Príchod dieťaťa do rodiny je prelomový moment, ktorý prináša radostné očakávania, ale aj množstvo zmien a výziev. Kým sa dieťa nenarodí, len málokto si dokáže predstaviť, ako veľmi to zmení život a chod celej rodiny. Odrazu sa všetko točí okolo malého stvorenia a na ostatné aktivity nezostáva toľko času ako predtým. Od mužov sa očakáva, že to skrátka pochopia a príjmu.
Nech páni chcú alebo nie, nech dieťa milujú akokoľvek, je to pre nich dočasne maličký votrelec, ktorý "narušil" štandardný chod domácnosti. Na rozdiel od ženy, ktorá sa na jeho príchod pripravovala celé tehotenstvo, cítila, ako v nej rastie, rozprávala sa s ním, cítila jeho pohyby… muž to sledoval len zvonku, ako taký tichý pozorovateľ. Na nového člena rodiny si musí zvyknúť, vytvoriť si k nemu vzťah a naučiť sa o neho starať. Muži sa často drobného bábätka boja a držia si ľahký odstup, aby mu neublížili.
Len veľmi málo žien je schopných požiadať svojho partnera o pomoc. Ak tá vaša patrí medzi ne, nebojte sa jej ju občas sám ponúknuť. Novonarodené dieťa je síce krehké a musíte dávať pozor, ale pamätajte, že ani ženy si domov z pôrodnice spolu s dieťaťom nenosia manuály a množstvo vecí sa učia za pochodu. Tak prečo by ste nemohli aj vy? Účastnite sa kúpania, sledujte svoju ženu, ako opatrne dieťa umýva a pokojne sa ponúknite, že malé bábätko osušíte, namažete a oblečiete. Ak mamička nedojčí, môžete ju pokojne pri večernom kŕmení zastúpiť. Vezmite si dieťa na ruky, sadnite si pohodlne do kresla a pridržiavajte mu fľašu s mliekom. Aj ukladanie do postieľky môže byť vašou parketou.
Trpezlivosť a podpora pre partnerku
Než si mamička zvykne na nový chod domácnosti, zotaví sa po pôrode a nabehne na nový rytmus, môže to chvíľu trvať. Majte preto trpezlivosť, keď nenájdete vyžehlené košele alebo keď sa vrátite z práce domov, do neporiadku. Niektoré ženy po pôrode môžu trpieť takzvaným “popôrodnom blues”. Môžu sa cítiť škaredé, tlsté, neschopné ničoho. Vy v sebe musíte v tej chvíli nájsť silu a byť žene oporou. Dať jej najavo, že ju stále milujete, aj keď jej pôrod trochu zmenil postavu.
Uvedomte si však, že materská nie je žiadna dovolenka. Je to práca, ako každá iná. Mnohokrát veľmi psychicky vyčerpávajúca. Hlavne, ak je bábätko plačlivé a v noci veľmi nespí alebo ho niečo trápi.
Intimita a vzťah po narodení dieťaťa
Nie je jednoduché, vzdať sa v prvých týždňoch a niekedy aj mesiacoch, intímností. Práve muži po fyzickom kontakte zvyčajne veľmi túžia. Chýbajú im dotyky a pocit, že sú milovaní. Verte, že aj keď sa vám žena nevenuje, ako ste boli zvyknutí, miluje vás stále rovnako, ak nie viac. Jej telo ale zmietajú hormóny a dosť pravdepodobne ani ona sama nevie, čo si so sebou počať. Intímne chvíle pre ňu môžu byť navyše, krátko po šestonedelí, nepríjemné. Ak bola zašívaná po nástrihu, môže ju jazva bolieť, nemusí sa cítiť vo svojej koži. Predsa len, pôrod je pre telo veľmi náročným procesom. Môže sa cítiť menej príťažlivá, ako pred dieťatkom. Vezmite tieto okolnosti na vedomie a netlačte na ňu. Užívajte si spoločné maznanie s dieťatkom, dávajte jej najavo, že ju milujete takú, aká práve je a podporujte ju, aby nezabúdala starať sa aj sama o seba.
