Hra je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka, a to od najútlejšieho veku až po starobu. Pre deti s mentálnym postihnutím to platí rovnako, avšak s prihliadnutím na ich individuálne potreby a schopnosti. Edukačné hry predstavujú efektívny nástroj na rozvoj ich kognitívnych, sociálnych a emocionálnych zručností.
Význam hry v živote človeka
Hra je forma činnosti, ktorá sa odlišuje od práce a učenia, no má svoje špecifické postavenie. Človek sa hrou zaoberá po celý život a prostredníctvom nej sa vyrovnáva s realitou, rozvíja svoje schopnosti a učí sa novým veciam. Hra umožňuje deťom pochopiť zložité koncepty a princípy prostredníctvom praktických skúseností. Hra znamená veci zažiť, stotožniť sa s nimi, čo vedie k hlbšiemu porozumeniu a zapamätaniu. Hranie v kolektíve rozvíja osobnosť dieťaťa, učí ho spolupráci, komunikácii a riešeniu konfliktov. Nerušená hra uspokojuje potreby dieťaťa a prináša mu radosť, čo je efektívny spôsob spoznávania sociálnych zručností.
Vlastná aktivita detí sa prejavuje v hrách tak, že dieťa zavádza do hry vlastné, novšie varianty. Dieťa si uplatní vlastnú fantáziu. Tvorivosť v hre a hra v tvorivosti. V tvorivej činnosti by nemala chýbať spontánnosť. Pri hre má byť pocit voľnosti, potešenia, nezávislosti, slobody bez ktorej by hra nebola možná. Pri spontánnej hre sa uplatňujú tak vonkajšie potreby, ako aj vnútorné potreby. Pri hre by mal byť uvoľnený pocit, tvorivá činnosť by mala byť tvorivo uspokojená. Hra citovo napĺňa a obohacuje. Pri hre sa prejavuje nadšenie a entuziazmus. Hra znižuje napätie. V tvorivej hre sa vyjadrujú zážitky zo života, u starších detí dej dokážu rozvíjať a v tom im pomáha fantázia.
Postihnuté deti sa tiež radi hrajú ako každé zdravé dieťa, ale musíme brať do úvahy ich postihnutie, aby sa nezhoršil ich zdravotný stav. U mentálne postihnutých detí musíme brať ohľad na ich mentálny vek. Dôležité je do hry zapojiť celý kolektív detí, nie stále tých istých, musíme docieliť, aby sme deti zaujali a aby sa deti nezačali nudiť, pretože potom nastáva nepozornosť a vyrušovanie, rozptyľovanie ostatných žiakov. Hra by nemala trvať dlho, jedna hra maximálne 20 minút.
Psychologické znaky hry hovoria o našich pocitoch a čo nám hra prináša. Človek sa hrá pre samotnú hru, pre potešenie. Hra neprináša žiadny vonkajší materiálny úžitok (napríklad na rozdiel od práce). Hra má zmysel sama v sebe. Hra nám poskytuje pocit výnimočnosti dočasného bytia v inom svete (v hre môžeme byť kýmkoľvek a čímkoľvek). Hru sprevádzajú pocity napätia a radosti. V hre sa aktivizujú všetky stránky osobnosti (myslím, cítim, konám ako chcem).
V hre ako spontánnej činnosti si môžeme „odskúšať“ riešenie úloh skutočného života a tým hra plní svoju psychologickú (rozvojovú) funkciu: spoznávame a učíme sa zvládať svoje pocity a emócie, rozvíjame si fantáziu, predstavivosť a tvorivosť, rozvíjame svoju vôľu, odvahu, vytrvalosť, rozvíjame schopnosť cítiť a pracovať s ostatnými ľuďmi. Hra týmto plní aj svoju spoločenskú funkciu: vytvára sociálne vzťahy medzi ľuďmi, dáva možnosť prejaviť sa a sebarealizovať, pomáha kultivovať a pestovať medziľudské vzťahy.
