Každé dieťa sa narodí vnútorne motivované učiť sa a napredovať. Dôležité je nezabiť v ňom túto vnútornú motiváciu. Podporu potrebuje už batoľa. Už malé batoľa potrebuje podporu svojho okolia, aby vedelo, že jeho vnútorná motivácia napredovať je vítaná. Ale najviac to cítiť u školopovinných detí. Väčšina z nich v tomto veku už vnútornú motiváciu stratila.
Podľa výskumu realizovaného Martinom Kurucom z Centra pedagogického výskumu UK je až 73 percent detí motivovaných zvonka. Čo to znamená? Že sa učia, lebo za to niečo dostanú. Negatívne alebo pozitívne, teda trest alebo odmenu. Kvôli trestom a odmenám sa učí 40 percent detí. Ďalších 33 percent sa učí kvôli vnútorným trestom a odmenám, ktoré sú spojené s pocitmi viny a hanby. Hanbia sa, ak úlohu nespravia dobre, a hanba ich môže vnútorne zožierať. To je spolu 73 percent detí, ktoré nie sú motivované správne. Teda neučia sa preto, lebo ich to baví a napĺňa.
Skutočne vnútorne motivovaných detí je však ešte menej. Len 6,8 percent. Lenže vo vzorke testovaných boli aj deti z Montessori školy a z Waldorfskej školy, ktoré tvorili asi polovicu týchto vnútorne motivovaných detí. Bez nich by to číslo bolo ešte nižšie.
Nie všetky deti však majú možnosť chodiť do Montessori školy, to však neznamená, že sú stratené. Pomôcť udržať si vnútornú motiváciu im totiž môžu ich rodičia.
Vnútorná motivácia ako základ učenia
Deti sa rodia motivované k učeniu. Je to pre ne úplne prirodzený a potrebný proces, aby sa mohli stať ľudskou bytosťou. Bábätko sa jedného dňa pretočí na chrbát, jedného dňa začne chodiť, nikto ich nemusí motivovať k tomu, aby sa učili nové veci. Ani im v tom nemôžeme zabrániť. Je to silná ľudská tendencia. Bez vonkajšej motivácie - teda odmeny a trestu. Na čom teda je založené učenie v rannom detstve? Na vnútornej motivácii. Vnútorná motivácia je taká vnútorná hnacia sila, ktorá nás núti niečo robiť alebo sa niečo učiť pre vlastný zážitok, uspokojenie, radosť… Je teda pre samotný proces učenia omnoho dôležitejšia.
Tradičná výučba je založená na pravom opaku vnútornej motivácie - na vonkajšej motivácii. V školách kladieme veľký dôraz na správne odpovede, známky a pochvaly učiteľov. Dieťa sa často učí pre známku, pre odmenu za jednotku alebo tiež zo strachu z trestu či neúspechu. Prežíva pri učení stres, ktorý procesu učenia priamo škodí. Nevyhneme sa ani porovnávaniu detí, ktoré je pre sociálnu klímu doslova trestné. Známkovaním berieme učeniu jeho vlastný zmysel.
Toto všetko postupne zabíja vnútornú motiváciu dieťaťa a ony sa v týchto školách stávajú závislé na vonkajšej motivácii. Preto je nesmierne dôležitá úloha rodiča, ktorý by si toho mal byť vedomý a podporovať svoje dieťa práve v tom, čo ho baví, v čom je úspešné a dať mu príležitosť k tomu, aby mu jeho vnútorná motivácia k učeniu vydržala.
Zlaté pravidlá na podporu vnútornej motivácie
Odborníci zo Žijeme Montessori zdieľajú niekoľko kľúčových pravidiel, ako podporiť vnútornú motiváciu detí:
- Komunikujte, komunikujte, komunikujte so svojim dieťaťom - bezpečie a dôvera v rodine sú najdôležitejšie, a dejú sa cez komunikáciu. Hovorte s deťmi o tom, ako sa v škole cítia, ako ich to baví, čo ich baví, čo zaujímavé sa dozvedeli, čo sa naučili.
- “Zľahčujte” známky - dajte dieťaťu najavo, že pre vás známky nie sú dôležité, ale dajte mu najavo záujem o to, čo sa učí a ako sa to učí, či ho to baví, či tomu rozumie, ako by ste mu mohli pomôcť, veďte dieťa k tomu, aby sa vedelo ohodnotiť samé - známky aj slovné hodnotenie od učiteľa sú stále len hodnotenia od druhého človeka. Čo je ale dôležité je sebahodnotenie: Mohol som pracovať lepšie, viacej? Dal som do toho maximum? Čo mi ide? Čo mi nejde?
