Robí to veľa z nás, rodičov. Samozrejme. Veď sme takí hrdí na svoje rodiny. Chceme zostať v kontakte s príbuznými a priateľmi. A ešte ďalšia vec: je niekde hlboko v nás túžba zdieľať s ostatnými, čo pri výchove dieťaťa zažívame. Sociálne siete nám umožňujú zažívať „tu a teraz“ bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzame. Zachytávajú to, čo práve žijeme. A čím žijú naše rodiny, kamaráti, známi.
Na druhej strane, uvedomujeme si, že internet nie je vždy práve najbezpečnejším miestom. Unsplash Pri každom online „podelení“ sa niečoho nášho, strácame kúsok (množstvo) svojho súkromia. Strácame aj možnosť ďalej manažovať a kontrolovať osud informácií, ktoré sme pustili do priestoru, v ktorom ostáva všetko o nás zaznamenané. Ako sa to týka našich bábätiek a detí? Do akej miery je to nebezpečné pre nich? Môžeme si len tak beztrestne, s ľahkosťou na duši, uverejňovať ich fotky na sociálnych sieťach?
Sharenting: Fenomén digitálnej doby
Masívne zdieľanie fotiek či videí vlastných detí na sociálnych sieťach je rizikový jav, ktorý už dostal aj svoj názov - sharenting. Ide o slovnú hračku pochádzajúcu z anglických slov share - zdieľať a parenting - rodičovstvo. Sharenting je fenomén digitálnej doby a súčasného moderného rodičovstva. Odborníci, ktorí sa ním zaoberajú, upozorňujú, že deti generácie Alfa, teda deti narodené v rokoch 2010 až 2020, sú prvou generáciou, ktorá sa „narodila na sociálnych sieťach“. Vďaka svojim rodičom majú totiž nezmazateľnú osobnú online históriu, a to často ešte z čias pred narodením. Veď koľko rodičov začína so zdieľaním života svojho dieťaťa zábermi ešte z ultrazvuku.
„Milujem sledovať obrázky detí mojich priateľov a myslím si, že je super, že sa rozhodli zdieľať videá, na ktorých ich dieťa spieva, smeje sa a robí prvé kroky,“ hovorí jedna z mám. „Napriek tomu som sa jednoducho rozhodla nezdieľať tehotenské fotografie alebo dokonca rodinné fotografie z pôrodnice, keď sa narodila naša dcéra, pretože moje tehotenstvo, pôrod a rodinný rast sú súčasťou môjho života, ktoré som si chcela uchrániť pred vonkajším svetom.“
Rešpektovanie súkromia dieťaťa
„Ľudia sa ma často pýtajú, prečo nezdieľam fotky svojej dcéry na sociálnych sieťach, veď už je staršia, ale moja odpoveď je rovnaká. Žijeme vo svete, kde sa ľudia môžu o vás veľa dozvedieť za krátky čas a ja nepotrebujem, aby ostatní vedeli, čo robí moja rodina 24 hodín denne. Tiež chcem rešpektovať súkromie mojej dcéry. Nie je dosť stará na to, aby mi povedala, či je pre ňu v poriadku, že zdieľam jej život s celým svetom! Má len 16 mesiacov, takže súhlas je ťažko pytať.
Aj keď si viem predstaviť, že by som mohla „postnúť“ o nej niečo milé a zábavné každých 5 minút. Pretože miluje knihy, hrá sa so skladačkami, pomáha mi vysávať, dokáže vyhádzať perfektne poskladané oblečenie zo šuflíkov za minútu. Mohla by mať toľko followerov a srdiečok a lajkov… na druhej strane, nebude tam mať nič, čo by jej mohlo byť nepríjemné, ako napríklad záchvaty hnevu, či frustrácie, keď sa jej niečo nedarí (aj keď nám to môže byť v tej chvíli rozkošné). Chcem zároveň povedať, že nijako neodsudzujem iných rodičov za to, že tieto fotky zverejňujú. Len ja to mám skrátka inak.
Nemôžem ochrániť svoje dieťa od všetkého, ale sú niektoré veci, ktoré kontrolovať môžem. Môžem sa k nej správať už teraz s rešpektom a nechať jej právo rozhodnúť sa, keď bude mať na to vek. Keď vyrastie a bude dosť stará na to, aby používala mobil, potom jej pokojne poskytnem hoci všetky jej fotky od narodenia. Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí.
