Pablo Picasso, svetoznámy španielsky maliar a sochár, ktorý prežil väčšinu svojho tvorivého života v Paríži, bol nielen zakladateľom kubizmu a vplyvnou svetovou osobnosťou, ale hlavne umelcom, ktorý neustále hľadal nové formy výtvarného vyjadrenia. Jeho život bol dlhý a intenzívny, jeho diela pestré, odvážne a neprehliadnuteľné. Nezobrazoval len to, čo videl, ale to, čo prežíval.
Pablo Picasso sa narodil 25. októbra 1881 v Malage v Španielsku. Jeho otec bol maliar a učiteľ umenia, ktorý mladého Picassa viedol k tvorbe už od detstva. V jeho skorých dielach badať akademický realizmus, no už onedlho Picasso hľadal vlastnú cestu. V mladosti sa podpisoval Ruiz Blasco po svojom otcovi, ale približne od roku 1901 začal používať meno svojej matky. Od roku 1895 študoval na Akadémii výtvarných umení v Barcelone a na Umeleckej škole v Madride. Prvú výstavu mal ako 13-ročný. Ako sebavedomý mladík zanechal štúdiá na umeleckej škole a venoval sa len vlastnej tvorbe.
Po víťazstve generála Francisca Franca v občianskej vojne v rokoch 1936 - 1939 prisahal, že nevstúpi na španielsku pôdu, pokiaľ budú prívrženci Franca pri moci. Svoje slovo dodržal do konca života, ale v hĺbke srdca zostal Španielom. Pred kubizmom prešla Picassova tvorba dvoma obdobiami. Prvým bolo modré (1901 - 1904), keď v jeho dielach prevládali odtiene modrej farby, ktoré umocňovali melancholický až pesimistický nádych obrazov. Potom nasledovalo v rokoch 1905 - 1907 ružové obdobie, v ktorom zohrávali hlavnú úlohu odtiene ružovej a námetmi obrazov boli klauni, harlekýni či potulní umelci.
Picassov vplyv na európskych umelcov
Spôsoby výtvarného vyjadrenia či námety tohto "primitívneho" umenia sa objavili aj v ďalšom tvorivom období, v ktorom sa výrazne prejavil Picassov temperament. V roku 1907 sa totiž v jeho ateliéri zrodil obraz Slečny z Avignonu, ktorý bol začiatkom vzniku umeleckého smeru kubizmu, pri zrode ktorého nebol sám, ale takmer súbežne s ním zverejnil prvé kubistické plátna aj francúzsky maliar Georges Braque. Picasso začal zobrazovať predmety či ľudí prostredníctvom ich rozloženia do geometrických tvarov, ktoré následne pomocou fantázie, ale aj náhodne, spájal do celkov a tie zobrazovali novú skutočnosť. Aj vojnové barbarstvo pretavil do kubistickej podoby, keď v roku 1937 namaľoval jeden zo svojich najznámejších obrazov Guernica. Známe sú aj kubistické portréty jeho žien či mileniek.
Kubizmus, ktorý Picasso spoluzaložil spolu s Georgeom Braqueom začiatkom 20. storočia, radikálne zmenil spôsob, akým ľudia vnímajú veci okolo seba. "Je to najväčší objav vo výtvarnom umení v minulom storočí, zmenil sa optický klam pohľadu na predmety, figúry a krajiny, pretože všetko sa skúma z rôznych uhlov naraz," takto vidí kubizmus zberateľ umenia Jan Kukal. Jeho videnie sveta si rokmi vo svojej tvorbe osvojili aj iní španielski, ale aj českí a slovenskí maliari.
Slovenskí umelci inšpirovaní Picassom
Výstava "Pocta Picassovi" v Galérii mesta Bratislavy predstavuje diela umelcov, ktorí sa vo svojej tvorbe inšpirovali Picassom. Okrem Španielov a Čechov sú tu zastúpení aj slovenskí maliari. Podľa odborného poradcu výstavy Ivana Melicherčíka je zaujímavý napríklad bronzový portrét Alberta Einsteina od Juraja Meliša, ktorý vzdáva hold kubizmu v portréte muža, ktorý kubizmus odmietal. Výstava však vyzdvihuje aj diela Vincenta Hložníka, Jána Želibského, Endre Nemesa, Milana Laluhu, Rudolfa Filu či Ester Šimerovej, ktorá napriek svojmu talentu tvorila väčšinou v Liptove. Slovenská národná galéria zapožičala niekoľko kubistických diel Ľudovíta Fullu. Najzaujímavejším je podľa Kukala jeho dielo Sochár a model.
