Motorický vývin dieťaťa je fascinujúci proces, ktorý zahŕňa postupné zdokonaľovanie pohybových schopností. Od prvých neistých pohybov novorodenca až po koordinované aktivity predškoláka, dieťa prechádza radom míľnikov, ktoré sú kľúčové pre jeho celkový rozvoj. Zásadný je prvý rok života dieťaťa, kedy dochádza k najrýchlejším zmenám. Tempo motorického vývinu je však veľmi individuálne.
Individuálny rozvoj a motorické schopnosti
Každé dieťa sa vyvíja svojím vlastným, individuálnym tempom. Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti. Bábätko začne chodiť vtedy, keď je na to fyzicky aj psychicky pripravené.
Prvý rok života: Míľniky motorického vývoja
Najintenzívnejší je vývoj v prvom roku života. Psychomotorický vývin je zložitý proces, ktorý zahŕňa rozvoj hrubej aj jemnej motoriky, poznávacie, sociálne, mentálne i komunikačné zručnosti a mnoho ďalšieho. V tomto období sa dieťa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom. Týmito fázami si dieťa prejde úplne samo, bez akejkoľvek pomoci dospelých, a to úplne prirodzene. Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Reflexy a prvé pohyby (0-3 mesiace)
V tomto období sú stále veľmi dominantné reflexy, t. j. mimovoľné, inštinktívne reakcie. Ak podáte bábätku prst, okamžite ho pevne uchopí. V polohe na brušku bábätko začína dvíhať hlávku. Najprv len na krátky čas a s veľkou námahou, ale čoraz vytrvalejšie. Nôžky už nie sú stále zohnuté. Keď bábätko leží na chrbte, dosť energicky kope okolo seba nôžkami. V polohe na brušku teraz dokáže zdvihnúť hlávku o približne 45 stupňov. Ak ťaháte bábätko do sedu, podrží si hlávku vzpriamene až 5 sekúnd.
Po pôrode a počas prvých troch mesiacov sa dieťa adaptuje na nové prostredie. V prvom mesiaci života bábätko vie kopať nožičkami, na chrbte otáča hlavu zo zo strany na stranu, snaží sa zamerať vašu tvár, výnimočne nahradí plač roztomilé mrnkanie a pri polohovaní na bruško na krátku chvíľu zdvihne hlavičku. Maličké bábätká polohu na brušku obvykle veľmi rady nemajú, ale je veľmi dôležité začať ju praktikovať hneď prvé dni po narodení. Dôvodom je posilnenie krčných a chrbtových svalov. Dieťa reaguje na hlasité zvuky, spravidla zľaknutím alebo plačom, dokáže zamerať predmet vo vzdialenosti 15 cm a pri položení na bruško sa možno pokúsi oprieť sa ručičkami. Strká si prsty do ústočiek a zaujme ho hrkálka. Pri prebaľovaní sa bude snažiť zdvihnúť nožičky nad podložku a pri troche šťastia už bude opätovať aj váš úsmev.
Rozvoj v prvom polroku (3-6 mesiacov)
Keď si dieťa v polohe na brušku dvíha hlávku, podopiera sa pomocou predlaktí. Už sa dokáže prevaliť z boku na chrbátik. Ak bábätko posadíte, stále ho budete musieť podopierať. Dokáže voľne otáčať hlávku na obidve strany. Teraz sa už celkom dobre podopiera rúčkami a kope okolo seba. Vaše bábätko pláva na suchu; na brušku sa prevaľuje z boka na bok. Keď ich dáte do vzpriamenej polohy, chodidlami sa zapierajú proti podlahe. Dieťatko sa už dokáže podopierať pomocou napnutých predlaktí. Pri polohe na chrbte sa dokáže otáčať doľava alebo doprava. Rado sa hrá so svojimi chodidlami.
