Domáci potrat a následné čistenie maternice: Komplexný sprievodca

Spontánny potrat, známy aj ako samovoľný potrat, je prirodzeným ukončením tehotenstva, ktoré nastane pred ukončeným 20. týždňom tehotenstva. Intenzita krvácania závisí od štádia, v ktorom potrat nastane. V skoršej fáze môže byť krvácanie miernejšie a ľahko zamenené za silnejšiu menštruáciu. Ak však tehotenstvo pokročilo, maternica sa bude snažiť vyčistiť, čo môže viesť k intenzívnejšiemu krvácaniu, vypudeniu plodu, krvných zrazenín a embryonálneho tkaniva, pričom výtok môže byť hrudkovitý.

Samočistenie po potrate zvyčajne začína silným výtokom, ktorý sa postupne po niekoľkých dňoch zoslabuje. Časté sú aj bolesti v podbruší, ktoré možno tlmiť bežnými analgetikami. Ak krvácanie trvá dlhšie ako 10 dní alebo sú bolesti príliš intenzívne, je nevyhnutné navštíviť lekára. V prípade, že sa maternica nedokáže dostatočne vyčistiť sama, je nutné pristúpiť k chirurgickému zákroku, ako je kyretáž, aby sa predišlo infekcii a zápalu.

Kyretáž sa často vykonáva aj pri zamlčanom potrate, keď plod prestane rásť, ale nie je prirodzene vypudený. Tento zákrok sa zvyčajne robí v lokálnej anestézii a môže byť ambulantný. Preventívne sa kyretáž vykonáva aj pri niektorých typoch samovoľného potratu.

Osobná skúsenosť s potratom:

Išlo o moje plánované a vytúžené druhé tehotenstvo. Naproti prvému tehotenstvu, v ktorom ma ani nenapadlo, že by mohlo skončiť predčasne, pri tomto som mala akýsi zvláštny pocit od samého začiatku. V šiestom týždni som dostala nepríjemnú črevnú virózu, ktorá sa prejavila najskôr vysokou horúčkou trvajúcou pár hodín. Keď sa mi o tri dni potom snívalo, že sa „niečo“ stalo a ako zakopávam truhličku na svojom obľúbenom mieste, išla som na kontrolu k svojmu lekárovi. Bábätku však bilo srdiečko a vyzeralo dobre. To ma trochu upokojilo a začala som sa sústrediť na to, že svoje pocity a predtuchy nemám brať vážne. Naplánovaná kontrola v 9. týždni tehotenstva však ukázala, že bábätku nebije srdiečko a že narástlo len o kúsok a zastavilo sa vo vývoji v 7. týždni tehotenstva. Predtuchy sa naplnili, šok sa dostavil napriek tomu. Dokázala som sa lekára opýtať len na to, čo teraz. Povedal mi, že ma pošle na kyretáž - chirurgické vyčistenie maternice. Na moju otázku, či je to jediná možnosť, ktorú mám, mi povedal, že nám snáď ide o to, aby som nedostala infekciu alebo nezomrela na vykrvácanie. Nemala som schopnosť rozmýšľať, ani sa pýtať ďalej… išla som teda do ambulancie lekára, ktorého mi odporučil, objednať sa na zákrok. Lekár bol veľmi prívetivý a venoval mi pomerne veľa svojho času na zodpovedanie mojich otázok. Doma som okrem smútku z toho, čo sa stalo, čoraz viac rozmýšľala nad tým, čo ma čaká. Bála som sa narkózy, bála som sa zákroku a moja maternica reagovala nepríjemnými kŕčmi a bolesťami. Bola som pri tej neobvyklej bolesti presvedčená, že do rána potratím sama (a čo teraz - vykrvácam, umriem?). Cítila som sa hrozne. Túžila som spracovať to všetko, prijať to, zmieriť sa a akosi sa rozlúčiť a najmä - sústrediť sa na to, čo sa mi/našej rodine vlastne stalo. Namiesto toho som potrebovala riešiť aj to, či skutočne musím ísť na zákrok. Kontaktovala som niektoré svoje známe a kamarátky, ktoré mali skúsenosť s potratmi a riešila som s nimi ako ich prežívali, ako to prebiehalo, čo bolo potom… všetky riešili túto situáciu kyretážou… Potom som sa pokúsila nájsť nejaké články na internete o tejto problematike. Po krátkej chvíli som našla vedecké články z hodnoverne vyzerajúcich zdrojov a neskôr dokonca oficiálne odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie a s úžasom som zistila, že chirurgické riešenie nie je jedinou možnosťou a už vôbec nemusí znamenať najlepšiu voľbu. Žena v mojej situácii si môže zvoliť vyvolanie potratu pomocou liekov alebo dokonca nemusí urobiť vôbec nič a jednoducho môže čakať, kým jej telo nespracuje informáciu, že tehotenstvo nedopadlo úspešne a neporadí si s tým samo spontánnym potratom (tzv. vyčkávací prístup). Takže prišiel druhý šok. Mám možnosť sa rozhodnúť aj inak a neviem, podľa čoho sa mám rozhodnúť. Štúdie ponúkali jasné možnosti - kyretáž, lieky na vyvolanie potratu alebo čakať. WHO uvádzala vo svojom stanovisku, že rozhodnúť by sa mala žena sama, prikláňajú sa však k tomu, aby riešením prvej voľby bol vyčkávací prístup. Chirurgické riešenie by sa malo ponúknuť ženám, ktoré majú po spontánnom potrate komplikácie.

