Po narodení dieťaťa hrá prím často mama, ktorá je centrom vesmíru novorodenca. Otec môže mať pocit, že je na vedľajšej koľaji, či už si to spôsobí sám, alebo mu to nechtiac zariadi mama, ktorá všetko robí sama. V začiatkoch je to naozaj najviac na mame, lebo tak to príroda zariadila. Je to mama, ktorej údel je prežiť tehotenstvo, vynosiť dieťa, porodiť ho, kým úlohou otca je „iba“ tam byť. A po narodení je údelom ženy dojčiť. Nehovorím o údele v nejakom negatívnom kontexte, niekto tomu môže vznešene hovoriť privilégium. Je to skrátka niečo, čo patrí len matke. Či bude dieťa dojčiť a ako dlho, je zase druhá vec.
Spoločenské normy a tlaky sú úzko previazané na to, koľko by mala byť matka s dieťaťom doma, dokedy by sa mu mala osobne venovať. Pri otcovi tieto témy akosi absentujú. Otcovi nikto nespomína malé bábätko, keď chodí do práce, nikto nerieši, či je v roku skoro dávať dieťa do jasličiek, nikoho nezaujíma, či sa mu podarí umiestniť dieťa do škôlky, akoby to boli čisto ženské záležitosti. Prioritnou úlohou otca je robiť to, čo robil aj pred tým, ako sa mu narodilo dieťa: zarábať peniaze. Živiť rodinu. Málokedy mu niekto pripomína, aby trávil čo najviac času s bábätkom, že je to vzácne obdobie, ktoré veľmi rýchlo pominie.
O otcoch často počúvame až vtedy, keď psychológovia bijú na poplach a varujú, že sú chlapci v zajatí ochranárskych matiek, že chlapcom v puberte, ktorí vyrastajú bez otcov, chýbajú mužské vzory. Opustených chlapcov je dnes viac ako kedykoľvek predtým, pomaly polovička pôvodných rodín nežije spolu v čase dospievania detí.
Význam aktívnej otcovskej starostlivosti
Ak otcovia boli prítomní v živote malého bábätka dennodenne a neupínali sa na nejakú falošnú predstavu, že naozajstnými otcami budú neskôr, napríklad len čo ich deti začnú chodiť alebo len čo s nimi budú môcť kopať do futbalovej lopty alebo vtedy, keď už budú dosť veľké na to, aby s nimi mohli lepiť modely lietadiel, veľmi pravdepodobne to budú tie šťastné rodiny, ktoré dokázali zostať spolu.
Otcovia v sebe nesmú živiť pocit nepotrebnosti a zapnúť si telku, keď ich žena vo vedľajšej miestnosti dojčí dieťa, lebo to sa ich predsa netýka. Svoju rolu môžu plniť napríklad tým, že v rovnakom čase môžu pripraviť jedlo alebo upratať kuchyňu, vyvesiť prádlo… áno, robiť tie „ženské“ práce, za ktoré matky nie sú platené. Svoj vzťah k bábätku si môžu budovať pri prebaľovaní alebo kúpaní. Nemusí byť pri tom zakaždým prítomná mama. Bábätko si môžu vziať ocinkovia do kočíka alebo do nosiča a opäť, nemusia brať so sebou vždy mamu.
Máš strach, že bude tvoje bábätko na prechádzke vrieskať a nebudeš mať pre neho prsník, aby si mu zapchal ústa? Prechádzaj sa s ním na ulici pred domom, odtiaľ nadobudneš istotu, že sa to dá zvládnuť a posmelíš sa aj na dlhšie trasy. Buď s bábätkom v bdelom čase, keď nie je práve zavesené na mamu. Môžeš spolu s ním pozerať na hračky z kolotoča, ktorý mu krúži nad hlavou. Môžeš si s ním ľahnúť na deku a hrať sa s ním. Nevie ešte chytiť hračku do rúk? Nevadí? Oči a uši stačia na to, aby si s nejakou hračkou prechádzal z jednej strany na druhú, aj to zaujme jeho pozornosť! Môžeš si s ním čítať. Môžeš s ním viesť rozhovor jeden na jedného: rozprávať mu o svojej práci. O futbale. O tom, aké s ním máš plány. Môžeš pri tom napodobňovať jeho zvuky. To, čo ti chce povedať svojim hrkútaním. Nečakaj, až kým vyrastie. Buď tam pre svoje bábätko. Buď tam pre jeho mamu.