Sila a opora v náročnom období
Nikto nespochybňuje, že je narodenie dieťatka veľkým stresom aj pre muža. Musí si prejsť množstvom zmien, na ktoré ho nikto dopredu nepripravil. Žena sa vám mení pred očami. Mnohokrát ju ani nepoznáte. Svoju lásku, ktorú ste doteraz dostávali vy, plne dáva dieťaťu a na vás, ako by sa snáď už ani nedostával čas. Máte to ťažké a vaša situácia je zjednodušovaná. Ale ako správni chlapi a bojovníci, musíte vytrvať a ako hlava rodiny byť tým najsilnejším a najpevnejším bodom, ktorý bude oporou a ustojí aj tie najväčšie búrky.
Dôležitosť otca pre dieťa
Väčšinou sa hovorí len o mamičkách, ako prežívajú prvý úsmev, prvé krôčiky a prvé slóvko. Ale ani oteckovia nemajú srdce z kameňa a dokážu sa dojať nad svojimi deťmi. Pre každého otca je veľmi dôležité vedieť, že ho jeho dieťatko má rado, že ho miluje a že je schopné to vyjadriť slovami. Stále o sebe totiž pochybujú, či budú svojmu potomkovi dobrými otcami, a keď im dcéra alebo syn povedia, že ich majú radi, je to pre nich dôkazom, že obstáli. Pokorili svoj strach.
Ak chceme dieťa vychovať dobre, nemôžeme byť stále za tých najposlušnejších. Občas musíme pristúpiť aj k takým krokom, ktoré sa dieťaťu nepáčia. V dnešnej dobe, keď aj tie najmenšie deti trávia radi čas pri televízii, tabletoch, mobiloch a počítačoch, je záujem o to, či budete spolu, doslova pohladením po duši. Záujem dieťatka tráviť čas so svojím otcom, či už idete na ihrisko, učíte sa jazdiť na bicykli, púšťate šarkana alebo staviate spoločne autodráhu, je na nezaplatenie. A v tom sa väčšinou otcovia zhodujú. Kto by nechcel, aby si ho dieťa vážilo, malo ho za vzor a prialo si, až vyrastie, byť ako otec? Veď čo môže byť pre rodičov krajšie, než vidieť, že ho potomok obdivuje.
Obdiv cudzích ľudí nad tým, ako šikovné, múdre a vychované dieťa máte, poteší nepochybne každého z nás. U väčšiny pokrokov a učení je mamička, pretože s dieťaťom trávia zvyčajne najviac času. O to viac oteckov teší, keď na otázku: "Kto ťa to naučil?", dieťa odpovie, že otec. Odovzdať niečo svojmu synovi či dcére - múdrosti, skúsenosti alebo nejaký koníček, to je splnený sen. Všetci si prajeme vychovať z detí slušné a zodpovedné osobnosti. Takže akýkoľvek náznak dobrého vychovania, ústretovosti a ochoty sa veľmi cení.
Typy otcov
Existuje mnoho typov otcov, každý s vlastným prístupom k výchove. Nasledujúci prehľad vám pomôže zistiť, aký typ otca ste vy:
- Muž, ktorý nezastáva názor, že muž je hlava rodiny: Uznáva ženy a je ochotný sa rodine venovať naplno. Snaží sa byť neagresívny, jemný a rozvážny.
- Despotický otec: Necíti sa dobre, keď musí rozhodovať o zásadných veciach a určovať hranice. Veľakrát býva až despotický. V rodine nepatrí medzi najobľúbenejších členov a nielen v deťoch budí strach. Nedáva deťom možnosť nadviazať s ním priateľský vzťah.