Faktory ovplyvňujúce hru u detí so znevýhodnením
Pri podpore hry u detí so závažným viacnásobným znevýhodnením je potrebné brať do úvahy niekoľko kľúčových faktorov:
- Bdelosť: Rozpoznávanie stavov bdelosti a aktivity dieťaťa je zásadné. Úroveň bdelosti sa môže meniť veľmi rýchlo a je vysoko individuálna. Videonahrávky môžu pomôcť pri zisťovaní, kedy je dieťa najbdelejšie a ako to môžeme ovplyvniť.
- Naladenie na hru: Deti sa líšia v schopnosti udržať pozornosť a v jej zameraní. Niektoré deti sa viac venujú svojmu telu, predmetom na tele (oblečenie), iné sa dokážu zamerať aj na vzdialenejšie objekty.
- Zmyslové kanály: Lilli Nielsenová prirovnáva zmyslové kanály ku bránam, cez ktoré dieťa spoznáva svet.
- Komunikačné možnosti: Deti môžu dávať najavo svoje želania pomocou reči tela, zvukov, gest.
- Správne polohovanie: Má vplyv na úroveň bdelosti a celkovú pohodu dieťaťa.
- Pohybové možnosti: Je dôležité zistiť, ako môže dieťa aktívne skúmať prostredie. Dokáže pohybovať prstami po predmete pod rukou? Pohybové znevýhodnenie spôsobuje ťažkosti pri rôznych funkciách tela, sedení, chôdzi, prehltaní, používaní rúk, hovorení.
- Zvýšená alebo znížená citlivosť voči podnetom: Podnet má byť primerane silný pre dieťa, inak si ho nevšimne, alebo je pre neho ohrozujúci. Čo je príjemné pre nás, nemusí platiť pre dieťa. Pritom dieťa môže mať rozdielnu citlivosť v rámci jednotlivých zmyslov - napr. byť precitlivené na zvuky a menej citlivé na zrakové podnety.
Kvalita hry a podpora rozvoja
Kvalita hry u detí so znevýhodnením môže byť odlišná, preto je dôležité podporovať dieťa podľa jeho vývinovej úrovne. Hra je na rozdiel od stereotypného správania viac iniciovaná a kontrolovaná dieťaťom, častejšie sa mení, obsahuje viac napätia medzi očakávaním a prekvapením. Niekedy dieťa zmenšuje množstvo podnetov, pretože je nimi zahltené a nevie ich spracovať.
Lilli Nielsenová odporúča rešpektovať stereotypné správanie a nebrániť mu. Navrhuje radšej vnášať do neho nejakú zmenu, napríklad zmenou predmetu alebo hračky. Napríklad trubičku, s ktorou dieťa stereotypne pohybuje, zmeníme tak, že do nej vložíme zvonček, čo môže podporiť novú aktivitu dieťaťa. Alebo ponúkať novú možnosť s rovnakým predmetom - k lesklému zavesenému pohyblivému predmetu pridáme žiarivý krúžok inej farby, ktorý sa súčasne rozoznie pri pohybe. Napr. u dvojročného nevidiaceho dievčatka, ktoré každý predmet stláča, zatrasie a odhodí, rozšírilo aktivitu obmieňanie predmetov a podložiek, na ktoré predmety zahadzovala. Počúvala tak nové zvuky.
