Rozmýšľate, kedy sa vaše dieťa naučí pekne čítať? Nie je dôležité, aby dieťa vedelo čítať čo najskôr. Väčšina detičiek sa naučí čítať v škole, a to okolo šiesteho až siedmeho roku života. Vo výnimočných prípadoch však deti začínajú s čítaním už vo štvrtom alebo piatom roku. Nie je totižto dôležité, aby vaše dieťa vedelo čítať čo najskôr.
Lekárka Holly Ruhl tvrdí, že dieťatku môžete čítať už v tehotenstve. Bábätko začína počúvať okolo 16. týždňa tehotenstva. Samozrejme, po tom, ako sa narodí, v aktivite pokračujte. Učiteľka Jenae však odporúča, aby ste začínali zľahka. Keď má dieťa od jedného do troch rokov, pridajte knihy s rýmovačkami a krátkymi príbehmi. Aby čítanie bavilo batoľatá aj vás, môžete im nahlas čítať klasické príbehy, ktoré sú spracované v detskej verzii.
Po tom, ako začnú deti chodiť do školy, nesmiete od niektorých návykov upustiť. Práve naopak. Hlasné čítanie je veľmi dôležité. Vo všeobecnosti sa odporúča, aby ste dieťatku takto čítali od raného veku a každý deň. Aby ste počas spoločného čítania dieťatko čo najviac zaujali, ukazujte mu dôležité slová v príbehu alebo ho vyzvite, aby ich po vás rovno zopakovalo. Hlasným čítaním sa „vyučovanie“ ani zďaleka nekončí. Popri tom sa vašej ratolesti pýtajte na dej. Žiadajte, aby vám dieťa povedalo, o čom príbeh bol alebo o čom si myslí, že bude. Ak si čítate obrázkovú knižku, spýtajte sa ho, čo vidí.
Univerzitný profesor Timothy Shanahan hovoril so svojou vnučkou Emily o všetkom - o spaní, rodine aj končatinách na tele. Emily si tak neskôr niečo prečítala a bolo jej jasné, ako slová znejú a aká je správna výslovnosť. Ako v iných prípadoch, aj tentoraz platí, že ak chcete dieťa učiť čítať, musíte mu byť vzorným príkladom. Stačí, ak si na túto aktivitu nájdete aspoň pár minút denne. Nezáleží na tom, či budete čítať odborný časopis, kuchárku alebo beletriu. K rovnakému správaniu povzbudzujte aj svojho partnera.
Zhruba vo veku päť rokov začína dieťatko chápať rozdiel medzi skutočným a vymysleným príbehom. Povedzte im o literatúre faktu a pre lepšiu predstavu im dajte konkrétne príklady - knihy o skutočných príbehoch, o zvieratách, miestach. V takýchto knihách sa bežne opisuje mágia alebo hovoriace neživé predmety. Deťom teda vysvetlite, že ide o niečo, čo sa v skutočnom živote nedeje. Keď vaša ratolesť spozná viac žánrov, bude si vedieť vybrať, čo si spolu prečítate.
Spomínate si ešte na profesora Shanahana, ktorý sa svojou vnučkou Emily stále o niečom rozprával? Takýmto spôsobom ju učil, ako sa vyslovujú slová a ako znejú. Nemusíte však zostať len pri rozhovoroch. K dispozícii máte nespočetné množstvo vecičiek, vďaka ktorým sa vaše deti naučia abecedu, čísla alebo konkrétne slová.
Niektorí rodičia veria, že deti by sa mali učiť písmená a základné čítanie už v škôlke, iní tvrdia, že to ničí prirodzený vývoj a deti by sa mali hlavne hrať. Nie je dôvod na to, aby sa dieťa v škôlke učilo písať a čítať. Potom to aj tak bude brať odznova v prvej triede, takže nič tým skorým učením nezíska.
Niektorí rodičia si myslia, že ak sa dieťa chce a má chuť učiť samé, tak áno. Ak nie, tak nie. Deti, keď sa pýtali, tak im rodičia odpovedali, nič extra. Syn od 2 rokov pozná abecedu - no čítať ho cielene neučia. Vie niečo "prečítať" no skôr to berie ako znaky- napr. PES - keď to vidí prečíta pes. No keď je napísané - pesnička - tak prečíta tiež len pes.
Je jedno, či sa dieťa naučí dopredu alebo nie. Na konci prvého ročníka a prinajhoršom druhého nie je rozdiel medzi tým, čo prišiel s tým, že vie čítať a tým, čo sa to naučil len v škole. Kto je šikovný a kto nie je sa ukáže inak a po čase.