- Tvrdý otec: Je tvrdý, agresívny až surový, ale snaží sa to maskovať milým zovňajškom. Ani on nie je práve obľúbeným vo svojej rodine. Svojim správaním si zvyčajne kompenzuje nejakú starú krivdu či svoje slabšie stránky. Môže to byť ale aj dôsledok výchovy, v ktorej žil. Taká rodina býva často konfliktná. Pre synov je takáto situácia v rodine veľmi dôležitým vodítkom do budúcnosti, pretože neskôr preberá otcovo správanie k ženám.
- Otec, ktorý trávi čas mimo rodiny: Kedykoľvek to je možné, snaží sa tráviť čas mimo svojej rodiny. Raz sa vyhovára na prácu, inokedy na povinnosti či koníčky. Celá výchova tak spočíva na matke alebo prarodičoch, čo zvyčajne dopadá najmä na chlapca, pre ktorého je otec vzorom.
- Pohodlný otec: Keď nemusí, nijako zvlášť sa neangažuje. Je pohodlný, niekedy možno až lenivý. Medzi deťmi je celkom obľúbený, pretože toho od nich veľa nechce. Je nutné povedať, že taký otec detí ale nič nové nenaučí, nič nové im neukáže.
- Milujúci otec: Zlatá stredná cesta. Hoci sa ponúka povedať, že každý otec je milujúci, niektorí to nevedia dostatočne prejaviť a preto sa radia do iných kategórií, napriek tomu, že svoje deti tiež milujú. Najžiadanejší typ otca sa prejavuje svojou racionalitou a je doplňujúcou súčiastkou mamičkinej citovej založenosti. Trestá, ale vie aj odpúšťať. Je spravodlivý a náročný nielen na seba, ale aj na svoje deti. Tie mu na oplátku dôverujú a pociťujú voči nemu prirodzenú autoritu.
Dajte otcom šancu!
Tiež si ako mnoho iných žien myslí aj tá vaša, že je pre svoje dieťa nenahraditeľnou mamičkou? Že by sa mu bez nej mohlo niečo stať, že ho nikto iný nepostrážil ako ona, neutešil, nenakŕmil… Iste, nie každý otec je v starostlivosti o dieťa tak aktívny, ako iný. A rovnako tak nie každá mamička verí schopnostiam svojho muža natoľko, aby mu malé bábätko zverila na dlhšiu dobu, než je nevyhnutné. Faktom ale je, že otcovia nie sú horší ako mamy, len majú iný pohľad "na vec".
Otec na rodičovskej dovolenke alebo ako podpora pri pôrode nie je dnes nijak výnimočná vec. Zatiaľ síce nie je veľa takých mužov, ktorí dobrovoľne vstúpia do neznámych vôd "materstva", ale ich rady sa pomaly ale isto rozširujú. Čo na to ženy? Obdarúvajú ich obdivnými pohľadmi a uznanlivo krútia hlavou. Muži skrátka vnímajú starostlivosť o dieťa inak ako ženy. Hrou sa pre nich stáva aj obyčajné prebaľovanie, kŕmenie a vrcholom všetkého je zvyčajne večerné kúpanie. Otcovia sú pohodovejší a veľa vecí neriešia alebo ich berú so sebe vlastným nadhľadom. Mamy sa snažia vychovávať podľa pravidiel, nastoliť režim a zásady. Snažia sa o presný denný rytmus, prísnym okom kontrolujú každú plienku a majú načítaných niekoľko tisíc dobrých rád, ako sa starať o dieťa.
Obaja rodičia sú pre dieťa dôležití a nie je správne ocka alebo mamu akokoľvek odháňať. Obaja sú vzory, podľa ktorých dieťa spoznáva svet okolo seba, všetky možné emócie, správanie a reakcie. A pre svoj ďalší život je pre malého človiečika dôležité prísť do styku s mužským aj so ženským pohľadom na život. Otcovia, ak máte strach, odhoďte zábrany a hor sa do toho. Čaká vás to najkrajšie a zároveň najťažšie obdobie vášho života, ale všetko, čo príde, vás ohromne obohatí. A mamičky? Verte svojim partnerom!