U niektorých detí je potrebné najprv vzbudiť pozornosť, uvedomovanie seba, sveta a zistiť, ako nám dáva najavo, čo vníma, cíti. Ak dieťa prevezme iniciatívu a samo začne ovplyvňovať situáciu, je to už príprava na hru. Rodičia s podporou poradkýň včasnej intervencie môžu zisťovať, za akých podmienok dieťa dokáže zámerne konať. Upraviť polohu, zmeniť svalové napätie, podporiť využitie zraku. Napr. dieťa po prekonaní závažného ochorenia neovláda pohyby hlavy, trupu, potrebuje premyslenú podporu. Avšak dokáže pohybovať rukou a prstami. Sedenie sa upraví tak, aby sa mohlo dotýkať hmatových a vibračných hračiek, zapínať ich a vypínať. Dostáva sa tak manipulačnej hre. Zrakom vidíme priestor pred sebou naraz - ako celok. Sluchové a hmatové vnemy však prichádzajú postupne, po častiach. U detí, ktoré nemôžu meniť zo zdravotných dôvodov svoje prostredie, prispôsobíme ho jeho možnostiam - aby dieťa mohlo niečo ovplyvňovať. Videonahrávky môžu zachytiť aj malé signály a pokroky počas hrania s dieťaťom, ktoré si inak nevšimneme.
Dieťa najskôr spracováva skúseností cez svoje telo. Prežíva radosť zo zmyslových, telesných zážitkov v okamžiku, keď sa podnety objavia. Tieto zážitky sú potrebné na budovanie základných životných skúseností.
Metódy a prístupy na podporu rozvoja
Existuje mnoho prístupov a metód, ktoré sa zameriavajú na podporu rozvoja detí so znevýhodnením prostredníctvom hry a zmyslových zážitkov:
- Metóda bazálnej stimulácie (Frölich 1995): Tento prístup podporuje uvedomovanie si svojho tela cez telesné, vestibulárne, vibračné zážitky. Telo je aj vstupnou bránou pre kontakt. Zažívanie vlastného tela slúži ako báza možného nadviazania kontaktu so širším okolím.
- Telesné zážitky vlastného tela: Masáž dieťaťa, dotyk rôznych materiálov.
- Vestibulárne zážitky: Prežívanie rovnováhy, pohybu, zažívanie tela v priestore pri zmene polohy, húpaní, kolísaní.
- Vibračné zážitky: Vyvolávané vibráciou voči telu pomocou hovorenia, spievania, vibračnými vankúšikmi, perličkovým kúpeľom.
- Veronika Sherborn, pohybová pedagogika (1990): Táto metóda podporuje intenzívnejšie uvedomovanie si tela, komunikácie, pohybových schopností. Sú to dôležité podmienky pre rozvoj interakcie s druhými. Zakladá sa na prvotných zážitkoch spojených s pohybom a správaním malých detí pri chovaní, zabalení, kŕmení, umývaní. Dieťa si uvedomuje svoje telo tým, že sa s ním hýbe, alebo sa samo pohybuje. Získava tak dôveru a kontrolu nad svojím telom.
- Podpora komunikácie hravým senzopatickým spôsobom, Hellendoorn a Scholtens, 1991: V tomto prístupe dospelý ponúka dieťaťu aktivity s hmatovo zaujímavým materiálom bez špecifického tvar (senzopatickým). Vníma iniciatívu dieťaťa, pozornosť, láka dieťa hmatať a manipulovať. Dospelý sa ako prvý ujíma iniciatívy- napr. fénuje nôžky, ale vždy čaká na reakciu a iniciatívu dieťaťa. Dieťa si má všimnúť, že sa niečo deje len vtedy, keď to samo chce, keď sa toho samo zúčastní a dá najavo. Dospelý sleduje najmenšie signály dieťaťa, ktorými dáva najavo, čo chce. Interpretuje ich a vzápätí odpovedá.
- Signály dieťaťa: Napätie a uvoľnenie, bdelosť, radosť, očný kontakt, kontakt s materiálom, pohyby tela. Pomôže videozáznam, citlivé pozorovanie reakcií dieťaťa. Napr. ak sa dieťa pri fénovaní upokojí a potom pohne nožičkou, dospelý pokračuje vo fénovaní. Ak dieťa znovu pohne nôžkou, je pravdepodobne interpretácia správna.
