Placenta: jej funkcia, vývoj a pôrod

Placenta, známa aj ako plodový koláč, je dočasný orgán, ktorý sa vyvíja v maternici ženy počas tehotenstva. Je to životne dôležitá súčasť, ktorá spája dieťa s matkou a zabezpečuje jeho rast a vývoj. Vyvinie sa krátko po počatí a prichytí sa k stene maternice. Dieťatko je s placentou spojené prostredníctvom pupočnej šnúry. Celá táto sústava - placenta, pupočná šnúra, plodový obal a maternica - funguje v dokonalej symbióze, a jej správne fungovanie je predpokladom bezproblémového tehotenstva.

Placenta sa začína tvoriť asi 7 až 10 dní po počatí. Pokračuje v raste počas tehotenstva a funguje ako dôležitý podporný orgán pre dieťa aj matku. Svoj rast začína ako zhluk niekoľkých buniek. V 4. až 5. mesiaci je štandardne plne zrelá a veľká niekoľko centimetrov. V plnej zrelosti má placenta priemer približne 15 až 20 centimetrov, v strede je hrubá asi 2 až 3 centimetre a váži zhruba pol kilogramu.

Funkcie placenty

Veľmi zjednodušene povedané, hlavnou úlohou tohto dočasného orgánu je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Placenta funguje ako náhradný orgán, ktorý nahrádza funkciu viacerých orgánov. Zabezpečuje prísun okysličenej krvi k bábätku, čím nahrádza pľúca. Taktiež slúži ako obličky na odfiltrovanie toxínov a iných odpadových látok, ktoré by mohli bábätku škodiť. Okrem toho má funkciu tráviacu (zabezpečuje prísun potrebných živín k bábätku) a tiež obrannú (chráni nenarodené bábätko pred vplyvom patogénov). Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až kým sa tieto orgány naplno nevyvinú.

Krv matky prechádza placentou a cez pupočnú šnúru dieťaťu dodáva kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu.

Placenta slúži tiež ako žľaza a počas tehotenstva vylučuje hormóny dôležité pre podporu rastúceho dieťaťa a prípravu tela matky na materstvo. Počas prvého trimestra produkuje dôležité steroidné a peptidové hormóny, ako je choriový gonadotropín (hCG), placentový laktogén, kortikoliberín, estrogén a progesterón. Neskôr sa tejto funkcie ujíma placenta. Väčšina žien pociťuje najintenzívnejšiu nevoľnosť práve počas prvého trimestra. Odkedy tvorbu hormónov preberá placenta, nevoľnosť zvykne ustúpiť. Hormóny, ktoré placenta produkuje, podporujú rast maternice a prsného tkaniva, zrýchľujú metabolizmus matky a uvoľňujú maternicu. Zároveň však prispievajú k tvorbe tehotenských nepríjemností ako ranná nevoľnosť, kŕčové žily a hemoroidy, či tehotenská cukrovka.

Čím bližšie má matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa. Placenta má tiež za úlohu pripraviť telo matky na dojčenie. Produkuje hormón, ktorý potláča tvorbu materského mlieka počas tehotenstva. Po pôrode placenty dostáva organizmus matky signál, že je čas na spustenie produkcie mlieka.

Placenta a viacplodové tehotenstvo

Ak matka čaká viac ako jedno dieťa, môže v jej tele vzniknúť placenta pre každý plod, alebo sa vyvinie iba jedna spoločná. Počet placent môže, ale nemusí byť indikátorom zygozity dvojčiat (teda toho, či sa vyvinuli z rovnakého vajíčka alebo z rôznych vajíčok). Aj jednovaječné, aj dvojvaječné dvojčatá totiž môžu mať oddelené placenty, ale aj jednu spoločnú. Avšak asi 70 % jednovaječných dvojčiat má spoločnú placentu a plodový obal.

Problémy s placentou

Aj keď je placenta iba dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.

Nízko položená placenta (placenta praevia)

S pribúdajúcimi mesiacmi tehotenstva sa lono ženy rozširuje, čo ovplyvňuje aj polohu placenty. Oblasť, kde je placenta pripojená k bunkovej stene, sa zvyčajne tiahne smerom nahor, preč od krčka maternice. Problémy môžu nastať ak je nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice), alebo prekrýva krčok maternice. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode. Komplikácia sa vyskytuje približne pri 1 z 200 pôrodov.