Trojmesačné bábätko by vo vzpriamenej polohe malo udražať hlavičku a v polohe na brušku vydrží dlhší čas a zvedavo sa rozhliada. Asi si bude aj prezerať svoje ručičky a bude sa naťahovať za hračkou. V tomto období bábätko ocení, keď mu budete venovať veľa pozornosti. Nechajte ho cvičiť na deke, rozprávajte sa s ním a ponúkajte mu hrkálky. Bábätko spoľahlivo pozná hlas mamičky a otáča sa za ním. Tiež blízka rodina či priatelia, s ktorými je často v kontakte, sa budú tešiť jeho pozornosti a bude pozitívne reagovať napríklad na babičku alebo vašu najlepšiu kamarátku. Vo vzpriamenej polohe bábätko drží hlavičku a v polohe na brušku sa opiera o dlane. Medzi nové zručnosti patrí i prskanie slín.
S päťmesačným bábätkom už začína byť veľká zábava, pretože sa dokáže samo spontánne rozosmiať alebo si radosťou zavýskať. Bľaboce jednoduché slabiky a možno dokonca napodobňuje zvuky. Keď sa vidí v zrkadle, reaguje nadšene a zaujímajú ho všetky predmety vydávajúce nejaké zvuky. Pri držaní za ručičky sa dokáže z ľahu pritiahnuť do sedu. Bábätko ale nikdy nedávajte sedieť do doby, než si sadne samo.
Prechod k samostatnosti (6-12 mesiacov)
Teraz už bábätko dokáže skutočne samostatne sedieť. Bez Vašej pomoci sa dokáže otočiť z chrbátika na bruško. Ak ho postavíte na dlážku, robí skákavé pohyby. Bábätko si začína dávať rúčkami do úst piškóty alebo kôrky chleba a začína ich obhrýzať. Je to dobré cvičenie na prvé vyrastajúce zúbky. Bez Vašej pomoci sa dokáže otočiť z chrbátika na bruško. Teraz bábätko sa už dokáže pohybovať bez pomoci. Veľmi šikovne sa plazí po celom byte. Naučilo sa používať „pinzetový úchop“, t. j. dokáže držať malé predmety medzi palcom a ukazovákom. Ak sa má dieťa kde podoprieť, vytiahne sa zo sedu až do stojacej polohy. Keď sa niečoho drží, je schopné chvíľku stáť. Na všetkých štyroch končatinách robí kolísavé pohyby a je pripravené na prvé lezecké výlety. Vaše bábätko už dokáže perfektne liezť. Kdekoľvek sa postaví a začína robiť prvé krôčky, držiac sa vašich rúk. Dieťa dokáže chodiť, držiac sa za jednu ruku. Najrýchlejšie deti už robia samostatné krôčky. Dieťa dvíha predmety zo stojacej polohy, pričom sa druhou rúčkou niečoho pridŕža.
Dieťatko zaručene rozosmeje hra na schovávačku a kuk, pretáča sa zo strany na stranu a váľa sudy a možno sa už začne prejavovať ako osobnosť v momentoch, keď mu vezmete jeho hračku (bude protestovať). Vedome bude púšťať z rúk hračky, ktoré už nepotrebuje a o chvíľu ich bude zase hľadať. Pre vás ako pre mamičku začína veselé obdobie, pretože dieťa sa už dokáže samo na chvíľu zabaviť hračkou, a hlavne čo nevidieť sa dá do pohybu. A keď okúsi pohyb smerom vpred, bude od tej chvíle k nezastaveniu.
Dieťatko vie držať v ručičke chrumku a samo si ju ohryzáva. Keď na bábätko zavoláte menom, pravdepodobne sa za hlasom otočí a na volanie reaguje. Keď vidí hračku, snaží sa k nej samo dostať. Možno sa začína plaziť po brušku, možno to skúša hojdaním cez kolienka či dokonca lezením po štyroch. Spôsob, akým sa dieťatko po prvom polroku života snaží zdvíhať a hýbať, je rôzny. Stále však platí pravidlo nechať ho, nech si nájde vlastnú cestu.