Zaujímavý bol postreh jednej z mám, ktorá hovorí: „Netuším, či moja dcéra bude sklamaná, keď ako tínedžerka zistí, že nemá milión sledovateľov, pretože som jej neotvorila profil na Instagrame, ešte keď bola v plienkach.“
Kontrola nad fotkami je ilúzia
„Keď niečo zverejníme na sociálne siete, je to, akoby sme dali tieto fotky hocikomu. Od toho momentu to treba považovať za vec verejnú. Je len ilúzia myslieť si, že máme nad osudom záberov kontrolu,“ vysvetľuje pre Postoj Jaroslav Sumbal, ktorý pracuje v IT oblasti a venuje sa aj téme súkromia v online svete. Rodičov upozorňuje, že fotky týchto detí sa často zneužívajú na rôzne spôsoby, pričom sa môžu ocitnúť aj na pedofilných stránkach. „Ľudia si tieto fotky sťahujú, zdieľajú ďalej a nikto netuší, kam až sa môžu dostať,“ hovorí o fungovaní v online svete.
Jaroslav Sumbal je otcom ročnej dcérky a striktne odmieta, aby jej fotografie boli na sociálnych sieťach zverejnené. Okrem nebezpečenstva ich zneužitia je jeho hlavným motívom rešpektovanie súkromia svojho dieťaťa. „Vnímam to aj ako ochranu svojej dcérky. Mám rešpekt voči jej súkromiu a chcem, aby sa ona sama rozhodla, čo chce mať vo svojej osobnej histórii na internete a čo všetko chce zdieľať. Nebudem za ňu robiť toto rozhodnutie,“ tvrdí s tým, že doma tieto fotografie majú, svoje dieťa si, samozrejme, fotia a fotky si ukladajú. „Keď bude ako dospelá chcieť, môže si ich na sociálne siete nahrať sama,“ dodáva.
Jaroslav priznáva, že v minulosti v začiatkoch fungovania sociálnych sietí aj on zdieľal zábery zo svojho súkromia. „Už sme niečo zdieľali, boli sme na začiatku hlúpi, nevedeli sme, ako to všetko funguje,“ hovorí. Teraz je však zástancom veľmi striktného postoja. „Na internet už nedávam absolútne žiadne fotky. Som na toto extrémne citlivý. Naučili sme na to aj svoju rodinu,“ dodáva. Jeho rodina a najbližšie okolie spočiatku jeho zásadovosť nechápali a mali dojem, že zbytočne vymýšľa. Časom sa to však naučili rešpektovať.
Rodičom radí, aby si dobre premysleli, čo na sociálne siete zo svojho súkromného života zverejnia. „Len čo posuniete fotku do online priestoru, strácate nad ňou kontrolu. Už to odtiaľ nedostanete. Toto konanie vnímam veľmi skepticky,“ dodáva.
Štatistiky a výskumy
Napriek tomu, že sa o rizikách odhaľovania súkromia svojich detí hovorí čoraz častejšie, mnohí rodičia sa v online svete správajú, akoby žiadne nebezpečenstvo nehrozilo. Potvrdzujú to aj rôzne dáta zo všetkých kútov sveta.
Päťročné deti majú na webe už 1 500 fotiek
Podľa štúdie, ktorú realizovala britská Northumbrijská univerzita v Newcastle, v online svete existuje až 80 percent britských dvojročných detí. Do piatich narodenín má dieťa na sociálnych sieťach priemerne takmer 1 500 fotografií. Podľa záverov výskumu spoločnosti ParentZone až 32 percent rodičov zverejní za mesiac do dvadsať fotografií svojho syna či dcéry. Závery štúdie poľskej vedkyne Anny Broschovej z univerzity v Katoviciach hovoria, že až 75 percent fotiek detí, ktoré zverejnili ich rodičia, zobrazovali deti vo veku od ich narodenia po osem rokov. Tieto deti vlastne ani netušia, že už žijú aj v online priestore. Pritom len necelých osem percent z týchto rodičov si nastavilo súkromie zobrazovania fotografií. Prístup k fotkám či videám ich malých detí tak má oveľa širšie publikum, ako si vôbec dokážu predstaviť.
Odborníci tvrdia, že práve rodičia, ktorí sú naklonení zdieľaniu fotiek detí, majú často slabú digitálnu kultúru, nenastavujú filtre na ochranu osobných údajov, a ak to urobia, viac to už nekontrolujú. Pritom politika prevádzkovateľov sociálnych sietí je nastavená tak, že pravidlá sa menia za pochodu, a čo je dnes súkromné, o pár mesiacov môže vidieť veľká časť používateľov.
Čo je ešte horšie, rodičia úplne dobrovoľne zdieľajú aj osobné údaje o svojom dieťati. Zvyčajne to boli zábery urobené počas kúpania alebo na pláži a týkali sa najmä detí mladších ako tri roky.
