Výstava v Galérii Starý Avion predstaví dve základné „hniezdne“ polohy - čiernobielu kresbu uhlíkom, ktorá symbolizuje pohľad zvonku a plnofarebnú maľbu, ktorá odhaľuje obsah a jednotlivé príbehy.
Mara Ohman o výstave Hniezda:
„Hniezda pre mňa predstavujú vzácne a komplexné dedičstvo. Nesiem si v sebe množstvo odkazov, vzorcov správania, výchovy, tradícií, zvykov, chápania sveta, celú zmes tohto všetkého od predošlých generácií, z mojej pôvodnej rodiny a prenášam ju ďalej. Nejde o ťaživé hrabanie sa v minulosti, naopak ide o láskavé a súcitné prijatie a oslobodzujúce pochopenie, z ktorého a na ktorom môžem stavať svoj vlastný príbeh, vedome a s porozumením. Len pre zaujímavosť, na to, aby som mohla existovať, je v mojom rodokmeni zástup viac ako štyroch tisíc ľudí: mojich rodičov, prarodičov a prapraprarodičov. To je množstvo životných príbehov, obrovská kultúrna skladačka. Vnímam ju ako jednotlivé hniezda či súhniezdia. Skúmam ich, odhaľujem ich tvary a obsahy. Je to fascinujúca cesta, ktorá vedie cezmonochromatickú kresbu k expresívnej farebnosti, od divokých tvarov inšpirovaných prírodou až po rodinný album s jeho tajomstvami.“
Mara Ohman je výtvarníčka, poetka, editorka a architektka. Vyštudovala Fakultu architektúry STU. Vo výtvarnej aj poetickej tvorbe sa venuje témam hraníc, momentov dôležitých rozhodnutí a aktuálne originálnym spôsobom spracováva tému hniezd. Vo februári 2026 pokrstila svoju prvú básnickú zbierku Vyrovnávanie pamäte.
Michaela Koprdová: Emócie
Výstava Emócie predstavuje kolekciu abstraktných malieb, ktoré vznikli z osobného prežívania autorky. V obrazoch pracuje s momentmi, ktoré v nej zanechali výraznú stopu, napríklad so spomienkami, stretnutiami či vizuálnymi podnetmi z prírody. Abstrakcia sa pre ňu stala spôsobom, ako zachytiť prítomný okamih a preniesť ho na plátno.
„Vo svojich maľbách hľadám, prepájam a experimentujem s miestami a okamihmi, ktoré vo mne zanechali emóciu, niečo zažité či videné. Prežitý pocit a vizuálnu stopu ďalej prenášam na plátno, kde pre mňa tieto okamihy opäť ožívajú,“ vysvetľuje autorka.
Témy emócií a vnútorného prežívania sa v autorkinej tvorbe začali výraznejšie objavovať počas tehotenstva a naplno sa rozvinuli v období starostlivosti o tri deti. Maľba sa pre ňu stala priestorom na spracovanie intenzívnych pocitov a zároveň spôsobom, ako hľadať rovnováhu medzi tvorbou a rodinným životom. V tichu ateliéru vznikajú obrazy, ktoré ponúkajú divákovi možnosť nachádzať v abstrakcii vlastné zážitky, spomienky a interpretácie.
„Maľba mi dáva pocit slobody. Dovolila mi byť sama so sebou v ateliéri, v tichu a samote, kde sa môžem vyrovnávať s množstvom prežitých pocitov. Túžba po rovnováhe medzi týmito dvoma svetmi ma inšpiruje k tvorbe, ktorá sa rokmi v materstve znásobila a prehĺbila,“ dodáva autorka.
Michaela Koprdová absolvovala bakalárske štúdium na Katedre úžitkového umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v ateliéri keramiky. Popri výchove detí dokončila magisterské štúdium na Katedre fotografie a nových médií, kde sa začala intenzívne venovať témam materstva v umení a prepájaniu sveta matky a umelkyne. Jej tvorba bola dlhé roky spojená najmä s úžitkovým dizajnom keramiky, no v poslednom období sa čoraz výraznejšie vyjadruje prostredníctvom maľby. Okrem vlastnej tvorby je spoluzakladateľkou umeleckého priestoru Ateliér Tvor.Ba, kde vedie umelecké workshopy.