- Aktívne učenie, Lilli Nielsenová, 1992: Metóda hľadá možnosti, ako deti aktivizovať, prevziať viac iniciatívy a tak im umožniť učenie. Našou reakciou na aj minimálnu aktivitu dieťaťa mu pomáhame uvedomovať si, čo robí. Využívame všetky zmysly dieťaťa, vrátane zmyslu pre pohyb. Okolie dieťaťa je potrebné prispôsobiť tak, aby dieťa mohlo aj najmenším pohybom niečo ovplyvňovať. Ak sa nemôžeme hýbať, strácame predstavu obrysov a štruktúry vlastného tela, nie sme si vedomí seba. Podporujeme preto aktívny pohyb dieťaťa spojený so špecifickou odozvou okolia na pohyb (dieťa o buchnutí do hračky spôsobí jej rozkývanie, zvuk..).
- Hrový tréning: Podporuje schopnosť naplánovať a previesť nejakú činnosť. Obsahuje modelovanie herných aktivít u detí s manipulačnou hrou, viac sa dá uplatniť u kombinovanej hry. Ukazujeme dieťaťu rôzne možností zaobchádzania s materiálom, aby sme podporili rozvoj jeho vlastnej hry.
- Senzopatická hra: Hra s rôznym beztvarým materiálom (voda, piesok, cesto…) podporuje príjemné zmyslové zážitky dieťaťa; dieťa ich aktívne vyhľadáva. Ponúkame dieťaťu rôzne materiály, venujeme pozornosť ich zmyslovým kvalitám.
Zmyslové kvality hračiek a prostredia
Zmyslové kvality hračiek sú dôležité pre všetky fázy hry. Prispôsobujeme ich dominantnému zmyslu dieťaťa.
- Hmat: Tvar a povrch hračky majú byť pre dieťa dobre vnímateľné. V predmanipulačnej fáze obmieňame zážitky dieťaťa prostredníctvom rôzneho materiálu. Použijeme pri masáži rôzne žinky, olej, telové mlieko; perličkový vodný kúpeľ na nôžky, kúpeľ rúk vo vode s penou do kúpeľa, na holenie. Alebo lavór s pieskom, cestovinami, ryžou, fazuľou. Keď dieťa začína manipulovať, umožníme mu prechádzať koncami prstov po povrchu oblečenia, fixačných pásoch, opierkach. Môžeme dať na oblečenie, podložku trvalé rozpoznávacie body.
- Vibračné podnety: Hudba a zvuk spôsobujú vibrácie. Dieťa sa môže dotýkať bubienka, hrudníka, hrdla pri spievaní, hovorení a vnímať vibrácie hmatom.
- Držanie tela a zmysel pre pohyb: Využijeme vhodné hojdačky.
- Zvuk: Motivujúce sú hračky vydávajúce pri pohybe zvuk.
- Vizuálne podnety: Pre ležiace deti sú zaujímavé zavesené pohyblivé hračky, ktoré vidno dobre zospodu. Často sú nutné výrazné zrakové podnety a úpravy prostredia s voľbou vhodného osvetlenia, kontrastu, farby pre konkrétne dieťa.
Praktické tipy pre výber hračiek a úpravu prostredia
- Ponuku hračiek obmieňame. Ak už dieťa začína skúmať naraz dva predmety, ponúkame mu aj rovnaké predmety na porovnávanie (váha, tvar, zvuk, plast alebo drevo..).
- S materiálom, hračkou sa ľahko manipuluje (niekedy aj pomocou nôžky, pohybu hlavy) - fólie, ľahké hrkálky, mäkké pískacie zvieratká, spínače na elektronické hračky. Pri manipulačnej hre použijeme jednoduché väčšie diely stavebníc, magnetické stavebnice, so suchým zipsom.
- Priestor pre hru má dieťa lákať k objavovaniu.
