Autizmus, alebo porucha autistického spektra (PAS), je neurologická a vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje interakciu s ostatnými ľuďmi, komunikáciu a správanie. Každé dieťa s autizmom je jedinečné a prejavy sa môžu líšiť, preto hovoríme o spektre. Medzi hlavné dôvody jej vzniku patrí problémová integrácia týchto detí, ako aj ich celkové pribúdanie.
Tento článok sa zameriava na stravovacie špecifiká detí s autizmom, ich vplyv na vzdelávanie a ponúka praktické rady pre rodičov a pedagógov.
Základná škola pre deti s autizmom: Prostredie pre rozvoj
Súkromná základná škola pre žiakov s autizmom bude sídliť na Ťahanovciach na Juhoslovanskej 2, jej priestory sa v týchto dňoch rekonštruujú. Škola bude určená deťom vo veku od šesť rokov, s tým že v školskom roku 2017/2018 otvoria viacero typov tried podľa potreby, medzi nimi aj takzvaný prípravný ročník. V prevádzke bude aj Školský klub detí súčasťou ktorého bude oddychová a relaxačná časť, či napríklad miestnosť pre muzikoterapiu a arterapiu. Ministerstvo školstva dalo súkromnej škole súhlas na vznik ešte vlani koncom novembra.
Na Slovensku je zriadených 15 základných škôl pre žiakov s autizmom, v ktorých sa vzdelávajú žiaci s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami. Iba základná škola určená pre deti bez mentálneho postihnutia tak bude v Košiciach nateraz jediná. V blízkej budúcnosti by chceli vytvoriť aj obdobnú materskú školu.
Na východe Slovenska sú školy pre autistov bez mentálneho postihnutia len v Prešove a Poprade. RTVS informovala o otvorení jedinej školy svojho charakteru v regióne severovýchodného Slovenska - základnej školy pre autistické deti bez mentálneho postihnutia. Majú desať žiakov, ktorých rodičia si vydýchli, pretože najbližšie takéto školy sú príliš ďaleko.
Pani Klaudia a jej syn Martin budú do novej školy dochádzať každý deň z Nižných Ružbách, čo je autom približne 20 minút. V rodine pociťujú veľkú úľavu, pretože konečne našli školu, kde ich dieťa privítali s otvorenou náručou. V spádovej základnej škole aj v ďalších šiestich v regióne ich podľa jej slov odmietli pre nedostatok asistentov, pretože Martin má atypický autizmus bez mentálneho postihnutia. „To bol taký kameň úrazu, že nás nikde nechceli prijať,“ priblížila.
„Je veľmi náročné vzdelávať takéto dieťa v triede s 15 žiakmi. Kdežto v triede pre deti s autizmom ich je maximálne šesť,“ vysvetlil riaditeľ ZŠ pre žiakov s autizmom Stará Ľubovňa Ján Rusiňák. Základná škola pre žiakov s autizmom má aj preto iba dve triedy a len desať žiakov.
„Boli sme na zápis aj v klasickej škole, ale tam nám rovno povedali, že to nepôjde,“ uviedla sestra autistického žiaka Olivera Monika Sýkorová. „Každý žiak má svoje špecifické potreby. Aj preto vzdelávame individuálne,“ uviedla učiteľka tejto školy Miroslava Demčáková.
Na Slovensku evidujeme 35 škôl, ktoré majú iba žiakov s poruchou autistického spektra. Tieto deti sa však môžu umiestňovať aj do iných špeciálnych škôl a rovnako aj v bežných škôl, uviedla Veronika Proner z odboru komunikácie ministerstva školstva. Na východe Slovenska sú školy pre autistov bez mentálneho postihnutia v Prešove, Poprade a teraz pribudla aj tá v Starej Ľubovni.
Naša materská škola (MŠ) pre deti s autizmom patrí do sústavy škôl a školských zariadení Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (MŠ SR) a zabezpečuje predprimárne vzdelávanie. V ideálnom prípade je prirodzeným a plynulým pokračovaním individuálnych špecialnopedagogických terapií pre s poruchou autistického spektra. Deti našej materskej škole vzdelávame podľa IVVP (individuálneho výchovno - vzdelávacieho programu). Ten je „šitý na mieru“ každého dieťaťa na základe vývinovej diagnostiky (PEP - R - Psychoedukačný profil), ako aj senzorických osobitostí. Aby IVVP bol vždy v súlade s tým, na čo dieťa má, je priebežne vyhodnocovaný a aktualizovaný - minimálne raz za pol roka. Aby sme mohli byť školou, zaradenou do sietí materských škôl MŠ SR, musíme spĺňať rovnaké náležitosti a postupovať v mnohých oblastiach podľa rovnakých pravidiel ako každá iná MŠ.