- Dôverujte svojim deťom - viac ako systému, škole, učiteľovi… Znie to možno zvláštne, nie sme na to zvyknutí, ale najdôležitejšie v celom procese učenia sa - školy - je vaše dieťa a jeho potreby, pocity. Tie má každé dieťa iné, ako by teda mohlo byt všetkých 25 deti v triede v rovnaký čas na hodine matematiky spokojných a mohli sa riadiť vnútornou motiváciou? Už to samé o sebe je nezmysel.
- Buďte pre vaše deti vzorom - ukazujte na vašom správaní, že ste schopní sa rozhodovať podľa vášho uváženia, ukazujte deťom vašu vnútornú slobodu a zodpovednosť za vaše rozhodnutie. Nie strach a manipuláciu (napríklad vašim šéfom v práci).
- Zmysluplnosť, spolupráca, slobodná voľba - to sú tri nutné podmienky na udržanie vnútornej motivácie. Tie môžeme krásne nasledovať doma s našimi deťmi. Pretože človek sa učí rád, keď mu veci dávajú zmysel, keď môže spolupracovať a keď si môže vybrať, čo chce robiť.
Praktické tipy pre rodičov
Nie všetky deti majú rovnaký záujem o učenie a plnenie povinností do školy. Ako deti rastú postupne získavajú zodpovednosť za svoje domáce úlohy a plnenie svojich povinností. Zatiaľ, čo niektorí žiaci majú vnútornú motiváciu dokončiť svoju prácu načas, iní študenti majú problém vôbec začať. Hoci je dôležité, aby sa rodičia aktívne podieľali na zabezpečení toho, že ich dieťa dokončí domáce úlohy, je tiež dôležité, aby ste svoje dieťa do toho nenútili, pretože medzi nútením a motiváciou je veľký rozdiel. Povzbudzovanie dieťaťa k pozitívnemu hľadaniu motivácie je dôležité pre budovanie návykov, ktoré pretrvajú počas celého života. Ak dieťa budete nútiť, môže mu to znepríjemniť čas na štúdium, čo sťažuje dosiahnutie sebamotivácie. Dôležité je pamätať si, že každý študent, ktorý má správnu motiváciu, sa môže stať dobrým študentom.
Čo teda môžete robiť, ak vaše dieťa nemá motiváciu učiť sa?
- Veďte dieťa k láske ku knihám a vedomostiam - Niektorí odborníci tvrdia, že čítanie je kľúčom k úspechu v živote. U detí, u ktorých sa objavuje láska k čítaniu, sa prejavuje aj láska k učeniu. Deti, ktoré bojujú s čítaním často bojujú s učením. Čítanie nielen pomáha deťom rozvíjať bohatú slovnú zásobu, ale pomáha ich mozgu naučiť sa spracovávať rôzne koncepty a formálnu komunikáciu. Študenti, ktorí nemajú problém s čítaním, majú lepšiu schopnosť učiť sa s ľahkosťou všetky predmety, vrátane predmetov, ako je matematika či prírodoveda. Pomôžte dieťaťu rozvíjať čitateľské schopnosti a lásku k čítaniu tým, že jeho svet naplníte knihami. Čítajte svojmu dieťaťu často a tiež nechajte svoje dieťa čítať nahlas. Stanovte si rodinný čas čítania, pri ktorom sa každý sústredí na čítanie aspoň 20 minút denne. Buďte deťom príkladom a čítajte si vždy, keď to je možné. Zaplňte svoj domov rôznymi materiálmi na čítanie (knihy, encyklopédie, noviny, časopisy, a podobne). Vytvoríte tak atmosféru čítania, ktorá vášmu dieťaťu ukáže, aké dôležité čítanie je. Kľúčom je, aby bolo čítanie zábavné - nie frustrujúce. Ak sa dieťa rozhodne, že čítanie je nudné alebo frustrujúce, nebude chcieť čítať a jeho schopnosť učiť sa zníži.
- Doprajte deťom kontrolu nad vlastným učením - Je dôležité sprevádzať deti procesom učenia, ale rovnako dôležité je umožniť deťom mať kontrolu nad svojimi vlastnými skúsenosťami. Či už doma alebo v škole, poskytnite deťom možnosť mať priamy vplyv na ich možnosti učenia sa. Dobrý spôsob, ako to dosiahnuť, je poskytnúť deťom rôzne možnosti. Napríklad pri zadávaní tém písomného projektu či slohovej práce umožnite deťom zvoliť si tému, o ktorej budú písať. Odporúča sa tiež umožniť deťom, aby si vybrali svoje vlastné mimoškolské aktivity.