Fotky detí najviac zdieľajú čerstvé matky
Zo záverov nielen týchto spomínaných výskumov, ale aj ďalších, ktoré sa realizovali v iných západných krajinách, vyplýva, že aj keď fotky na sociálnych sieťach zdieľajú obaja rodičia, častejšie tak robia matky. „Za zdieľaním svojho života na sociálnych sieťach je mnoho dôvodov. Za najväčší považujem zraniteľnosť matiek, najmä čerstvých matiek, ktoré sa vyrovnávajú s obrovskou životnou zmenou. Túžia byť vnímané ako dobré matky a sociálne siete im do istej miery umožňujú toto ukázať ostatným,“ tvrdí Alice Avalloneová z amerického výskumného ústavu BeUnsocial.
Právne a etické aspekty
V roku 2016 Európska komisia prijala všeobecné nariadenie o ochrane osobných údajov. Článok 8 tohto nariadenia stanovuje, že spracúvanie údajov osôb mladších ako šestnásť rokov musí mať súhlas nositeľa rodičovských práv a povinností. Spomínané štúdie však ukazujú, že práve rodičia sú často prví, ktorí bezpečnosť detí ohrozujú, a to do značnej miery aj v dôsledku svojej „digitálnej nezručnosti“.
Na pedofilných stránkach našli aj úplne nevinné zábery
Niektorí rodičia konanie iných, ktorí odmietajú verejne zdieľať fotky svojich detí, považujú za prehnané. Nikdy som nezverejnil fotku nahého dieťaťa, tak čo môže hroziť? Magazin Glamour pred časom priniesol príbeh matky, ktorá náhodou objavila fotografie svojich detí, ako ich zdieľajú úplne neznámi ľudia. Našla ich na stránkach, ktoré uverejňovali fotky detí ukradnuté zo sociálnych sietí. Mnohé matky na vlastnej koži pocítili, aké je vidieť obscénne a nechutné komentáre so sexuálnym kontextom, ktoré boli adresované ich deťom.
Na ešte otrasnejšie zistenie prišli austrálske úrady. Úrad pre ochranu a bezpečnosť detí odhalil, že polovica materiálu, ktorý objavili na pedofilných stránkach, pochádza z fotografií a videí, ktoré naivní rodičia zverejnili na sociálnych sieťach. „Na webových stránkach s detskou pornografiou sme našli milióny fotografií detí, ktoré boli zachytené pri úplne neškodnej každodennej aktivite, od športovania až po písanie si domácich úloh,“ informoval vedúci oddelenia eSafety pre deti Alastair MacGibbon.
IT odborníci zaoberajúci sa ochranou osobných údajov varujú rodičov, aby nezverejňovali zábery svojich detí, podľa ktorých sa dajú ľahko identifikovať. Majú na mysli fotky šťastných detí s vysvedčením v ruke, pričom zo záberu sa dá zistiť meno dieťaťa, škola, prípadne adresa bydliska. Odborníci tvrdia, aké jednoduché bude vďaka tomu súčasným deťom ukradnúť v čase ich dospelosti identitu. Nielenže sa dá ľahko dostať k spomínaným osobným údajom, ale vďaka množstvu zdieľaných fotografií sa dajú zistiť mená rodičov alebo domácich maznáčikov, čo veľmi zjednoduší krádež citlivých údajov napríklad na zistenie hesla do bankového účtu.
V neposlednom rade toto do dôsledkov nedomyslené zdieľanie fotiek, ktoré rodičia považujú za roztomilé, sa môže o pár rokov stať zdrojom šikanovania dieťaťa na škole. Deti sa v zraniteľnom veku ťažko vedia vyrovnať s verejným posmechom, keď rovesníci vydolujú z online histórie fotku na nočníku, alebo ešte horšie, keď nájdu príspevok matky, ktorá verejne zdieľala nejaký problém s dieťaťom, ktorý môže byť pre ne neskôr zahanbujúci.
Digitálna stopa a budúcnosť dieťaťa
Štúdia medzinárodnej siete odborníkov zaoberajúcich sa správaním detí v školskom veku HBSC nedávno ukázala, že približne každé piate až šieste dieťa vo veku 13 - 15 rokov sa zveruje so svojimi tajomstvami a vnútornými pocitmi radšej na internete ako niekomu naživo. Mnohí vôbec netušia, kam sa ich informácie na internete dostanú. Často si myslia, že ich vidia len tí, s ktorými ich vedome zdieľajú, ale realita môže byť iná. Informácie, ktoré zverejnia, zostávajú na serveroch sociálnych sietí, a môžu byť dostupné aj dlho po ich zverejnení. Ostatní používatelia môžu informácie preposielať ďalej bez toho, aby si to pôvodný autor uvedomoval alebo s tým súhlasil.