To znamená aj mať deti rozdelené do tried (čo trieda, to predpísaná triedna dokumentácia: triedna kniha a evidencia dochádzky). Reálne je naším cieľom prijaté deti zaradiť funkčne do takej skupinky detí, do ktorej sa vzhľadom na svoje špecifiká toto konkrétne dieťa v danom čase najlepšie hodí (s cieľom: „aby dobre bolo“ - aj novým deťom, aj deťom, ktoré už sú v skupine dlhšie). Ak počas školského roka z objektívnych dôvodov už zaradenie dieťaťa nie je v danej skupinke detí opodstatnené, hľadáme primeranejšie riešenia v rámci presunu do iných našich skupín/tried. V reálnom každodennom chode našej MŠ sa deti na väčšine aktivít zlučujú navzájom, takže nezainteresovaný pozorovateľ nedokáže odčleniť jednu triedu od druhej.
Vzhľadom k priestorovému členeniu našej budovy (ktorá skôr evokuje prostredie domova ako školy), sa nám podarilo pre MŠ mať 3 viac - menej priestorovo oddelené časti, kde každá má svoju pracovnú, hrovú a oddychovú zónu a prislúchajúce hygienické zariadenia. Deti ďalej majú k dispozícii priestrannú jedáleň, telocvičňu, miestnosti podporných terapií (Snoezelen, arteterapia, muzikoterapia, zvuková masáž) a trávnatú záhradu s detskými atrakciami a vnútorný dvor. Otvorene sa priznávame k základným kameňom našej práce: robiť to a tak, aby naše deti boli u nás šťastné a zároveň dosahovali merateľné pokroky.
Základným cieľom vzdelávania detí a dospievajúcich s autizmom je ovplyvňovať ich vývin tak, aby dosiahli čo najvyššiu úroveň nezávislosti. Vzhľadom na rôznorodosť poškodení a prípadné komorbidity sa vzdelávanie autistických detí zameriava na osvojovanie širokej palety skúseností a zručností. Základnými metódami používanými pri práci s deťmi s PAS sú vizualizácia, štrukturalizácia a individuálny prístup.
Dieťa s PAS môže byť vzdelávané ako dieťa so ŠVVP (špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami) začlenené v bežnej škole alebo môže byť vzdelávané v špeciálnej škole. Žiaci so ŠVVP sa do škôl podľa § 95 ods. 1 školského zákona (materská škola, základná škola, stredné školy, praktická škola, odborné učilište) prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením výchovnej prevencie a poradenstva - CPPPaP, CŠPP (§ 95 ods. 3 školského zákona).
Deti s Aspergerovým syndrómom alebo vysokofunkčným autizmom môžu navštevovať aj bežné základné a stredné školy. Dospievajúci jedinci s PAS majú možnosť navštevovať aj stredné školy. Na strednej škole/odbornom učilišti sú títo žiaci obvykle integrovaní, pretože na stredných školách sa nepočíta so zriadením špecializovaných tried určených pre žiakov s PAS. T.č. Čo sa týka štúdia na vysokej škole, aj to je pre študenta s PAS možné. Týka sa to najčastejšie študentov s Aspergerovým syndrómom. Sú vysoké školy, ktoré disponujú koordinátormi, ktorí by mali byť nápomocní študentom so špeciálnymi potrebami, teda aj autistom.
Na vyhľadanie špeciálnej základnej školy môžete postupovať nasledovne: Navštívte webovú stránku Ministerstva vnútra SR Špeciálne základné školy a v ľavej spodnej časti bočnej lišty (sidebaru) kliknite na kraj, v ktorom bývate. Všeobecnejšie zadané kľúčové slovo znamená, že nájdená špeciálna základná škola môže ponúkať výuku okrem detí s diagnózou autizmus aj deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou alebo s ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, ale taktiež so sluchovým, zrakovým, telesným alebo viacnásobným postihnutím. Ak vaše dieťa dovŕši do 31. 8. Presné miesto a čas zápisu určí zriaďovateľ školy - obec (pri štátnych školách), združenie alebo iná inštitúcia (pri súkromných a cirkevných školách) - formou všeobecne záväzného nariadenia alebo ohlásenia o zápise. Zápisy deti do 1. ročníka základnej školy sa uskutočňujú medzi 1. a 30. O tom, čo treba so sebou priniesť na zápis, informuje škola.
