Deti sú rôzne a každé z nich má svoje vlastné záujmy a preferencie. Niektoré sa tešia na aktivity v kolektíve, iné sú radšej, keď môžu tráviť čas osamote. Čo však robiť, ak vaše dieťa odmieta chodiť na krúžky, hoci ste presvedčení, že by mu to prospelo? Tento článok ponúka pohľad na túto problematiku z rôznych uhlov a navrhuje možné riešenia.
Možné dôvody neochoty
Je dôležité zistiť, čo presne dieťaťu prekáža, aby ste mohli nájsť vhodné riešenie. Možných dôvodov môže byť viacero:
- Správanie iných detí: Niekedy môže byť dôvodom správanie iných detí.
- Nezhoda s lektorom/trénerom: Vzťah s osobou, ktorá vedie krúžok, je kľúčový.
- Vyčerpanie: Nedostatok slnka alebo celková únava môžu ovplyvniť chuť navštevovať krúžky.
- Pohodlnosť: Najmä po sviatkoch môže prevládať túžba po oddychu a pohodlí.
- Nástup stereotypu: Rutina sa môže stať nudnou a demotivujúcou.
- Odchod kamaráta z kurzu: Sociálny aspekt je pre deti veľmi dôležitý.
- Nesplnené predstavy o kurze: Realita sa môže líšiť od očakávaní dieťaťa alebo rodiča.
- Pocit nedostatku voľného času: Dieťa môže cítiť, že má príliš veľa povinností.
- Negatívna skúsenosť: Dieťa mohlo zažiť na krúžku niečo nepríjemné, napríklad sa mu posmievali, necítilo sa dobre v kolektíve, alebo malo trému z vystúpení. "Skúsila som chodiť na tanečnú, ale mala som trému z vystúpení a hanbila som sa. Skúšala som angličtinu ako druháčka, ale boli tam samé väčšie deti, tiež som bola ustráchaná. Skúšala som chodiť aj na zumbu, nejaký krúžok školského časopisu, len ja som v tých krúžkoch nebola šťastná, necitíla som sa tam dobre a dostatočne."
- Strach z neznámeho: Nové prostredie, noví ľudia, nové aktivity - to všetko môže v dieťati vyvolávať úzkosť a obavy.
- Nedostatok záujmu: Krúžok jednoducho nezodpovedá záujmom a talentom dieťaťa.
- Únava: Príliš veľa aktivít môže dieťa preťažiť a znechutiť.
Akékoľvek občasné „úlety“ sa dajú komunikáciou vysvetliť. Je dobré si s dieťaťom pohovoriť aj o tom, aké dôležité a prospešné je hýbať sa, najmä ak veľkú časť dňa sedí v lavici a najmä v zime, keď takmer každý trávi vonku menej času a tým pádom sa aj menej pohybuje.
Ako postupovať pri neochote dieťaťa
Kľúčom k úspešnému riešeniu je otvorená komunikácia s dieťaťom a jeho podpora. Dajte mu najavo, že ho ľúbite a prijímate také, aké je, aj so všetkými jeho obavami a preferenciami. Pomôžte mu nájsť aktivity, ktoré ho budú baviť a v ktorých sa bude môcť rozvíjať.
1. Rozhovor s dieťaťom
Otvorene sa s dieťaťom porozprávajte a snažte sa zistiť, čo mu prekáža. Pýtajte sa konkrétne otázky a pozorne počúvajte jeho odpovede. Snažte sa s dieťaťom hovoriť o tom, prečo tam nechce chodiť, snažte sa nájsť dôvody. Prečo tam nechce ísť? Prestalo ho baviť maľovanie? Smejú sa mu ostatné deti? Nejde mu to? Je na neho pani učiteľka „zlá“? Alebo jednoducho chce byť radšej s vami doma s malým bračekom, ktorý sa pred pár mesiacmi narodil? Všetky možnosti sú reálne. Niekedy však nemusí existovať ani žiadny jednoznačný dôvod. U malých detí je totiž veľmi často najväčším problémom koncentrácia. S koncentráciou majú problém aj mladší školáci - donedávna predsa ešte pobehovali po záhrade v materskej škole.