Koloman Sokol a Lajos Szalay, hoci sa osobne možno nikdy nestretli s Picassom, vo svojom umení citlivo reagovali na aktuálnu sociálnu situáciu a bytostne sa ich dotýkali osudy utlačovaných a ubiedených ľudí. Vo svojej korešpondencii avizovali Lajos Szalay aj Koloman Sokol svoj vzťah k Pablovi Picassovi a jeho tvorbe. Aj ako ich ovplyvnil, ani jeden však rozhodne nebol Picassovým epigónom. Sokol aj Szalay boli brilantnými až renesančne vybavenými kresliarmi a bytostnými figuralistami. Témy sú veľmi príbuzné: rodina, ženské akty, kone, býky, erotické motívy, vzťahy medzi ľuďmi, maliar a modelka, žena a Minotaurus… Obaja sa pohybujú naprieč spektrom dejín výtvarného umenia, významným zdrojom inšpirácie im bola antika.
Na rozdiel od sveta u nás meno Lajos Szalay nevyvoláva predstavu známeho umelca. Napriek tomu, že v roku 1909 sa narodil v Strážskom. Kresliarskym talentom zaujal už ako deväťročný školák, keď sa vo Viedni predstavil kresbami s vojnovou tematikou. Štúdiá výtvarného umenia začal v kolónii výtvarných umelcov v Miškolci, pokračoval na Maďarskej vysokej škole výtvarného umenia v Budapešti. Dvere do výstavných siení mu otvoril skicár s názvom Šesťdesiat kresieb Lajosa Szalaya, ktorý vyšiel v roku 1941. Po druhej svetovej vojne, počas ktorej pôsobil ako vojnový korešpondent, emigroval do Buenos Aires. Slávnou sériou grafík reagoval na krvavé udalosti v Maďarsku roku 1956. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa usadil v Spojených štátoch. Dve tisícky mimoriadnych kresieb, ktoré za roky emigrácie vytvoril, neustále vozil so sebou. Päť stoviek tých najkvalitnejších zakúpila Kovács Gábor Art Foundation. Mnohé vystavené diela pochádzajú práve odtiaľ. Zaujímavou ukážkou Szalayovej tvorby sú aj ilustrácie knihy Genesis, ktoré vytvoril za oceánom na objednávku bohatej Dorothy Wallaceovej.
Kľúčové obdobia Picassovej tvorby
Picasso sa po dlhom melancholickom období cítil, že potrebuje zmenu. Roku 1905 začali v jeho tvorbe dominovať odtiene ružovej. Toto "ružové obdobie" tiež nazývané "pompejánska perióda", no vhodnejšie by bolo nazvať ho cirkusovým, trvalo do nasledujúceho roku. Bolo to obdobie snovosti a neukončenosti. Na obrazoch dominujú postavy, ktoré sa vedia uplatniť. Červená farba ako farba krvi bola pre neho symbolom života. Témy nachádzal Picasso najmä vo svete cirkusu.
Proti karikatúrnej nadsázke skoršej doby priniesli obrazy s námetom ženských aktov takmer klasické upokojenie. Práve tu sa ozval druhý Picassov pól pred novým obratom, ktorý znamenal negerské obdobie. Vtedy sa prvýkrát u Picassa objavila geometrická abstrakcia ovplyvnená umením práve objavenej černošskej plastiky a teoretickými dôsledkami Cézannovho diela. Zrodil sa kubizmus.
