Na území Slovenska bol chov oviec známy od najstarších čias. Ovce sa chovali predovšetkým ako zdroj mäsa, koží a vlny. S chovom oviec je u nás nerozlučne späté ovčie mliekarstvo a zvlášť syrárstvo. Chov oviec má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, ktorá prechádzala obdobiami rozkvetu i úpadku podľa meniacich sa hospodárskych i sociálnych pomerov. Podľa najmodernejších metód časového datovanie archeologických nálezov ovca svojimi biologickými a úžitkovými vlastnosťami prispela zo všetkých zvierat najviac k civilizačnému procesu človeka a ľudskej spoločnosti. Ovca domáca alebo ľudovo či staršie ovca (lat. Ovis aries) je významné hospodárske zviera v svetovom i slovenskom poľnohospodárstve, hlavne v podhorských a horských oblastiach s vysokým zastúpením lúk a pasienkov.
Mliečna produkcia nadobudla osobitný význam až od obdobia valaskej kolonizácie v 15. - 17. storočí, kedy z východných oblastí Karpát prenikol aj na naše územie systém vysokohorského sezónneho alebo aj celoročného chovu oviec, o ktoré sa starali profesionálni ovčiari - valasi. Ovčiari doniesli so sebou špecifickú kultúru, ktorú veľmi rýchlo prevzalo miestne obyvateľstvo. Veľmi často sa však menili nielen názory na chov oviec, čo malo vplyv na ich početné stavy, ale menili sa i názory na ich produkčné zameranie, čo malo nepriaznivý dopad na vývoj ovčieho mliekarstva. V nie až tak dávnej minulosti bola pod tlakom ekonomickej výhodnosti v plemenárskej práci venovaná väčšia pozornosť vlnovej úžitkovosti, čo vyvolalo stagnáciu mliekovej úžitkovosti.
Samica sa nazýva bahnica (alebo ovca v užšom zmysle), samec je baran, mláďa je jahňa (samčie baránok, samičie jahnička). Mladá ovca pred prvým oplodnením sa nazýva jarka alebo jahnica. Gravidita ovce sa v zootechnike nazýva kotnosť a pôrod okotenie. Obdobie tvorby mlieka po okotení je laktácia. Ovce sú blízko príbuzné s kozami, od ktorých sa odlišujú slznými jamkami, paznechtovými žľazami a tvarom a postavením rohov.
Chov oviec na Slovensku môže byť ovplyvnený prítomnosťou vlka dravého (Canis lupus), ktorý zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme reguláciou populácií kopytníkov. Hoci v niektorých oblastiach dochádza k útokom vlkov na hospodárske zvieratá, celkové škody predstavujú len malé percento z celkového počtu chovaných oviec.
Prehľad plemien oviec chovaných na Slovensku
Na Slovensku sa chovajú rôzne plemená oviec, ktoré sa líšia svojou úžitkovosťou, vlastnosťami a pôvodom. Tu je prehľad niektorých z nich:
Kombinované, mliekové a mäsové plemená
- BERGSCHAF: Polohrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou, rozšírené v alpskej časti Nemecka, Rakúska a Talianska. Vyznačuje sa vysokou plodnosťou (200 %) a vhodnou dobou zaradenia do plemenitby je 8 - 10 mesiacov.
- BIELA ALPSKÁ: Polojemnovlnové až polohrubovlnové, biele, bezrohé, ranné, švajčiarske plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Je najrozšírenejšie vo Švajčiarsku (55 %) a chová sa aj v extrémnych horských oblastiach.
- CIGÁJA: Polojemnovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna), stredného telesného rámca. V dobrých chovateľských podmienkach predstihuje v mliečnosti plemeno zošľachtená valaška. Plemeno je veľmi odolné voči nepriaznivým klimatickým podmienkam.
- LEICESTER: Významné polohrubovlnové anglické plemeno s kombinovanou, až mäsovou úžitkovosťou. V minulosti bolo na Slovensku použité na zošľachťovanie valašských oviec. Plemeno je náročné na celoročnú vyrovnanú výživu.
- LEIN: Polohrubovlnné ranné nemecké plemeno s trojstrannou úžitkovosťou. Prednosťou plemena sú dobré materské a pastevné vlastnosti. Plemeno sa vyznačuje dobrou plodnosťou, mliekovosťou a mäsovou úžitkovosťou.
