Predstavte si, že by ste sa prostredníctvom anjela dozvedeli, že ste vyvolená spomedzi žien stať sa Božou matkou. Súhlasili by ste slobodne a dobrovoľne? Keď k Panne Márii prišiel archanjel Gabriel a pozdravil ju „Zdravas´, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami“ (Lk 1, 28), Panna Mária sa začudovala nad slovami anjela.
Pozdrav Zdravas´ sa nepoužíval bežne. Ľudia ho poznali zo starozákonných proroctiev, ktoré mali priniesť radosť a nádej ľudu z príchodu prisľúbeného Mesiáša. Prečo sa Panna Mária nezačudovala aj nad tým, že sa jej zjavil Pánov anjel? Panna Mária nebola prekvapená. Dokonca s ním komunikovala, pretože nechápala slová, ktoré jej vravel: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ (Lk 1, 30 - 33)
Panna Mária sa ho ďalej vypytovala: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34) A anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. Iná žena na Máriinom mieste by potrebovala hodnú chvíľu, kým by spracovala slová zvestovania, no Mária sa bez mihnutia oka s radosťou ponáhľala za Alžbetou, pretože sa dozvedela, že aj ona je tehotná. „Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné,“ povedal jej anjel (Lk 1, 36 - 37).
Táto udalosť je zároveň úžasným svedectvom pre nás všetkých - čo nie je možné ľuďom, je možné Bohu. Len čo vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu, Ježiš v jej lone sa zachvel tak mocne, že Alžbetu naplnil Duch Svätý, preto zvolala: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života.“ (Lk 1, 42) A Mária jej odpovedala: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. S istotou by sme ešte stále nechápavo rozmýšľali nad tým, čo budeme robiť a skôr by nás trápilo to, čo povedia ľudia, ako to, koľko milosti by sme obsiahli od Boha.
Napriek tomu, že Panna Mária ešte nebola vydatá za svätého Jozefa, vôbec nerozmýšľala nad tým, ako mu oznámi nečakané tehotenstvo. Ak by na jej mieste bola obyčajná žena, rozmýšľala by možno aj nad potratom. Panna Mária však urobila niečo iné - bez mihnutia oka prijala správu o tehotenstve z Ducha Svätého ako fakt a utekala podeliť sa so svojou radosťou s tou, nad ktorou už každý „lámal palicu“. Panna Mária musela prežívať nevýslovnú radosť a s istotou sa tešila na svojho syna, ktorý sa má stať Svetlom sveta.
S Jozefom si to už dávno vysvetlili, keď sa mu prisnil sen s anjelom, ktorý mu povedal, aby sa nebál prijať Máriu za svoju manželku, lebo dieťa sa v nej počalo z Ducha Svätého (porov. Mt 1, 18-25). V tom čase sa konal súpis ľudu a aby sa splnilo to, čo je v Písme napísané, vybral sa Jozef s Máriou v požehnanom stave do svojho rodného mesta Betlehem. Tam nadišiel čas pôrodu, ale nikde nenašli vhodné miesto. Viete si predstaviť ten moment, keď ste Božia matka, o chvíľku máte priviesť na svet Vykupiteľa, ktorý má zmyť všetky hriechy ľudstva, a pre vás nik nemá miesto?
Boh posiela svojho syna na svet a rešpektuje pritom slobodnú vôľu ľudí, ktorí Svätú rodinu odmietli. Boh vedel, že sa to stane, a napriek tomu dovolil prvú verejnú potupu Ježiša Krista a Panny Márie - porodiť Spasiteľa sveta v nehostinnom prostredí, na okraji spoločnosti. Ak by Panna Mária plne nedôverovala Bohu a nemala v sebe dostatok pokory a lásky k blížnemu, Ježiš by neprišiel na svet.
