Keď sa dieťa narodí, otvára sa pred ním svet plný nových tvárí a zážitkov. Postupne si buduje vzťahy s najbližšími a učí sa rozlišovať medzi známymi a neznámymi. V určitom momente vývoja sa však môže objaviť strach z cudzích ľudí, ktorý je pre rodičov často náročný, no zároveň prirodzenou súčasťou rastu dieťaťa. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo tento strach vzniká, ako sa prejavuje a čo môžete urobiť, aby ste svojmu dieťaťu pomohli ho prekonať.
Čo spôsobuje strach z cudzích ľudí?
Reakcia na cudzích ľudí s ostražitosťou, zahanbením, podozrievavosťou až strachom je v tomto veku absolútne normálnou reakciou. Strach z neznámych ľudí trvá do roka a často aj dlhšie. Niektoré deti začínajú prejavovať strach z cudzích ľudí okolo 6. mesiaca veku, čo súvisí s rozvojom ich kognitívnych schopností a schopnosti rozlišovať medzi známymi a neznámymi tvárami. U detí sa okolo 9. mesiaca objavuje separačná úzkosť (strach z odlúčenia od matky). Ak bolo dieťa v minulosti vystavené situácii, kedy bolo bez matky, môže to byť o to intenzívnejšie.
Existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k strachu z cudzích ľudí:
- Genetika: Niektoré deti sú jednoducho náchylnejšie na úzkosť a strach ako iné.
- Skúsenosti: Ak malo dieťa negatívnu skúsenosť s cudzím človekom, napríklad ak ho cudzí človek vystrašil alebo sa k nemu správal nepríjemne, môže to viesť k strachu z cudzích ľudí. Pobyt v nemocnici môže byť negatívny aj pre dospelého.
- Prostredie: Deti, ktoré sú menej vystavené cudzím ľuďom, môžu mať väčší strach z cudzích ľudí ako deti, ktoré sú s cudzími ľuďmi v kontakte pravidelne.
- Temperament: Deti s introvertnou povahou môžu byť opatrnejšie a zdržanlivejšie v prítomnosti cudzích ľudí.
Bábätko prichádza na svet s vrodenou schopnosťou emočne reagovať. Už novorodenec prežíva a reflexívne vyjadruje svoje city, ktorými dáva najavo spokojnosť či nespokojnosť. Postupne sa rozvíjajú ďalšie emócie a ich prejavy. Približne v troch mesiacoch začína dieťa prejavovať radosť, v štyroch mesiacoch hnev, v piatich mesiacoch strach. Dojča je schopné vnímať emočné prejavy iných ľudí a správne ich interpretovať podľa výrazu tváre už okolo dvoch až troch mesiacov. Emócie navodené v kontakte s inými ľuďmi môžeme pozorovať už u 10-týždňových bábätiek. V tomto období reagujú na prejavy radosti, smútku aj hnevu a zosúlaďujú svoje reakcie s emocionálnymi reakciami inej osoby.
Ako sa prejavuje strach z cudzích ľudí?
Strach z cudzích ľudí sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, vrátane:
- Plaču
- Ukrývania sa za rodičov
- Odmietania ísť k cudzím ľuďom
- Napätia a nepokoja
- Zvýšenej priľnavosti k rodičom
Keď sa do rodiny narodí dieťatko, nie je snáď jediného príbuzného, ktorý by ho nechcel hneď prísť navštíviť. Mnohokrát však nastane situácia, že dieťa pri určitom členovi rodiny, blízkom či vzdialenom, neutíšiteľne plače. Ak sa podobné epizódy opakujú, môže to viesť k napätiu v rodine a k nepríjemným pocitom rodičov aj konkrétnej osoby. Všetky ďalšie ruky, objatia a dotyky sú preň ešte dlho cudzie a strašidelné. Málokedy sú rodinní príslušníci ochotní akceptovať tento fakt a keď je pri nich dieťatko nespokojné, cítia sa dotknuto. Z biologického hľadiska však ide o úplne normálny a prirodzený jav, keďže dieťa v maternici počuje matkin a otcov hlas, je zvyknuté na časté zvuky, ktoré v domácnosti počuje a dokáže rozpoznať rodičovskú vôňu.
Čo robiť, keď má dieťa strach z cudzích ľudí?
Je dôležité si uvedomiť, že strach z cudzích ľudí je normálna fáza vývoja a že dieťa z nej vyrastie. Buďte trpezliví: Netlačte na dieťa, aby sa s cudzími ľuďmi hralo alebo s nimi komunikovalo, ak na to nie je pripravené.
Poskytnite dieťaťu pocit bezpečia: Uistite dieťa, že ste tu pre neho a že ho ochránite. Keď máte návštevu, nechajte si dieťa pri sebe. Ak sa dieťa bojí, vezmite ho na ruky a nenúťte ho, aby sa na niekoho usmievalo alebo s ním komunikovalo. Oprite si ho o seba a pritúľte, aby malo pocit bezpečia a nejako to nesilíte.