- Obmeny prostredia: vonkajšie prostredie prináša rôzne možnosti pre vnímanie dieťaťa cez vietor, slnečné svetlo, dážď. Prechádzky po lese, dlažbe alebo asfalte sprevádzajú rôzne zvuky. Deti rady sledujú jemné vlnenie koruny stromov, presvitanie svetla medzi konáre. V domácnosti je možné meniť dieťaťu podložku (molitan, matrace, tvrdšie podložky). Nielsenová navrhla rezonančnú dosku, ktorá zosilňuje zvuky sprevádzajúce pohyby dieťaťa.
- Polohovanie dieťaťa: dieťa by malo mať možnosť hrať sa v rôznych polohách, je vhodné polohy konzultovať s fyzioterapeutom.
- Svetlo prispôsobujeme podľa potreby dieťaťa.
- Akustika: dávame pozor na ozvenu, možnosti dieťaťa sledovať pohyby prechádzajúcich osôb.
- Akcia/reakcia: Nielsenová vytvorila „ Little Room” (malá izba), ktorú využívame aj v Ranej starostlivosti. Každý minimálny pohyb dieťaťa v nej vyvolá odozvu odmenu, ktorá dieťa láka pohyby opakovať. Pre staršie deti môže slúžiť »Position Board“- doska z dierkovaného sololitu. Podobne ako v Malej izbe sa predmety pripevňujú prádlovou gumou a tak sú stále dosiahnuteľné.
Digitálne hry a edukačné pomôcky
Moderné technológie ponúkajú nové možnosti pre rozvoj detí s mentálnym postihnutím. Pinf Hry sú jednoduché a pomalé počítačové hry vytvorené pre deti s mentálnym postihnutím, zamerané na precvičovanie jemnej motoriky, pamäti, farieb a písmeniek. Prispôsobiteľné Pinf Hry môžu byť jednoducho prispôsobené a nastavené tak, aby vyhovovali potrebám dieťaťa. Domácnosti môžu využívať obmedzenú verziu Pinf Hier (9 hier, bez prispôsobení, vylepšení a aktualizácií) zadarmo. Plná verzia (26+ hier, vylepšenia, aktualizácie, prispôsobenie) stojí 2 € mesačne, bez viazanosti.
Kritériá pre výber digitálnych hier
Aby digitálne hry vyhovovali deťom s mentálnym postihnutím, musia spĺňať určité kritériá:
- Zrozumiteľné inštrukcie.
- Možnosť vypnutia zvuku.
- Nastaviteľná úroveň obtiažnosti.
- Možnosť obmedzenia počtu obrázkov na obrazovke.
- Možnosť vypnutia časových limitov.
- Realistické obrázky a animácie.
Je dôležité nájsť rovnováhu medzi zábavou a učením, aby dieťa okrem pôžitku z hry nadobudlo aj nové poznatky. Úloha rodičov, vychovávateľov a pedagógov je dohliadať na to, aby dieťa okrem pôžitku z hry nadobudlo aj nové poznatky.
Príklady úspešných projektov a hier
- Social Express: Hra vyvinutá pre deti s autizmom, ktorá pomáha rozvíjať sociálne a emocionálne zručnosti prostredníctvom interaktívnych webizód.
- Pinf hry: Jednoduché a pomalé počítačové hry vytvorené pre deti s mentálnym postihnutím, zamerané na precvičovanie jemnej motoriky, pamäti, farieb a písmeniek.
- Robot Leka: Robotická hračka v tvare gule s tváričkou, ktorá mení výrazy a učí deti s autizmom a Downovým syndrómom rozvíjať motorické a rozumové zručnosti.
Edukačné potreby pre predškolákov s mentálnym postihnutím
Na trhu existuje široká škála špeciálnych edukačných potrieb pre predškolákov s mentálnym postihnutím, ktoré pomáhajú rozvíjať rôzne zručnosti:
- Zatĺkačky a manipulačné kocky na rozvoj logického myslenia a sústredenia.
- Senzorické hry a pomôcky na rozvoj zmyslového vnímania.