Príbeh Panny Márie a jeho význam
Začiatok evanjelia podľa sv. Lukáša nám odhaľuje správne princípy kresťanskej rodiny a správne životné postoje k skutočnostiam ako je počatie a narodenie nového človeka. A tým je toto evanjelium veľmi vzácne práve pre našu dobu, lebo ukazuje ako veľmi je dôležité už počatie dieťaťa a jeho okolnosti. Vôbec nie je jedno, akým spôsobom sa počína dieťa. Či sa to deje chcene a uvážene, alebo len trpne a pasívne, alebo dokonca v ovzduší agresivity voči vznikajúcej bytosti. Počatie ovplyvňuje ďalší rozvoj duševného i duchovného života dieťaťa. Výskum hlbinnej psychológie ukazuje, že už prvé zážitky novo počatého človeka majú vplyv na našu povahu a charakter. Od postojov rodičov ku vznikajúcemu životu záleží, či sa nový človek bude tešiť zo svojho vlastného bytia, alebo či bude žiť v stálom strachu zo seba a o seba, či sa v konečnom dôsledku dokáže prijať ten, ktorého neboli ochotní prijať jeho vlastní rodičia.
Telesne sa náš život začína fyzickým spojením rodičov, oplodnením. Duchovne náš život korení vo vzájomnom vzťahu rodičov, a následne vo všetkých skúsenostiach. Už pri svojom počatí však človek robí prvú a základnú skúsenosť prijatia alebo neprijatia, môže utŕžiť prvé a veľké zranenie. Táto skúsenosť sa zapíše do podvedomia človeka a v nej nachádzajú živnú pôdu rôzne komplexy a neurózy. Preto vôbec nie je jedno, či človek prichádza na svet v manželstve, alebo mimo neho. Rodičia sa veľmi často sťažujú na svoje deti a žalujú na nich. Niekedy oprávnene a niekedy akoby úplne zabudli, že sú to ich deti, že tieto deti sú ovocím ich vzájomných vzťahov, ktoré mohli byť veľmi ďaleko od skutočnej lásky. Sú ovocím ich života. Každý človek je ovocím vzťahov. Predovšetkým toho najzákladnejšieho, ktorý rodičia prežívali v okamihu jeho počatia, no aj všetkých ďalších, ktoré pozoroval medzi rodičmi, alebo ktoré zažíval i vo vzťahu k sebe samému.
Ctiť svojich rodičov znamená uznať s vďačnosťou korene svojej vlastnej bytosti. Je potrebné uctiť si nielen dobrých rodičov, ale aj tých, ktorí v rodičovstve zlyhali. Lebo v úcte voči rodičom je obsiahnutá aj úcta voči sebe samému i voči Bohu, ktorý toto všetko zabudoval do svojho podivuhodného plánu Spásy. Človek si musí vždy uvedomovať, že i keby ho vlastní rodičia nechceli, je tu Boh, ktorý ho chcel a chce. I keby nebol v pláne svojich rodičov, v pláne Boha Stvoriteľa je určite zahrnutý.
V rodičovstve našich rodičov sa prvý raz stretáme s poslaním človeka, byť Božím obrazom. Zjavenie Boha znamená nežiť podľa svojej ľudskej chytrosti a sebectva, ale žiť tajomstvo Slova. Všade tam, kde človek uskutočňuje Božie Slovo, zjavuje Boha, stáva sa skutočným obrazom Boha. Toto je aj tajomstvo nevery mnohých detí. Deti dnes nie sú medzi nami, lebo im rodičia svojim životom nezjavovali Boha a jeho dobrotu, jeho zodpovednosť a spravodlivosť, jeho stálosť v láske.
Na pozadí toho, čo sme počuli, môžeme lepšie pochopiť, aký hrozný zločin je potrat. Je to skúsenosť zavrhnutia. Skúsenosť zla hneď na počiatku ľudskej existencie. Boh človeka chce, ale ľudia, otec a matka, ho zavrhujú. Človek je od prvého okamžiku stvorený pre Dobro, je určený na to, aby skrze zážitok ľudskej dobroty prežíval a poznával dobrotu Boha.
V evanjeliu sa píše, že Zachariáš a Alžbeta boli spravodliví pred Bohom a žili bezúhonne podľa všetkých Božích príkazov a ustanovení. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obidvaja už boli pokročilého veku. Slovíčko „neplodnosť“, vyjadruje veľkú bolesť tejto rodiny. Kto dobre pozná zmýšľanie ľudí z Orientu, vie, že i dnes je tam každé dieťa prijímané ako úžasný Boží dar. Je to Boh sám, ktorý tajomne tvorí nový život.
