Určenie rodičovstva je kľúčovou otázkou, ktorá výrazne ovplyvňuje začlenenie dieťaťa do spoločnosti a jeho osobný status. V slovenskom právnom poriadku, rovnako ako v mnohých iných, sa pri určovaní materstva vychádza z rímskej zásady "mater semper certa est" - matka je vždy istá. Základom je samotný pôrod dieťaťa.
Vzhľadom na pokroky v oblasti asistovanej reprodukcie a nové medicínske postupy bolo potrebné explicitne zakotviť do zákona o rodine ustanovenia, ktoré by jednoznačne určovali, kto je matkou dieťaťa. Zákon tak jasne stanovuje, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila. Akékoľvek dohody, ktoré by určovali matkou inú osobu (napr. genetickú matku pri darovanom vajíčku), sú neplatné.
Určenie otcovstva je však zložitejšie. Otec nie je vždy tak jednoznačne identifikovateľný ako matka. Zákon o rodine preto zavádza tri vyvrátiteľné právne domnienky na určenie otcovstva. Vyvrátiteľnosť znamená, že pri každej domnienke je možné predložiť dôkaz o opaku.
Prvá domnienka: Otcovstvo manžela matky
Prvou a najčastejšie uplatňovanou domnienkou je otcovstvo manžela matky. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine platí: „Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.“
Pre uplatnenie tejto domnienky nie je rozhodujúci čas počatia, ale právny stav - teda existencia manželstva v čase narodenia dieťaťa. Táto domnienka sa uplatní aj v prípade, ak sa dieťa narodí do 300 dní po zániku manželstva alebo jeho vyhlásení za neplatné.
Zákon rieši aj situáciu, keď sa dieťa narodí do 300 dní od zániku manželstva matke, ktorá sa už opäť vydala. V takomto prípade sa za otca považuje neskorší manžel, aj keď dieťa prišlo na svet pred uplynutím 300 dní od zániku predchádzajúceho manželstva. Toto pravidlo má predísť komplikáciám pri určovaní otcovstva.
Ak manžel nie je biologickým otcom a chce otcovstvo zaprieť, môže tak urobiť na súde do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. V prípade, že sa dieťa narodilo do 180 dní od uzavretia manželstva, dôkazné bremeno je na matke. V prípade asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela, jeho otcovstvo nemožno zaprieť.
Druhá domnienka: Otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov
Ak sa prvá domnienka neuplatní (napríklad ak matka nie je vydatá), otcovstvo je možné určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Podľa § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine: „Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.“
Tento spôsob vyžaduje aktivitu oboch rodičov. Vyhlásenie je možné urobiť aj k počatému, ale ešte nenarodenému dieťaťu. Výnimku predstavuje situácia, kedy matka nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je jej vyhlásenie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou - vtedy nie je jej vyhlásenie potrebné. Táto domnienka sa však nedá použiť, ak je matka mŕtva.
Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením, môže toto otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov od jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Matka dieťaťa môže v rovnakej lehote tiež zaprieť otcovstvo.
Tretia domnienka: Otcovstvo určené rozhodnutím súdu
Ak sa prvá ani druhá domnienka neuplatnili alebo boli vyvrátené, nastupuje určenie otcovstva rozhodnutím súdu. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine: „Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.“
Na uplatnenie tejto domnienky je potrebný návrh na súd. Aktívne legitimované sú dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom. V tomto konaní súd skúma skutočný stav veci, pričom v súčasnosti sa čoraz viac opiera o analýzu DNA, ktorá poskytuje vysokú istotu pri potvrdení alebo vylúčení otcovstva.
V prípade, že sa otcovstvo určí rozhodnutím súdu, tento proces nie je časovo obmedzený. Dokonca aj dospelé dieťa môže podať návrh na súd o určenie otcovstva. V konaní je maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Zapretie otcovstva
Zákon o rodine upravuje aj možnosť zapretia otcovstva. Legitimáciu na tento úkon má pri prvej domnienke manžel, pri druhej domnienke otec aj matka, a pri tretej domnienke je to možné na základe rozhodnutia súdu.
Matka môže zaprieť otcovstvo svojho manžela do troch rokov od narodenia dieťaťa. Ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením, muž ho môže zaprieť do troch rokov od jeho určenia, ak je vylúčené, že by mohol byť otcom.
V záujme dieťaťa môže súd na jeho návrh rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva aj po uplynutí lehôt stanovených pre rodičov. V takomto konaní je dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
Je dôležité poznamenať, že súd pri rozhodovaní o zapretí otcovstva nezohľadňuje len záujmy rodičov, ale predovšetkým záujem dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodiča a je v záujme dieťaťa.
tags: #otcovstvo #urcene #tretou #domnienkou #nemozno #zapriet