Rodičovský príspevok a jeho súvislosti s daňovým bonusom a odpočítateľnými položkami

Rodičovský príspevok a odpočítateľné položky sú dôležité nástroje štátnej podpory rodín na Slovensku. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o týchto dvoch formách pomoci, ich podmienkach, výške a spôsobe uplatnenia, s dôrazom na aktuálne zmeny a novinky.

Rodičovský príspevok: Základná podpora pre rodičov

Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorá sa poskytuje oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Počas poberania rodičovského príspevku je možné dosahovať príjmy, napríklad z podnikania. Rodičovský príspevok sa poskytuje na dieťa do troch rokov veku, alebo do šiestich rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo ak je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe. Musí ísť o riadnu starostlivosť o dieťa.

Ilustračná fotografia rodiny s dieťaťom

Kto má nárok na rodičovský príspevok?

Oprávnenou osobou, ktorá môže žiadať a poberať rodičovský príspevok, je rodič dieťaťa žijúci s ním v domácnosti. Manželkou sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku rozumie manželka, žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období stará o dieťa do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života dieťaťa (dieťa, na ktoré sa poskytuje rodičovský príspevok podľa Zákona o rodičovskom príspevku), alebo poberá príspevok na opatrovanie podľa Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, alebo je evidovaná ako uchádzač o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Ak sa o dieťa starajú obaja rodičia, alebo ak súd schváli dohodu rodičov o striedavej osobnej starostlivosti, výška rodičovského príspevku sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť, alebo podľa dohody. V prípade, že sú v domácnosti napríklad dve deti, rodič nedostane dvojnásobný rodičovský príspevok. Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. To platí aj v prípade, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo súd schváli dohodu rodičov. Ak je v rodine viac detí vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa dohody. Rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe určenej podľa dohody oprávnených osôb. Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, rodičovský príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov.

V prípade, že jeden rodič je na RP so starším dieťaťom a druhému rodičovi vznikne nárok na materské v súvislosti s očakávaným narodením ďalšieho dieťaťa, úrad zastaví výplatu RP až do rozhodnutia SP o materskom druhému rodičovi.

Ako požiadať o rodičovský príspevok?

Žiadosť o rodičovský príspevok sa podáva na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok. K žiadosti sa prikladajú potrebné prílohy, ako napríklad rodný list dieťaťa a doklad o trvalom pobyte. Ak sa dieťa narodilo mimo územia Slovenskej republiky a v čase podania žiadosti o RP dieťa nemá vydaný rodný list, oprávnená osoba k písomnej žiadosti o RP alebo k žiadosti o RP podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom priloží úradný preklad rodného listu dieťaťa alebo iného obdobného dôkazu o narodení dieťaťa vydaného v krajine narodenia dieťaťa.

Formulár žiadosti o rodičovský príspevok

Podmienky nároku na rodičovský príspevok

Oprávnená osoba musí zabezpečovať riadnu starostlivosť o dieťa, a to buď osobne, alebo inou plnoletou fyzickou osobou. Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak je dieťa umiestnené v zariadení s celoročným pobytom na základe rozhodnutia súdu, alebo ak sa dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Špecifickou situáciou je umiestnenie dieťaťa v štátnej materskej škole. Ak dieťa navštevuje štátnu materskú školu, nárok na rodičovský príspevok sa posudzuje individuálne. Rodičovský príspevok sa spravidla nevypláca, ak dieťa navštevuje materskú školu viac ako 4 hodiny denne. Ak však dieťa nie je prijaté do spádovej štátnej materskej školy, môže rodič poberať predĺžený rodičovský príspevok aj po dovŕšení 3 rokov veku dieťaťa. Toto sa poskytuje vždy na školský rok, tzn. od 1. septembra do 31. augusta. Povinné je pre dieťa, ktoré dosiahlo 5 rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má začať plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, tzn. posledný ročník materskej školy. Nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe starajúcej sa o dieťa do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie vzniká, ak sa preukáže rozhodnutím materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len „štátna materská škola“) o neprijatí dieťaťa do spádovej štátnej materskej školy podľa trvalého pobytu dieťaťa, nie starším ako 12 mesiacov; podmienka neprijatia dieťaťa do štátnej spádovej materskej školy sa preukazuje v každom školskom roku.

Rodičovský príspevok sa nevypláca do štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ, ak sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike. To neplatí, ak štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z oprávnených osôb obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské, to neplatí, ak oprávnená osoba, ktorou je otec dieťaťa, do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu alebo do uplynutia predĺženého obdobia z dôvodu prijatia dieťaťa do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia zo zdravotných dôvodov na strane dieťaťa alebo jeho matky, má nárok na obdobnú dávku ako materské v tomto štáte.