Keď zaznieva Božie Slovo k Zachariášovi, ktorý je vzdelaný v zákone a pozná i prisľúbenia dané skrze prorokov, nie je schopný uveriť. Teologické vzdelanie ešte nemusí viesť k viere, ktorú požaduje Boh. Môžeme predpokladať, že z Písma poznal príbeh Sáry, Abrahámovej manželky a určite často na túto tému meditoval, ale veriť tomu, že Boh chce znovu teraz a v jeho živote urobiť to isté, to je čosi iné.
Anjel zjavuje Zachariášovi jeho strach. Muž má strach zo všetkého, čo presahuje jeho rozum, zo všetkého, kde sa stráca logická niť. Jeho rozumnosť sa môže stať prekážkou, aby s prostotou dieťaťa prijal Slovo Všemohúceho. Svoju pochybnosť vyjadruje slovami: Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.” U Panny Márie je otázka na spôsob: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Zachariášova otázka je vyjadrením jeho pochybnosti. Preto mu anjel odpovedá prísne: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.”
Človek, ktorý má skúsenosť so zlom nevie uveriť v dobro. Zachariáš stráca schopnosť hovoriť, pretože pochyboval o Božom Slove. Vyprosujme si dnes úctu k ľudskej bytosti od okamihu počatia.
Ako protiklad k Zachariášovi, nám Lukáš ukazuje, že P. Mária úplne uverila a preto mohla spievať Magnificat, od prvého okamihu počatia. Evanjelium nám ukazuje, bol by som v pokušení povedať „všednú udalosť” zo života Panny Márie. Cítime všetci, že ten termín „všedná udalosť” v živote Panny Márie akosi nesedí. Ona je požehnaná a plná milosti a tak všetko, čo robí, dostáva vyšší zmysel. Je to vyňaté zo všednosti. Nie je to všedná udalosť, pretože Mária je plná Boha a tak aj jej Návšteva je zároveň Božou Návštevou.
Panna Mária je požehnaná prítomnosťou Božieho Slova v jej živote a z jej vnútra vyrážajú pramene Ducha Svätého. Mária je Novým stvorením. Človek plný Boha skrze prijaté Božie Slovo a Ducha Svätého. Máriina návšteva je vzorom pre každé naše stretnutie s inými ľuďmi. Predovšetkým si musíme uvedomiť, že viac pôsobíme tým, čím sme, ako svojimi rečami. Prvotný apoštolát je bytostný apoštolát. Na ľudí predovšetkým nepôsobia naše slová ale naše bytie. Mária prináša svedectvo o zmenenom bytí. Ona prijala do svojho života Božie Slovo a dostala moc stať sa Božím dieťaťom. „Tým, ktorí ho prijali dal moc stať sa božími deťmi.” Pretože prijala Boha do svojho srdca stáva sa Požehnanou a prináša Požehnanie. Stáva sa Prostrednicou milosti. Ona je tehotná Božím Slovom. Božie Slovo je pre ňu tým, čo pre inú ženu znamená tehotenstvo. Tehotenstvo mení organizmus ženy. Máriu mení Božie Slovo.
Ak sa dobre pozrieme na jej spev, ktorý zvykneme po latinsky nazývať Magnificat, zistíme, že to nie je v pravom slova zmysle modlitba. Mária sa v ňom neprihovára Bohu, ale v ňom sa prihovára nám ľuďom a hovorí o tom, čo sa deje v nej a aké veľké veci jej urobil Ten, ktorý je Mocný. Nie je to modlitba, ale skôr svedectvo. Jej svedectvo hovorí o tom, aké veľké veci jej urobil Boh. Mária sa nechváli tým, že by ona urobila niečo veľké pre Boha. Mária je plnosť milosti. Všetko je dar. Mária prežíva Boha ako svojho osobného Spasiteľa. Len vtedy je a bude aj naším Spasiteľom, keď sa mu úplne odovzdáme. On chce byť aj tvojím Spasiteľom.