2. Empatia a pochopenie
Snažte sa vcítiť do pocitov dieťaťa a pochopiť jeho obavy. Uistite ho, že ho beriete vážne a že ste tu pre neho. "Rodičia ma nenútili, sami asi na nič extra nechodili, ale spätne vidím, že sa o tom so mnou mohli viac baviť, skúšať hľadať riešenia a nielen povedať, že však tam nechoď…"
3. Hľadanie alternatív
Ak dieťa krúžok nebaví, skúste spoločne nájsť inú aktivitu, ktorá by ho zaujala. Možno ho osloví šport, umenie, hudba, jazyky alebo niečo úplne iné. "Ja som si na druhom stupni našla záľubu v cudzích jazykoch, chodila som na súkromne hodiny k jednej super učiteľke, boli to individuálne hodiny a strašne ma to bavilo. Vyhrala som rôzne súťaže, potom šla na bilingválne gymnázium a dodnes z toho čerpám aj profesionálne."
4. Pozitívna motivácia
Podporujte dieťa v jeho záujmoch a chváľte ho za jeho snahu. Nehodnoťte ho len podľa výkonu, ale aj podľa toho, ako sa snaží a ako ho aktivita baví. "U dcérky využívajte pozitívnu výchovu. Oceňujte jej pozitívne prejavy v správaní nie hodnotením (napr. si šikovná), ale skôr opisom s vašimi pocitmi. Takto to ide viac do vnútra dieťaťa a motivuje ju k lepšiemu správaniu."
Skúste dieťa motivovať príkladom nejakého konkrétneho úspešného človeka (jeho obľúbeným športovcom, spevákom, idolom…). Vysvetlite dieťaťu, že všetci majú v určitom čase takéto pocity, možno aj opakovane, ale nevzdajú sa začatej práce, neodídu z ihriska, zo štadiónu či z nahrávacieho štúdia uprostred „rozrobeného“. Navrhnite dieťaťu, aby podobne aj ono dokončilo kurz v tomto školskom roku.
5. Spolupráca s učiteľmi/lektormi
Ak dieťaťu prekáža niečo konkrétne na krúžku, porozprávajte sa s učiteľom alebo lektorom. Spoločne môžete nájsť riešenie, ako situáciu zlepšiť. "Pri problémovom správaní detí je kľúčová spolupráca a komunikácia medzi škôlkou a rodičmi. „V zásade neriešime s učiteľkami problematické správanie dieťaťa za jeho prítomnosti. Odporúčam dohodnúť si konzultáciu s vedením škôlky alebo s pani učiteľkami bez prítomnosti dieťaťa.“"
6. Postupná adaptácia
Ak dieťa prežíva strach z neznámeho, skúste ho na krúžok pripraviť postupne. Môžete sa s ním ísť pozrieť na priestory, porozprávať sa s učiteľom alebo sa zúčastniť na ukážkovej hodine.
7. Nenútiť
Ak dieťa na krúžok naozaj nechce chodiť, nenúťte ho. Násilné presadzovanie vašej vôle môže viesť k ešte väčšiemu odporu a znechuteniu. Nemá zmysel nútiť deti do niečoho, ale na druhej strane je vhodné ich nejako motivovať, napríklad: „Čo keby si vydržal ešte pol roka, a potom skúsime niečo iné?“
8. Zohľadňovať vek a vývin
Šesťročné dieťa má právo na svoj názor a je dôležité ho rešpektovať. Hoci súd bežne vypočúva deti od 8-10 rokov, existujú prípady, kedy vypočul aj 5-ročné dieťa. Názor dieťaťa by mal byť zohľadnený, najmä ak je v rozpore s predstavami rodičov.
Prevencia a podpora rozvoja
Najlepšou prevenciou proti tomu, aby bolo dieťa bez záujmu, je ísť s ním cestou spoločného rozvoja. Spoločne chodiť na koncerty, aby dieťa cítilo, či by ho lákalo aj hudobne tvoriť, ísť s ním na výstavu alebo spoločne kresliť. Ísť korčuľovať alebo si zalyžovať, doma vyrábať nejaké drobnosti. Skrátka, ponúkať deťom rôzne možnosti rozvíjania svojej potencie, ale prirodzenou cestou, cestou vlastného prežitku.