Martina Žák: VOICELESS - Bez hlasu
Výstava VOICELESS - Bez hlasu - prináša tému ženy, ktorá bola skrytá, nevidená a veľakrát nechcená. Nepozná svoju hodnotu, pretože ju nikdy nepočula vyslovenú. A predsa je plná slov. Ženy, ktorých hlas bol umlčaný okolnosťami, vzťahmi či vlastným strachom, no ich vnútro je plné viet, farieb, obrazov a túžob, ktoré hľadajú cestu von. Mlčanie tu nie je prázdnotou - jepreplnené životom, emóciou a skúsenosťou.
Veľkoformátové plátna umocňujú prítomnosť ženských postáv. Olejomaľba, akryl a olejové pastely sa vrství do neuveriteľne živej farebnosti, ktorá pulzuje silou a energiou. Jemné detaily a kresba tušom prinášajú napätie medzi tým, čo je viditeľné, a tým, čo zostáva skryté. Oči často nie sú vidieť, a predsa vyžaruje vnútorná hĺbka a bohatstvo, ktoré ich presahuje. V kontraste k ľudským postavám sa objavujú motívy stromov a oceánov. Nie ako dominantné témy, ale ako tiché metafory: majestátne stromy hovoria o zakorenenosti a vytrvalosti, oceány o pokojnej hladine a dynamickej hĺbke pod ňou - vnútorná sila, ktorá nemusí kričať, aby bola prítomná.
Pri pohľade na tieto obrazy sa aj divák stáva „voiceless“ - nie z bolesti, ale z úžasu. Celá výstava je procesom zviditeľňovania neviditeľného. Farba sa tu stáva hlasom, formát priestorom slobody a detail šepotom, ktorý má silu výkriku. Tvorba Martiny Žákovej nie je len estetickým zážitkom - je introspektívnym priestorom otázok: Kto si, keď ti vezmú hlas? A kým sa môžeš stať, keď ho znovu nájdeš? Koľko žien okolo nás mlčí, a pritom nesie celý vesmír viet?
Martina Žák pochádza z Piešťan. Od detstva navštevovala ZUŠ v Piešťanoch, kde jej absolventská práca získala ocenenie, čo ju nasmerovalo k štúdiu na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Po absolvovaní Školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici, kde študovala odbor reštaurovanie - štukatérstvo, pokračovala v štúdiu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, kde sa venovala predovšetkým arteterapii. Magisterské štúdium ukončila na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave.
Po vysokej škole strávila jeden rok v zahraničí, v USA, kde pôsobila vo výtvarnom maliarskom ateliéri pod vedením učiteľky T. Dedmon. Táto skúsenosť výrazne ovplyvnila jej ďalší umelecký smer a prehĺbila jej vzťah k maľbe. Niekoľko rokov pracovala ako učiteľka na základnej škole a špeciálnej základnej škole, kde sa v rámci arteterapie venovala práci s deťmi so špeciálnymi potrebami. Pôsobila aj na základnej umeleckej škole, kde učila v ateliéroch po celej Bratislave. Naďalej organizuje detské tábory, realizuje vlastné výtvarné projekty a pracuje s ľuďmi aj s deťmi v kresťanskom spoločenstve Father’s House. Popri tom sa venuje aj dizajnu interiérov.
V priebehu posledných dvoch rokov sa intenzívnejšie vrátila k maľbe, ku ktorej ju to vždy prirodzene ťahalo. Dnes trávi vo svojom ateliéri oveľa viac času a jej maľby sú autentickým záznamom jej ciest, ktoré sa vpísali do jej tvorby.
Karel Kunc, Martin Zetová: UČITEL A ŽÁK
Katarína Poláková: ANONYMUS PERFORMANCE VI
Výstava ANONYMUS PERFORMANCE VI je pozvaním do sveta jemnej textilnej imaginácie, osobnej pamäti a tichého dialógu medzi materiálom a emóciou. Návštevníci majú jedinečnú príležitosť nahliadnuť do tvorby autorky, pre ktorú je výtvarný prejav prirodzeným pokračovaním celoživotnej práce s ľuďmi, kultúrou a umením.