Mária prežíva v sebe vnútornú slobodu, ktorou nás oslobodzuje Kristus. I keď sú mocní ešte stále na tróne, pre Máriu ich panstvo skončilo, pretože oni vládnu prostredníctvom strachu a ona je láskou oslobodená spod tyranie strachu. I keď vo svete určite je a bude hlad, Mária je nasýtená vierou, dobrými vecami, Duchom Svätým. Tajomstvo dnešného sviatku nám chce povedať, že ak sa má naše stretnutie s druhými ľuďmi stať požehnaním, aj my musíme byť tými, ktorí neprinášajú seba ale Božie Slovo, a z ktorých vyžaruje Duch Svätý. Ak prinášame len seba, nie sme pre druhých požehnaním. Predpokladom svätého prijímania je prijímať Ježiša v Duchu Svätom. To isté platí aj o prijatí druhého človeka. Len vtedy je naša návšteva požehnaním, ak sa odohráva v Duchu Svätom.
Fatima a zjavenia Panny Márie
Vo Fatime sa Panna Mária zjavila trom malým nevzdelaným deťom, pastierikom, ktoré nevedeli čítať ani písať. Lucia mala v tom čase 10 rokov, František 9 a Hyacintka 7. Zjavenia Panny Márie predchádzali zjavenia anjela, ktorý ich mal pripraviť na stretnutie s Pannou Máriou. Po prvýkrát sa Panna Mária zjavila 13. mája 1917. Prosí deti aby prichádzali na toto miesto 6 mesiacov po sebe a aby sa veľa modlili. Zároveň sa ich pýta, či sú ochotné obetovať sa Bohu a znášať všetky utrpenia, ktoré na nich zošle na zmierenie za hriechy, ktorými je urážaný a ako prosbu za obrátenie hriešnikov. Na túto otázku Panny Márie deti odpovedajú kladne.
„Budete teda musieť veľa trpieť, ale Božia milosť vás bude posilňovať.“ Ďalej ich Panna Mária prosí, aby sa každý deň modlili ruženec. Boh ponúka svetu pomoc skrze Pannu Máriu. Ruženec je pre nás zbraň do boja, ktorý satan vypovedal tomuto svetu. Nasledujúci mesiac, opäť prosí deti aby sa modlili ruženec a prinášali obety za hriešnikov. Tri malé deti prijímajú výzvu na záchranu duší, veľa sa modlia a prinášajú obety. Napriek tomu, že boli veľmi chudobní a jedávali často len suchý chlieb, vzdávajú sa ho a obetujú za hriešnikov. Umŕtvujú sa aj telesne - okolo pása, nosia hrubý povraz, ktorý im spôsobuje bolesti. To všetko sú malé deti ochotné priniesť za obrátenie hriešnikov.
13. júla bolo dôležité zjavenie, v ktorom Panna Mária dáva deťom 3 tajomstvá. Dve sú o udalostiach, ktoré čakajú tento svet. Tretia časť bola zverejnená až v roku 2000. V prvej časti tajomstva Panna Mária deťom ukazuje peklo. Je to tak hrôzostrašné, že sa deti vyjadrili - ak by nebola pri nich Panna Mária zomreli by od hrôzy. Zvlášť pre Hyacintku je toto videnie tak strašné, že od tej chvíle bude robiť všetko čo je v jej silách aby zachránila čo najviac duší.
V druhej časti tajomstva Panna Mária hovorí, že vojna sa blíži ku koncu. Ak však ľudia neprestanú urážať Boha, príde nová - ešte krutejšia vojna. Aby sa tomu zabránilo, prosí o zasvätenie Ruska jej Nepoškvrnenému srdcu a o zmierne prijímanie počas prvých sobôt v mesiaci.