V ôsmom mesiaci sa vám môže stať, že vojdete za vyspinkaným bábätkom do izby a ono nebude ležať, ale bude naraz stáť. Deti v tomto období sa veľmi často začínajú stavať a zo začiatku nevedia, ako si s novou pozíciou poradiť, ale veľmi rýchlo si ju osvoja a začnú ju usilovne trénovať. Pre vás ako pre mamičku príde niekoľko náročných momentov, keď bábätko síce stojí, ale musí sa ešte naučiť cez kolienka vrátiť späť na zem. Utečie pár dní a drobec bude energicky obchádzať nábytok, zhadzovať všetko, čo má v dosahu a pustí sa pravdepodobne aj do prehľadávania zásuviek. Státie dieťa kombinuje s lezením po štyroch, v ktorom už sa cíti sebavedomo a vie vyvinúť nečakane vysokú rýchlosť. S dieťatkom sa hrajte na pac - pac alebo šijem boty a navzájom spolu môžete začať komunikovať ukazovaním prstom či rôznymi gestami a zvukmi.
Dieťa si uvedomuje, že nemôže všetko a rozumie slovu nie. Toto nechcené slovíčko ho ale tiež veľakrát nahnevá, pretože už má svoju hlavu. Jedinci, ktorí doteraz sami nesedeli, pravdepodobne s krásne vzpriamenou chrbticou sedia. S možnosťou bábätko usadiť prichádza veľká úľava, obzvlášť pri kŕmení, keď už môžete pohodlne využívať jedálenskú stoličku. Z pozície v sede bude dieťa viac baviť hranie. Už udrží súčasne v každej ruke jeden predmet či si môže prekladať hračku z ruky do ruky. Dieťa sa vie veľmi rýchlo postaviť, a tak je od tejto chvíle asi celý váš byt zbavený všetkých nebezpečných predmetov i dekorácií do výšky 80 cm.
Pokročilé motorické zručnosti (12+ mesiacov)
Je zábavné, ako si dieťa občas len tak pre seba rozpráva. Niekedy to dokonca vyzerá, že vám chce aj niečo povedať a napodobňuje pri tom vašu intonáciu. Možno sa bude snažiť zopakovať „mama“ a „tata“. Slovo tata je však preň jednoduchšie na vyslovenie, preto ho asi bude vedieť skôr. Aktívne sa stavia na nožičky a vie sa aj bezpečne dostať cez kolienka späť na zem. Papučky ešte nasadzovať nemusíte, ale dieťa by malo kvôli bezpečnosti mať aspoň protišmykové ponožky. Komunikácia pomocou gest a zvukov dáva vášmu vzťahu a dorozumievaniu úplne nový rozmer a dieťa dokáže byť skvelým zabávačom. Veľa sa mu venujte, rozprávajte sa s ním a vysvetľujte mu veci, bude vám pozorne načúvať.
Slovu „nie“ síce rozumie, rozhodne ale nepočúva a niekedy to môže vyzerať, že vás aj skúša, kam až môže zájsť. S hračkami už manipuluje veľmi obratne a pomocou tzv. pinzetového uchytenia skúma končekmi ukazováčika a palca drobné detaily. Čím ďalej viac sa dieťatko hrá, smeje sa a baví ho objavovať a skúšať nové veci. Pri obliekaní pomáha nastavením ruky alebo nohy a možno zvládne chvíľu stáť bez opory.
Dieťa miluje loptičky a keď si ich gúľate, možno ich už dokáže poslať späť. O vec, ktorú potrebuje, si dokáže povedať aj inak než len plačom. V slovníku má okrem „mama“ a „tata“ pravdepodobne ešte tretie slovo, často to býva „ňami“ alebo „haji“. Reaguje na slovo „pusu“ a samo sa vie aj prísť pomaznať. Obdobie prvého roka je časom veľkej lásky a tiež prvých krôčikov. Ak ale batoľa na svoje prvé narodeniny ešte nechodí, neriešte to, ešte má mnoho času.
Dôležitosť správneho vývoja a prevencia problémov
Motorický vývin dieťaťa a jeho odchýlky sú dôležitou súčasťou sledovania zdravia dieťaťa. Pohyb je základným a hlavným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek, sledovať motorický vývin dieťaťa teda slúži aj k prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť. Predovšetkým mamička, ktorá s dieťaťom trávi väčšinu času.