Nárok na rodičovský príspevok nemá maloletý rodič, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti. Rodičovský príspevok nepatrí, nakoľko vaše staršie dieťa bolo rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti inej osoby, ktorá na toto dieťa rodičovský príspevok už poberá.

Zánik nároku na rodičovský príspevok

Nárok na rodičovský príspevok zaniká:

  • Od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo zákonom stanovený vek (3 alebo 6 rokov).
  • Smrťou oprávnenej osoby alebo dieťaťa.
  • Prijatím dieťaťa do štátnej materskej školy, ak sa rodičovský príspevok vyplácal na toto dieťa.
  • Na základe žiadosti o odňatie rodičovského príspevku (napr. z dôvodu uplatnenia nároku na materské, uplatnenia nároku na rodičovský príspevok druhou oprávnenou osobou, a pod.).

Nárok na predĺžený rodičovský príspevok od 3 rokov veku dieťaťa, ktoré nebolo prijaté do spádovej štátnej materskej školy, zaniká:

  • Od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dieťa dosiahlo 6 rokov veku.
  • Od 1. septembra školského roka, kedy sa na dieťa vzťahuje posledný ročník materskej školy.
  • Ak bolo dieťa prijaté do štátnej materskej školy.

Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril. Nárok na dávku zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo zákonom určený vek. Ak dieťa dovŕši vek 3 roky 15. mája, nárok na rodičovský príspevok zanikne 1. júna.

Výška rodičovského príspevku

Výška rodičovského príspevku je daná v dvoch úrovniach a odvíja sa od toho, či oprávnená osoba pred vznikom nároku na rodičovský príspevok poberala materské alebo obdobnú dávku v inom členskom štáte EÚ. Ak oprávnená osoba poberala materské, výška rodičovského príspevku je vyššia. Rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé ďalšie súčasne narodené dieťa (dvojčatá, trojčatá atď.).

Infografika porovnávajúca výšku rodičovského príspevku

Výplata rodičovského príspevku

Výplata rodičovského príspevku prebieha mesačne, a to buď na bankový účet oprávnenej osoby, alebo v hotovosti. Rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, tzn. príspevok za daný mesiac sa vypláca v nasledujúcom mesiaci. Rodičovský príspevok sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca. Príklad: Ak dieťa dovŕši 3 roky v máji, dostanete príspevok za celý máj. Príklad č. 1: Dieťa dovŕši v máji 3 roky. Príklad č. 2: Od januára sa zvýši rodičovský príspevok.

Príjem a rodičovský príspevok

Počas poberania rodičovského príspevku môže oprávnená osoba vykonávať zárobkovú činnosť, a to bez obmedzenia výšky príjmu. To znamená, že rodič môže mať akýkoľvek druh pracovného pomeru, pracovnoprávneho vzťahu alebo podnikať. Dôležité je však zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Fyzická osoba - podnikateľ je povinná Sociálnej poisťovni podať čestné vyhlásenie o nevykonávaní podnikateľskej činnosti.

Odpočítateľná položka na dieťa a manželku/manžela: Zníženie daňovej povinnosti

Okrem rodičovského príspevku existuje aj možnosť znížiť si daňovú povinnosť prostredníctvom odpočítateľných položiek na dieťa a manželku/manžela. Tieto položky predstavujú daňové zvýhodnenie, pretože umožňujú znížiť základ dane, z ktorého sa vypočítava daň z príjmov.

Schematické znázornenie odpočítateľných položiek v daňovom priznaní

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je suma, o ktorú si môže daňovník znížiť svoj základ dane. Jej výška je odvodená od sumy životného minima. Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2024 slúži výška životného minima platná od 1. júla 2023, ktorá je 268,88 € mesačne. V roku 2024 je suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka 5 646,48 € ročne (470,54 € mesačne). V roku 2025 sa táto suma zvýši na 5 753,79 € ročne (479,48 € mesačne). Pre výpočet nezdaniteľnej časti v roku 2026 sa používa životné minimum platné od 1. júla 2025, ktoré je 284,13 € mesačne, a preto bude nezdaniteľná časť základu dane v roku 2026 vo výške 5 966,73 € ročne.

Plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane si môže uplatniť daňovník, ktorého základ dane (po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov) je nižší ako určený limit. Ak základ dane presiahne 25 426,27 € v roku 2025, nezdaniteľná časť sa vypočíta vzorcom: 12 110,36 € - (základ dane ÷ 4), pričom suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Ak základ dane presiahne 26 083,13 € v roku 2026, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako 14 661,11 € - (základ dane ÷ 3), kde suma 14 661,11 € zodpovedá 51,6-násobku životného minima.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, starobné dôchodkové sporenie, vyrovnávací príplatok, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu ako v SR, výsluhový dôchodok alebo podobný dôchodok zo zahraničia, a súčasne je suma tohto dôchodku vyššia ako stanovená nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.

Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku

Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku, ak manžel/manželka žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich podmienok: stará sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti do dovŕšenia 3, resp. 6 rokov života; v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie; bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie; považuje sa za občana so zdravotným postihnutím, prípadne za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Do vlastného príjmu manželky sa započítava akýkoľvek príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré bol/bola povinný/-á z tohto príjmu zaplatiť (napríklad materské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, podpora nezamestnanosti, aj príjmy oslobodené od dane z príjmov). Do príjmov manžela/-ky sa nezapočítava zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napríklad rodičovský príspevok).

Výpočet nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/manželku závisí od výšky základu dane daňovníka a od výšky vlastného príjmu manžela/manželky. Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako určený limit, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela/-ku postupujeme nasledovne: Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, tak nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima. Ak manžel/-ka má vlastný príjem, ktorý ale nepresahuje sumu 19,2-násobku životného minima, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 19,2-násobku životného minima a vlastným príjmom manžela/-ky. Ak vlastný príjem manžela/-ky je vyšší ako suma 19,2-násobok životného minima, nezdaniteľná časť je nula.

Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako určený limit, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta nasledovne: Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi určeným násobkom životného minima a jednej štvrtiny základu dane na daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manžela/-ku sa rovná nule. Ak manžel/-ka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi určeným násobkom životného minima a jednej štvrtiny základu dane na daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manžela/-ku sa rovná nule.

Výpočet nezdaniteľnej časti na manžela/manželku v roku 2025: Ak daňovník dosiahne základ dane nižší ako 176,8-násobok platného životného minima, teda 48 441,43 €, pri výpočte nezdaniteľnej časti na manželku/manžela postupujeme nasledovne: Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 5 260,61 €. Ak manžel/-ka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje 19,2-násobok životného minima, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 260,61 € a vlastným príjmom manželky/manžela. Ak vlastný príjem manžela/-ky presahuje 5 260,61 €, nezdaniteľná časť je nulová. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), nezdaniteľná časť na manželku/manžela sa vypočíta nasledovne: Ak manžel/-ka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa určí ako rozdiel medzi 63,4-násobkom životného minima (17 346,17 €) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová. Ak manžel/-ka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel medzi 63,4-násobkom životného minima (17 346,17 €) a súčtom jednej štvrtiny základu dane daňovníka a vlastného príjmu manželky/manžela. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť je nulová.

Výpočet nezdaniteľnej časti na manžela/manželku v roku 2026: Ak daňovník dosiahne základ dane nižší alebo rovný ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), pri výpočte nezdaniteľnej časti na manžela/manželku postupujeme nasledovne: Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane je vo výške 19,2-násobku sumy životného minima, čo predstavuje 5 455,30 €. Ak manžel/manželka má vlastný príjem, ktorý nepresahuje sumu 5 455,30 € (19,2-násobku životného minima), nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 5 455,30 € a vlastným príjmom manžela/manželky. Ak vlastný príjem manžela/manželky presiahne sumu 5 455,30 €, nezdaniteľná časť základu dane je nula. Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 43 983,32 € (154,8-násobok platného životného minima), nezdaniteľná časť na manžela/manželku sa vypočíta nasledovne: Ak manžel/manželka nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 70,8-násobku životného minima, t. j. 20 116,40 €, a jednej tretiny základu dane daňovníka. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku sa rovná nule. Ak manžel/manželka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť sa vypočíta ako rozdiel 70,8-násobku životného minima, t. j. 20 116,40 €, a jednej tretiny základu dane zníženej o vlastný príjem manžela/manželky. Ak je výsledok nižší ako nula, nezdaniteľná časť základu dane sa rovná nule.

Daňovník - zamestnanec má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/manžela len od základu dane z tzv. aktívnych príjmov. Manželovi vzniká nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti, o ktorú si znižuje základ dane. Výška nezdaniteľnej časti na manželku závisí od vlastného príjmu manželky, do ktorého sa nezapočítava rodičovský príspevok (štátna sociálna dávka), avšak materské sa do vlastného príjmu započítava.

Nezdaniteľná časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Daňovník si môže znížiť základ dane aj o príspevky, ktoré zaplatil na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier). Maximálna suma, o ktorú si môže znížiť základ dane, je zákonom stanovená. Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti je potrebné splniť určité podmienky, napríklad, že príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu.