Mýty a stereotypy o otcoch
Že otcovia sa nedokážu plnohodnotne postarať o dieťa? Karta sa postupne obracia, a hoci podaktorí otcovia stále nezohrávajú v životoch svojich detí žiadnu rolu okrem ich živiteľa, mnohí berú otcovstvo zodpovedne a vážne - a sú unavení z nezmyselných stereotypov, ktoré sa o nich v spoločnosti stále držia. Zo skúseností či predsudkov si tvoríme názory, a čím starší sme, tým rýchlejšie inklinujeme ku škatuľkovaniu ľudí podľa rôznych atribútov - odfarbená blondína v SUV je zlatokopka, slobodný otec zasa rodičovstvo nezvláda a podobne. Nemusí byť všetko tak, ako sa zdá. Mnohé stereotypy neplatia na valný počet otcov, čo dokázala aj štúdia Bronwyna Harmana z Edith Cowan univerzity. Výskum potvrdil, že slobodní otcovia s deťmi sa stretávajú s negatívnym postojom, najmä s tvrdením, že sa nezvládnu postarať o dieťa tak dobre ako matka. Preto sa radšej dvakrát zamyslime, kým niekoho stereotypne súdime.
Vyvrátenie stereotypov o slobodných otcoch
- Slobodní otcovia nezvládajú to, čo matky - skĺbiť domácnosť, starostlivosť a prácu: Časy, kedy muž nevedel zapnúť sporák a práčka bola pre neho choroba, ktorou sa mohol nakaziť, sú dávno preč. Dnes je každý človek, ktorý sa nevie o seba postarať vo všetkých smeroch, skrátka nevyzreté dieťa. Otcovia taktiež berú rodičovstvo vážne, nestačí len prinášať domov peniaze. Vedia, že sú pre vývoj dieťaťa dôležití, a nerobí im problém nájsť si čas na hranie. Pritom zvládajú aj prácu, aj domácnosť a varenie vyváženého jedla.
- Výchovu nechávajú na starej mame či iných ženských príslušníčkach rodiny: Spoločnosť predpokladá, že muž nevymení kariéru za deti. Verí sa, že nemá k výchove vzťah, hoci svoje deti miluje. Z toho dôvodu panuje názor, že výchovu obstaráva babička detí, prípadne iné príslušníčky rodiny ako tety, sesternice a podobne. Síce trávenie voľného času u starých rodičov je pre deti potrebné a aj vhodné, veľa otcov nehádže výchovu na iných.
- Sú viac kamoši svojich detí než prísny rodič (ako matka): Matka je tá, ktorá stanovuje pravidlá a dohliada na ich dodržiavanie. Otec je ten zábavný a nezodpovedný človek, ku ktorému deti chodia s prosíkom ak matka niečo zakáže. Otec ako bezstarostná a benevolentnejšia osoba je zároveň u detí obľúbenejšia - a preto nezvláda udržať deti na uzde a v limitoch. Tento stereotyp panuje už roky, a pre ľudí je milé, ak vidia otca, ktorý si s hravými deťmi nevie rady - samozrejme, ak sa v rovnakej situácií ocitne matka, je odsúdená za neschopnú. Už dávno neplatí, že otec nezvládne byť autoritou, ktorá láskavo a úctivo dohliada na dodržiavanie pravidiel.
- Nezvládajú tlak a stres ohľadne výchovy a povinností: Verí sa, že multitaskovať vedia jedine ženy. Nové poznatky však uvádzajú tento názor na pravú mieru - multitasking neexistuje. Rovnako nie je pravdivá informácia, že otcovia nezvládajú stres z povinností, ktorú náročná výchova detí prináša. Mnohí predpokladajú, že otcovia sa pod náporom detského plaču, školských záležitostí či iných vecí v živote rodiča, zložia. Tlak však dokážu zvládnuť rovnako dobre ako matka - záleží to od sily charakteru a duševnej vyrovnanosti, nie pohlavia.