Kurátorka výstavy Ľuba Suchalová Harichová vníma tvorbu Kataríny Polákovej „ako osobitý výtvarný jazyk, ktorý autorka našla v tak prirodzenom a mäkkom materiáli, akým je ovčie rúno. Jednou z línií jej tvorby sú duchovné motívy inšpirované Svätou Zemou, ktoré nesprostredkúvajú len konkrétne miesta, ale najmä vnútorný zážitok viery a pokory. V autorkinej tvorbe sa objavuje aj ďalšia výrazná duchovná téma, ktorou je stvárnenie Madony. Ďalšia tematická rovina vyrastá z cestovateľských skúseností, predovšetkým z pobytu v Japonsku. V arttexe vytvára nečakané štruktúry, originálnu farebnosť a poetické cítenie. Komornejší svet autorkinej tvorby predstavujú kvety - vo vázach či voľne položené v imaginárnom priestore, pričom ku každému sa viaže osobný a silne emocionálny príbeh.“
„Vzťah k textilu a vlne mám zakorenený v rodine. Moja prastará mama pracovala s vlnou a realizovala koberce neľudového charakteru, moja mama pôsobila ako bábkarka v Matici slovenskej.
Majiteľka galérie Jana Chrappová dodáva: „Vždy sa veľmi teším a je mi cťou, keď v našej ‚mladej‘ galérii môžeme hostiť tvorcov s dlhoročnými životnými aj profesijnými skúsenosťami. Celoživotnú prácu pani Kataríny Polákovej si nesmierne vážim - nielen pre jej tvorbu, ale najmä pre všetko, čo počas rokov odovzdala druhým. Jej vytrvalé a nezištné úsilie, s akým sa venovala deťom, mladým ľuďom a ľuďom so znevýhodnením, vnímam ako dôkaz hlbokej múdrosti, veľkorysosti a vnútornej kultivovanosti.“
Katarína Poláková sa od roku 1974 viac než dvadsať rokov venovala kultúrno-výchovnej činnosti v Galérii mesta Bratislavy, kde pôsobila v Mirbachovom paláci v rámci vtedajšej Galérie dieťaťa. Významnú časť svojho života zasvätila dobrovoľníckej práci s mladými ľuďmi so zdravotným znevýhodnením a s rómskymi deťmi, ktorých podporovala v rozvoji talentu a v ďalšom štúdiu. Výstavníctvo sa pre ňu stalo prirodzenou súčasťou profesijného života. Autorka absolvovala štúdium na Strednej škole grafickej a knihovníckej v Bratislave, neskôr študovala sociálnu prácu ako formu kultúrnej misie. V penzijnom veku ukončila štúdium na Univerzite tretieho veku - odbor teológia na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Ako dobrovoľníčka realizovala výstavnú činnosť pre viaceré inštitúcie, medzi inými Quo Vadis, Medzinárodný klub žien, Pramienok, obč. z. Od roku 2011 sa Katarína Poláková systematicky venuje vlastnej výtvarnej tvorbe v technikách pastel a arttex. Pravidelne sa zúčastňuje celoslovenskej amatérskej súťaže Výtvarné spektrum, kde získala viaceré ocenenia a čestné uznania.
Michaela Paštrnáková: Božie mená
Prvá séria obrazov je inšpirovaná konkrétnymi príbehmi z Biblie a zaostruje na jednotlivé Božie mená, ktorých nie je málo. Diela sú výnimočným pozvaním, aby sme sa zastavili, nadýchli sa a zakúšali víťaziaceho Boha v našej každodennosti. Autorka ponúka bohatý priestor pre osobné prežívanie zázraku. Na zapísanie textu jednotlivých mien si cielene zvolila Braillovo písmo, ktoré je určené pre nevidiacich. Poukazuje tým na potrebu hmatového prepojenia s naším Stvoriteľom.
Michaela Paštrnáková - bábková scénografka, maliarka, interiérová dizajnérka a pedagogička predškolského veku. Po absolvovaní školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici v roku 2009 ukončila štúdium bábkovej scénografie na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave.
Beatrix Bieleková: Medzi nebom a zemou
Predstavená kolekcia diel odráža jej súčasnú tvorbu, ktorá je svojská, autentická a zreteľne osobitá. Maľovanie vníma ako formu psychohygieny a vyváženia po náročnom pracovnom dni. Jej tvorba vzniká z potreby radosti, duševnej pohody a rovnováhy. Prostredníctvom svojich diel prenáša pocity, nálady a myšlienky, pričom hlavným motívom jej tvorby je príroda - zdroj inšpirácie, harmónie a farieb.