Právne aspekty otcovstva a starostlivosti o dieťa
Predpokladom zverenia dieťaťa do starostlivosti otca je buď racionalita matky, vážne dôvody na jej strane alebo jej nezáujem o dieťa. V roku 2022 bolo dieťa zverené do starostlivosti otca v 10,8 % prípadov. V podmienkach slovenského súdnictva sa vo väčšine prípadov neskúma, ktorý rodič má napr. zodpovednejší prístup k vzdelaniu detí, možnosti zabezpečenia mimoškolských aktivít, vhodnejšie bývanie atď. V skratke môžeme povedať, že deti sú zverené do starostlivosti matky, ak neexistujú vyššie uvedené negatívne dôvody na jej strane alebo ak matka so starostlivosťou otca súhlasí.
Striedavá osobná starostlivosť sa tiež veľkej popularity neteší (v roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov). Pri takomto type starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov, ako aj ich schopnosť vzájomne komunikovať. V zásade platí, že ak rodičia bývajú dostatočne ďaleko od seba, dieťa do striedavej osobnej starostlivosti s najväčšou pravdepodobnosťou zverené nebude. Dôvodom je najmä dochádzka do školy alebo škôlky. Spoločná osobná starostlivosť rodičov je v zákone od 1. 1. 2023.
Klasikou na Slovensku je zverenie dieťaťa do starostlivosti matky. V rozhodnutí, ktorým je dieťa zverené do jej starostlivosti, sa styk s otcom buď neupraví, alebo upraví. Neupravený styk znamená, že otec sa stýka s dieťaťom na základe dohody s matkou a môže fungovať jedine medzi racionálne zmýšľajúcimi a tolerantnými rodičmi. Ak existujú pochybnosti o tom, či matka pravidelný styk umožní, je styk potrebné upraviť. Súd v rozhodnutí vymedzí čas styku, miesto, kde má k odovzdávaniu a prevzatiu dieťaťa dôjsť, ako aj iné podmienky, ktoré sú s realizáciou styku spojené (napr. prítomnosť matky, povinnosť dieťa na styk pripraviť atď.). Či už je styk upravený alebo neupravený, platí, že matka je povinná styk umožniť. Zásadný rozdiel je však v tom, že ak je styk upravený, je šanca, že toto právo bude vynútiteľné v rámci výkonu rozhodnutia.
V prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Treba si však uvedomiť, že styk sa nerealizoval z dôvodu choroby dieťaťa, a teda o bezdôvodnosti bránenia bude minimálne polemika. Súd bude ďalej skúmať, či by bola zmena v záujme dieťaťa. Dieťa bolo totiž dlhší čas v starostlivosti matky, má vytvorené sociálne väzby, navštevuje tam školu. Pre dosiahnutie úspechu je vo veciach týkajúcich sa maloletých detí rozhodujúci čas. V prípade, ak veci nefungujú, je nevyhnutné ihneď konať a bez váhania využiť všetky možnosti, ktoré nám právny poriadok poskytuje.
Otec ako vzor a podpora
Dieťa sa učí najmä napodobňovaním svojich blízkych. Výrazne ho formuje spoločnosť a okolie, v ktorom vyrastá a nie nadarmo sa hovorí, že dieťa vychováva celá dedina. Otec a matka sú však pre dieťa primárnym zdrojom lásky, bezpečia, vedomostí, získavania sociálnych zručnosti, obrazu o sebe samom a formovania svetonázoru. Rodičia sú tí, ktorých dieťa chce nasledovať, chce sa im podobať a chce ich tešiť. Preto je nesmierne podstatné, aký príklad deťom dávame. A hoci takmer každý muž dokáže splodiť dieťa, ale nie každý vie byť otcom.
Otec je viac, ako len druhý dospelý v rodine. David Popenoe vo svojej knihe Život bez otca, popisuje významné faktory, ktoré má prítomnosť a starostlivosť najmä biologického otca na rozvoj osobnostných charakteristík dieťaťa. Otec predstavuje pre dieťa ekonomickú stabilitu, ochranu, bezpečie a spravodlivosť. Postavenie otca v rodine a jeho výchovný štýl je signifikantne rozdielny od princípov, ktoré dieťaťu sprostredkováva matka a zohráva nesmiernu dôležitosť v zdravom vývine dieťaťa a jeho sociálnych zručností. Štúdie dokazujú, že deti, ktorým otec prejavuje lásku, náklonnosť a podporu, disponujú lepšími schopnosťami v oblasti kognitívnych schopností, sociálneho vývinu a lepšie sa začleňujú do kolektívu.