Niektoré deti vedeli čítať, písať a aj počítať. Syn vedel počítať cez 100 už v 3 rokoch. Rodičia si nemyslia, že je to nutné. Keď sa dieťa o to zaujíma, nech sa naučí, keď nie, tak sa naučí v škole. Ale ako 4 ročná si vedela napísať a prečítať svoje meno. Teraz je predškoláčka, napíše si tlačeným aj priezvisko, mená kamarátov. Rada si odpisuje slová z obalov, ktoré sú písané tlačeným. Prečíta písmená ktoré pozná. Napočítať vie do 100, pozná aj čísla, chce si aj počítať príklady do 10. Príklady dáva aj doma v rámci hry na pani učiteľku. V škôlke im dávajú robiť pracovné listy. Sama ju cielene neučí, ale tak zakazovať jej to nebude.
Čo čítať a písať... syn miloval atlasy, mapy a on vedel v prvej triede všetky hlavné mestá Európy... napr. hl. mesto Fínska - Helsinky... deti ani nechápali čo je Fínsko. Syn vedel písmenká, ale nečítal, ale sčítaval a odčítaval už ako 4-ročný, čísla sa naučil sám podľa hodiniek a písmenká tiež tak podľa nápisov kade tade… ale bolo to pre neho hra, akonáhle musel, tak to už nie, to mal odpor k učeniu…
Pri nástupe do školy deti nemusia vedieť čítať ani písať. Ale sú aj šikovnejšie deti, ktoré sa to naučia skôr. Moja mama pred 57 rokmi vedela čítať a písať pred nástupom do školy. Moje deti nevedeli, ukazovala som im, čítala, ale netlačila som, nemali záujem. Ale najstaršia dcérka vedela násobiť pred nástupom do školy asi do 50. Najstaršia 25 ročná aj písať písane. Syn ako predškolák čítal deťom v škôlke pred spaním. Keď zistila učiteľka, že vie, dala mu čítať.
Učiteľka 1-4 a bývalá učiteľka v MŠ neodporúča dieťa nasilu učiť. Jednak si odnesie zlé návyky, ktoré sa ťažko naprávajú a jednak je to zbytočné a niekedy ozaj viac na škodu. Dieťa sa má hrať. Nechajte nech sa hrajú kým sa dá. Všetko potrebné sa naučia neskôr, postupne v škole. A ver mi, čítať a písať sa naučí dieťa, keď na to dozrie. Nemusíte ho tlačiť k tomu v škôlke. Ak dieťa ale chce, tak mu treba určite dať priestor a podnety. Ale nech si samo o to požiada. Napr. spoločné čítanie v knihách alebo skladanie písmen do krátkych slov a pod.
Niektorí rodičia čítali odpovede, podľa mňa učiť na silu nie. Ja som sa ako dieťa naučila čítať sama, už 4ročná a to bolo pred 35 rokmi. Nikto nevedel ako, prečo, proste som sa naučila. V škôlke som čítala spolužiakom potom rozprávky. Z mojich detí jedno sa tiež naučilo čítať a písať v 4 rokoch samé (paličkovým písmom), ale malo staršieho súrodenca, takže asi odkukalo. Ale vo všeobecnosti nie, škôlkar nemusí vedieť čítať a písať, a ani by som cielene dieťa neučila týmto zručnostiam. Všetko má svoj čas, ak dieťa prejaví záujem naučí sa to samé, ak nie, naučí ho škola.
Nie je dôvod na to, aby sa dieťa v škôlke učilo písať a čítať. Potom to aj tak bude brať odznova v prvej triede, takže nič tým skorym učením nezíska. V Kanade sa deti učia písať a čítať ako 4 ročné a majú na to 2 roky, aby to zvládli. Keď idú do prvej triedy musia vedieť písať slová, ktoré sa píšu tak isto ako sa čítajú. K tomu matematika, prvovka. To sa nepáči mnohým.
Dieťa číta všetky nápisy všade. Starší išiel do školy, že nepoznal ani všetky písmenká. A nič mu neušlo. Je tretiak, číta rád a veľa. Ale čítať a pod vedieť nemusí. Má ale deti, čo veľmi chcú a baví ich to, náš syn číta od 4 rokov, prvé písmená prečítal ako 3,5 ročný. Podobne čísla, on už rieši v 4,5 násobenie. Ale on je ten iniciátor, nie rodičia. Takže áno, pomáhajú mu, lebo chce. Tiež hrá rôzne spoločenské hry. Zase nemá tú spontánnu detskú hru, to len s kamarátmi v škôlke. Lebo sám chcel. Čo bude robiť v škole nevedia, niečo tam už robiť bude a doma ho môžu zase zamestnať niečím iným. Prinajhoršom v určitom bode preskočí ročníky.