Najrizikovejšie sa zdalo vyvolanie potratu tabletkami a túto možnosť som aj ja sama hneď zavrhla. Nepáčilo sa mi na nej, že najskôr svoje telo donútim nejakými chemikáliami urobiť niečo, na čo ešte nie je pripravené a potom budem od neho očakávať perfektný výkon bez chybičky. Kyretáž ponúkala možnosť vyčistenia s takmer 100-percentnou úspešnosťou. Len asi 2 % žien potrebovali opakovanú kyretáž, pretože pri tej prvej sa niečo v maternici ponechalo. Na druhej strane sa s touto možnosťou spája vyššie riziko vzniku infekcie maternice oproti vyčkávaciemu prístupu. Toto ma dosť prekvapilo, pretože mi pripadalo logické, čo mi hovoril lekár, že ak budem čakať, hrozí mi infekcia a prípadne až otrava krvi z mŕtvych rozkladajúcich sa tkanív vo vnútri a tomu sa kyretážou snažíme predísť. Na druhej strane, v prípade, že išlo o rovnakú situáciu pri mamičke s tehotenstvom s dvojičkami - že jedno z bábätiek počas tehotenstva umrelo, táto situácia sa neriešila nijako, jednoducho sa tam tie tkanivá ponechali do pôrodu, a to aj ak išlo o väčšie bábätko. Tam to teda nevadí? Notabene v situácii, že vedľa rastie ďalšie živé dieťa? Ako to teda je, ak vo vedeckých štúdiách čítam, že riziko infekcie je naopak vyššie pri kyretáži? Na stránkach, ktoré popisovali priebeh kyretáže, som sa navyše dozvedela, že kyretáž sa robí de facto naslepo. Lekár postupuje podľa „charakteristického škrabavého zvuku“ a že rizikom môže byť aj to, že sa kyretou zoškrabe príliš veľa zo sliznice maternice (s následkami pre ďalšie tehotenstvá), prípadne, že sa až poškodí stena maternice - dôjde k perforácii maternice. Rizikom je takisto rýchle a násilné otvorenie krčka maternice, ktoré kyretáži predchádza. Nie je šetrné a prináša ďalšie riziká najmä pre následné tehotenstvá.