Postupné zoznamovanie: Zoznamujte dieťa s cudzími ľuďmi postupne. Nechajte dieťa, aby sa s cudzím človekom najprv zoznámilo z diaľky a potom sa k nemu postupne približovalo. Môžete cudzieho človeka požiadať, aby sa s dieťaťom najprv rozprával z diaľky a potom sa k nemu postupne priblížil. Ak je niekto u vás dlhšie, povedzme hodinu, nezvykne si? Niekedy stačí 15 minút, aby si dieťa zvyklo.
Pozitívny prístup: Hovorte o cudzích ľuďoch pozitívne a zdôrazňujte ich priateľskosť.
Vysvetľovanie rodinných väzieb: Vysvetľujte dcére rodinné väzby. Často pozerajte fotky.
Rešpektujte hranice: Nenúťte dieťa, aby dávalo pusinky a stískalo ľudí iba preto, že to oni žiadajú/potrebujú.
Návštevy nechajte, nech jej nevenujú pozornosť: Poproste návštevy, nech jej nevenujú pozornosť aspoň zo začiatku, keď si ich obkúka a pochopí, že jej nechcú ublížiť ako v nemocnici.
Váš príklad: Ukážte dieťaťu, ako sa správate k neznámym ľuďom. Ak sa rozprávate s neznámymi s odstupom a vážne, tým skôr deti naučíte, že môžu voči cudzien voči cudzien voči cudzím použiť univerzálne „odmietacie“ frázy, ak ho na ulici osloví neznámy človek.
Univerzálne frázy: Naučte dieťa používať frázy ako "Prepáčte, nie" či "Opýtajte sa mojej mamy".
Nepoužívajte hrozby: Vyhnite sa hrozbám typu „ak sa budeš rozprávať s cudzími, zoberú ťa do pivnice“.
Ako sa vysporiadať s úzkosťou z cudzích ľudí u bábätiek a batoliat
Vplyv bilingválnej výchovy na rozvoj dieťaťa
To, že mama hovorí po slovensky a otec po anglicky, nemusí viesť k chaosu v hlavičke dieťaťa. Naopak, vystavovanie dieťaťa viacerým jazykom konzistentným spôsobom sa môže ukázať ako prospešné. Každý rodič hovorí svojou rodnou rečou a rozdiel sa rýchlo stratí. Výskumy naznačujú, že bilingválna výchova môže pozitívne vplývať na kognitívny vývoj dieťaťa, konkrétne na rozvoj exekutívnych funkcií. Tieto funkcie zahŕňajú plánovanie zložitejšej činnosti, ovládanie pozornosti a podobné schopnosti, ktoré sú nám v živote veľmi dobrým pomocníkom.
Jedna štúdia porovnávala dve skupiny bábätiek. Prvá skupina tvorili bábätká, ktorých rodičia boli rôznej národnosti a mali prístup k dvom rôznym jazykom od dvoch rôznych ľudí. Druhá skupina boli bábätká, ktoré boli vystavené prevažne len jednému jazyku. Bábätká v dvojjazyčnom prostredí vykazovali lepšie výsledky v úlohách zameraných na exekutívne funkcie. Napríklad, pri sledovaní obrázkov na obrazovke, kde sa pravidlo menilo, mali dvojjazyčné deti menšie problémy s prepnutím pozornosti na novú pozíciu obrázku. Hoci pre nás to znie ako triviálna úloha, pre detskú myseľ to bol pomerne náročný proces, ktorý však naznačuje, že bilingválna výchova naozaj rozvíja exekutívne funkcie.
Dôležité pravidlá pre staršie deti
Keď sú deti staršie, je dôležité ich učiť aj o bezpečnosti vo vzťahu k cudzím ľuďom. Mali by vedieť:
- Nerozprávaj sa s cudzími!
- Nechoď nikam, nikdy so žiadnym neznámym! Ani keby čo sľuboval.
- Za žiadnu cenu si nikdy nesadaj k cudzím ľuďom do auta!
- Nič si nikdy neber od neznámeho človeka!
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak je strach z cudzích ľudí veľmi silný a ovplyvňuje každodenný život dieťaťa, alebo ak trvá dlhšie ako niekoľko mesiacov, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Detský psychológ alebo psychiater môže pomôcť dieťaťu prekonať strach a úzkosť.
Vývinové míľniky a kedy sa poradiť s pediatrom
Je dôležité sledovať vývinové míľniky dieťaťa a v prípade, že sa vyskytnú oneskorenia, poradiť sa s pediatrom:
- Na konci 1. mesiaca: Ak pri jasnom svetle neprižmúri oči.
- Na konci 2. mesiaca: Ak neopätuje vám úsmev.
- Na konci 3. až 4. mesiaca: Ak nevkladá si hračky do úst.
- Na konci 5. až 6. mesiaca: Ak nedáva si predmety k ústam.
- Na konci 7. až 9. mesiaca: Ak má ťažkosti s jedením tuhej stravy.
- Na konci 10. až 12. mesiaca: Ak neštvornožkuje.
- Na konci 13. až 18. mesiaca: Ak nechodí samostatne.
Strach z cudzích ľudí je prirodzenou súčasťou vývoja dieťaťa. S trpezlivosťou, láskou a správnym prístupom môžete svojmu dieťaťu pomôcť túto fázu úspešne zvládnuť a podporiť jeho zdravý emocionálny a kognitívny rozvoj.