Keď materstvo prerastie cez hlavu: Odkaz ženy, ktorá nezvláda druhé dieťa a manželstvo

Príchod druhého dieťaťa je významná udalosť, ktorá môže priniesť radosť, ale aj výzvy pre manželstvo. Zatiaľ čo niektorí rodičia zvládajú túto zmenu s ľahkosťou, iní môžu čeliť ťažkostiam v komunikácii, výchove a celkovom fungovaní rodiny. Tento článok poskytuje praktické rady a postrehy, ako úspešne zvládnuť túto náročnú, ale zároveň krásnu etapu života.

Vplyv druhého dieťaťa na manželstvo

Príchod dieťaťa, obzvlášť druhého, prináša do života páru množstvo zmien. Zrazu je tu viac povinností, menej spánku a menej času pre seba navzájom. Tieto zmeny môžu viesť k zvýšenému stresu a napätiu v manželstve. Je bežné, že sa partneri nezhodujú v názoroch na výchovu, majú rozdielne predstavy o rozdelení povinností alebo sa cítia zanedbávaní.

Dieťa veľmi dobre vníma vzájomný nesúlad rodičov a má tendenciu prikláňať sa na jednu či na druhú stranu. Začína sa cítiť ohrozené a nevie, kto vlastne má a nemá pravdu, ku komu z tých dvoch milovaných osôb sa má prikloniť. Hoci rodičia často a radi tvrdia, že „sa pred deťmi nehádajú“.

Nestor výchovného poradenstva profesor Matějček hovorí aj o tom, ako dobre dokáže aj to najmenšie dieťa vnímať rodinnú atmosféru bez toho, aby chápalo dôvody jej vzniku: „Je to proste tak. A je to tiež tak, že sú v chladnej či konfliktnej rodinnej atmosfére napadnuté najzákladnejšie potreby dieťaťa - pocit istoty a bezpečia.“

Dieťa sa potrebuje s rodičmi identifikovať, potrebuje vnímať ich stabilitu, pokoj a rozhodnosť a ich vzájomný rešpekt, úctu a ochotu dohovoriť sa.

Neznamená to teda, že v rodine nesmie nikdy vzniknúť konflikt. Naopak. Dieťa musí vidieť, vnímať a cítiť, že rodičia dokážu o konflikte hovoriť, že ho dokážu vyriešiť bez dramatických a búrlivých výmen názorov a bez toho, že by jeden k druhému stratili vzájomnú úctu.

„Ak je medzi partnermi obdobie, keď jeden s druhým nehovoria, keď jednoducho mlčia, je rodinná atmosféra naplnená silnou agresivitou, ktorú dieťa veľmi intenzívne vníma, bez ohľadu na to, že nemusí chápať jej pôvod.“ (Zdeněk Matějček, Zdeněk Dytrych: Krizové situace v rodině očima dítěte)

Čo sa to s nami stalo?

Je veľmi zaujímavé pozorovať slovník manželských párov, ako sa v priebehu niekoľkých rokov môže zmeniť. Ako milenci sa vzájomne nazývali „môj milý či milá“, po niekoľkých rokoch súžitia a vzájomných nedorozumení je to už „môj starý, stará“ alebo „za všetko môže ona, on…“ A pritom niekedy stačí tak málo.

Často sa hovorí o netolerantnosti k odlišným kultúram a menšinám, ale môžeme začať úplne od tých najzákladnejších neporozumení. Z bežného života poznáme iste mnoho príkladov, keď dvaja ľudia veľmi si blízki sa na rovnakú vec pozerajú úplne rozdielnymi očami, často svoje stanovisko sprevádzajú slovami „to by som však ja takto neurobil/a“ a považujú svoj pohľad na vec za ten jediný správny.

Nikto nás ani v škole väčšinou neučil pochopiť iných, vedieť sa vžiť do ich trápenia a tiež s týmto trápením zaobchádzať. Prežívanie trápenia nám blízkych i vzdialených ľudí je totiž veľmi zložitá úloha.