Vyčkávací prístup naproti tomu podľa štúdií bol pre mnohé ženy psychicky neúnosný. Bežná dĺžka čakania na potrat bola odhadovaná na 2-6 týždňov od úmrtia bábätka. Preto asi 11 % žien, ktoré si zvolili čakať, sa nakoniec niekedy počas tejto doby aj tak dostavilo na kyretáž, keď už bolo čakanie pre ne príliš dlhé. Dokázala som to pochopiť - vedieť, že moje telo obsahuje iné mŕtve ľudské telo bolo minimálne zvláštne. Na druhej strane - ja osobne som necítila odpor, ani nechuť, dá sa povedať, že mne osobne toto nejako zvlášť nevadilo. Bol to čudný pocit, ale stále to bolo moje milované dieťatko, nie nejaká múmia, či strašidlo, len preto, že je mŕtve. Zo skupiny žien, ktoré vyčkali na potrat, až kým naozaj neprišiel, potrebovalo dočistenie kyretážou 10 %. Riziko infekcie panvy bolo pri vyčkávacom prístupe nižšie. Vyčkávací prístup so sebou prinášal riziko toho, že žena bude krvácať približne o dva dni dlhšie, ako po kyretáži. Vyčkávací prístup okrem toho ponúka možnosť prežitia deťom, ktoré v maternici žijú ďalej a diagnóza zamĺknutého potratu bola jednoducho nesprávna, napr. kvôli chybnému zobrazeniu na ultrazvuku. Bola som prekvapená, keď som zistila, že toto sa týka asi jedného bábätka z dvadsiatich takýchto diagnóz. Hoci v mojom prípade som si bola takmer úplne istá, že naše bábätko je mŕtve, myslím, že ponúknuť matke tento prístup je dôležité aj kvôli tejto možnosti.