Tretia časť tajomstva bola zverejnená až v roku 2000. „Po dvoch častiach, ktoré som už vyložila, videli sme po ľavej strane Našej Panej trochu vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý ako sa zdá mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k nemu. Anjel ukazujúc pravou rukou na zem silným hlasom povedal: Pokánie, pokánie, pokánie!“
„A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli: ,niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú’ biskupa oblečeného do bieleho ,mali sme predtuchu, že je to Svätý Otec’. Iní rôzni biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového stromu. Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal na svojej ceste. Keď prišiel na vrchol vrchu, kľačiac pod veľkým krížom bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní a šípmi a takým istým spôsobom zomierali jedni po druhých biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a rôzne svetské osoby, muži a ženy z rôznych tried a postavenia.“
„Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli.“ Na konci tretieho zjavenia Panna Mária naučila deti modlitbu, ktorá sa modlí po každom desiatku sv. ruženca: „Ó Ježišu, odpusť nám naše hriechy, zachráň nás od pekelného ohňa, priveď do neba všetky duše najmä tie, ktoré najviac potrebujú tvoje milosrdenstvo.“ Je to fatimská modlitba, ktorá bola pridaná ako odprosujúca modlitba za hriešnikov. Panna Mária vo Fatime si želá modliť sa svätý ruženec, veď sa predstavila ako Kráľovná Posvätného ruženca.
Na zjavenia 13. augusta a 13. septembra prichádzajú už veľké zástupy ľudí, ktorí prichádzajú s rozličnými prosbami. Panna Mária hovorí, že niektorí sa uzdravia, iní ostanú tak ako sú so svojou chorobou či utrpením pretože pre spásu ich duše je to tak oveľa lepšie. Na zjavenie 13. októbra prichádza okolo 70 000 ľudí, pretože Panna Mária pri predchádzajúcich zjaveniach sľúbila, že v tento deň učiní zázrak aby bolo potvrdené pravosť zjavení. V ten deň vonku od rána pršalo, bola veľká zima a fúkal strašný vietor. Ľudia sa borili v blate a boli celí premočení. Od rána tam stáli a čakali na to, čo učiní Boh skrze Pannu Máriu. Odrazu nastáva zaujímavý úkaz. Tesne predtým ako malo začať zjavenie prestalo pršať a vychádza slnko. Lucia odrazu vykríkla: Pozrite na slnko! A vtedy sa stal zázrak nazývaný aj tanec slnka. Slnko bolo úplne jasné, začalo sa točiť, tancovať po oblohe a menilo rôzne farby. Začalo silne rotovať a v tom akoby padalo na Zem. Ľudia si mysleli, že je to koniec sveta - od strachu kričali, padli na zem a prosili o odpustenie hriechov.
Po tomto úkaze deti videli v popredí Slnka Pannu Máriu s Jozefom a malým Ježiškom, potom prišla Panna Mária Karmelská a na koniec Panna Mária Sedembolestná. Lucia chápe tieto zjavenia v rozličných podobách ako naliehavú výzvu Svätej rodiny k svätosti rodín. V zjavení Karmelskej Panny Márie vidí výzvu k dokonalosti v zasvätenom živote a zjavenie Sedembolestnej Panny Márie nám má pripomenúť hodnotu utrpenia a bolesti z lásky. Tento zázrak potvrdil pravosť zjavení vo Fatime.
Po pravidelných zjaveniach sa Panna Mária zjavuje deťom ešte niekoľkokrát. František a Hyacintka čoskoro ochorejú na španielsku chrípku a umierajú. Pred smrťou má Hyacintka ešte zjavenie, pri ktorom Panna Mária hovorí: „Keby ľudia vedeli, čo je večnosť, urobili by všetko možné, aby zmenili svoj život. Prídu módy, ktoré budú urážať Pána Ježiša. Osoby, ktoré slúžia Bohu, nemôžu byť otrokmi módy. V Cirkvi nieto miesta pre módu. Pán Boh je vždy ten istý. Hriechy, ktoré privádzajú do pekla toľké duše, sú to hriechy nečistoty. Lekári nemajú svetla, aby uzdravili chorých, lebo nemajú Božiu lásku. Kňazi musia byť čistí. Veľmi čistí. Neposlušnosť kňazov a rehoľníkov voči vlastným predstaveným a voči sv. Otcovi sa veľmi nepáči Pánu Ježišovi.“
Určite nie náhodou počula Hyacintka od Panny Márie tieto slová. V dnešnej dobe sú zvlášť aktuálne, pretože vidíme, aká móda vládne svetom. Tí, ktorí sa obliekajú neslušne, dávajú podnet k hriechu, sú zodpovední nielen za vlastné hriechy, ale aj za hriechy iných, ktoré zapríčinili. Neslušná móda je jedným z prostriedkov diabla pre zatratenie duší. Pomocou kultu tela, vyzývavosti a nemravnosti loví diabol mnohé duše. Zamyslime sa, či náš odev chráni oči a srdcia aby sme nedali zámienku pokušeniam tela a sveta.
