Pásový opar, známy aj ako herpes zoster, je ochorenie spôsobené vírusom varicella zoster. Ten istý vírus vyvoláva aj ovčie kiahne. Po prekonaní ovčích kiahní vírus z tela úplne nezmizne, ale ukladá sa v nervových bunkách, kde zostáva neaktívny. Jeho opätovná aktivácia býva najčastejšie spúšťaná oslabenou imunitou, napríklad po chorobe, strese, únave alebo pri fyzickom či psychickom zaťažení.
U detí je pásový opar síce zriedkavejší než u dospelých, no nie je výnimočný, najmä ak ovčie kiahne prekonali veľmi skoro alebo mali ťažší priebeh. Niektorí rodičia sa obávajú prenosu pásového oparu na deti, ktoré už kiahne prekonali. Je dôležité vedieť, že dieťa s pásovým oparom nemôže nakaziť iného človeka pásovým oparom. Môže však preniesť vírus ovčích kiahní na človeka, ktorý ich ešte neprekonal alebo nebol očkovaný.
Pásový opar si väčšina rodičov spája so staršími ľuďmi, no môže sa objaviť aj u detí. Najčastejšie u tých, ktoré už prekonali ovčie kiahne. Keď sa na detskej koži zrazu objavia bolestivé vyrážky alebo pľuzgieriky, je prirodzené, že rodičia spanikária a hľadajú rýchle odpovede. Ide o pásový opar u detí, ktorý síce vyzerá nepríjemne, no vo väčšine prípadov sa dá zvládnuť bez komplikácií.
Príčiny vzniku a aktivácie vírusu
Pásový opar je vírusové ochorenie spôsobené vírusom varicella-zoster, ktorý pretrváva v nervových bunkách po prekonaní ovčích kiahní. K primárnej infekcii vírusom varicella-zoster dochádza často už v detskom veku. Infekcia sa pritom prenáša kvapôčkami, vzduchom, ale aj priamym kontaktom. Z primárnej infekcie vírusom sa vyliečite a príznaky zmiznú, no vírus ako taký ostáva v ľudskom tele v spinálnych gangliách. Tam pretrváva chránený pred imunitným systémom aj niekoľko rokov. Pásový opar je pomerne bežné ochorenie. Každý rok je diagnostikovaných viac ako 1 milión prípadov pásového oparu. Riziko pásového oparu sa zvyšuje s pribúdajúcim vekom, pričom približne polovica prípadov sa vyskytuje u ľudí starších ako 50 rokov. Pásový opar sa vyvinie u približne 10 - 20 % ľudí, ktorí mali ovčie kiahne v skoršom období svojho života. Nutné je spomenúť tiež to, že pásový opar môžete dostať aj viac ako raz za život, aj keď je to skôr výnimočné.
Spúšťačom býva najčastejšie oslabená imunita. Môže ísť o obdobie po chorobe, silnej viróze, strese, únave alebo pri dlhodobejšom fyzickom či psychickom zaťažení. Vyšší vek - s pribúdajúcimi rokmi imunita prirodzene slabne, preto pásový opar častejšie postihuje starších ľudí. Oslabená imunita - napríklad pri chronických ochoreniach alebo stavoch, ktoré znižujú obranyschopnosť organizmu. Dlhodobý psychický alebo fyzický stres - pri preťažení môže imunita fungovať menej efektívne, čo zvyšuje šancu na reaktiváciu vírusu.