Individuálny prístup vo vzdelávaní
Počet vyučovacích hodín sa stále prispôsobuje nárokom toho-ktorého dieťaťa a jeho diagnóze. Niekedy sa na cielenom počte vyučovacích hodín pracuje aj niekoľko mesiacov. V prvom ročníku mal syn len 4 vyučovacie hodiny päťkrát do týždňa, ale v druhom ročníku sme mali asimilačnú dobu 2 týždňov, keď si syn zvykal na päť vyučovacích hodín trikrát do týždňa. Normy odporúčajú vyučovanie v prvom ročníku najviac trikrát v týždni v jednom slede päť vyučovacích hodín. V treťom ročníku a vo štvrtom ročníku v jednom slede najviac dvakrát v týždni šesť vyučovacích hodín, v piatom ročníku až deviateom ročníku v jednom slede najviac šesť vyučovacích hodín.
Špeciálne základné školy poskytujú žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí sa z dôvodu zdravotného postihnutia nemôžu vzdelávať v bežných základných školách, výchovu a vzdelávanie spôsobom primeraným ich postihnutiu. Zriaďujú sa spravidla ako školy pre deti s jedným druhom zdravotného postihnutia. Typy špeciálnych škôl, ktoré sa zriaďujú pre deti s príslušným druhom zdravotného postihnutia, stanovuje vyhláška MŠMŠ SR č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení neskorších predpisov.
V špeciálnych základných školách vo výchovno-vzdelávacom procese špeciálni pedagógovia využívajú hlavne najrozšírenejší TEACCH program, ktorý je zatiaľ najvhodnejšou metódou, pomocou ktorej prebieha vzdelávanie žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím, lebo rešpektuje špecifiká autistickej poruchy a vychádza z potrieb a schopností žiakov. Podľa tohto programu postupuje 48 % žiakov s autizmom a 52 % žiakov TEACCH program potrebuje iba čiastočne. Na všetkých oslovených školách sa špeciálni pedagógovia vyjadrili, že TEACCH program používajú, je vhodný pre deti a žiakov s autizmom v každom veku a na všetkých úrovniach inteligencie. Pedagogická prax potvrdila, že žiaci na nižšej vývinovej úrovni majú zo štrukturalizácie väčší prospech ako deti na vyššej úrovni.
U žiakov s autizmom je často narušená komunikačná schopnosť, preto sme výskumom sledovali používanie metódy augmentatívnej a alternatívnej komunikácie (AAK). Výskumom sme zistili, že táto metóda je vhodná pre rôzne skupiny detí a žiakov, ktoré majú problémy s komunikáciou. Špeciálni pedagógovia nám potvrdili, že túto metódu využívajú v 71 % hlavne pri kompenzácii porúch v oblasti expresívnej komunikácie. Použitím tejto metódy sa zlepšuje efektivita komunikácie a zároveň môže dočasne, alebo trvalo nahradiť reč u detí s autizmom. Táto metóda vo všetkých prípadoch je vhodná pri riešení problémového správania sa, najmä preto, lebo toto problémové správanie pramení z frustrácie, ktorú môže spôsobovať neschopnosť komunikácie. Konštatujeme, že aj neverbálny spôsob komunikácie pomáha žiakom s autizmom lepšie sa sociálne adaptovať v školskom aj mimoškolskom prostredí.
Ďalšou metódou, ktorú sme si overovali, je aplikovaná behaviorálna analýza (ABA), ktorú vo výchovno-vzdelávacom procese uplatňuje 20 % špeciálnych pedagógov. Táto metóda sa využíva hlavne u tých žiakov s autizmom, kde je potrebné eliminovanie nežiaduceho správania sa. Praxou sa nám potvrdilo, že metóda ABA sa používa aj ako technika učenia sa novým zručnostiam. Metódu PECS - obrázkový komunikačný systém, ktorý sa používa na elimináciu a predchádzanie problémového správania sa z nedostatočnej komunikácie, používa iba 18 % špeciálnych pedagógov a v špeciálnych základných školách zatiaľ je málo rozšírená.