František zomrel 4.4.1919, Hyacintka 20.2.1920. Lucia zomrela 13.2.2005. Panna Mária nám skrze Fatimu hovorí: „Nakoniec moje Nepoškvrnené srdce zvíťazí!“ Biblia nám to potvrdzuje - „Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd.“ (Zjv 12, 1) a na inom mieste nájdeme: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3, 15) Musíme robiť dostatočné zadosťučinenie za našu neposlušnosť, musíme priniesť ešte veľmi veľa modlitieb, obiet, aby sme odčinili zlo, ktoré spôsobujeme.
Príklad Portugalska, ktoré vypočulo prosby Panny Márie a prostredníctvom svojich biskupov a aj štátnych predstaviteľov sa zasvätilo Nepoškvrnenému srdcu Panny Márie, nám ukazuje, že zasvätením sa bolo možné uniknúť hrôzam komunistických režimov a aj hrôzam 2. svetovej vojny. Každý z nás môže prispieť k zasväteniu celého sveta: predovšetkým sám sa zveriť Panne Márii, zasvätiť svoju rodinu, pričiniť sa o zasvätenie farnosti, mesta, dediny. To, čo Panna Mária povedala vo Fatime je pre nás stále aktuálne.
The UnXplained: Prophetic Children Speak to the Virgin Mary?! (Season 5) | History
Panna Mária v Božom pláne
Panna Mária, ústredná postava kresťanstva, je vnímaná ako symbol pokory, lásky a poslušnosti voči Bohu. Jej život a postoj k viere sú inšpiráciou pre mnohých veriacich. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty Panny Márie, jej význam v Božom pláne a ako sa to prejavuje v živote veriacich.
Panna Mária je skrytá v Božom pláne, aby ju objavili iba tí, ktorí sú pokorní alebo sú ochotní sa pokoriť. Boh postavil všetko na pokore, lebo láska a pokora sú neodlúčiteľné. Správy o Panne Márii sú skromné. A to nie je náhodou. Panna Mária bola pokorná a ponížená (Lk 1, 48), ktorá nechcela upriamovať pozornosť na seba, ale na svojho Syna. Bola tichá a mlčanlivá.
Aj keď apoštoli v evanjeliách priamo nevyzývali veriacich k úcte k Panne Márii, predsa tento zámer je tam zreteľne prítomný. Samotná Panna Mária, naplnená Duchom Svätým povedala prorockým hlasom: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný…“ (Lk 1, 48-49).
Ježiš na prvý pohľad neberie túto chválu vážne. Ale keď sa pozrieme ďalej, zistíme, že je to ináč. Tým, že povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho“ (Lk 11, 28) neumenšil velebenie svojej Matky, ale ho ešte umocnil. V podstate vyjadril to, že Panna Mária nie je ani tak blahoslavená preto, že bola telesnou matkou, že nosila Ježiša v lone a neskôr ho kojila, ale pre to, že počúvala každé Božie slovo a zachovávala ho ako nikto iný.
A napokon akej väčšej slávy a úcty sa mohlo dostať Panne Márii, ako tej, ktorú jej prejavil Boh, keď ju zaodel slnkom, na hlavu jej dal korunu z dvanástich hviezd, mesiac položil pod nohy a na nebi ju postavil ako znamenie v protiklade voči diablovi?! (Pozri Zjv 12, 1) Ak jej Boh vzdal takú úctu a slávu, nemá to byť prirodzené aj pre nás?