V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi. Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Pozor na nevhodné pomôcky a manipuláciu
Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu. Opakovaním nevhodných činností sa fixujú zlé pohybové vzorce a následkom bývajú v neskoršom veku skoliózy, bolesti chrbta či hlavy, dýchacie ťažkosti (kvôli zablokovaným rebrám), problémy s bedrami, panvy, negatívne ovplyvnená môže byť aj budúca plodnosť.
Bábätko z podložky zdvíhame vhodnými spôsobmi, na rukách ho nosíme v pozíciách zodpovedajúcich jeho veku a aktuálnemu stavu motorického vývinu. Na nosenie môžeme používať aj ergonomické pomôcky (na malé bábätká sú najvhodnejšie správne uviazané šatky, neskôr možno využiť aj ergonomické nosiče), klokanky sú z viac dôvodov pre nosenie akokoľvek starých detí úplne nevhodné. Na rukách zvisle čelom k sebe môžeme nosiť až deti, ktoré sa samy vedia posadiť, striedavo na jednom a druhom boku. U menších detí také nosenie narušuje motorický vývin dieťaťa, podporuje nevhodné prehýbanie do luku (záklon hlavy a prehnutie chrbta), radšej volíme nosenie v klbku alebo na tigríka. Akonáhle sa začne dieťatko otáčať z chrbátika na boky až bruško, je možné ho nosiť v polohe klokanka.
V lehátku by bábätko malo tráviť nanajvýš 10% času bdelosti, aby nedošlo k zablokovaniu motorického vývinu. Ak sa dieťatko v lehátku otáča alebo priťahuje do pasívneho sedu, nemalo by sa ležadlo používať vôbec. Rovnako tak v autosedačke by dieťa malo zdržiavať len čo najkratšiu nutnú dobu.
Preventívne by sa už široké balenie nemalo používať, pri súčasnej včasnej diagnostike dysplázie bedrového kĺbu neprináša výhody a naopak môže spôsobiť rôzne problémy, dôležitá je voľnosť v bedrách. Pri nefyziologickom vývine bedier široké balenie nestačí a musia sa používať abdukčné nohavičky či perinka, alebo i strmienky. Pre vývin bedier je ďalej nevhodné tesné zavinovanie nožičiek, obzvlášť rovno natiahnutých.
Podpora motorického vývinu
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas. Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Pokiaľ dieťa pri pasení nerozťahuje prsty, šteklite ho na chrbtoch ruky a prstoch, aby otvorilo päste. Môžeme ho pokladať cez overball, držať ho za panvu a pohupovať s ním do strán (nahnúť k jednej strane, počkať, až sa spevní, a nahnúť rovnakým spôsobom k druhej strane) a dopredu a dozadu. Tiež je možné bábätko dať na veľkú loptu pri podobne vysokom stole, na ktorý dáme hračku alebo iný pre dieťa zaujímavý predmet, dieťa držíme za bedrá a loptou pohybujeme dozadu a dopredu smerom k stolu, aby sa na neho snažilo dosiahnuť a predmet si vziať. Pri pasení na zemi dáme pred dieťa matrac alebo nízku stoličku a hore na okraj položíme zaujímavý predmet alebo pricvikneme štipec na bielizeň, aby dieťa pre ich dosiahnutie muselo kúsok zdvihnúť ruku. Občas môžeme skúšať naťahovanie ručičiek proti podložke, kedy dojčatá vezmeme do náručia chrbtom k sebe (v pozícii klokanka) a rýchlo ho priblížime dole k podložke, mal by ručičky s roztiahnutými prstami dávať pod seba a snažiť sa o ne oprieť.