Zmyslové preťaženie: Výzva pre deti s autizmom
Intenzívne vnímanie je typickou črtou detí s autizmom. Bežné podnety ako šumy, ruch, hluk, reč, vŕzganie stoličiek, škrípanie kriedy, pachy, bzučanie svetla, tlak gumičky na ponožkách, drsnosť oblečenia, vône parfumov či jedla, vnímajú mnohonásobne intenzívnejšie. Intenzívne vnímanie a potreba spracovať veľké množstvo podnetov im spôsobuje preťaženie nervovej sústavy a zahltenie podnetmi. Zvuky im často spôsobujú až fyzickú bolesť. Dieťa pri zmyslovom preťažení nie je schopné sa sústrediť na prácu v škole. Samotný pobyt v takomto prostredí mu môže spôsobiť extrémnu únavu.
Naopak, v niektorých prípadoch je ich vnímanie oslabené, a tak napríklad nemusia cítiť bolesť v prípade úrazu, pádu alebo jemné pohladkanie alebo objatie im nie je príjemné.
Často sa stretávame aj so situáciou, keď naše deti v škole fungujú zdanlivo bez ťažkostí a bez výraznejších prejavov nepohody, ale nie sú schopné sa v škole najesť, napiť alebo ísť na toaletu. V takomto prípade môže byť pre učiteľov ťažké pochopiť, že dieťa má skutočne problém. Deti nedávajú jednoznačné signály, nežiadajú o pomoc alebo iný prístup, spolupracujú, neprejavujú navonok príznaky stresu alebo preťaženia.
Je veľmi dôležité, aby medzi školou a rodičom prebiehala komunikácia na základe dôvery a vzájomnej spolupráce tak, aby sa preťaženie dieťaťa obmedzilo na minimálnu mieru. Deti sa po návrate zo školy často až zrútia od vyčerpania, veľa spia, alebo naopak nie sú schopné relaxovať, majú záchvaty hnevu na drobné podnety. Niektoré vyžadujú samotu, alebo sa ponoria do bezpečného prostredia počítačovej hry a odmietajú ho opustiť. Nedokážu sa sústrediť na domáce úlohy alebo pochopiť, prečo sa majú znovu učiť doma, keď sa už učili v škole.
Stravovanie detí s autizmom: Výzvy a riešenia
U detí s poruchou autistického spektra (PAS) sa často stretávame s pridruženými ťažkosťami, medzi ktoré patrí aj porucha príjmu potravy. Táto porucha, charakteristická najmä vyberavosťou (selektivitou), môže mať významný vplyv na ich vzdelávanie a celkový vývin.
Vyberavosť v stravovaní u detí s PAS
U detí s PAS je veľmi častá selektivita v stravovaní. V zahraničných zdrojoch sa uvádza u 46-90 % detí s PAS, na Slovensku sa zistila u takmer 70 % detí. Táto vyberavosť je závažnejšia než bežná vyberavosť u detí s typickým vývinom. Dieťa s PAS môže byť ochotné jesť len obmedzený okruh potravín, čím sa jeho výživa stáva veľmi jednostrannou. Často preferujú chrumkavé, suché potraviny s nízkou výživovou hodnotou.
Dôvody selektivity sú rôznorodé:
- Senzorická citlivosť: Odlišné zmyslové vnímanie spôsobuje, že dieťa akceptuje len potraviny s určitou konzistenciou, tvarom, farbou, teplotou a podobne.
- Neofóbia: Obava z neznámych potravín a jedál vedie k neochote ochutnávať nové jedlá.
- Poruchy prežúvania alebo prehĺtania: Tieto poruchy môžu komplikovať príjem potravy.
- Nedostatočná zručnosť v sebaobsluhe: Dieťa môže mať problém s manipuláciou s jedlom.
Dôsledky obmedzeného jedálnička
Vyberavosť v stravovaní vedie k zníženej pestrosti a výživovej hodnote stravy. Deti, ktoré sú vyberavé, síce prijímajú dostatok kalórií, tukov a sacharidov, no príjem bielkovín a vlákniny býva znížený. To môže viesť k problémom s vyprázdňovaním a poruchám črevnej mikrobioty. Znížený príjem vitamínov a minerálnych látok zvyšuje riziko metabolických a funkčných dôsledkov.
Stravovanie dieťaťa s PAS môže byť náročné aj pre rodinu. Dieťa môže prejavovať nezáujem o jedlo utekaním od stola, odvracaním hlavy od pokrmov alebo vypľúvaním. V snahe vyhnúť sa jedlu môžu deti prejavovať extrémne nežiaduce správanie.