Skúste úplnej strate motivácie predísť tým, že sa o kurz dieťaťa budete viac zaujímať. Môžete napríklad v domácich podmienkach „simulovať“ tréning. Rolu trénera prenechajte dieťaťu a malým športovcom sa staňte vy tým, že poprosíte dieťa, aby vás „trénovalo“. Všetci vieme, že dieťa sa učí najmä napodobňovaním, preto ak sa to len trochu dá, venujte sa pravidelnému pohybu aj vy vo svojom voľnom čase, trebárs v čase tréningu vášho dieťaťa.
60-sekundová stratégia: Kruhy komunity
Vplyv rodičovských vzorcov a trénerov
Je dôležité si uvedomiť, že na dieťa vplývajú aj podvedomé vzorce správania rodičov. Preto je dôležité, aby si rodičia uvedomovali svoj vplyv a snažili sa vytvárať pre dieťa podporujúce prostredie. Rovnako dôležitý je aj vzťah trénera s rodičom. Tréner je odborník, ktorý pracuje s dieťaťom, a preto potrebuje mať seriózny vzťah aj s jeho rodičom.
Riešenie problémov v škôlke
Ak dieťa nechce chodiť na krúžky v škôlke, je dôležité zistiť, či problém nesúvisí s adaptáciou na škôlku ako takú. Škôlka ponúka deťom širokú paletu skúseností, zážitkov a rozvoja. Je to výborné miesto na to, aby si dieťa vyskúšalo a zdokonalilo interakciu s rovesníkmi, naučilo sa pár životne dôležitých lekcií, ako napríklad požičiavať, striedať sa, akceptovať stanovené pravidlá a pripravilo sa na školu. Ak dieťa prežíva stres v škôlke, môže to ovplyvniť aj jeho postoj ku krúžkom. V takom prípade je dôležité spolupracovať s učiteľkami a hľadať riešenia, ako dieťaťu uľahčiť adaptáciu.
Zistili ste, že vaše dieťa nechce chodiť v škôlke do krúžkov práve preto, že nie je pani učiteľke sympatické? Potom sa podľa toho zariaďte a dieťa podporte, aby videlo, že sa na vás môže spoľahnúť.
Príklady z praxe
Karol (8 rokov): Chodím na florbal, pretože ma baví a pretože naň chodia aj moji bratia a aj moji kamaráti Vojto, Martin a Ondro.
David (7 rokov): Baví ma kresliť, takže chodím každú stredu na kreslenie. My tam nielen kreslíme, ale robíme aj keramiku. Ešte hrám futbal, ale ten ma veľmi nebaví, ale bojím sa to povedať tatovi, pretože ten má futbal rád a chce, aby som tam chodil.
Terezka (5 rokov): Mamička chcela, aby som chodila na výtvarku, ale ja som chcela chodiť s kamarátkou na tančeky. Tak tam chodím, hoci mi to nejde tak dobre ako Aničke. Mamka hovorí, že nič to, hlavne, že ma to baví, a mňa to fakt baví.
Tomáš (5,5 roka): Chodil som v škôlke na angličtinu, to ma celkom bavilo, pretože sme spievali a počúvali pesničky. Chodím na pohybový krúžok, ale to ma nebaví, pretože sa mi chlapci a dievčatá vysmievajú, že mi to nejde. A tak niekedy plačem a nechcem tam ísť, ale mamičke sa to bojím povedať, aby sa nehnevala.
Príbeh zo života: Kamarátkina šesťročná dcéra Evička chodila na tri rôzne krúžky - angličtinu, keramiku a kreslenie. Aj keď mala výtvarný talent, nebavilo ju to a najradšej by chodila s kamarátkou Zuzankou na hodiny tanca v škôlke. Ale mamička trvala na tom, aby dcéra robila to, na čo má vrodené predpoklady.
| Prístup | Výhody | Nevýhody |
|---|---|---|
| Výber podľa rodiča (talent) | Rozvíjanie vrodených predpokladov | Ignorovanie záujmov dieťaťa, možný odpor |
| Výber podľa dieťaťa (záujem) | Väčšia motivácia a radosť z aktivity | Možné nevyužitie talentu, ak nie je v záujme dieťaťa |
| Spoločný výber | Kompromis, rešpektovanie oboch strán | Náročnejšie na komunikáciu a dohody |
Podľa odborníkov je rodičovský mýtus, že dieťa musí chodiť len tam, kde mu to ide. Nie je to celkom pravda. Je vhodné prihliadať aj na povahu dieťaťa a na to, čo by samo chcelo. Záujem detí je dobré podporovať navzdory chýbajúcemu talentu.