Kubizmus pretváral postavy, krajinky a predmety do geometrických foriem, do kubických tvarov, ktoré boli usporiadané tak, že zobrazované prvky vidieť zo všetkých strán, hoci to odporuje pravidlám proporcionality. Mnohí toto umenie považovali za zblúdilé. Roku 1906-7 namaľoval Avignonské slečny, revolučné dielo, ktoré znamenalo koniec realizmu a tradičného narábania s formami a farbami. Tento obraz vyvolal šok, hnev a ľudia sa celkom vážne pýtali, či Picasso netrpí duševnou chorobou. Bola to prvá pridržiaval kubizmu, pričom sa čiastočne maľba Picassovho "obdobia kubizmu". V ďalšom období tvorby sa ešte výraznejšie priblížil k úplnej abstrakcii.
Picasso niekoľko rokov spolupracoval so slávnym ruským baletom S. Ďagileva, pre ktorý navrhoval scénu. Začiatok dvadsiatych rokov sa v jeho torbe označuje za obdobie neoklasicizmu. V tomto období maľoval kypré ženy a skupinky žien, ako napríklad Tri ženy pri prameni. Ani surrealizmus ho nenechal ľahostajným. Po roku 1930 v jeho tvorbe však už nemožno rozlišovať charakteristické obdobia.
Pablo Picasso: Zlomená myseľ | Životopisný dokument | Celý film | Dejiny umenia
Jeho úplné meno znie Pablo (alebo El Pablito čiže Pavlíček) Diego José Santiago Francisco de Paula Juan Nepomuceno Crispín Crispiniano de los Remedios Cipriano de la Santísima Trinidad Ruiz Blasco y Picasso López. V mladosti sa podpisoval Ruiz Blasco po svojom otcovi, ale približne od roku 1901 začal používať meno svojej matky. Od roku 1895 študoval na Akadémii výtvarných umení v Barcelone a na Umeleckej škole v Madride. 1900 bol prvý krát v Paríži, inšpiruje sa Van Goghom a Lautrecom. 1901 poriada Vollard jeho prvú parížsku výstavu: modré obdobie, cirkusové motívy. 1904 sa natrvalo usadzuje v Paríži v slávnom ateliéri Bateau Lavoi 1905 ružové obdobie. 1906-1907 začína maľovať Slečny z Avignonu. Po kubizme v roku 1910 maľuje spolu s Derainom v Španielsku, 1911-1913 v Céret s Braquom a Grisom. 1912 sa v jeho obrazoch zjavuje koláž, 1917 návrhy scény a kostýmov pre Dagilevov balet. Začiatkom dvadsiatych rokov prvá neoklasická fáza. 1923-1925 obdobie neoromantizmu, výjavy z býčich zápasov. 1925-1927 vplyv surrealizmu. Tridsiate a štyridsiate roky poznamenáva zvýšený expresívny zámer, 1946 sa usadzuje vo Vallaurise na Azúrovom pobreží, tvorí obrazy, litografie a keramiku (dnes časť z týchto diel v múzeu v Antibes). Po roku 1945 Picasso v stále nových variáciách obmeňuje vlastné výrazové prostriedky a osciluje medzi realizmom, expresionizmom a klasicizmom. Venuje sa intenzívne grafike a keramike, maľuje osobité parafrázy na kompozície starých majstrov, často sa vracia k večnej téme maliara a jeho modelu.
Picassove diela a ich hodnota
Picassove diela sú umiestnené v mnohých múzeách sveta, ale aj v súkromných zbierkach. V Paríži sa nachádza Picassovo múzeum, ktoré otvorili v roku 1986. V rodnej Malage otvorili Picassovo múzeum 30 rokov po jeho smrti. Niektoré Picassových obrazov sa zaraďujú medzi najdrahšie maľby na svete. Napríklad obraz "Akt so zelenými listami a bustou" sa predal za 106,5 mil. USD.
Pablo Picasso zomrel 8. apríla 1973 vo veku 91 rokov vo Francúzsku. Jeho tvorba je nielen vizuálne silná, ale aj myšlienkovo hlboká - dielo ako "Guernica" je silnou výpoveďou o hrôzach vojny a ľudskom utrpení. Picasso menil umenie. Reprodukcie Picassových diel sú dnes dostupné pre každého, kto chce do svojho domova vniesť kúsok svetovej histórie a silný umelecký odkaz.