Dva dni som presedela za počítačom a hľadala odpovede. Dva dôležité dni, počas ktorých moje srdce krvácalo a potrebovalo urýchlenú liečbu duševnej stránky mojej bytosti a ja namiesto toho som musela zháňať informácie… Pondelok sa blížil, potrebovala som sa rozhodnúť. Cítila som sa ako chorý s chrípkou a vysokou teplotou, ktorého poslali rýľovať záhradu… Ostal však našťastie aj nejaký čas aj na smútenie, rozhovory s manželom, rozoberanie všetkého možného - všetko toto mi veľmi pomáhalo sa zmieriť s tým, že naša nádej sa rozplynula a zregenerovať svoje psychické sily. Cítila som, že možnosť spontánneho potratu sa mi v tejto situácii zdá najlepšia. Psychicky mi chirurgické riešenie pripadalo byť hrubým zásahom do toho všetkého, čo som prežívala. Stále som si však nebola dosť istá, či neurobím chybu, ak kyretáž odmietnem. Prečo mi lekár neponúkol túto možnosť, ak existuje a ak, ako sa zdá, je pomerne bezpečná a mám pri nej najväčšiu šancu, že komplikácie nenastanú? V štúdiách, ktoré som pozerala, sa navyše nevyjadrovali k porovnaniu týchto metód z hľadiska priebehu ďalších tehotenstiev, ale čisto logicky sa mi zdala táto možnosť najlepšia aj z tohto hľadiska. Spomenula som si na všetky tie riziká, ktorými strašili ženy plánujúce ukončenie nežiadúceho tehotenstva vo filmoch či z prednášky o umelom prerušení tehotenstva - ako už nebudú môcť mať deti atď. - nebol toto ten istý zákrok? Prečo bol zrazu „pomerne bezpečný“? Na druhej strane - ak sa rozhodnem pre spontánny potrat, vzhľadom na okolnosti pravdepodobne nemôžem počítať s podporou svojho lekára. Ako taký potrat prebieha? Na čo sa mám pripraviť? Bolo mi jasné, že ak sa rozhodnem pre túto možnosť, preberám za všetko plnú zodpovednosť ja. Ísť na zákrok by oproti tomuto bolo pohodlnejšie - človek sa zverí do rúk lekárov a je. Časom som si ale uvedomila, že aj pri chirurgickom riešení v konečnom dôsledku preberám za všetko zodpovednosť iba ja. Ak sa zákrok nepodarí a budú po ňom komplikácie - budem ich musieť znášať ja. Ak v dôsledku zákroku naozaj bude ovplyvnená úspešnosť ďalších tehotenstiev, budem musieť dôsledky znášať zase len ja. Toto vedomie mi veľmi pomohlo. Moje telo zareagovalo okamžite po rozhodnutí nikam neísť - maternica sa upokojila a prestala bolieť. Ja som sa upokojila a konečne som mohla všetku svoju energiu sústrediť na smútenie a spracovanie celej situácie. Bolo to úžasné. Konečne len plakať a plakať a nič iné nerobiť. Cítila som, ako sa moje srdce začína liečiť. Prešli dva týždne, počas ktorých som postupne čoraz viac a viac vyzrievala, lúčila sa a v mojej duši bolo čoraz viac pokoja a pokory k tomu, čo prišlo a čo má prísť. Nebola som však stále schopná hľadieť do budúcnosti, žila som len pre ten jeden deň. Počas tých dvoch týždňov som sa skontaktovala ešte s jedným gynekológom z Viedne, ktorý ma podporil vo vyčkávacom prístupe. Vraj sa u nich táto možnosť bežne matkám ponúka. Považoval ju za bezpečnú a má s ňou dobré skúsenosti a so slovenským gynekológom, ktorý pracoval na pracovisku, kde jeho kolega robil atestačnú prácu z tejto problematiky. Aj tento lekár ma podporil a ozrejmil mi, čo približne môžem pri takomto potrate očakávať. Snažila som sa nebyť počas tých dvoch týždňov ani chvíľu sama, keby náhodou zrazu na mňa prišli bolesti a bolo mi veľmi zle alebo niečo iné. Bola som unavená, stále mi bývalo dosť zima a bola som často smädná. Dostala som výsledky testov, ktoré objednal môj gynekológ ešte pred kyretážou, ktoré mohli odhaliť prípadný problém so zrážanlivosťou krvi. Dopadli výborne. Aj hemoglobínu som mala asi najviac, ako mi v živote namerali. Pravidelne som si merala teplotu, či sa náhodou nerozbieha nejaký zápal. Pila som bylinkové čaje podporujúce činnosť maternice a čaj z kapsičky pastierskej, ktorý dokáže ovplyvniť silu menštručného krvácania. Ku koncu druhého týždňa začal môj syn na blížiaci sa potrat reagovať tým, že nepotreboval spať. V noci sa veľmi-veľmi často precital a bolo ho treba uspať dojčením, ráno sa budil skoro, cez deň zrazu nechcel spať poobede a večer ho nebolo možné nahnať do postele. Až do soboty, kedy sa sám uložil skoro večer