- Podporujte otvorenú a úprimnú komunikáciu - Podporujte svoje dieťa, aby vyjadrilo svoj názor na to, čo sa deje počas jeho vzdelávania. Vytvorte otvorenú atmosféru, kde sa bude cítiť dobre, keď vyjadrí svoje pocity, čo sa mu páči alebo nepáči a z čoho má obavy. Ak sa podelí o svoj názor, nezabudnite potvrdiť jeho pocity - aj v prípade, že s ním nesúhlasíte.
- Zamerajte sa na záujmy svojho dieťaťa - Keď sa deti učia o oblastiach a predmetoch svojho záujmu, učenie sa stáva zábavou a deti sa učeniu rady venujú. Ak chcete skutočne pomôcť svojmu dieťaťu povzbuďte ho, aby preskúmalo témy a predmety, ktoré ho fascinujú. Ak má rado dinosaury, pomôžte mu nájsť pútavé a zaujímavé knihy a príbehy o dinosauroch. Potom ho vyzvite, aby identifikovalo svojich päť obľúbených dinosaurov a vysvetlilo prečo si ich vybralo. Nielen, že sa dozviete veľa nového, ale vaše dieťa sa tak učí formulovať svoj názor a prezentovať svoje nadobudnuté znalosti.
- Predstavte a podporte rôzne typy učebných štýlov - Každé dieťa má určité preferencie a štýl, ktoré sa najlepšie hodia k jeho spôsobu učenia. Existuje sedem základných štýlov učenia: vizuálny, sluchový, slovný, fyzický, logický (matematický), sociálny a solitérny. Napríklad deti, ktoré sa učia vizuálne sa najlepšie učia podľa toho, ako veci fungujú. Naopak, deti, ktoré sa učia sluchovo sa učia najlepšie počúvaním a vysvetľovaním. Pri malých deťoch je užitočné využívať rôzne typy učebných štýlov. Neexistuje nevyhnutne jeden správny alebo nesprávny štýl učenia alebo kombinácia štýlov učenia.
- Podeľte sa o svoje nadšenie pre učenie - Ak vaše dieťa vidí, že ste úprimne nadšení z učenia nových vecí, pravdepodobne sa z neho tiež stane nadšenec. Či už je to história, veda, čítanie, písanie alebo dokonca matematika, pomôžte mu vidieť, že učenie je cestou vzrušujúcich nových objavov.
- Urobte si z učenia zábavu učením na základe hier - Hra založená na učení nie je nový koncept. Učenie pomocou hier môže byť prospešné z mnohých dôvodov. Používanie hier ako vzdelávacieho nástroja poskytuje nielen príležitosť na hlbšie učenie a rozvoj kognitívnych schopností, ale tiež pomáha motivovať deti, aby sa naozaj túžili naučiť niečo nové. Keď je dieťa aktívne zapojené do hry, jeho myseľ zažíva potešenie z učenia sa novým spôsobom.
- Zamerajte sa na to, čo sa učí, nie na svoj výkon - Namiesto toho, aby ste sa dieťaťa spýtali, ako dopadlo počas matematického testu, hneď ako sa vráti zo školy, nechajte ho, aby vám vysvetlilo to, čo sa dnes naučilo z matematiky. Zamerajte sa na to, čo sa vaše dieťa učí, na rozdiel od toho, ako sa mu darí. Aj keď je výkon dôležitý, venujte pozornosť jeho skúsenosti s učením.
- Oslavujte dosiahnuté výsledky - Bez ohľadu na to, o aké malé úspechy ide, je dôležité uznávať a oslavovať úspechy vášho dieťaťa.
- Zamerajte sa na silné stránky - Zameranie sa na silné stránky vášho dieťaťa je ďalšou formou pozitívneho posilnenia, ktoré ho bude motivovať k ďalšiemu učeniu.
- Urobte z každého dňa príležitosť naučiť sa niečo nové - Kedykoľvek je to možné, povzbuďte svoje dieťa, aby objavovalo svet okolo seba, kládlo otázky a nadväzovalo kontakty. Pomôžte mu kategorizovať, klasifikovať to, čo vidí a prežíva a tiež kriticky myslieť.