V tejto vekovej skupine sú to najčastejšie rôzne osobné a emocionálne zážitky - problémy v škole, konflikty s priateľmi alebo rodinné problémy. Presne tak. Vystavujú sa tak rizikám, ako je kyberšikana, online manipulácia alebo nechcené odhalenie citlivých informácií. Viem, že sa im na prednáškach snažíte vysvetliť, že čímkoľvek, čo na internete robia, zanechávajú takzvanú digitálnu stopu. Digitálna stopa je niečo ako súbor všetkých informácií, ktoré človek zanecháva pri používaní internetu. Tieto stopy môžu byť vedomé, napríklad príspevky na sociálnych sieťach, alebo aj nevedomé - sledovanie stránok či správanie v aplikáciách.
Keďže digitálna stopa každého z nás sa dlhodobo uchováva, môže ovplyvniť nielen naše súkromie, ale aj budúcnosť. Akákoľvek zverejnená informácia môže byť totiž prístupná aj po mnohých rokoch a môže byť použitá v nečakaných súvislostiach. Fotografie alebo komentáre, ktoré používateľ zverejnil ako tínedžer, môžu o niekoľko rokov ovplyvniť napríklad jeho šance na prijatie do školy alebo do zamestnania, pretože potenciálni zamestnávatelia môžu kontrolovať kandidátov aj na internete. Preto sa snažíme deťom vysvetliť, že každé kliknutie, zdieľanie alebo zverejnenie na internete zanecháva stopu, ktorá je často trvalá.
„Veľmi často si vôbec neuvedomujú, že aj zdanlivo nevinné fotky môžu byť upravené alebo použité inak, než zamýšľali. Môžu sa dostať do komunít, kde sú fotografie detí zdieľané na nevhodné alebo nezákonné účely. Väčšina rodičov, bohužiaľ, na tieto riziká nemyslí. Zdieľajú fotografie svojich detí s dobrými úmyslami, napríklad aby ukázali svoje šťastie alebo zaznamenali významné okamihy. Nechápu však, že to, čo považujú za bezpečné vo svojom okruhu priateľov a rodiny, sa môže dostať mimo ich kontroly.
Každá fotka alebo informácia, ktorú rodičia zverejnia, vytvára digitálnu stopu ich dieťaťa ešte predtým, ako je schopné samo ovplyvňovať svoj obraz na internete. Táto stopa je pritom trvalá a môže mať vplyv na ich budúci život, keď potomok napríklad neskôr narazí na fotografie či informácie, ktoré boli zverejnené bez jeho vedomia. Problémom jej aj zdieľanie informácií, ako sú mená, dátumy narodenia alebo miesto, kde dieťa žije či chodí do škôlky.“
Čo robiť a čomu sa vyhnúť?
Ak si rodič uvedomí chybu, má šancu ju napraviť? Môže podniknúť niekoľko krokov, ale úplné a definitívne odstránenie už zverejnených fotiek z internetu je veľmi ťažké a často nemožné. Prvým krokom je okamžité zmazanie fotografie platformy, kde bola zverejnená, teda zo svojej sociálnej siete, blogu či zo zdieľaného albumu.
Ak je fotka napriek tomu stále niekde verejne prístupná a nedarí sa ju odstrániť, rodič môže kontaktovať správcu webových stránok alebo platformu, kde bola fotka zverejnená, a požiadať o jej vymazanie. Väčšina sociálnych sietí má tím podpory, ktorý sa takýmito žiadosťami o odstránenie citlivého obsahu zaoberá. Ide o definitívne vyriešenie situácie? Nie.
Rodič síce môže podniknúť kroky na odstránenie fotiek z internetu, ale neexistuje žiadna záruka, že sa všetky kópie skutočne vymažú. Internet má veľmi silnú schopnosť uchovávať informácie, a len čo sa niečo zdieľa, je veľmi ťažké nad tým získať opäť plnú kontrolu. Preto je kľúčové pred zdieľaním fotografií starostlivo zvážiť všetky riziká a chrániť súkromie detí od samého začiatku. Napríklad skontrolovať nastavenia súkromia svojho účtu, aby rodič zaistil, že fotky a obsah, ktoré plánuje zdieľať, sú viditeľné iba pre úzky okruh ľudí.
„Keď si spomeniete na svoju pubertu, viete povedať, v čom ste boli vy iný? Súčasnosť je oveľa rýchlejšia a mám pocit, že dnešní tínedžeri sú už niekde úplne inde, ako sme boli v ich veku my. Ale úprimne ho obdivujem. Hlavne keď viem, čo všetko tie deti zažili.“
Je prirodzené, že ako rodičia sa snažíme uchovať si spomienky, bojíme sa, že zabudneme na prvý zúbok či prvý krok svojho dieťaťa. Zábery, ktoré zverejňujeme, nám majú pomôcť spomenúť si na to pekné zo života. Zverejnenie fotiek detí na sociálnych sieťach je riziko, varujú experti.