Poloha placenty býva dôsledne monitorovaná najmä pri 18. až 21. týždňovom ultrazvukovom vyšetrení. Neskôr počas tehotenstva (zvyčajne okolo 32. týždňa) ženy absolvujú ďalší ultrazvuk, aby sa znova skontrolovala jej poloha. U 9 z 10 žien je placenta v tomto bode už v hornej časti maternice. Ak je placenta stále nízko v lone, zvyšuje sa šanca, že počas tehotenstva alebo pôrodu dôjde ku krvácaniu. Býva spravidla veľmi silné a ohrozuje matku aj dieťa. Spravidla, ak je placenta blízko alebo pokrýva krčok maternice, dieťa nemôže prísť na svet cez vagínu, preto sa odporúča cisársky rez.

Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty

Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Spravidla k nej dochádza v druhej polovici tehotenstva, alebo pri pôrode. Abrupcia vplýva aj na dieťa, keďže zvyšuje riziko problémov s rastom plodu či predčasného pôrodu.

Nie je úplne jasné, čo spôsobuje odtrhnutie placenty. Ale medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak. Ak je zistená abrupcia placenty, môže lekár odporučiť pôrod cisárskym rezom. Ak je plod ešte príliš malý, môže byť tehotná matka ponechaná v nemocnici na ďalšie pozorovanie.

Zadržanie placenty (placenta adherens)

Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. Dojčenie dieťaťa čo najskôr po pôrode môže pomôcť prirodzene zvýšiť vylučovanie oxytocínu a pôrod placenty. Pôrodná asistentka tiež môže odporučiť zmenu polohy pri ležaní či dojčení. Podľa príčiny môže lekár odstrániť placentu manuálnou lýzou, v prípade vážnejších komplikácií operatívnym zákrokom.

Pôrod placenty

Hoci si pôrodom bábätka šťastní rodičia vydýchnu, ani zďaleka sa pre pôrodníkov ich práca ešte nekončí - ženu totiž čaká v priebehu vaginálneho pôrodu tzv. tretia doba pôrodná, teda pôrod placenty. Tretia doba pôrodná je obdobie medzi pôrodom plodu a pôrodom placenty. Štvrtá doba pôrodná sú dve hodiny po pôrode placenty.

Po pôrode plodu sa výrazne zmenšuje obsah dutiny maternice, pretože dieťa a plodová voda tam už nie sú. Ostáva ešte placenta, ktorá je za fyziologických okolností ľahko zrastená so stenou maternice. O nejaký čas „chce“ maternica taktiež vypudiť placentu a prichádzajú sekundárne kontrakcie. Takto nastáva posun tkanív medzi placentou a maternicou, pretrhnú sa prepážky a cievy. Vznikne retroplacentárny hematóm (kolekcia krvi), ktorý tlačí a placenta sa postupne odlučuje. Rodička nekrváca a až za placentou príde krv z hematómu.

Existujú isté znaky, že sa placenta odlúčila, napr. opreté peánové kliešte, ktorými je pupočník zachytený, sa začnú hýbať, mení sa tvar maternice a pod. Žena môže byť vyzvaná, aby ešte raz zatlačila. Pôrod placenty nebolí, placenta je mäkká a ohybná.

Placenta sa zvyčajne porodí do cca 20 minút, často je vonku 5 minút po dieťati. Neexistuje žiadny časový limit pre ženu, ktorá nekrváca. Odporúča sa začať robiť opatrenia po cca 30 až 60 minútach. Ak placenta nevyšla po cca 30 minútach, konštatuje sa retencia placenty (používa sa aj termín placenta adherens).

Ak placenta nevyšla spontánne, lekár môže pristúpiť k manuálnej lýze. Rukou v maternici odlučuje placentu od steny maternice a vyberie ju cez pošvu von. Táto operácia sa niekedy robí aj skôr ako po 30 až 45 minútach, a to vtedy, keď žena krváca z maternice neprimerane veľa. Ak je placenta pevne zrastená so stenou maternice, je to vážny stav, ktorý takto nevyriešime.

Akonáhle je pôrod placenty ukončený, je potrebné skontrolovať, či vyšla z tela vcelku a neporušená. Ak by totiž v tele rodičky zostali jej časti alebo blany, spôsobilo by to závažné komplikácie jej zdravotného stavu, predovšetkým infekcie a krvácanie.

tags: #placenta #ako #sa #dostane #von #dieta