Rozhovor s rodičmi a odborníkmi
Pamätáte si, ako ste sa cítili večer pred tým, než ste mali ísť po prvýkrát do školy? Obrovský krok do neznáma a životná zmena dokáže namiešať koktejl strachu, nervozity, vzrušenia aj radosti. Aj keď sú deti na začiatku školskej dochádzky natešené, často sa stáva, že ich nadšenie časom opadne. Učenie sa je prirodzenou činnosťou pre každé dieťa už od narodenia. Osvojovanie si nových schopností sa dieťa túži naučiť samé od seba. Od rodičov potrebuje len pomocnú ruku. A o tom to je aj v školskom veku, kedy je dieťa potrebné podporovať, snažiť sa mu porozumieť a citlivo a empaticky ho viesť k vlastnému cieľu.
Nebojte sa spolu hovoriť
Ak máte pocit, že sa s dieťaťom pri učení trápite, pretože sa nedokáže sústrediť na to, čo mu hovoríte a pri každej zmienke o škole sa tvári otrávene, porozprávajte sa s ním. Vždy mu povedzte ciele, prečo sa má konkrétne učivo učiť, na čo mu bude dobré a kde ho využije. Dajte dieťaťu jasne najavo, že vás zaujíma, čo ho trápi, čo ho nebaví alebo prečo ho škola neteší. Buďte pre neho osobou, ktorej sa nemusí báť čokoľvek povedať. Aj keby to nemalo byť pre vaše uši príjemné. Keď si medzi sebou vybudujete dôveru, budete potom ľahšie riešiť najrôznejšie situácie, do ktorých sa dostane.
Výhodné možnosti voľby
Jedným z dôležitých tipov je dopriať dieťaťu možnosť voľby. Udržujte v ňom pocit, že si svoje záležitosti a povinnosti riadi samé, pre istotu ale buďte vždy po ruke. Dieťa sa tak naučí zodpovednosti a súčasne mu bude rásť sebavedomie. Zásadné je nepôsobiť ako najvyšší kontrolór a nešalieť kvôli maličkostiam. Majte nadhľad. Ak sa niečo nepodarí podľa vašich predstáv, spoločne si sadnite a vymyslite nápravu. Školská dochádzka častokrát učí novým schopnostiam aj rodičov, pretože sa musia nad svojimi reakciami zamýšľať omnoho viac než kedykoľvek predtým.
S odmenami opatrne
Držte sa toho, čo povedal Ján Amos Komenský už pred mnohými rokmi. Škola hrou totiž funguje. Pre malé dieťa nie je nič horšie než stereotyp. Ten potom dokáže veľmi rýchlo ubiť všetko nadšenie pre učenie. Keď sa budete učiť matematiku, skúste potomkovi zahrať na sladkú strunku. Na odmeňovanie za dobré výsledky v škole ale pozor. Kvôli chemickým reakciám v mozgu sa na nich totiž dieťa môže stať závislé a úlohy nebude plniť z vlastného presvedčenia a s radosťou, ale práve kvôli odmene. Naviac ho potom môže stresovať pocit, že keď sa mu niečo nepodarí, namiesto odmeny príde trest.
Voľte správne slová
Snažte sa zdržať toxických viet typu: Pokým bývaš pod mojou strechou, budeš sa učiť až sa z teba bude dymiť. Týmito hláškami v dieťati akurát vnútornú motiváciu k učeniu zadusíte a prebudíte v ňom vzdor alebo dokonca strach. Veľa detí sa bojí, že zlými výsledkami sklamú rodičov alebo učiteľov. Kontraproduktívne môže byť aj porovnávanie. Rodičia majú často tendenciu pýtať sa na výsledky spolužiakov a potom s nimi dieťa porovnávať. Každé dieťa je iné, a tým pádom nemôžu všetci vynikať v rovnakých disciplínach. Snažte sa tiež vyvarovať nátlaku a trestom. Tie nie sú z dlhodobého hľadiska dobrým riešením, najmä keď chcete v dieťati vnútornú motiváciu udržať čo najdlhšie.
20 minút maximálne
Zamyslite sa aj nad tým, koľko času budete učeniu venovať. Deti na prvom stupni základnej školy neudržia pozornosť príliš dlho - maximálne 20 minút. Preto je zbytočné nútiť potomka sedieť za stolom niekoľko hodín. Rozdeľte si učenie do kratších časových úsekov a striedajte predmety. Zaujímajte sa aj o to, akým predmetom by chcel váš potomok začať, ktorý predmet ho baví viac a ktorý menej. Nechajte vaše spoločné učenie v jeho réžii. Sami si tak urobíte obraz o tom, čo v škole vaše dieťa teší.