Výživa ako základ zdravého vývinu
Správna výživa je základným predpokladom zdravého vývinu, a to aj u detí s PAS. Odporúča sa konzumácia pestrej, racionálnej výživy a vedenie dieťaťa k správnym stravovacím návykom v rámci rodiny. Dosiahnutie zlepšenia stravovacích návykov je dlhodobý a postupný proces.
Individuálne stravovacie potreby a školská jedáleň
Nie sme si vedomí toho, žeby nejaká základná škola pre deti s autizmom zohľadňovala individuálne požiadavky na stravovacie potreby toho-ktorého dieťaťa. Na základe svojich skúseností však veríme, že v prípade potreby by vám škola vedela vyjsť v ústrety a zohriať obed vášmu dieťaťu, ktorý pre neho prinesiete v prípade, žeby vaše dieťa navštevovalo školskú družinu.
Ako riešiť problémy s jedením u detí s autizmom
- Vylúčte zdravotné problémy: Gastroenterológ môže vylúčiť organické príčiny problémov s jedením.
- Zostaňte v pokoji: Buďte trpezliví a ponúkajte nové jedlá opakovane.
- Nalaďte sa na textúry: Averzii k jedlu môže vyvolať skôr pocit, než jeho chuť.
- Veďte si denník o jedle: Sledujte pokrok a identifikujte problémy.
- Modelujte dobré správanie pri jedle: Deti sa učia pozorovaním.
- Vyskúšajte vizuálnu tabuľku potravín alebo knihu potravín: Poskytnite vizuálne podnety o jedle.
- Nenúťte ich: Deti musia mať pocit dôvery, kým budú ochotné zjesť niečo nové.
Vplyv výživy na neurovývoj a eliminačné diéty
Výživa zohráva dôležitú úlohu v neurovývoji a liečbe neurovývojových porúch, vrátane autizmu. Os mikrobióm - črevo - mozog je hlavným mechanizmom, ktorým strava ovplyvňuje neurovývoj. Eliminačná diéta, hlavne bezlepková a bezkazeínová, sa odporúča pri poruche autistického spektra. Dôležité je dbať na dostatok vitamínov B, železa, vlákniny, vitamínu D, vápnika a bielkovín. Eliminačná diéta sa preukazuje byť prospešná hlavne u ľudí, ktorí trpia tráviacimi problémami.
Bezkazeínová diéta zahŕňa vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov. Lepok a kazeín sú súčasťou mnohých potravinárskych prísad, polotovarov a hotových pokrmov.
GFCF diéta (bez gluténu a kazeínu)
Pri GFCF diéte sa bežné druhy výrobkov z obilnín nahrádzajú špeciálnymi bezlepkovými druhmi (bezlepkový chlieb, cestoviny a pod.). Vhodnou súčasťou diéty sú plodiny, ktoré prirodzene lepok neobsahujú, ako napr. kukurica, zemiaky, proso, amarant, pohánka, fazuľa, ryža, sója a výrobky z nich. Čistý ovos v menších množstvách pacienti dobre znášajú. Kazeín sa nachádza v mlieku, v mliečnych výrobkoch a syroch, ktoré sa teda zo stravy úplne vylučujú. Nevhodné sú potraviny, ktoré obsahujú kazeinát, slad alebo hydrolyzovaný rastlinný proteín, pretože obsahujú lepok. Nevhodné prísady môžu obsahovať potraviny ako instantné polievky, hotové omáčky, sladkosti, keksíky, údeniny. Glutén sa často nachádza vo vyprážaných jedlách a do chrumkava upravených potravinách. Pred podaním neznámych výrobkov sa odporúča dôkladne preštudovať informácie pre spotrebiteľa na etikete výrobku.
Pri obmedzení obilnín s obsahom lepku je treba do stravy zaraďovať iné alternatívy. Mlieko je zasa hlavným zdrojom vápnika a vitamínu D, ktoré treba taktiež nahrádzať z iných zdrojov. Do výživy dieťaťa treba zaraďovať vo väčšom množstve i nemliečne zdroje vápnika: výrobky zo sóje (tofu, sójové mäso, sójová múka), ostatné strukoviny, zeleninu bohatú na vápnik (brokolica, kel, pór, petržlen, špenát, šalát, kaleráb, karfiol), vňate. Dobrým zdrojom vápnika sú sardinky. Podávať môžete minerálne vody bohaté na vápnik.
Testy na potravinovú intoleranciu
Eliminačnú diétu je možné nastaviť aj pomocou testov na potravinovú intoleranciu.
