Pavol Barabáš je renomovaný slovenský režisér, ktorého meno je spojené so svetom dobrodružných dokumentov a filmov o Vysokých Tatrách. Jeho tvorba je obohatená o objavné expedície do najodľahlejších kútov sveta, od pralesov Novej Guiney, cez Venezuelu až po Antarktídu. Dosiahol oba póly, žil s domorodými kmeňmi a prešiel najťažšie kaňony sveta. Jeho filmy často získavajú ocenenia na medzinárodných festivaloch a oslovujú divákov silnými príbehmi ľudí a prírody.
Cesta k prírode a horám
Vzťah k prírode a horám sa u Barabáša formoval už od mladosti. Vyrastal v Prievidzi a voľný čas trávil v prírode, navštevujúc vrch Kľak za každého počasia. Tieto zážitky mu prinášali pocity nekonečna, slobody a prítomného okamihu. Už vtedy pociťoval zmenu vo svojom vnútri, ktorá sa pre neho stala "drogou". Neskôr sa tieto pocity snažil zachytiť kamerou. Hory sa stali jeho druhým domovom a útočiskom, kde si dokázal utriediť myšlienky. V škole na Orave organizoval prechody pohorí pre spolužiakov a túžil spoznať celé Slovensko.
Zvečnenie emócií a videnia sveta
Veľkým zlomom v jeho živote bolo leto na strednej škole, keď začal brigádovať ako nosič vo Vysokých Tatrách. V tom období veľa kreslil a fotil. Neskôr absolvoval štúdium zvukovej a obrazovej techniky na vysokej škole v Bratislave a zároveň veľa liezol v Tatrách. Hromadili sa v ňom emócie a zážitky, ktoré potreboval spracovať a podeliť sa o ne s ostatnými. Pobyt na Zbojníckej chate, kde celé leto vynášal náklad, ho najviac ovplyvnil. Naučil sa tam o zodpovednosti, dodržiavaní slova a o postupnom posúvaní vlastných limitov.
Sloboda pod nákladom: Osobná spoveď o svete nosičov
Dlhý čas riešil dilemu, ako autenticky zachytiť život tatranských nosičov. Chcel ho vykresliť bez príkras, očami tých, ktorí ho prežívajú desiatky rokov. Jeho film "Sloboda pod nákladom" je osobnou spoveďou o tomto svete. Tatranskí nosiči sú podľa neho poslednými európskymi "endemitmi", pretože v iných pohoriach už neexistujú, nahradili ich moderné technológie. Nosenie je pre nich filozofia a stáva sa drogou, ktorá čistí hlavu a usporadúva myšlienky. Film sa venuje najstaršej generácii nosičov, ktorí nosia aj viac ako 50 rokov.
S ekonomikou prevádzkovania chát a ich zásobovania súvisí zánik nosičského remesla v Alpách. Na Slovensku síce chatári majú nájmy, no rastie záujem mladých ľudí o toto remeslo. Možno ich láka to, čo kedysi oslovilo Barabáša: byť v divokej prírode, v komunite, spoznať horské kamarátstva a ľudí, ktorí čerpajú energiu z hôr. Nosenie nákladu si vyžaduje fyzickú a psychickú odolnosť, nie konexie či peniaze. Vedenie chaty v extrémnych podmienkach je tiež náročné. Barabáš je presvedčený, že ak sa nezmení vnímanie života a medziľudských vzťahov na chatách, nosičstvo v Tatrách prežije.
Sloboda je stav vedomia
Viktor Beránek z Chaty pod Rysmi v dokumente "Sloboda pod nákladom" uviedol, že do Tatier prišiel kvôli horám a pocitu slobody. Sloboda sa nedá nahradiť ničím. Hory nás učia, odkrývajú naše vnútro a umožňujú nám vidieť veci z nadhľadu. Aj nad mrakmi môže svet získať jednoduchú krásu a pravdu, ktorá dvíha ducha. Sloboda je stav vedomia, ktorý človek načerpá na horách a môže s ním žiť dlho.
Výchova k prírode v dobe technológií
V dnešnej dobe počítačov a sociálnych sietí je výzvou pritiahnuť mladú generáciu k prírode. Barabáš si nemyslí, že by to malo byť povinné, skôr ide o príklad a správne správanie rodičov k Zemi. Deti vnímajú, ako ich rodičia žijú v klimatizovanom svete kancelárií, áut a obchodných domov, a ako zatvárajú oči pred vedľajšími produktmi našej existencie. Učitelia by mali skôr vychovávať k zodpovednému prístupu k prírode.
Expedície a symbióza s prírodou
Barabáš vyhľadáva expedície, kde sa môže stať súčasťou prapôvodného sveta prírodných ľudí. Sleduje, ako žijú v symbióze s prírodou, a učí sa od nich radovať z každej maličkosti. Uvedomuje si rozsah biodiverzity a fascinujú ho prepojené prírodné väzby.