- Stavebnice z dreva na stimuláciu predstavivosti a tvorivosti.
- Pomôcky na učenie sa počítať (drevené korálky, dotykové čísla).
- Senzorické hračky (napr. húsenica s rôznymi materiálmi) na rozvoj senzoricko-manipulačných schopností.
Inklúzia a vytváranie prostredia pre všetkých
Inklúzia je proces, ktorý zabezpečuje, že každé dieťa, bez ohľadu na jeho schopnosti alebo postihnutie, má právo byť súčasťou kolektívu a zúčastňovať sa na všetkých aktivitách. Dôležité je odbúravať bariéry, ktoré bránia deťom s mentálnym postihnutím v úspešnom začlenení do kolektívu.
Aktivity na podporu inklúzie
- Skupinové hry na vzájomné spoznávanie sa a pozorovanie správania sa detí v skupine.
- Hudobné aktivity, kde si deti vyberú hudobný nástroj a spoločne na ňom hrajú.
- Výtvarné aktivity, kde deti spoločne vytvoria niečo z hliny alebo iného materiálu.
- Pohybové aktivity, kde sa deti držia za ruky a tancujú.
Typy podpory v inklúzií
- Epizodická podpora: Využitie rozohrievacích a motivačných aktivít.
- Obmedzená podpora: Prechodné začlenenie jednotlivca so znevýhodnením počas hier alebo tvorivých dielní.
- Rozsiahla podpora: Stimulačný program na podporu inkluzívneho prostredia.
- Úplná podpora: Vysoká intenzita inklúzie prostredia, v ktorom sa človek so znevýhodnením nachádza.
Práca s "odlišnosťou"
- Výtvarné média: Skúmanie "odlišnosti" a stimulácia predstavivosti a kreativity pri akceptácii odlišnosti.
- Práca s "predsudkami": Aktivity na podporu kvality života detí v skupine zamerané na dramatizáciu príbehov, ktoré sa v skupine odohrávajú.
- Práca s "nálepkami": Aktivity zamerané na objasnenie "nálepiek" s následnou konfrontáciou sebavnímania verzus skupinového vnímania konkrétne vytvorenej "nálepky".
Snoezelen - multisenzorický prístup
Snoezelen-MSE je terapeutický koncept, ktorý preukázateľne zlepšuje zdravotný stav klientov.
Technologické pomôcky a interaktívne prvky
Technologické pomôcky a interaktívne prvky môžu výrazne rozšíriť možnosti detí s ťažkým a viacnásobným postihnutím:
- Ovládače: Umožňujú deťom dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku.
- Komunikátory: Elektronické pomôcky, ktoré preložia neverbálne komunikačné správanie do syntetizovanej alebo digitalizovanej reči.
- Interaktívne panely a pomôcky: Reagujú na dotyk zasvietením svetla alebo zmenou farby.
- Soundbeam: Neviditeľný hudobný nástroj, ktorý vysiela ultrazvukový lúč a zachytí akýkoľvek pohyb v rámci lúča alebo jeho prerušenie. Výsledkom je široká škála zvukov alebo hudba vyvolaná pohybom tela.
Centrum pre deti a rodinu v Prešove
Centrum pre deti a rodinu v Prešove sa prioritne zameriava na poskytovanie starostlivosti deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, kombináciou rôznych postihov, ako fyzických tak aj mentálnych.
Rozdelenie hier
Existuje mnoho spôsobov, ako rozdeliť hry do kategórií. Typy hier:
- Hry predmetové: Dieťa manipuluje s predmetom.
- Hry úlohové, námetové: Dieťa berie na seba známu sociálnu rolu, napodobňuje činnosť dospelého.
- Hry dramatizačné: Dieťa vo svojej predstave vytvára rôzne postavy a deje.
Isté je, že deti pri napodobňovaní dospelých si nájdu priestor pre individuálny prejav vlastnej tvorivosti.