do postele a našla som ho v nej spať a prespal celú noc. Zato ja som tú noc spala veľmi ľahko a bola som aspoň dve hodiny hore. Na druhý deň, v nedeľu, som začala mierne špiniť hnedou krvou. Zbalila som si tašku do nemocnice, keby bolo treba. Krvácanie sa postupne, pomaličky rozbiehalo až do večera, kedy začala byť krv jasne červená, ale stále jej bolo pomerne málo. Čakala som do 11tej večer a keď stále nič neprišlo, manžel si zahlásil v práci dovolenku na pondelok a išli sme spať. Syn už zase ležal v posteli a spal (dovtedy nikdy večer sám nezaspával). Keď som si ľahla do postele, cítila som, ako keby som mala okolo maternice a krčka maternice prsty, ktoré mi pomaly krčok rozťahujú. Skutočnosť, že už „to“ prišlo, ma vystrašila. V zápätí som ale pocítila, že som skutočne pripravená, psychicky, aj fyzicky, na rozlúčku s našim dieťatkom. Cítila som absolútne odovzdanie, počas ktorého som zaspala. Zobudila som sa ráno o piatej na kontrakcie. Asi po dvoch hodinách začali byť kontrakcie veľmi nepríjemné a časté - každých 5 minút po jednej minúte. Krvácanie bolo stále minimálne, čo ma dosť upokojilo. Keď sa zobudil synček a chcel sa, ako vždy ráno, dojčiť, kontrakcie sa znásobili tak neskutočne, že som ho poprosila, či by sme to nenechali na inokedy, pretože ma to veľmi bolí. Bez problémov to akceptoval. Dohodli sme sa, že pôjde k mojim rodičom, aby sme mohli prežívať potrat spolu s manželom sami. Bolesti boli skutočne nepríjemné. Pri pôrode syna som kontrakcie v žiadnom bode pôrodu nedokázala pomenovať ako bolestivé a neznesiteľné. Tieto kontrakcie také ale skutočne boli. Dalo sa s nimi pracovať zmenou polohy a ťahavým „áááá“, ale napriek tomu som mala dosť. Dala som si jeden Paralen - na radu farmaceuta, ktorý mi ho poradil ako liek proti bolesti, ktorý súčasne nezvyšuje krvácavosť, ako na to napr. Za 20 minút zabral a mne bolo omnoho lepšie. Kontrakcie sa zmiernili a boli menej časté, chcelo sa mi pri nich ležať, takže som sa krútila a stonala v posteli. Po dvoch hodinách Paralen prestával účinkovať. Kontrakcie ma nútili znova sa postaviť a chodiť, meniť polohy, hojdať sa na fitlopte. So všetkým som spolupracovala a cítila pri tom úžasnú silu svojho tela, ako presne vie, čo robí (veľmi podobne som vnímala svoj pôrod). Každou kontrakciou som túto silu cítila a naplno prežívala. Ťažko sa to definuje, ale každá kontrakcia, akokoľvek nepríjemná bola, bola súčasne pohladením po duši so slovami „ide ti to skvele, tvoje telo je dokonalé, pracuje presne ako má, to, že tvoje bábätko umrelo, nebola tvoja chyba“. V tomto zmysle bol tento spôsob potratu pre mňa liečivý. Medzitým okolo mňa obskakoval manžel, nosil mi čaj, kŕmil ma čokoládou, akékoľvek jeho aktívne dotyky mi rovnako ako pri pôrode syna zvyšovali hladinu oxytocínu natoľko, že sa okamžite dostavila kontrakcia a bolesť bola neúnosná, takže mi len držal čelo a obtočil sa celým svojim telom okolo môjho. Cítila som jeho obrovskú podporu a lásku, podobne ako to robil pri pôrode nášho prvého dieťaťa. Znova som skončila v posteli. Medzitým, asi po 5. hodinách bolestivých kontrakcií a 24. hodinách od prvých kvapiek krvi, sa môj krčok úplne otvoril. Cítila som, ako kontrakcie a tým aj všetky bolesti prestali a cítila som, že krčok je pripravený. Ja som sa tak však necítila. Bola som veľmi unavená a hladná. Poslala som manžela ohriať mi jedlo. Nakŕmil ma a ja som na pár minút zaspala. Zobudila som sa pripravená. Posadila som sa na pripravené vydezinfikované vedro a vypadol najskôr pupočník a hneď za ním plodové vajce, úplne hladučké, nepriehľadné, plné krvi a veľké asi 5 cm. Po asi piatich minútach som cítila, ako sa mi zavinuje maternica a pochopila som, že je koniec. Vzala som naše bábätko, schované v plodovom vajci do rúk, pohladkala som ho a vložila ho do pripravenej truhličky, o ktorej sa mi pred 6. týždňami snívalo. Držiac v rukách naše dieťa sme s manželom plakali a lúčili sa. Asi po hodine sa maternica zavinula a išli sme naše dieťa pochovať. Našli sme nádherný javor v lesoparku a manžel do jeho kôry potom vysekal maličké srdiečko. Dovtedy som nemala pocit, že smúti za konkrétny...