Vzťah k Slovensku a Tatrám
Hoci jeho filmy zachytávajú celý svet, má najsilnejší vzťah k Slovensku a Tatrám. Verí, že mladí ľudia by mali cestovať a spoznávať svet, aby si dokázali oceniť hodnoty doma. Tatry, hoci sú oproti iným horám malé, majú svoju jedinečnú históriu a príbehy, ktoré sa prihovárajú návštevníkovi.
Tatry ako divočina a mesto Vysoké Tatry
Barabáš by si prial, aby Tatry zostali ťažko prístupnou, zachovalou divočinou s prísnymi pravidlami, podobne ako Yellowstonský národný park. Problémom je mesto Vysoké Tatry, ktoré sa rozrastá a modernizuje, čo vytvára rozpor s ochranou prírody. Upozorňuje na hodnotu ničím neporušenej krásy, z ktorej čerpajú milióny návštevníkov. Kedysi boli Tatry útočiskom umelcov, ktorí sprostredkovali ich krásu. V súčasnosti sa umelci z Tatier vytratili a návštevníci namiesto hľadania ticha vyhľadávajú atrakcie, čo vedie k výstavbe.
Nárast turistov a systém značenia turistických chodníkov
Napriek enormnému nárastu turistov sa Barabáš zamýšľa nad tým, ako sa menia návyky. Dnes sa na túry vyráža neskôr, čo paradoxne nahráva tým, ktorí preferujú pokoj. Slovensko má podľa neho výnimočný a dômyselný systém značenia turistických chodníkov. Je tiež jedinečné tým, že si ľudia môžu slobodne vybehnúť do prírody, čo v mnohých západných štátoch už nie je možné kvôli parcelácii a ohradeniam. Varuje, že podobná strata slobody hrozí aj nám. Slovensko by si malo definovať svoj "genius loci" a nepredávať Tatry ako lyžiarske Alpy, pretože ich jedinečnosť spočíva v možnosti prejsť v priebehu dňa všetkými vegetačnými stupňami prírody.
Náročné expedície a čistota prírody
Barabáš absolvoval expedície, ktoré ho doviedli na hranicu možností. Spomína na výpravy do neznáma, ako bol prechod kaňonom Trou de Fer na ostrove Réunion, ktorý v ňom rezonuje dodnes. Prechod Zemou kráľovnej Maud v Antarktíde mu ukázal absolútne neporušené miesto sveta, kde bielo-biela čistota prenikala do jeho vnútra.
Kolízia sveta prírodných ľudí s civilizáciou
Na Novej Guinei vidí, ako ťažobné technológie devastujú prírodu a pľundrujú lesy kvôli zlatu. Je mu smutno z toho, ako nenásytná civilizácia ničí krásne pralesy pod zámienkou pokroku.
Salto je kráľ a Everest - najťažšia cesta
Vo filme "Salto je kráľ" zachytil zlaňovanie najvyšších vodopádov sveta. Dokument "Everest - najťažšia cesta" rozpráva príbeh štyroch slovenských horolezcov, ktorí zdolali najťažšiu cestu na najvyššiu horu sveta, ale pri zostupe zomreli. Tento film získal Cenu za najlepšie dobrodružstvo na medzinárodnom festivale horských filmov Ushuaia v Argentíne.
Nakrútil vyše 70 filmov s horskou tematikou: Hosťom relácie Pavol Barabáš | TN live
Veľký kaňon a ocenenia pre Pavla Barabáša
Dokumentárny film "Veľký kaňon" získal hlavnú cenu na Pakistan Mountain Film Festivale. Film rozpráva príbeh slovenských vodákov splavujúcich veľké rieky sveta, vrátane rieky Colorado. Barabáš vníma rieky ako nositeľky života a možnosť dostať sa do ťažko prístupných oblastí. Jeho filmy sú sondou do života človeka s pokorou sa staviaceho k prírode, k ľuďom a k ich tradíciám.
Dva filmy Pavla Barabáša, "Salto je kráľ" a "Everest - najťažšia cesta", boli ocenené na 38. ročníku Medzinárodného festivalu horských filmov v španielskom meste Torelló. "Salto je kráľ" získal Strieborného plesnivca za Najlepší športový film a "Everest - najťažšia cesta" je ôsmym medzinárodným ocenením pre tento film.
Dokument "Žiť pre vášeň" získal čestné uznanie na Medzinárodnom horskom festivale v nemeckom Tegernsee. Film rozpráva príbeh dvoch priateľov, ktorí v zimných tatranských stenách preliezajú cesty najvýznamnejšieho medzivojnového horolezca. Porota ocenila poetické emócie a spojenie duše človeka s dušou hôr.
Barabášove filmy sú inšpiráciou pre divákov, ktorí sa vďaka nim prenesú do odľahlých kútov sveta a spoznajú život ľudí v harmónii s prírodou. Jeho tvorba podnecuje k zamysleniu nad vzťahom k Zemi a jej ochrane pre budúce generácie.