Príznaky pásového oparu u detí
Pásový opar u detí sa často nezačne vyrážkou, ale nenápadne. Dieťa sa môže sťažovať na svrbenie, pálenie, štípanie alebo bolesť kože na jednom mieste. Intenzívne svrbenie, mravčenie, pálenie, prípadne permanentné bolesti v postihnutej oblasti môžu predchádzať kožný výsev o 2 dni až 2 týždne. Po jednom až dvoch dňoch sa objaví typická vyrážka - skupiny drobných pľuzgierikov naplnených tekutinou, ktoré sa nachádzajú len na jednej strane tela. Pásový opar na koži najčastejšie vyzerá ako červený pás alebo pruh vyrážky na jednej strane tela. Práve tu ho ľudia najčastejšie spozorujú ako bolestivý pruh vyrážky a pľuzgierikov na jednej strane tela. Pásový opar sa pomerne často objavuje aj na tvári, najmä na čele, v okolí oka a na nose. V tejto oblasti býva nepríjemný nielen pre bolesť, ale aj preto, že môže zasiahnuť citlivé štruktúry. Ďalšími častými miestami sú krk a ramená, kde si môžete všimnúť zhluk pľuzgierikov alebo začervenania, často sprevádzaný bolesťou, ktorá môže vystreľovať do hlavy, šije alebo paže. Aj tu platí, že vyrážka má tendenciu držať sa jednej strany. Menej často sa pásový opar objaví aj na končatinách, napríklad na ruke, stehne alebo zadku.
Vyrážky sú vyvýšené a zvyčajne blízko pri sebe. Typické pre pľuzgiere je ich praskanie, mokvanie a krvácanie. Pásový opar, ako sme už spomínali vyššie, charakterizuje výsev v tvare pásov. Vyrážka má tendenciu držať sa jednej strany.
Prenos vírusu a nákaza
Dieťa s pásovým oparom nemôže nakaziť iného pásovým oparom, no môže preniesť vírus ovčích kiahní na človeka, ktorý ich ešte neprekonal alebo nebol očkovaný. Po nákaze sa však u danej osoby nerozvinie pásový opar, ale ovčie kiahne. Ovčie kiahne môžu byť pre niektorých ľudí nebezpečné. Ochorenie je vysoko infekčné v štádiu pľuzgierov. Vírus sa prenáša hlavne priamym kontaktom s pľuzgiermi, z ktorých vyteká infekčná tekutina. Pred objavením sa pľuzgierov nákazliví nie ste. Kašľom či kýchaním - extrémne zriedkavý; na rozdiel od nákazlivejších ovčích kiahní sa opar vzduchom nešíri. Ak ste bez protilátok (imunity) voči vírusu a prídete do styku s predmetmi kontaminovanými tekutinou obsahujúcou vírus, môžete sa nakaziť. Takýto prenos je ale neobvyklý, pretože vírus prežije na rôznorodých povrchoch len krátku dobu a rýchlo infekčnosť stráca.
Osoba s pásovým oparom zostáva nákazlivá, kým nie je vyrážka úplne vysušená. Zvyčajne to trvá až 10 dní od prvého objavenia sa vyrážky. Pokým vyrážka stále mokvá (vylučuje tekutinu) a nedá sa zakryť, zostaňte radšej doma. Ak sa rozhodnete doma neostať, herpes môžete prekryť voľným oblečením alebo nelepivým obväzom.
Diagnostika a liečba
Diagnostika pásového oparu je vo väčšine prípadov pomerne rýchla, pretože vyrážka má typický vzhľad aj priebeh. Rozhovor o príznakoch a ich vývoji: Bude ho zaujímať, kedy sa objavila bolesť, pálenie alebo mravčenie, a kedy sa pridala vyrážka. V prípade podozrivých príznakov navštívte s dieťaťom lekára, aby ste predišli komplikáciám. Pediater môže predpísať antivirotiká, ktoré pomáhajú v boji proti vírusu. Lieky sa podávajú vo forme tabliet, injekcií alebo ako krémy, ktoré nanesiete priamo na postihnuté miesto.
Liečba pásového oparu je najúčinnejšia, keď začnete čo najskôr. Lekár zvyčajne nasadí antivirotiká (ideálne do 72 hodín od vzniku vyrážky), aby skrátil priebeh a znížil riziko komplikácií. V terapii sa využívajú virostatiká - liečivá blokujúce reprodukciu vírusu. Tieto lieky nie sú schopné vírus úplne zničiť, ale významne znižujú závažnosť jeho prejavov, urýchľujú hojenie pľuzgierov a skracujú trvanie ochorenia. Efekt liečby rovnako záleží od skorej aplikácie do 3 dní od prvých prejavov ochorenia a vzniku vyrážok, čím sa výrazne znižuje riziko vzniku postherpetickej neuralgie. Pri ťažkých formách herpes zoster sa virostatikum acyklovir kombinuje s kortikosteroidmi, ktoré pomáhajú redukovať bolesť a urýchľujú hojenie. O ich užívaní rozhoduje lekár.