- MERINOLANDSCHAF: Ranné plemeno, veľkého telesného rámca s kombinovanou úžitkovosťou, chodivé. Zvláštnosťou je asezónnosť ruje (takmer celoročné plodné obdobie). Plemeno je vhodné na chov v nížinných a podhorských oblastiach pre oplôtkový ale aj iný spôsob pastvy.
- MERINO: Chov merinských oviec vznikol u nás na základe dovozu španielských meriniek v druhej polovici 18. storočia. Od roku 1990 je šľachtenie zamerané na zvýšenie plodnosti a mäsovej úžitkovosti. Chová sa v južných a juhovýchodných oblastiach Slovenska do 500 m nadmorskej výšky.
- ASKÁNSKE MERINO: Toto plemeno bolo vyšľachtené v rokoch 1924 - 1935 v bývalom sovietskom zväze najmä na produkciu vlny. Je zaraďované medzi kombinované nedojné plemená, väčšieho telesného rámca.
- NEMECKÁ DLHOVLNOVÁ OVCA: Plemeno je kombinovaného až mäsového úžitkového typu, má väčší telesný rámec, harmonickú stavbu tela. Jahňatá sú jatočne zrelé vo veku 5 mesiacov, pri hmotnosti 32 - 35 kg.
- ROMNEY MARSH /KENT/: Polojemnovlnové, dlhovlnné, anglické plemeno s kombinovanou vlnovo - mäsovou úžitkovosťou. Ovce sú prispôsobivé, ľahko sa aklimatizujú a dobre znášajú vlhké klimatické podmienky.
- ŠUMAVKA: Polojemnovlnové až polohrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mäso, mlieko, vlna). Plemeno je konštitučne pevné, vhodné pre chov predovšetkým v horských oblastiach.
- VALAŠKA (pôvodná valaška): Pôvodné hrubovlnové plemeno s trojstrannou úžitkovosťou (mlieko, mäso, vlna), prispôsobené pre salašnícky spôsob chovu. Na Slovensku sa chová iba malá populácia tohto plemena (približne 30 - 40 ks).
- ZOŠĽACHTENÁ VALAŠKA: Nové polohrubovlnové plemeno oviec, ktoré vzniklo kombinačným krížením pôvodnej hrubovlnovej valašky s baranmi rôznych polojemnovlnových a polohrubovlnových plemien.
- ZWARTBLES: Polojemnovlnové, polorané plemeno veľkého telesného rámca, kombinovaného úžitkového typu s dobrou mliečnosťou a mäsovou úžitkovosťou.
- SLOVENSKÁ DOJNÁ OVCA: Plemeno vyšľachtené na Slovensku s využitím špecializovaných mliekových plemien. Ide o plemeno mliekové (dojné), rané, s možnosťou pripúšťania jariek už vo veku 8-12 mesiacov.
Historický vývoj a tradícia chovu oviec na Slovensku
V nížinných oblastiach juhozápadného Slovenska bola najrozšírenejším ovčím plemenom sedliacka ovca, známa aj pod pomenovaním birka, birčia ovca, poľná ovca alebo moravská ovca. Najvzácnejším produktom bola vlna, ale ani ostatné produkty nezostali nevyužité. Od polovice 18. stor., teda od obdobia zvýšeného záujmu o produkciu jemnej vlny, začali chovatelia krížiť túto starú slovenskú sedliacku ovcu s jemnovlnnými plemenami.
Od 16. stor. do začiatku 20. stor. bol najrozšírenejší chov oviec plemena valaška alebo valaská ovca. Toto hrubovlnné plemeno bolo vhodné na chov v drsných klimatických horských podmienkach. Slovenskí chovatelia si ju obľúbili pre otužilosť, vytrvalosť a ľahkú pohyblivosť pri spásaní strmých a ťažko prístupných pasienkov. Postupným krížením valašiek s baranmi polojemnovlnných plemien sa výskyt pôvodného plemena valašiek obmedzil iba na najdrsnejšie horské oblasti severného Slovenska. Dôsledkom kríženia sa vyvinuli viaceré oblastné typy valašiek, vyhovujúce miestnym klimatickým podmienkam.
Na strednom Slovensku sa rozšíril popri valaškách chov oviec plemena cigájka. Tretím najrozšírenejším plemenom oviec, popri valaškách a cigajkách, sú jemnovlnné ovce plemena merino, zvané aj merinky. Na feudálnych veľkostatkoch sa podporoval chov tohto plemena už od polovice 18. stor., keď sa začali importovať najprv iba plemenné barany a postupne celé chovné stáda zo Španielska. Keď začal domácej produkcii vlny konkurovať dovoz zo zahraničia, záujem o chov meriniek všeobecne klesol.