Ako čítať s dieťaťom, ktoré má problémy s čítaním?
Ak je niečo, čo dieťa ozaj zaujíma, nech sa rozvíja. V škôlke, čo vedia, tak nenútia ani písať ani nejako násilne matematika a pod. Ani doma. Teda ak to nie je ozaj rodič z odboru. Lebo aj tu si môže dieťa osvojiť nesprávny návyk na písanie alebo čo a potom to bude mať v škole ťažšie. Napríklad starší v prípravke sa naučil aspoň meno - skrátene. Dcéra od neho mladšia 3 roky sa všetko popri ňom učila. Už v predškolskej vynikala a mala fantastické výsledky na depistáži. Je už druháčka a učiteľka ju chváli - a to je najmladšia z triedy. Na ňu sa to proste lepí.
Väčšina detí sa naučí čítať v škole, približne teda vo veku 6 a 7 rokov. Vo výnimočných prípadoch však deti začínajú s čítaním už vo štvrtom alebo piatom roku. Nie je vôbec dôležité, aby vaše dieťa vedelo čítať čo najskôr. Do prvého roku novorodencovi čítajme len uspávanky, spevníky, doskové knihy a knižky s obrázkami. Nechajme dieťa počúvať a vytvárať si svoj svet. Keď má dieťa od 1-3 rokov, môžeme pridať knihy s krátkymi básničkami a príbehmi. Odporúča sa, aby ste deťom čítali každý deň, v ideálnom prípade aspoň 20 minút. Je to ten najlepší spôsob ako im rozmotať jazýček a rozšíriť ich slovnú zásobu. Čaro v čítaní s deťmi je práve rozvoj ich fantázie.
Prerušuje vás dieťa často pri čítaní? To vôbec nevadí, nebráňte mu v tom. Znamená to, že ste ho zaujali a to je to najlepšie, čo sa vám mohlo podariť. Pokojne ho nechajte sa vyrozprávať, možno vám samo dokončí už napísaný príbeh a možno ho dokončí tak „po svojom“. Mnoho rodičov má pocit, že keď sa dieťa naučilo čítať, nech si číta už samé. Neprestávajte čítať s deťmi. Bola by to škoda.
Spoločné čítanie má pre vývoj dieťaťa aj naďalej nezameniteľný význam, a to približne až do veku 14 rokov. Jednoducho povedané, predčítanie (doma alebo aj v škole) pomáha deťom prijímať zložitejšie vety, texty a príbehy, než by aktuálne zvládli samy. Nováčik, čo ešte číta s ťažkosťami, si tak bez problémov užije plnotextovú knihu. Alebo dieťa, čo číta výlučne komiksy, sa s chuťou započúva do životopisu svojho obľúbeného športovca. S ťažkými témami sa dieťa nemusí pasovať samo. Ak narazí v knihe na niečo, čomu nerozumie, môžete mu pomôcť utriediť si myšlienky.
Schopnosť detí sústrediť sa popri dostupných technológiách, ktoré pozornosť rátajú doslova na sekundy, v poslednej dekáde rapídne klesla. Hlasné predčítanie zvyšuje pravdepodobnosť, že dieťa udrží pozornosť dlhšie, ako keby čítalo samo. To môže v konečnom dôsledku znamenať aj viac prečítaných kníh. Až 85 % detí vo veku 6 - 14 rokov považuje spoločné čítanie za vzácny čas strávený s rodičom (Scholastic: Kids and Family Reading Report). To, že sa vaše deti osamostatňujú alebo niečo dokážu bez pomoci dospelého, vôbec neznamená, že sú už samostatné. Vzájomná blízkosť je pre ne stále absolútne kľúčová. V priebehu rokov, žiaľ, strácame momenty, kedy si ju vieme dopriať. Dobrá správa je, že ju nájdete napríklad aj v spoločnom čítaní.
Dôležité je tiež si uvedomiť, že „Deti sú živá správa, ktorú pošleme do časov, ktoré neuvidíme.“ (John F. Kennedy).
Vedeli ste, že „Od detí sa môžete veľa naučiť. Napríklad, koľko trpezlivosti máte.“ (Franklin P. Jones)?
Preto „Netrápte sa tým, že deti vás nikdy nepočúvajú. Trápte sa tým, že vás vždy pozorujú.“ (Robert Fulghum).
A pamätajte „Ak chcete mať inteligentné deti, čítajte im rozprávky. Ak chcete mať veľmi inteligentné deti, čítajte im viac rozprávok.“ (Albert Einstein).
Pretože „O hraní sa často hovorí tak, ako keby bolo odpočinkom od vážneho učenia. No pre deti je hranie vážne učenie.“ (Maria Montessori)