Nezdaniteľnú časť základu dane v sume príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu si môže daňovník uplatniť iba zo základu dane aktívnych príjmov, teda z príjmov zo závislej činnosti, z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti musí daňovník spĺňať nasledovné podmienky: Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.12.2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu. Súčasne nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení uzatvorenú do 31. decembra 2013 ktorej súčasťou je dávkový plán. Preukázať zaplatenie príspevku dokladom, ktorý vystaví doplnková dôchodková sporiteľňa.

Daňový bonus na dieťa

Daňový bonus na dieťa je ďalšia forma štátnej podpory rodín. Ide o sumu, ktorú si môže daňovník odpočítať od vypočítanej dane z príjmov z príjmov.

Grafika zobrazujúca vývoj daňového bonusu na dieťa

Daňový bonus na dieťa 2025

Osobitosti sociálneho a zdravotného poistenia

Sociálne poistenie

Na účely sociálneho poistenia sa zamestnanci na materskej a rodičovskej dovolenke považujú za osobitnú skupinu. Ich osobitosť spočíva v tom, že v období, kedy zamestnanec poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie štát a zostáva ním stále aj zamestnávateľ. Za zamestnanca skutočnosť, že sa platiteľom poistného za zamestnanca stáva aj štát, oznamuje zamestnávateľ. Po ukončení poskytovania dávky materské a nástupu na rodičovskú dovolenku dochádza k prerušeniu povinného sociálneho poistenia, a platiteľom poistného na dôchodkové poistenie už zamestnávateľ nie je, a neplatí zaňho poistné ani štát. Štát sa stane platiteľom poistného za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky len vtedy, ak sa sám zamestnanec prihlási na dôchodkové poistenie na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ako fyzická osoba, za ktorú platí poistné štát.

Obdobie, kedy sa poberá materské: platiteľom poistného je zamestnávateľ + štát, pričom oznamovaciu povinnosť plní za zamestnanca zamestnávateľ. Čerpanie rodičovskej dovolenky: platiteľ poistného zamestnávateľ zaniká a platiteľom poistného sa stáva štát, ale len v prípade, ak sa zamestnanec prihlási ako poistenec štátu.

Zdravotné poistenie

Zamestnávateľ je platiteľom poistného za tú fyzickú osobu, ktorá sa na účely zdravotného poistenia považuje za zamestnanca. Za zamestnanca sa na účely zdravotného poistenia považuje fyzická osoba v tých dňoch príslušného kalendárneho mesiaca, počas ktorých: poberá príjem zo závislej činnosti, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, nemocenské, ošetrovné alebo materské, náhradu služobného platu policajta, profesionálneho vojaka alebo je fyzickou osobou, ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia, a dočasnej pracovnej neschopnosti trvá alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa a ošetrovanie člena rodiny stále trvá alebo je fyzickou osobou, ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť, ošetrovanie člena rodiny, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, a ktorej nevznikol nárok na nemocenské, ošetrovné, materské (nakoľko ide o zamestnanca s odvodovou úľavou).

Za zamestnanca, ktorý poberá materské (a je stále v pracovnoprávnom vzťahu) je platiteľom poistného na zdravotné poistenie zamestnávateľ. Štát sa však stáva platiteľom poistného nielen v období, kedy zamestnanec poberá nemocenskú dávku „materské“, ale ak zamestnanec poberá aj štátnu sociálnu dávku „rodičovský príspevok“, príp. ak trvá starostlivosť o dieťa aj dlhšie a bez nároku na rodičovský príspevok, najdlhšie však do 6 rokov veku dieťaťa, ale v tomto prípade musí poistenec splniť ďalšie zákonné podmienky.

Dôchodkový vek a zmeny v dôchodkovom systéme

Dôchodkový vek sa v roku 2026 nemení. Pre ročníky poistencov narodených po 31. decembri 1966 je naviazaný na strednú dĺžku dožitia. Známy je už dôchodkový vek poistencov narodených pred rokom 1968. Poistencom, ktorí sa narodili po roku 1966, bude ich dôchodkový vek známy päť rokov vopred - zvyšovanie dôchodkového veku sa opätovne naviazalo na strednú dĺžku života. Od 1. júla 2025 je známy a platný dôchodkový vek pre poistencov narodených v roku 1967 a ich dôchodkový vek je 64 rokov a jeden mesiac. Tento dôchodkový vek bol stanovený vyhláškou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 148/2025 Z. Naďalej platí, že aj po zvyšovaní dôchodkového veku a naviazaní na tzv. strednú dĺžku života je maximálny dôchodkový vek 65 rokov.

Zrušenie evidenčných listov dôchodkového poistenia

Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) je od 1. januára 2026 zrušená. Za obdobie pred 1. januárom 2026 budú zamestná...

Kalendár s vyznačenými dôležitými dátumami

tags: #odpocitatesna #polozka #rodicovsky #prispevok