Autizmus a problémy so spánkom
Viac ako polovica autistov trpí chronickými problémami so spánkom. Medzi najčastejšie patria ťažkosti so zaspávaním, nekonzistentný režim spánku, spánkové apnoe, nepokojný spánok, predĺženie REM fázy, skoré prebúdzanie a časté nočné budenie. Tieto problémy môžu byť spôsobené zvýšenou zmyslovou citlivosťou na hluk, svetlo alebo iné vnemy.
Nedostatok kvalitného spánku ovplyvňuje nielen dieťa, ale aj celú rodinu. Problémy so spánkom môžu zhoršovať príznaky autizmu, ako sú zhoršené sociálne interakcie, obmedzená komunikácia a obmedzený repertoár správania, záujmov a činností.
Tipy na zlepšenie spánku u autistického dieťaťa
- Udržujte spálňu chladnú, tmavú a tichú.
- Pomôžte dieťaťu cítiť sa pokojne a bezpečne.
- Vytvorte si spánkový rituál.
- Dodržiavajte pravidelný čas spánku a budenia.
- Vyhnite sa stimulujúcim látkam pred spaním.
- Cvičte s dieťaťom počas dňa.
Finančná podpora pre rodiny detí s autizmom
Kým v štátnej škole sa školné pohybuje okolo 15 eur mesačne, stravné je približne 1,20 eur na deň a poplatok do „triedneho fondu” sa môže vyšplhať na 90 eur za rok, v súkromnej špeciálnej základnej škole alebo súkromnej škole pre deti s autizmom treba rátať s mesačnou platbou cca. 60 eur, nepočítajúc výdavky na školskú družinu a školský autobus, ktorý môže mať škola k dispozícii na prepravu detí do školy. Celá školská výbava pre žiaka ZŠ môže orientačne vyjsť od 60 do 150 eur.
Preukaz ZŤP pre dieťa s ADD/autizmom
Preukaz ZŤP (Ťažko zdravotne postihnutý) slúži ako nástroj na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Hoci samotný preukaz nezakladá nárok na invalidný dôchodok, jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy a iné výhody. Cieľom preukazu je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti.
Deti s ADD a PAS môžu mať nárok na preukaz ZŤP, ak ich stav výrazne ovplyvňuje ich sociálne začlenenie, schopnosť sebaobsluhy, komunikácie alebo mobility. Dôležité je zdôrazniť, že každý prípad je posudzovaný individuálne a zohľadňuje sa miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je sociálna dávka, ktorú štát poskytuje rodičom počas rodičovskej dovolenky. Štandardne sa poberá do 3 rokov veku dieťaťa. V prípade dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, teda aj s ADD alebo autizmom, je možné poberať rodičovský príspevok až do 6 rokov veku dieťaťa. Pre predĺženie vyplácania príspevku je potrebné požiadať ÚPSVaR o posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa.
Príspevok na opatrovanie
Po dovŕšení 6 rokov veku dieťaťa s autizmom môže vzniknúť nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Tento príspevok je určený na pokrytie nákladov spojených s opatrovaním dieťaťa, ktoré si vyžaduje zvýšenú starostlivosť. Výška príspevku závisí od stupňa postihnutia dieťaťa a príjmu rodiny. Základná výška príspevku na opatrovanie je 525,65 EUR mesačne, ak opatrovateľ nepoberá dôchodok a opatruje jednu osobu s ŤZP. Od 1. júla 2025 sa výška opatrovateľského príspevku pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP zvýši na 663,50 eur mesačne. Ak opatrujete dve a viac osôb, príspevok sa zvýši zo sumy 818, 60 eur na 882, 50 eur.
O opatrovateľský príspevok môže požiadať člen rodiny dieťaťa s autizmom, najčastejšie rodičia, starí rodičia alebo súrodenci. Oprávnenou osobou je aj fyzická osoba, ktorá s dieťaťom býva a má s ním rovnaký trvalý alebo prechodný pobyt. Mesačný príjem opatrovateľa nesmie prekročiť dvojnásobok životného minima. Ak opatrovateľ poberá príspevok na opatrovanie, nemá nárok na príspevok na osobnú asistenciu. Je dôležité vedieť, že ak autistické dieťa navštevuje sociálne zariadenie alebo špeciálnu školu, suma opatrovateľského príspevku sa znižuje.
Príspevok na osobnú asistenciu
Osobný asistent má podobnú úlohu ako opatrovník - stará sa o každodenné potreby dieťaťa s postihnutím autistického spektra od hygienických po ...