Stačí „schopnosť prispôsobiť sa, pracovať na sebe a nie len očakávať a nárokovať si. Pre niekoho to znamená len vlastne obmedzenie a prispôsobenie sa (manžel chce viac sexu a veľmi ho to trápi, žena chuť nemá, ale jej vnútorný hlas velí: „prispôsobiť sa“, to znamená vyjsť v ústrety za každú cenu, až nakoniec má odpor nielen k sexu, ale i k manželovi), pre niekoho iného zase, že trápenie druhého je práve len a len jeho trápenie a každý má predsa zodpovednosť sám za seba a za vyriešenie svojich problémov (manžel chce viac sexu, veľmi ho to trápi, ale pre ženu to problém nie je, „nech si to manžel vyrieši sám, jej sa to netýka).

Ahojte baby,potrebujem sa len trošku niekomu vyrozprávať ,tak ak to nikoho obtazuje tak prepáčte. Ako mnohé viete mám 2 deti,druhé má mesiac a mala som dosť ťažký pôrod na ktorý nerada spomínam. Odvtedy som sa este nezastavila. Varím,periem,upravujeme,starám sa o deti prakticky sama lebo mmanžel je od rána do večera v robote. Nemám čas ani sama na seba nieto este späť. Nespala som este vôbec a myslím že mi to začína liezť na mozog. Som nervózna,na staršieho v jednom kuse kricim lebo má stale vytaca,má 2 obdobie vzoru. Jednoducho už fakt nevladzem. Občas má chytí záchvat plaču,no čoraz častejšie... Neexistuje niečo čo by mi dodalo veľa energie na to všetko a hlavne aby som nebola zla na deti? Nevládze už ďalej takto...Najradsej by som niekde ušla preč a nechala všetko tak a už sa nevrátila.

Po ôsmich rokoch som znova na materskej dovolenke a hoci druhé dieťatko bolo vysoko plánované, musím povedať, že neprežívam až také spokojné dni, ako som si predstavovala. Svoje rozhodnutie v novom svetle reality často prehodnocujem a občas mám chvíľky, keď to aj ľutujem, aby som si vzápätí vyčítala, ako na také čosi môžem len pomyslieť.

Keď to nefunguje

Za rozvrátené manželstvá nemožno považovať iba manželstvá rozvedené. Tie sú niekedy, paradoxne, pre dieťa omnoho jasnejšie, čitateľnejšie, navyše znamenajú jednoznačné vyriešenie konfliktov. Rozvrátené manželstvo je predovšetkým to, ktoré je emočne nefunkčné, kde pretrváva dlhodobé napätie a nepohoda. Niektoré rozvedené manželstvá, kde partner vychovávajúci dieťa zakladá novú a funkčnú rodinu, sú pre dieťa mnohokrát zdravšie, ak je však schopné dohodnúť sa i s bývalým partnerom či partnerkou. V takom zväzku potom dieťa lepšie pochopí, prečo je vzájomnosť a intimita dvoch dospelých ľudí taká dôležitá.

Mnoho ľudí síce spolu zostáva v manželstve a nerozvedie sa, napriek tomu to pre dieťa nemusí byť zdroj, z ktorého by mohlo čerpať pri zvládaní vlastných problémov a hľadaní toho správneho životného smeru. Partneri tak skôr než vzájomnú úctu, lásku, hrdosť jeden na druhého, starosť jeden o druhého či súcit a smútok prejavujú pohŕdanie, vzájomne sa zosmiešňujú či sa jeden na druhého sťažujú. Zostávajú síce spolu v manželstve - „hlavne kvôli deťom“ - ale ich deti dobre vnímajú, že sa rodičia nemilujú a toto partnerstvo trvá iba zo zvyku či z plynúcich ekonomických či materiálnych výhod.

Komunikácia ako základ úspechu

Otvorená a úprimná komunikácia je kľúčová pre udržanie zdravého manželstva, obzvlášť v náročnom období po narodení druhého dieťaťa. Dôležité je:

• Vyjadrovať svoje pocity a potreby: Nebojte sa povedať partnerovi, ako sa cítite a čo potrebujete. Ak sa cítite preťažení, povedzte to. Ak potrebujete viac podpory, požiadajte o ňu.
• Aktívne počúvať: Snažte sa skutočne počúvať, čo vám partner hovorí, a porozumieť jeho pohľadu. Neskáčte mu do reči a nesúďte ho.
• Hľadať kompromisy: Uvedomte si, že nie vždy sa budete zhodovať vo všetkom. Snažte sa hľadať kompromisy, s ktorými budete obaja spokojní.
• Vyhradiť si čas na rozhovor: Nájdite si čas, kedy sa môžete nerušene porozprávať o všetkom, čo vás trápi, ale aj teší. Môže to byť napríklad večer po uspatí detí alebo počas prechádzky.