- Nie sú schopní vyjadriť emócie a poskytnúť deťom láskavú náruč: Je pravdou, že my, dospelé ženy, si nepamätáme vrúcnu a otvorenú lásku našich otcov. Muži boli dlho učení, že vyjadrovať emócie znamená slabosť. Dnešná doba sa zasa naklonila na opačný extrém - precitlivenosť a neodolnosť. Našťastie sa však píšu články aj knihy o tom, aké je vyjadrenie lásky zo strany otca pre dieťa potrebné. Čoraz viac mužov prejavuje svojim deťom náklonnosť srdečným a láskavým slovom, objatím, otvoreným vyjadrením citov či slovami - a to je viac než skvelé.
- Nevedia, ako vychovávať dcéry: Menštruácia, prvý sex, rastúce prsia, problémy s chlapcami - veci, ktoré väčšina otcov pokladá za desivé a rozhovor o nich prenechávajú matkám. Je pochopiteľné, že spoločnosť je stále naklonená k tomuto stereotypu; sama som vyrastala v generácií, kde sa o menštruácií nehovorilo, a poslať otca kúpiť tampóny či vložky bolo nemysliteľné. Dnes, aj z dôvodu, že bratia a sestry majú k sebe blízko, sú muži uvoľnenejší čo sa týka ženských vecí, a preto im nerobí problém menštruácia ich dcéry či rozhovor o intímnejších sférach. Znamená to, že dokážu vychovávať dcéry bez toho, aby im niečo chýbalo.
- Slobodní otcovia sú pre ženy lákavou partiou: Ženy sa štítia mužov, ktorí majú deti a to z troch dôvodov. Po prvé - nechcú mať nič spoločné s matkou jeho detí, o ktorej predpokladajú, že bude nepríjemná, žiarlivá a bude robiť problémy. Myslia si, že bude samá dráma, bude svoje deti huckať proti „macoche” a podobne. Druhým dôvodom je názor, že muž s deťmi už nebude chcieť ďalšie dieťa, čo nie je pre bezdetnú ženu v produktívnom veku vhodná partia. Poslednú príčinu tvorí predpoklad, že muž s deťmi si hľadá partnerku/manželku, ktorá by sa vedela o deti postarať a chce byť ich nevlastnou matkou; veľa ženám takýto záväzok naháňa strach, alebo si chcú ešte užívať a nemajú záujem o vážny vzťah, navyše s prídavkom zodpovednosti, čo deti rozhodne sú.
- Napísať inej matke, či sa ich deti môžu spoločne hrať, automaticky znamená záujem o sex: Predsudok, ktorý nenechá mnohým otcom spávať. Ozvať sa druhej mamičke, či sa ich deti môžu spoločne hrať či zorganizovať prespávačku, je považované za divné. Mnoho žien za tým vidí len zámienku, aby sa mohol pokúsiť dostať sa jej do nohavičiek. Nie je tomu tak, a otcovia si uvedomujú tento stereotyp viac než kedykoľvek predtým.
Nie len slobodní otcovia sa stretávajú so stereotypnými názormi okolia, ktoré sa postupne ale isto stávajú nepravdivými. Je nutné uvedomiť si, že doba sa postupne mení, a otcovia sa viac zapájajú do vývinu svojich detí.
Genetika zohráva kľúčovú úlohu pri určovaní fyzických a biologických vlastností človeka. Každý jedinec zdedí 50 % svojej DNA od matky a 50 % od otca. Niektoré črty sú však priamo ovplyvnené génmi zdedenými od otca. Naše gény obsahujú informácie potrebné pre rôzne procesy, ktoré sa vyskytujú v tele, vrátane pokynov na rast a vývoj a pokynov na vytváranie a udržiavanie našich fyzických vlastností, ako sú oči, vlasy a farba pleti. Keď spermia oplodní vajíčko, DNA spermie a vajíčka sa spojí, výsledkom čoho je oplodnené vajíčko (zygota). Táto zygota obsahuje 50 % DNA od biologickej matky a 50 % od biologického otca a delí sa a vytvára nové bunky, pričom každej bunke odovzdáva rovnakú DNA. To znamená, že všetky somatické bunky v tele obsahujú rovnakú genetickú informáciu.