Ideálne pracovné miesto
Pracovný stôl a miesto na učenie v izbičke je veľmi kľúčové. Výhodou je, keď malého školáka nebude na jeho mieste nič rozptyľovať. Odneste teda všetku elektroniku, ktorú môžete. Hranie videohier, chatovanie so spolužiakmi alebo počúvanie hudby je pri učení veľmi kontraproduktívne. Obmedzte preto akékoľvek pokušenie. Nie všetky deti sa ale rady učia osamote vo vlastnej izbe, kde necítia prítomnosť niekoho ďalšieho. Niekomu je skrátka lepšie, keď sú nablízku ostatní členovia rodiny. Malý školák je vďaka tomu pokojnejší a dokáže sa lepšie zamerať na konkrétnu činnosť.
Vytvorenie pozitívneho vzdelávacieho prostredia
Ako je možné, že zvedavý, akčný bádateľ, ktorý sa celé prázdniny tešil do školy, po niekoľkých mesiacoch v triede stráca iskru? Nechce chodiť do školy, domáce úlohy sú boj, učenie ho nebaví a škola je “otrava”? Táto strata motivácie je reakciou na formu, akou by sa deti v škole “mali” učiť. Dieťa potrebuje okolo seba ľudí, s ktorými sa cíti dobre, komunikujú s ním partnersky, sú autentickí a môže im veriť. Ľudia, ktorí ho nebudú trestať za chyby, známkovať a škatuľkovať. Veríme, že dieťa nepotrebuje byť najlepšie, potrebuje však cítiť, že je dôležité. Prostredie, kde dieťa trávi 8 hodín denne, nesmie byť len o učení.
Dieťa potrebuje vnútornú motiváciu učiť sa a objavovať. Ak sa niečo nechcete naučiť, nikto vás neprinúti. Rýchle a nesprávne cesty k tomu, aby sa dieťa učilo, keď nechce, využívajú len vonkajšiu motiváciu - učiť sa kvôli rodičom, kvôli dobrým známkam, kvôli strachu zo zlých známok či kvôli pochvale. Veľkým rizikom však je, že keď trest či odmena pominú, dieťa stráca dôvod učiť sa.
Svoje obavy si nechajte radšej pre seba, naopak rozvíjajte to, v čom vidíte jeho potenciál. Ako príklad môžu byť dieťaťu uvedené známe postavičky Mickeyho a Minnie, ktorí mali motiváciu stať sa slávnymi a chceli rozdávať radosť deťom. Rovnako ako vy dostávate za dobre vykonanú prácu svoj plat, je potrebné i dieťa motivovať. Máloktoré dieťa má prirodzený zmysel pre zodpovednosť, preto ho to musíte naučiť, a aj keď sa bude možno zo začiatku trochu zdráhať, je potrebné pravidlá dodržiavať. Akonáhle párkrát povolíte, dieťa veľmi rýchlo pochopí, že je šanca uspieť, preto buďte naozaj dôslední. Tento prístup by mali zastávať obaja rodičia. Nie je možné sa hrať na dobrého a zlého policajta, pretože dieťa neuveriteľne rýchlo vycíti, ako to využiť.
Ak nič nezaberá, nie je zlé stretnúť sa s učiteľom a poradiť sa. Pedagóg uvidí, že vám na úspechu dieťaťa záleží a o problémoch viete. Ocenia, že si chcete nechať poradiť a hľadáte cestu.
Motivovať deti k učeniu býva ťažké. Ideálne by bolo keby tá motivácia bola vnútorná a tým pádom by ju nebolo treba nútiť, ale učila by sa kvôli sebe. To sa dá dosiahnuť tým, že vzbudíme záujem, ukážeme kde reálne dokáže znalosti využiť. Tiež pomáha keď necháme dieťa vybrať si, napr. čím chce začať, alebo sa rozprávať najprv o tom, čo ju zaujalo z toho čo sa učili. Dobré je nepoukazovať na to, čo dieťaťu nejde, resp. použiť vhodné slová, ak je aj v niečom slabšie. Naopak oceniť treba snahu a aj keď sa niečo podarí.
Skúste pracovať doma, hľadať spôsoby ako jej to spríjemniť, vybudovať v nej motiváciu a nadšenie, a ak by ste videli, že má s učením ťažkosti, skúste hľadať príčinu, kľudne aj za pomoci pedagógov.