Pre podporu lozenia možno dieťatko položiť cez svoje natiahnuté nohy alebo overball, držať ho za bedrá a hojdať s ním pomaly dopredu a dozadu tak, aby sa striedavo dotýkalo podložky ručičkami a nožičkami. Môžeme na zem poukladať rôzne nižšie prekážky (vankúše, zrolované deky, matrac, prahy, naše nohy a pod.). S dieťatkom možno cvičiť tzv. fúrik. Bábätko môže liezť aj len po kolienkach, učí sa tak dávať kolená pod seba a trénuje na neskoršiu chôdzu.
Video
Ako správne podporiť psychomotorický vývoj dieťaťa | Fyzioterapeut radí
Pomoc pri odchýlkach vo vývine
Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi). Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu. Pri provokačných polohových testoch sa sledujú reakcie bábätka na určité zmeny polohy (napr. trakčný test - lekár bábätko priťahuje do sedu za ručičky, toto je len diagnostická metóda, nie odporúčaná manipulácia s bábätkom či vhodná hra). Ďalej lekár sleduje prejavovanie novorodeneckých reflexov a či miznú adekvátne k veku dieťaťa. Dôležité je aj vyšetrenie svalového napätia (tonusu), či bábätko nie je hypertonické alebo naopak hypotonické, alebo či svaly nevykazujú spasticitu (kŕčovitosť) či rigiditu (stuhnutosť), či je svalový tonus rovnaký na oboch poloviciach tela.
Rozvojová koordinačná porucha (dyspraxia) je ochorenie motoriky. Dieťa pôsobí na svoj vek príliš nemotorne a ochorenie mu komplikuje bežný život. Tiež sa môže nepríjemne prejaviť v budúcom, dospelom živote. Ochorenie zasahuje hrubú motoriku (kontrolovaný pohyb celého tela, paží a nôh využívajúci veľké svaly) aj jemnú (koordinácia malých svalov, napríklad súlad pohybu ruky, prstov s očami). Dyspraxia nevzniká pre zlú starostlivosť alebo nedostatok príležitostí dieťaťa nadobudnúť rovnaké motorické schopnosti, ako majú jeho rovesníci. Prejavuje sa u detí doma aj v škole. Ochorenie zasahuje tri- až štyrikrát častejšie chlapcov ako dievčatá a neraz býva prehliadané. Príčiny ochorenia môžu byť rôzne. Koordinácia motoriky je komplexná a komplikovaná na nervovej úrovni.
K príznakom rozvojovej koordinačnej poruchy patrí zhoršený rozvoj motorickej koordinácie prejavujúci sa oneskorením chôdze dieťaťa, slabým výkonom na telesnej výchove, neúhľadným krasopisom. Tieto problémy u detí vedú tiež k ťažkostiam v akademických výkonoch. Diagnostika podobne ako liečba zahŕňa spoluprácu mnohých špecialistov, ku ktorým dieťa odporučí všeobecný lekár, ak má rodič podozrenie na prítomnosť ochorenia. Títo špecialisti sú pediater, detský terapeut a psychoterapeut (vyhodnocuje motorické schopnosti dieťaťa), klinický psychológ (špecializuje sa na emočné ťažkosti dieťaťa), edukačný psychológ a detský neurológ špecializujúci sa na vývoj centrálneho nervového systému dieťaťa. Na ochorenie neexistuje konkrétny liek. Liečba spočíva v terapeutických sedeniach, ktoré dieťa absolvuje. Učí sa vykonávať aktivity, s ktorými má ťažkosti, tiež rôzne grify na uľahčenie náročných úloh (napríklad správne držanie pera). Často sa používa rozdelenie nejakej aktivity na viacero jednoduchších krokov. V procese liečby sa odborník zároveň snaží identifikovať činnosti, ktoré pacientovi spôsobujú problémy. Liečebný proces zahŕňa multiodborovú spoluprácu špecialistov, ako je pediater, klinický psychológ, edukačný psychológ.
Chcete získať viac užitočných rád a tipov pre zdravý vývoj vášho dieťaťa? Pridajte sa k nášmu HiPP BabyClubu a získajte prístup k odborne spracovaným pracovným listom, testujte s nami produkty, zapojte sa do našich súťaží a mnoho ďalšieho.
tags: #po #motorickej #stranke #dieta