Beatrix Bieleková sa narodila v Bratislave, kde žije a tvorí dodnes. Od detstva ju sprevádza záľuba v kreslení, maľovaní a kreatívnej tvorbe, ktorá je pre ňu úzko prepojená s pobytom v prírode. Svoje umelecké sklony rozvíjala už na Základnej umeleckej škole na Hálkovej ulici v Bratislave pod vedením pedagóga Ivana Hrma, a to až do ukončenia stredoškolského štúdia. Navštevovala gymnázium so zameraním na strojárstvo na Hubeného ulici, kde počas štúdií vystavovala svoje koláže a grafiky spolu s umelcami zo Slovenskej výtvarnej únie v Obvodnom kultúrnom stredisku na Vajnorskej ulici v Bratislave I.
Kreatívne cítenie pretavila aj do svojho odborného zamerania. Absolvovala Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Stavebnú fakultu, odbor pozemné stavby, kde pri tvorbe diplomovej práce využila umelecký prístup v návrhu interiérového dizajnu. Profesionálne pôsobí v stavebníctve, no popri práci sa venuje tvorbe ako neprofesionálna umelkyňa. Zameriava sa na maľbu, kresbu, šitie modelov, interiérových doplnkov či bižutérie a v posledných rokoch intenzívne rozvíja tvorbu reliéfnych (3D) obrazov.
Využíva rôzne techniky, pričom základom mnohých jej diel je technika fluid art - maľba farbou bez použitia štetca, pri ktorej sa farba tvaruje fúkaním, otáčaním či liatím. Používa akrylové farby s prídavkom pouring média a silikónového oleja, čím vzniká unikátna štruktúra povrchu. Po zaschnutí farieb diela ďalej dotvára 3D technikami a materiálmi, ako sú lepidlá, kontúry, tavné tyčinky, krakelovacie a pučiace hmoty, rôzne pasty a médiá. Výsledný reliéf zalieva epoxidovou živicou, ktorá dodáva obrazom objem a lesk. Používa tiež modelovacie hmoty, reliéfne pasty a gély rozličných štruktúr, ktoré umožňujú vytvárať od jemných po výrazne plastické prvky. Diela následne dolaďuje akrylovými farbami, metalickými plátkami, práškami, kamienkami, zrkadlovými úlomkami či trblietkami. Po vyzretí a vytvrdnutí všetkých vrstiev obrazy konzervuje lakom v lesklom alebo matnom prevedení.
Tommi Berger: Dekády 1-2-3-4-5-6
„Tommi Berger reprezentuje modernu až k minimalistickej abstrakcii a konceptu. Od geometrických línií, ktoré zdôrazňujú eleganciu architektúry mesta až po suprematistické zázraky. Jeho obrazy sú originálne v kompozícii i dôrazom na kresebnú istotu. Nesú výrazne príťažlivé fluidum farebno- geometrickej krásy. Tommi Berger, suverénny majster kresby, jemnými líniami zobrazuje čaro nepoznaného. Vďaka nemu vidíme cez obraz svet v tom slávnom časopriestore. Ľahká hra, v ktorej jemne dofarbuje čiary, je akoby stvorená zo vzduchu. Odtiaľ je blízko k abstraktnému výrazu. Autorovatvorba je vskutku milou cestou pri poznávaní poslania umeleckého diela,“ hovorí kurátor výstavy Ľuboslav Moza.
Bergerove obrazy pôsobia nenápadne a nevtieravo, no v divákovi zanechávajú trvalý dojem. Sú hravé, citlivé, vrstvené, plné ticha a vnútorného pohybu. Odhaľujú svet, kde sa stretáva presnosť s ilúziou, racionalita s citom. Každé dielo vzniká ako výsledok dlhého dialógu medzi líniou, tvarom a tichom - všetko je presné, no hravé zároveň.
„Niektoré obrazy v nás jednoducho zostávajú dlhšie, než by sme čakali,“ hovorí autor.
Galéria Starý Avion v Bratislave hostí výstavu slovenského výtvarníka Tommiho Bergera s názvom DEKÁDY 1-2-3-4-5-6. Výstava predstavuje prierez autorovou tvorbou.
Tommi Berger (1963) maľuje od druhej polovice 70. rokov minulého storočia. Vzdelával sa u Daniela Fišera a Dušana Grečnera, počas štúdia na bratislavskej Strednej umelecko-priemyselnej škole ho viedli pedagógovia a umelci Peter Cibula, Stano Dusík a Gabriel Štrba. Napriek tomu, že sa výtvarnej tvorbe venuje viac ako štyri desaťročia, ide o jeho prvú samostatnú výstavu.