Čo dedíme od otca?
- Otec je zodpovedný za pohlavie potomka. Pohlavie dieťaťa je určované kombináciou pohlavných chromozómov: ženy majú dva X chromozómy (XX), muži jeden X a jeden Y chromozóm (XY). Počas oplodnenia prispieva matka vždy X chromozóm, zatiaľ čo otec môže prispieť buď X alebo Y chromozóm. Ak spermia nesie X chromozóm, výsledná kombinácia XX vedie k ženskému pohlaviu; ak nesie Y chromozóm, kombinácia XY vedie k mužskému pohlaviu. Preto je to práve otec, kto geneticky určuje pohlavie potomka.
- Keďže Y chromozóm sa dedí výlučne z otca na syna, niektoré črty a poruchy sú viazané práve na tento chromozóm.
- Farba očí nie je priamo viazaná na otca, ale je výsledkom kombinácie viacerých génov. Najdôležitejšie z nich sú HERC2 a OCA2 na chromozóme 15, ktoré regulujú množstvo melanínu v dúhovke.
- Genetika ovplyvňuje výšku z približne 80 %, pričom zvyšných 20 % pripadá na faktory ako výživa či zdravie počas detstva. Ak má otec vysokú postavu, existuje veľká pravdepodobnosť, že aj dieťa bude vysoké.
- Vek, v ktorom dieťa vstúpi do puberty, môže byť dedičný. Jeden z kľúčových génov ovplyvňujúcich nástup puberty je MKRN3, ktorý sa dedí výlučne od otca.
- Genetika otca môže mať silný vplyv na tvar čeľuste, nosa alebo veľkosť očí.
- Jamky sú považované za dominantnú črtu, čo znamená, že ak ich má otec, existuje vysoká pravdepodobnosť, že ich bude mať aj dieťa.
Boh vkladá otca do rodiny, aby vzácnymi vlastnosťami svojej mužskosti „bol nablízku manželke, aby všetko zdieľali - radosti a bolesti, námahy a nádeje. A [aby] bol nablízku deťom pri ich raste: keď sa hrajú a keď sa venujú povinnostiam, keď sú bezstarostné a keď sú znepokojené, keď sa vyjadrujú a keď sú mĺkve, keď majú odvahu a keď majú strach, keď urobia chybný krok a keď znovu nájdu cestu; prítomný otec, vždy. Povedať prítomný neznamená to isté ako kontrolór. Niektorí otcovia sa cítia zbytoční a nepotrební, ale pravda je, že „deti potrebujú otca, ktorý na nich čaká, keď sa vracajú od svojich neúspechov. Nie je dobre, keď deti zostávajú bez otcov, a tak prestávajú byť deťmi príliš skoro. Otec je pevná súčasť rodiny a preto ho nemôžme vytrhnúť z „kontextu“.
Matka predstavuje pre každé dieťa istotu, pokoj, dalo by sa povedať primárne dobro. Iba otec, ktorý pomôže dieťaťu odpútať sa od matky, ho podporuje v osamostatnení sa a vedie k prevzatiu zodpovednosti za seba. Otec predstavuje hranicu, autoritu, múr, na ktorý dieťa naráža a ktorý nedokáže prekonať. Otec tak preberá dominantnú úlohu v starostlivosti o dieťa. Okrem toho je potrebné, aby otec postupne prevzal zodpovednosť za školu svojho dieťaťa, aby sa išiel porozprávať s učiteľmi a niekedy azda zobral dieťa so sebou.
Dieťa potrebuje obidvoch rodičov, ktorí sa dopĺňajú a sú v zásadných otázkach jednotní. Pre citový vývoj dieťaťa má mimoriadny význam dobrý vzťah medzi obidvoma rodičmi. Pre zdravý vývin dieťaťa je nevyhnutné, aby sa na výchove podieľali obaja rodičia a okolnosť, že niektorý z nich rodinu opustí, máva veľmi zlé dôsledky.
