V kontexte starostlivosti o maloleté deti po rozchode či rozvode rodičov je kľúčové pochopiť rôzne formy osobnej starostlivosti, ktoré slovenský právny poriadok umožňuje. Cieľom je vždy zabezpečiť najlepší záujem dieťaťa a jeho optimálny vývin. V tomto článku sa zameriame na náhradnú osobnú starostlivosť, striedavú osobnú starostlivosť, spoločnú osobnú starostlivosť a výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, pričom poskytneme aj praktické rady pre rodičov.
Náhradná osobná starostlivosť
Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu nezaniká.
Náhradná osobná starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, smrťou maloletého dieťaťa, smrťou osoby, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti, alebo rozvodom manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.
Striedavá osobná starostlivosť
Novela Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. zaviedla s účinnosťou od 1. 7. 2010 do slovenského rodinného práva tzv. striedavú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Intervaly striedania môžu byť s rovnomerným rozložením času, alebo nerovnomerným. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždenný interval, príp. dvojtýždňový. Tento je vhodný pri školopovinných deťoch s ohľadom na prípravu do školy. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp. nerovnomerný rozsah s rôznymi variáciami.
Základným pravidlom pri striedavej starostlivosti je zabezpečiť dieťaťu dva plnohodnotné domovy. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať.
Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácii medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Ak majú rodičia s komunikáciou problém odporúčam túto realizovať písomne, napr. emailom.
Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Neznamená to, že táto potreba úpravy nevznikne. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiadúce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Možno to dosiahnuť napr. tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak.
Spoločná osobná starostlivosť
Od 1.1.2023 je možná aj spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov (popri osobnej starostlivosti jedného z rodičov a striedavej osobnej starostlivosti). Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.
Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súd môže rozhodnutie nahradiť dohodou rodičov.
Zavedenie tejto formy starostlivosti má za cieľ podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po ich rozvode alebo rozchode a súčasne zamedziť tomu, aby súd za každých okolností určoval, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti.
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov
Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.
Výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Podľa zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd. Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého: Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Príspevok na starostlivosť o dieťa
Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Ak je úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou, na určenie mesačnej výšky príspevku sa úhrada alebo príspevok určený dennou sadzbou vynásobia dvadsiatimi. Príspevok sa poukazuje oprávnenej osobe na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, alebo na žiadosť oprávnenej osoby sa vypláca v hotovosti. Výplata príspevku sa obnoví od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom zanikli dôvody na zastavenie jeho výplaty.