Možnosti čistenia maternice po samovoľnom potrate

Po samovoľnom potrate existujú tri hlavné možnosti, ako sa telo môže vyrovnať s ukončením tehotenstva:

1. Vyčkávací (konzervatívny) postup: Táto metóda spočíva v trpezlivom čakaní, kým sa maternica nevyčistí prirodzene. Proces môže trvať až tri týždne a vyžaduje si pravidelné lekárske sledovanie. Výhodou je vyhnutie sa chirurgickému zákroku a nemocničnému pobytu. Úspešnosť tohto postupu je vysoká, najmä v prípadoch neúplného potratu (90%).
2. Farmakologická liečba: V niektorých prípadoch sa na podporu vyčistenia maternice používajú lieky, ktoré stimulujú jej kontrakcie. Tieto lieky môžu urýchliť proces odstraňovania zvyškov tehotenstva.
3. Chirurgické čistenie (kyretáž): Ide o chirurgický zákrok, pri ktorom sa zvyšky tehotenstva odstránia z maternice pomocou špeciálnych nástrojov. Kyretáž je rýchlejšie riešenie, ale spojené s rizikami, ako je infekcia, poranenie maternice alebo neúplné vyčistenie.

Výhody a nevýhody jednotlivých postupov

Vyčkávací postup:

• Výhody: Vyhnutie sa chirurgickému zákroku a anestézii, prirodzený proces, nízke riziko infekcie.
• Nevýhody: Môže byť psychicky náročný, dlhšie trvanie, možnosť silného krvácania a bolesti, nie vždy úspešný (najmä pri zamĺknutom potrate, kde úspešnosť klesá na 50%).

Chirurgické čistenie (kyretáž):

• Výhody: Rýchle a efektívne riešenie, takmer 100% úspešnosť pri prvom zákroku (len cca 2% žien potrebuje opakovanú kyretáž).
• Nevýhody: Vyžaduje hospitalizáciu a anestéziu, riziko infekcie, poranenia maternice, neúplného vyčistenia, možnosť poškodenia sliznice maternice s následkami pre budúce tehotenstvá, rýchle a násilné otvorenie krčka maternice.

Farmakologická liečba je ďalšou možnosťou, ktorá môže byť zvážená v závislosti od konkrétneho prípadu a po konzultácii s lekárom.

Psychologické aspekty potratu a postabortívny syndróm

Strata tehotenstva, či už samovoľného alebo umelého, je pre ženu a jej partnera mimoriadne náročnou udalosťou s hlbokými psychologickými dôsledkami. Medzi najčastejšie patria:

• Smútok
• Žiaľ
• Pocit viny
• Hnev
• Depresia
• Úzkosť

Je kľúčové dopriať si dostatok času na spracovanie celej situácie a v prípade potreby vyhľadať odbornú psychologickú pomoc. Postabortívny syndróm je posttraumatická porucha, ktorá sa môže prejaviť dlhodobými pocitmi viny, úzkosti, ľútosti, plačlivosťou, depresiami, nočnými morami a v extrémnych prípadoch aj samovražednými sklonmi. V takýchto situáciách je nevyhnutná profesionálna pomoc psychológa alebo zapojenie sa do podporných skupín.

Štúdie naznačujú, že ženy, ktoré mali možnosť rozhodnúť sa o spôsobe riešenia neúspešného tehotenstva (či už vyčkávacím alebo chirurgickým postupom), sa z psychologického hľadiska vyrovnávajú s touto situáciou lepšie, než tie, ktorým bol jeden postup striktne nariadený. Toto zdôrazňuje dôležitosť informovanosti a aktívnej účasti ženy na rozhodovacom procese.

Dôležité upozornenia a odporúčania po potrate

Po potrate môže tehotenský test zostať pozitívny ešte niekoľko dní alebo týždňov, pretože v krvi ženy sa stále nachádza HCG hormón. Ak nedôjde k spontánnemu vyprázdneniu maternice alebo je čiastočné, je nutné vykonať kyretáž. V prípade zamĺknutého potratu, ak nedôjde k samovoľnému vypudeniu plodu, lekári často podávajú prostaglandíny na vyvolanie kontrakcií.

Odporúčania ohľadom ďalšieho tehotenstva sa líšia. Kým kedysi sa odporúčalo s ďalším tehotenstvom počkať 3 až 6 mesiacov, novšie štúdie naznačujú, že skoršie otehotnenie môže znižovať riziko opakovania potratu. Mnohí lekári odporúčajú počkať do prvej menštruácie alebo kým sa žena (a pár) necíti psychicky pripravená.

Po dvoch až troch neúspešných tehotenstvách za sebou sa odporúčajú špecifické vyšetrenia na zistenie možných príčin, ako sú poruchy zrážanlivosti krvi alebo hormonálne problémy.

Príznaky, pri ktorých je nutné okamžite vyhľadať lekársku pomoc:

• Masívne krvácanie z rodidiel
• Silné, kŕčovité bolesti v podbruší a panvovej oblasti
• Horúčka
• Neobvyklý, zapáchajúci výtok

Včasná tehotenská strata, ktorá končí spontánnym potratom, je pomerne častá (15-20% rozpoznaných gravidít) a často je spôsobená chromozómovými abnormalitami plodu, ktoré sú neovplyvniteľné. Obviňovať seba alebo okolie v týchto prípadoch nemá opodstatnenie.

Priebeh neúspešného tehotenstva môže byť spojený s bolesťami a krvácaním, ale aj bez príznakov. V prípade, že sa maternica nevyčistí spontánne, je nevyhnutná lekárska intervencia.

tags: #potrat #doma #a #precistenie