Najzákladnejším princípom je fakt, že vzťah matky a dieťaťa je vrodený. Je to prvá väzba, ktorú dieťa nadväzuje už počas doby, kým je ešte v matkinom tele. Napriek tomu, otec je pre dieťa nemenej dôležitý. Hoci sa v živote dieťaťa vyskytuje menej často, keďže spravidla pracuje, alebo je inak neprítomný, v jeho prípade je dôležitá kvalita času, ktorý strávi s dieťaťom. Dieťa a otec sú prvé osoby, ktoré spolu nadväzujú vzťah. Ich vzťah nie je vrodený, o to dôležitejšie je, aby bol nadviazaný správne, zdravo a rešpektujúco. Richard Koestner vo svojej viac ako 26-ročnej štúdii dokazuje, že rozhodujúcim faktorom vo vývine empatie dieťaťa je prítomnosť a starostlivosť otca o dieťa.
Otec je pre dcéru prvým a najdôležitejším mužom v živote. Od ich vzájomného vzťahu závisia všetky jej ďalšie vzťahy. Otec dcére ukazuje, ako má vyzerať zdravý vzťah s mužom. Ak je otec nežný a milujúci, dcéra zvykne rovnaké kvality hľadať aj vo svojom partnerovi. Ak je otec prísny a neprístupný, dcéra inklinuje k mužom, ktorých musí dobíjať. Otec ukazuje dcére, ako sa má muž k nej v budúcnosti správať aj tým, ako sa on správa k jej matke a ďalším ženám v okolí. Ak ženy všeobecne zhadzuje, zosmiešňuje alebo ich názory a pocity neberie vážne, dcéra bude ženské pohlavie rovnako vnímať ako nedostatočné. Otec, ktorý prejavuje lásku, úctu a podporu voči žene, učí svoju dcéru sebahodnote a dôvere voči mužom.
Na rozdiel od dcér, ktoré si budujú vzťahy s druhými ľuďmi na základe toho, aký vzťah mali so svojím otcom, synovia zvyknú správanie otca, hoci aj nevedomky, kopírovať. Ak je otec spravodlivý a rešpektujúci, rovnakým kvalitám učí aj svojho syna. V prípade, ak otec nie je v rodine prítomný, chlapci hľadajú iných mužských predstaviteľov, podľa ktorých si utvárajú obraz o mužskom svete a o správaní sa v ňom. Takýmto vzorom pre nich môže byť nevlastný otec, starý otec, učiteľ, starší kamarát.
Väčšina ľudí považuje za najkrajšie spomienky práve tie, kedy s nimi otec trávil čas a naučil ich bicyklovať, plávať, lyžovať, zbierať hríby, chytať ryby, hrať futbal. Pre dieťa je otec učiteľom a vzorom číslo jeden, dieťa si ho celý život idealizuje, dobrovoľne ho nasleduje a zo šťastných spomienok čerpá celý život. Dieťa si inštinktívne volí otca na iný typ hry ako matku. Vďaka hre s otcom sa učí dieťa pravidlám, správnym zásadám, rozvíja spoločenské zručnosti, trénuje si zmysel pre humor, zmysel pre fair play. Či sa to mužom páči alebo nie, svojím každodenným správaním dávajú príklad deťom, určujú mu, čo je správne a čo je nevhodné správanie. Dieťa preberá od otca spôsob narábania s financiami a s majetkom. Vníma otca ako živiteľa rodiny, pričom matka je väčšinou na materskej dovolenke a zabezpečuje každodenné potreby dieťaťa. Otec býva väčšinou ten, kto prináša do rodiny peniaze a dieťa voči nemu získava rešpekt aj z tohto hľadiska. Nielen kvôli robustnejšej stavbe tela, ale i vďaka nej, vníma dieťa otca ako ochrancu. Otec je pre dieťa symbolom bezpečného domova, v ktorom sa cíti ono aj jeho matka a súrodenci dobre. Otec býva spravidla manuálne zručnejší, technicky zdatnejší a rieši problémy inak ako matka.
Mnohokrát sa cesty rodičov rozídu. Je vtedy pre neprítomnosť otca dieťa odsúdené na nešťastný a nespokojný život? V situáciách, ak je otec neznámy alebo nevykazuje záujem o dieťa, je vhodné ak slobodná matka vyhľadá pomoc vo forme starého otca, blízkeho mužského priateľa, zodpovedného pedagóga, alebo iného predstaviteľa mužského pohlavia, ktorý by sa pravidelne s dieťaťom stretával a sprostredkoval mu mužský pohľad na svet. Nie je dobré, ak žena zanevrie na mužov a pred dieťaťom sa o nich negatívne vyjadruje. Preto, ak má dieťa otca, biologického, nevlastného, starkého, alebo iného človeka, ktorý mu zastáva úlohu otca, uctite si ho a poďakujte mu na Deň otcov za jeho úsilie, obetavosť, vedenie, príklad a čas.