Satanova nenávisť voči Panne Márii je zjavná. Len voči tej žene (P. Márii), našej nepriateľke, cítim smrteľnú nenávisť, zvlášť odkedy sme ju prenasledovali v chráme a neskoršie v jej dome v Nazarete. Vždy nás porazila a zmietla sila, ktorá ju chránila. Premohla našu zlobu a kládla nám neprekonateľný odpor. Nikdy sa mi nepodarilo preskúmať jej vnútro alebo jej niečo urobiť. Má jedného syna (Pána Ježiša). Nebeský Otec dal prisľúbenie, že každý, kto vysloví s bázňou a vierou meno Ježiš a preblahoslavená Panna Mária, môže premôcť pekelných nepriateľov!
Nanebovzatie Panny Márie bolo vyhlásené v roku 1950. Každá dogma je iba slávnostným vyhlásením toho, čo Cirkev vždy verila. Sväté Písmo hovorí o tom, že Boh nedovolí, aby jeho svätý uvidel porušenie. Panna Mária, ktorá bola úplne bez hriechu, mala účasť na vykupiteľskom diele Ježiša Krista a jej utrpenie a smrť mali po Kristovi v Božích očiach najväčšiu cenu. Po jej smrti, "zosnutí", jej telo tiež nemohlo podľahnúť porušeniu, lebo aj ona bola úplno svätá. Naopak, ak by podľahla porušeniu, alebo ostala v hrobe, znamenalo by to, že i Ona bola pod hriechom a že hriech mal nad ňou moc. A toto nie je prípustné.
Telo sv. Bernadety napríklad, je už vyše sto rokov úplne neporušené. O čo viac Matka Božia, Panna Mária by mala mať neporušené telo! Veď Panna Mária bola nepoškvrnená pri počatí a zostala nepoškvrnenou celý svoj pozemský život. Veď to bola práve sv. Bernardeta, ktorej sa Panna Mária predstavila ako Nepoškvrnené Počatie. Je to náhoda, že je to práve sv. Bernardeta, ktorej Boh zachoval neporušené telo až dodnes? Či to nie je práve poukaz na telo Panny Márie a jej nanebovzatie?
Keď Boh vzal Henocha do neba za živa aj s telom , o čo skôr Pannu Máriu, ktorá bez bola bez hriechu počatá ?! Kniha Genezis - kapitola 5. 21
Panna Mária ako Archa Zmluvy je starozákonný predoobraz Panny Márie. Archa bola vyhotovená z akáciového (nehnijúceho) dreva a celá obitá zlatom. Ježiš Kristus, Syn Boží, sa narodil z Panny Márie. On bol deväť mesiacov v jej lone. Ježiš Kristus je živý Chlieb (manna), Veľkňaz (Áronova palica) a Slovo Božie (tabule zákona). Ako Archa bola nádobou, ktorá obsahovala tieto predobrazy, tak Panna Mária je nádobou, ktorá nosila v sebe realitu Nového Zákona, - Ježiša Krista.
Archa predobrazovala Máriu. Keď Mária je už tu, Archa ustupuje, ako to hovorí aj Písmo. Ďalej, Archa bola tri mesiace v dome Obededoma, Mária bola tri mesiace u Alžbety: Dávid žasne nad tým, že by Pánova Archa mala prísť k nemu, Alžbeta žasne, že novozákonná Archa prišla k nej. Dávid tancuje od radosti pred Archou, sv. Ján poskočil od radosti v lone sv. Alžbety, keď Mária vstupuje do ich domu.
Niektorí majú problém s mariánskym kultom a obávajú sa, že je to až modloslužba. Iste patrí jej úcta, len sa boja, či modlitba nepatrí len Bohu, nech je pochválený. Nestaci sa modlit len k sv. Trojici, ved pan Jezis je prostrednikom k Bohu Otcu, tak preco este prostrednik dalsi k Panu Jezisovi?
Matka Vykupiteľa má v pláne spásy svoje presné miesto, lebo "keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom a aby sme dostali adoptívne synovstvo. Cirkev, posilňovaná Kristovou prítomnosťou (porov. Mt 28,20).