Úžitkové vlastnosti plemien
Vlna
Vlna je jedným z hlavných produktov oviec. Jej kvalita a vlastnosti sa líšia v závislosti od plemena:
- BERGSCHAF: Biela vlna.
- BIELA ALPSKÁ: Vlna sortimentu B/C - D ( 28 - 36 µm).
- CIGÁJA: Sortiment vlny BC - CD, výťažnosť 60 - 65 %.
- LEICESTER: Vlna stočená do vývrtkovitých chumáčikov, dlhá a výrazne lesklá. Sortiment vlny D - D/E ( 35 - 40 µm).
- LEIN: Sortiment vlny C - C/D (29 - 35 µm).
- MERINOLANDSCHAF: Vlna biela, sortiment A/B - B (23 - 27 µm).
- MERINO: Vlna je biela, sortiment AB-B.
- ASKÁNSKE MERINO: Vlna je kvalitná, jemná sortimentu 2A - A/B, dlhá 7 - 9 cm.
- NEMECKÁ DLHOVLNOVÁ OVCA: Vlna biela, sortiment vlny B - C (25 - 33 µm).
- ROMNEY MARSH /KENT/: Vlna je biela, lesklá, sortiment B/C - C/D (27 - 35 µm).
- ŠUMAVKA: Vlna je biela, zmiešaná, sortiment C/D - E (33 - 45 µm).
- VALAŠKA (pôvodná valaška): Vlna zmiešaná, hrubá, splývavého charakteru, sortiment D/E - E/F (nad 40 µm).
- ZOŠĽACHTENÁ VALAŠKA: Vlna je biela, splývavého charakteru.
- ZWARTBLES: Farba vlny tmavohnedá, sortiment B/C - C/D (27 - 35 µm).
- SLOVENSKÁ DOJNÁ OVCA: Vlna je polojemná, biela. Produkcia vlny (sortiment B až C, u baranov až CD) sa pohybuje medzi 2,0 -2,5 kg u bahníc a 3,0 - 3,5 kg u baranov.
Mlieko
Niektoré plemená sú špecializované na produkciu mlieka:
- CIGÁJA: V dobrých chovateľských podmienkach predstihuje v mliečnosti plemeno zošľachtená valaška.
- SLOVENSKÁ DOJNÁ OVCA: Ide o plemeno mliekové (dojné), rané. Priemerný obsah základných zložiek mlieka (bielkoviny, tuk) je veľmi dobrý, vhodným pre výrobu ovčích špecialít. Produkcia mlieka za dojnú periódu (trhová produkcia) sa pohybuje v rozmedzí 150 litrov.
- ZOŠĽACHTENÁ VALAŠKA: Produkcia mlieka 80 - 100 kg, po odstave jahniat.
Mäso
Plemená s mäsovou úžitkovosťou sú cenené pre rýchly rast jahniat a kvalitu mäsa:
- LEICESTER: Kombinovaná, až mäsová úžitkovosť.
- NEMECKÁ DLHOVLNOVÁ OVCA: Kombinovaného až mäsového úžitkového typu. Jahňatá sú jatočne zrelé vo veku 5 mesiacov, pri hmotnosti 32 - 35 kg.
- ROMNEY MARSH /KENT/: Kombinovaná vlnovo - mäsová úžitkovosť.
- SLOVENSKÁ DOJNÁ OVCA: Mäsovo-mliekového až mliekového úžitkového typu. Intenzita rastu jahniat je veľmi dobrá a hmotnostné prírastky do odstavu často presahujú 300 gramov.
- ZWARTBLES: Dobrá mäsová úžitkovosť.
Plodnosť a reprodukcia
- BERGSCHAF: Vysoká plodnosť (200 %), ročná intenzita bahnenia je 1,46.
- MERINOLANDSCHAF: Asezónnosť ruje (takmer celoročné plodné obdobie).
- SLOVENSKÁ DOJNÁ OVCA: Rané plemeno, s možnosťou pripúšťania jariek už vo veku 8-12 mesiacov.
- ZOŠĽACHTENÁ VALAŠKA: Plodnosť je 115 - 120 %.