Riešenie rozdielnych názorov na výchovu

Rozdielne názory na výchovu sú bežným zdrojom konfliktov v manželstve. Je dôležité si uvedomiť, že každý z vás má právo na svoj názor a že neexistuje len jeden správny spôsob výchovy. Diskutovať o výchovných cieľoch: Porozprávajte sa o tom, aké hodnoty chcete deťom vštepiť a akým spôsobom ich chcete vychovávať.

• Stanoviť si spoločné pravidlá: Dohodnite sa na spoločných pravidlách, ktoré budete obaja dodržiavať. To deťom poskytne pocit istoty a stability.
• Rešpektovať názor partnera: Aj keď s partnerovým názorom nesúhlasíte, snažte sa ho rešpektovať a nájsť kompromisné riešenie.
• Vyhýbať sa kritike pred deťmi: Nikdy nekritizujte partnera pred deťmi. To môže narušiť autoritu oboch rodičov.
• V prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc: Ak sa vám nedarí vyriešiť rozdielne názory na výchovu sami, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa alebo manželského poradcu.

Starostlivosť o seba a partnera

Pri starostlivosti o dve deti je ľahké zabudnúť na seba a partnera. Je však dôležité si uvedomiť, že ak sa nebudete starať o svoje vlastné potreby, nebudete môcť byť dobrými rodičmi ani partnermi. Dôležité je:

• Nájsť si čas pre seba: Každý deň si nájdite aspoň chvíľku pre seba, kedy budete robiť to, čo vás baví a čo vám prináša radosť. Môže to byť čítanie knihy, cvičenie, prechádzka v prírode alebo stretnutie s priateľmi.
• Venovať čas partnerovi: Naplánujte si pravidelné rande alebo si len večer sadnite spolu a porozprávajte sa. Dôležité je, aby ste si navzájom venovali pozornosť a prejavovali si lásku a náklonnosť.
• Požiadať o pomoc: Nebojte sa požiadať o pomoc rodinu, priateľov alebo opatrovateľku. Nemusíte všetko zvládať sami.
• Dopriať si oddych: Snažte sa dostatočne spať a zdravo sa stravovať. Nedostatok spánku a zlá strava môžu negatívne ovplyvniť vašu náladu a energiu.

Súrodenecká rivalita: Ako ju zvládnuť?

S príchodom druhého dieťaťa sa často objavuje súrodenecká rivalita. Staršie dieťa sa môže cítiť zanedbávané, žiarlivé alebo nahnevané na mladšieho súrodenca. Dôležité je:

• Pripraviť staršie dieťa na príchod súrodenca: Rozprávajte sa s ním o tom, ako bude vyzerať bábätko a čo s ním budete robiť. Zapojte ho do príprav na príchod nového člena rodiny.
• Venovať staršiemu dieťaťu individuálnu pozornosť: Snažte sa tráviť s ním čas osamote, kedy sa budete venovať len jemu. Môžete si spolu čítať, hrať sa alebo ísť na prechádzku.
• Povzbudzovať staršie dieťa, aby pomáhalo s mladším súrodencom: Zapojte ho do jednoduchých úloh, ako je napríklad podávanie plienok alebo spievanie uspávaniek.
• Neriešiť konflikty medzi deťmi pred inými: Riešte ich v súkromí a snažte sa byť spravodliví.
• Podporovať súrodenecké puto: Vytvárajte príležitosti na spoločné aktivity a hry. Povzbudzujte deti, aby sa navzájom podporovali a pomáhali si.

Keď sa vzťah rozpadne: Ako deťom predstaviť nového partnera?