Mária je Božou Matkou, Bohorodičkou (Theotókos), lebo pôsobením Ducha Svätého počala vo svojom panenskom lone a porodila Ježiša Krista, Božieho Syna, jednej podstaty s Otcom. "Boží Syn… narodený z Márie Panny sa naozaj stal jedným z nás". Stal sa človekom. Preto teda prostredníctvom tajomstva Krista plne žiari na obzore viery Cirkvi tajomstvo jeho Matky.
Ako Kristova Matka je Panna Mária osobitným spôsobom spojená s Cirkvou, "ktorú Pán ustanovil ako svoje telo". Koncilný text výrazne približuje túto pravdu o Cirkvi ako o Kristovom tele (podľa učenia Pavlových listov) k pravde, že Boží Syn sa "pôsobením Ducha Svätého narodil z Panny Márie". Skutočnosť vtelenia sa takmer predlžuje do tajomstva Cirkvi, Kristovho tela. Mária "predchádzala", keď sa stala "predobrazom Cirkvi… v poriadku viery, lásky a dokonalej jednoty s Kristom". Toto jej "predchádzanie" ako predobraz alebo vzor sa vzťahuje na samo vnútorné tajomstvo Cirkvi, ktorá plní svoje spásne poslanie a je, podobne ako Mária, matkou a zároveň pannou.
Bohorodička už svoju púť viery dokončila. Oslávená vedľa svojho Syna v nebi prekročila už prah medzi vierou a videním "z tváre do tváre" (1Kor 13,12). Súčasne však Mária ani v tomto eschatologickom dovŕšení neprestáva byť "hviezdou morskou" (Maris Stella) pre všetkých, ktorí ešte kráčajú cestou viery.
Mária sa definitívne uvádza do tajomstva Krista práve touto udalosťou - anjelovým zvestovaním. Dochádza k nemu v Nazarete za presne vymedzených okolností v dejinách izraelského národa, ktorému ako prvému boli určené Božie prisľúbenia. Boží posol hovorí Panne: "Zdravas?, milosti plná. Pán s tebou!" (Lk 1,28). Mária "sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav" (Lk 1,29).
Keď čítame, že anjel oslovuje Máriu "milosti plná", z evanjeliového kontextu, v ktorom sa zbiehajú dávne zjavenia a prisľúbenia, chápeme, že tu ide o jedinečné požehnanie medzi všetkými "duchovnými požehnaniami v Kristovi". V tajomstve Krista je Mária prítomná už "pred stvorením sveta" ako tá, ktorú Boh "vyvolil" za Matku svojho Syna vo vtelení. A spolu s Otcom si ju zvolil i Syn, ktorý ju naveky zveril Duchu svätosti.
Ak pozdrav a oslovenie "milosti plná" znamená toto všetko, v súvislosti anjelského zvestovania sa predovšetkým vzťahujú na voľbu Márie za Matku Božieho Syna. Súčasne však plnosť milosti dokazuje aj všetku nadprirodzenú štedrosť, ktorej sa Mária teší, že bola vyvolená a určená za Kristovu Matku. Ak toto vyvolenie je základným prvkom na uskutočnenie spásnych Božích plánov s ľudstvom, a ak táto večná voľba v Kristovi a určenie k dôstojnosti adoptívnych detí sa vzťahuje na všetkých ľudí, tak vyvolenie Panny Márie je čosi úplne výnimočné a jedinečné.
Súčasné znepokojenie niektorých ľudí z mariánskeho kultu pramení z nepochopenia jeho podstaty. Viera v Pannu Máriu nie je modloslužbou, ale úctou k Matke Božieho Syna, ktorá zohrala kľúčovú úlohu v Božom pláne spásy.
Mária je vzorom pokory, poslušnosti a lásky. Jej život je pre nás neustálou výzvou, aby sme nasledovali jej príklad a odovzdali sa Bohu s úplnou dôverou.
Panna Mária je pre nás nielen Matkou, ale aj sprievodkyňou na našej duchovnej ceste. Jej príhovor u Boha je mocný a jej príklad nás povzbudzuje v našich každodenných zápasoch.
V konečnom dôsledku, Panna Mária je darom od Boha pre celé ľudstvo. Jej život a posolstvo nám ukazujú cestu k spáse a k hlbšiemu vzťahu s Bohom.