Príklady Edukačných Hier pre Mentálne Postihnutých
Pri výbere edukačných hier pre mentálne postihnutých je dôležité zohľadniť ich individuálne potreby, mentálny vek a schopnosti. Hry by mali byť jednoduché, jasné a zábavné, s dôrazom na rozvoj konkrétnych zručností.
- Hry na Rozvoj Kognitívnych Zručností:
- Triedenie predmetov: Rozdeľovanie predmetov podľa farby, tvaru, veľkosti alebo materiálu. Táto hra rozvíja schopnosť rozlišovať, kategorizovať a logicky myslieť.
- Pexeso: Hľadanie párov obrázkov. Pexeso rozvíja pamäť, koncentráciu a vizuálne vnímanie. Pre mentálne postihnutých je vhodné začať s menším počtom kartičiek a jednoduchšími obrázkami.
- Puzzle: Skladanie obrázkov z jednotlivých dielikov. Puzzle rozvíja priestorovú predstavivosť, jemnú motoriku a schopnosť riešiť problémy.
- Hľadanie rozdielov: Porovnávanie dvoch podobných obrázkov a hľadanie rozdielov. Táto hra rozvíja pozornosť, vizuálne vnímanie a schopnosť detailného pozorovania.
- Hry na Rozvoj Sociálnych Zručností:
- Hry na napodobňovanie: Napodobňovanie pohybov, zvukov alebo výrazov tváre. Tieto hry rozvíjajú sociálnu interakciu, neverbálnu komunikáciu a schopnosť empatie.
- Hry na roly: Hranie rôznych rolí, napríklad lekára, učiteľa, predavača. Hry na roly rozvíjajú sociálne zručnosti, komunikáciu, predstavivosť a schopnosť vcítiť sa do role inej osoby.
- Spoločenské hry: Hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, komunikáciu a dodržiavanie pravidiel. Príklady: Človeče nehnevaj sa, karty, domino. Tieto hry rozvíjajú sociálne zručnosti, učia deti rešpektovať pravidlá a spolupracovať s ostatnými.
- Hry na Rozvoj Emocionálnych Zručností:
- Hry na rozpoznávanie emócií: Hádanie emócií podľa výrazu tváre, tónu hlasu alebo situácie. Tieto hry rozvíjajú emocionálnu inteligenciu, schopnosť rozpoznávať a pomenovávať emócie.
- Hry na vyjadrenie emócií: Kreslenie, maľovanie, modelovanie alebo hranie divadla. Tieto hry umožňujú deťom vyjadriť svoje emócie a pocity, rozvíjajú kreativitu a sebaexpresiu.
- Hry na zvládanie emócií: Hry, ktoré učia deti relaxačné techniky, ako napríklad dýchanie, meditácia alebo vizualizácia. Tieto hry pomáhajú deťom zvládať stres, úzkosť a iné nepríjemné emócie.
Dôležité Aspekty Pri Výbere a Realizácii Hier
- Individuálny prístup: Zohľadňovať individuálne potreby, schopnosti a mentálny vek dieťaťa.
- Jednoduchosť a jasnosť: Hry by mali byť jednoduché, jasné a ľahko pochopiteľné.
- Zábava a motivácia: Hry by mali byť zábavné a motivujúce, aby deti mali chuť sa do nich zapojiť.
- Krátke trvanie: Hra by nemala trvať príliš dlho, maximálne 20 minút, aby sa deti nezačali nudiť a strácať pozornosť.
- Zapojenie celého kolektívu: Dôležité je zapojiť do hry celý kolektív detí, nie stále tých istých.
- Pozitívna atmosféra: Vytvárať pozitívnu a podporujúcu atmosféru, kde sa deti cítia bezpečne a môžu sa slobodne prejaviť.
- Prispôsobenie pravidiel: V prípade potreby prispôsobiť pravidlá hry, aby boli pre deti s mentálnym postihnutím zvládnuteľné.
tags: #postihnute #dieta #hry