V súčasnosti veľa manželstiev končí rozvodom, a tak si mnoho ľudí hľadá nového partnera. Ak sa váš vzťah s partnerom rozpadne a vy si nájdete nového partnera, je dôležité deťom ho predstaviť citlivo a postupne. Jiří Novák odporúča:

• Počkať, kým vzťah bude vážny: Nezoznamujte deti s každým novým partnerom. Zoznámte ich až s tým, s ktorým to myslíte vážne.
• Rozprávať o novom partnerovi: Najprv občas o novom partnerovi niečo porozprávajte. Môžete rozprávať o záujmoch, o tom, kde pracuje a podobne. Ak niektorá z týchto informácií dieťa zaujme, navrhnite stretnutie.
• Prvé stretnutie na neutrálnej pôde: Prvé stretnutie je potrebné urobiť na neutrálnej pôde. Môžete ísť na výlet, do ZOO, do reštaurácie alebo na nejaké športové podujatie. Rozhodne sa prvýkrát nestretnite doma. V domácom prostredí to dieťa môže vnímať ako narušenie svojho teritória.
• Postupný proces: Prvýkrát by mal prísť nový partner až vtedy, keď sa medzi nimi vytvorí určitý vzťah.
• Nenútiť deti do lásky: Nikdy nenúťte svoje dieťa, aby malo nového partnera rado. Príkazy ako, že teraz je to tvoj nový otec, ktorého musíš mať rád, sú kontraproduktívne. Dieťa dobre vie, že má svojho biologického otca a keď ho budete do lásky nútiť, môže to u neho vzbudiť odpor.
• Byť úprimný: Povedzte aj bývalému partnerovi, že sa vaše deti s novým stretávajú.
• Byť diskrétny: Fyzický kontakt môže deti zmiasť, zaskočiť, donútiť žiarliť alebo cítiť ľútosť voči bývalému partnerovi.
• Počúvať deti: Deti by z diskusie o novom partnerovi nemali byť vynechané.

Ahojte baby ospravedlňujem sa dopredu za gramatické chybí potrebujem poradiť čakám druhé dieťa s mužom ktorého nemilujem ale neviem od neho odísť je cudzinec a žijeme u neho v zahraničí mame spolu 3rocneho chlapca, a teraz som zistila ze som tehotná ja si myslím ze to urobil naschvál ešte mi tvrdil ze si dával pozor že neexistuje ale stalo sa, proste necítim sa na druhé babo vôbec som tu nešťastná a bojím sa od neho odísť musím sa súdiť tuná v zahraničí o dieťa ale on má známosti tvrdý že maleho nedostanem že môžem odist ale bez neho preto sa veľmi bojím to dat na súd co ak dieťa nedostanem by som sa totálne zrútila a ci ísť na potrat alebo si nechať to druhe on chce to babetko, ale doma nikdy není robí od rána do večera a potom ide do krčmy a ešte plus žijeme s jeho rodičmi a sú úplne hnusný všetko komentujú do všetkého sa starajú zvažujem potrat ale zase to babetko za nič nemôže len potom bude ešte viac komplikovane odísť s 2detmi...

Ženy....ja to potrebujem niekde dať von. Náš vzťah...sa ani nedá nazvať vzťahom. Manžel sa ku mne správa ani nie že ako k cudziemu človeku, lebo k tomu ste ako tak milý... ale ako k niekomu, koho nemá rád. Cítiť to vo všetkom. Aj by som povedala že je bezcitný, ale nie je, keď sa niečo dotkne jeho osoby, tak zrazu má také city že až. Iba čo sa mňa týka, tak je ako kameň. Dnes má malá narodeniny, 2 roky a my sme sa tak pohádali, že som sa zobrala a odišla. Za mesiac rodím znova a druhé dieťa v tomto vzťahu rozhodne nebolo plánované. Super nie? O dôvod viac, prečo trpieť s takým chlapom, lebo veď dve deti. Kým som nemala dieťa, a počúvala som o takýchto vzťahoch, nechápala som prečo kvôli deťom tie sprosté ženy ostávajú. Už to chápem. Otec je veľmi dobrý. Pretože malú má rád a vidno to. Keďže mňa nemá rád, tiež to vidno... Ja už nevládzem fakt. Som žena a mám city, mám dušu.

tags: #cajam #druhe #dieta #a #nevladzem #zostat