíte s niekým, kto tvrdí, že všetko úplne s prehľadom zvláda, skutočnosť je mnohokrát iná. Väčšinou sa tak chce javiť, prípadne má veľkú pomoc, ktorú si neuvedomuje a podobne.“
Čo ak sa žena stane mamou a pod náporom hormónov zistí, že nie je to úplne to, čo očakávala? Dá sa s tým vyrovnať? Prejde to? „Tak je iné hovoriť o nenaplnení očakávaní, čo sa deje naozaj často a iné je hovoriť o popôrodnej depresii, či psychóze, ktorú nedokážeme jednoducho ovládať. Ak by sme brali do úvahy ten prvý prípad, teda, že žena mala predstavy ako z reklamy a skutočnosť je náročnejšia, že dieťa jej nedá spať, že sa nemôže venovať tomu, čomu doteraz, že mnohokrát nemá čas ani na základné potreby, to je zistenie, s ktorým sa skôr či neskôr dá vyrovnať. Do veľkej miery záleží od matky, čo sa bude diať. Samozrejme situácia, v ktorej sa nachádza je tiež smerodajná (stres, nedostatok spánku, choroby, kríza v partnerstve atď. brzdia proces zvládania situácie). Narodenie dieťaťa je zmena a každý to znášame inak. Niekto sa prispôsobí skôr, nájde rýchlo efektívne mechanizmy zvládania, inému to trvá dlhšie. Samozrejme, keď máme podporu a zodpovednosť za dieťa vieme zdieľať s partnerom, či inými rodinnými príslušníkmi, všetko ide jednoduchšie. Ťažšie stavy ako popôrodná depresia a najmä popôrodná psychóza je nutné riešiť s odborníkom. Pri depresii a psychóze sa stav nelepší len vďaka nášmu chceniu a motivácii zmeniť naše nastavenie. Je to ťažký stav a vtedy sa naozaj bez pomoci nezaobídeme. Ohrozené sú najmä ženy v ťažkých životných situáciách, ktoré už predtým mali psychické problémy,“ vysvetľuje Janka Lacková.