Na tlmenie bolesti sa využívajú analgetiká a nesteroidné protizápalové lieky - ako napríklad ibuprofen, kyselina acetylsalicylová či paracetamol. Základom symptomatickej liečby je podávanie analgetík a lokálna terapia prostriedkami, ktoré zmierňujú svrbenie, zlepšujú hojenie a zabraňujú bakteriálnej infekcii. Vhodné sú chladiace, protizápalové alebo antiseptické roztoky, ale rovnako je vhodné používať aj sterilný fyziologický roztok 4 až 6-krát denne. Aplikácia tekutého púdru prinesie len krátkodobý účinok a vytvorené chrasty skôr sťažujú hojenie, preto sa tekutý púder v liečbe herpes zoster neodporúča.
V počiatočnom štádiu, keď sú pľuzgieriky ešte neporušené, sa odporúčajú zinkové masti. Zinok má jemný vysušujúci účinok, pomáha udržiavať pokožku v suchu a chráni ju pred podráždením. Keď sa pľuzgieriky začnú hojiť alebo odlupovať, je vhodné prejsť na prípravky, ktoré podporujú regeneráciu a zároveň chránia kožu pred infekciou. V tejto fáze sa po odporúčaní lekára alebo lekárnika používa napríklad Ialugen Plus, ktorý obsahuje látky podporujúce hojenie a ochranu poškodenej pokožky. Na upokojenie a obnovu pokožky po odznení vyrážok majú rodičia dobré skúsenosti aj s krémom Imunoglukán P4H. Pomáha hydratovať citlivú pokožku, podporuje jej regeneráciu a obnovu ochrannej bariéry.
Pri akejkoľvek starostlivosti o pásový opar u detí platí, že vyrážky netreba škrabať, prepichovať ani prekryť nevhodnými obväzmi. Ak si rodič nie je istý výberom prípravku alebo sa stav pokožky zhoršuje, je vždy lepšie obrátiť sa na pediatra. Dôležitý je aj odpočinok a posilnenie imunity. Dieťa by malo dostatočne spať, prijímať tekutiny a ľahkú stravu. Vhodné je tiež užívanie vitamínov a podporovanie imunity. Silný imunitný systém lepšie odoláva vzniku akéhokoľvek ochorenia, vrátane vírusu herpes zoster. Vhodný je napríklad vitamín C, vitamín D, zinok, betaglukány a ďalšie látky.
Prevencia
Jedným z najúčinnejších spôsobov prevencie je očkovanie proti ovčím kiahňam. Ak dieťa neprekonalo ovčie kiahne, poraďte sa s pediatrom, kedy je najlepšie dať dieťa zaočkovať. V minulosti bola dostupná aj vakcína proti pásovému oparu, ktorou sa očkovali ľudia po 50. roku života. Stres je hlavným rizikovým faktorom spôsobujúcim vypuknutie pásového oparu, a preto je vhodné vyhýbať sa situáciám, ktoré sú pre vás stresujúce. Odporúčané je vyskúšať meditáciu, jogu alebo iné relaxačné metódy.
5 tipov na posilnenie imunitného systému vášho dieťaťa – od pediatra | Dr. Amna Husain
Kedy navštíviť lekára
Pásový opar u detí vie rodičov vystrašiť najmä preto, že sa často objaví nečakane a vyzerá nepríjemne. Vo väčšine prípadov má však miernejší priebeh než u dospelých a pri správnej starostlivosti sa pokožka zahojí bez komplikácií. Ak sa vyrážka zhoršuje, je bolestivá alebo zasahuje citlivé miesta, netreba však váhať s návštevou pediatra. Lekára je potrebné navštíviť, keď začnete pociťovať prvé príznaky spojené s pásovým oparom. Včasná liečba pomáha skrátiť dobu trvania infekcie a zabraňuje vzniku komplikácií.
