Potrat, či už umelý alebo spontánny, môže mať hlboké a dlhodobé psychické následky na ženu. Tento stav sa často označuje ako popotratový syndróm (PAS) alebo postabortačný stres. Príznaky sa môžu objaviť okamžite po zákroku alebo až po rokoch, pričom podľa odborníkov sa u takmer každej ženy, ktorá potrat podstúpila, skôr či neskôr prejaví.
Príznaky PAS zahŕňajú široké spektrum emocionálnych, psychických a dokonca aj fyzických problémov. Medzi najčastejšie patria:
- Smútok a pocity viny
- Depresie a podráždenosť
- Problémy v sexuálnom živote
- Samovražedné sklony
- Drogová a alkoholická závislosť
- Vtieravé predstavy a narušený materinský cit (ochladenie alebo preexponovanie voči iným deťom)
- Neschopnosť sústrediť sa a problémy so spánkom
- Úzkosť a ťažkosti vo vzťahoch
- Nezdravé vzťahy k iným deťom
Je dôležité poznamenať, že PAS nepostihuje len matky. Môže sa prejaviť aj u otcov potratených detí, širšej rodiny a dokonca aj u zdravotníckeho personálu, ktorý sa na zákroku podieľal. U nich sa môže prejavovať úzkosťou, bezmocnosťou, pocitom straty, viny, hnevu, žiaľu, ľútosti a zmätku.
Rozdielne prežívanie spontánneho a umelého potratu
Hoci oba typy potratov predstavujú stratu, spôsob ich prežívania sa môže líšiť. Profesor Peter Fedor-Freybergh zdôrazňuje, že žena od prvého momentu vníma dieťa ako dieťa, bez ohľadu na štádium tehotenstva. Strata dieťaťa, aj toho, ktoré bolo v tele len krátko, zraňuje najhlbšie a môže u ženy vyvolať otázky o jej vlastnej schopnosti byť matkou, či dokonca pocit, že je "vadným výrobkom".
Pri spontánnom potrate môže žena pociťovať, že ju zradilo vlastné telo. Ak bola žena tehotná neplánovane a pod tlakom okolia alebo okolností, jej problém sa zákrokom nemusel skončiť, ale myšlienky naň sa môžu neustále vracať. Štúdie naznačujú, že až 70 percent žien, ktoré podstúpili umelý potrat, svoje rozhodnutie neskôr oľutuje. Prekonanie tejto traumy vyžaduje proces smútku.
Po umelom potrate však ženy často pociťujú oveľa väčší pocit viny. U žien po spontánnom potrate sa vina zvyčajne neobjavuje, alebo nie je taká intenzívna, pretože si uvedomujú, že pre záchranu dieťaťa nemohli urobiť viac. Ak žena sama rozhodla o živote svojho dieťaťa, môžu sa pridať ďalšie následky ako komplex menejcennosti, pochybnosti o sebe ako o matke, žene alebo partnerke. Nepokoj po umelom potrate je intenzívnejší.
Proces smútku a potreba rozlúčky
Psychologička a dula Hana Celušáková zdôrazňuje, že zvládnutie smútku je kľúčové pre uzatvorenie traumy z potratu. Tento proces by mal zahŕňať všetky fázy smútku: popieranie, hnev, zjednávanie sa s osudom a nakoniec zmierenie. Súčasťou tohto procesu je aj rituál rozlúčky.
Pre matky, ktoré potratili v prvom trimestri a nemajú fyzický dôkaz o existencii dieťaťa (napríklad ultrazvuk), je psychicky najťažšie sa rozlúčiť. Čím dlhšie tehotenstvo trvalo, tým je pre matku uchopiteľnejšie. Ak dieťa odíde po 28. týždni, zákon to považuje za pôrod mŕtveho dieťaťa, a rodičom je umožnené dieťa pochovať, čo im dáva možnosť sa rozlúčiť a plakať.
V prípadoch, keď táto možnosť chýba, je dôležité dokončiť smútkový proces inými spôsobmi. Žena si môže dať dieťaťu meno, napísať mu list, nakresliť ho, alebo mu symbolicky pochovať. Je dôležité dovoliť si sentimentalitu a emócie, čím viac pocitov pôjde von, tým lepšie.
Vplyv okolia a odborná pomoc
Okrem vlastného prežívania môže na ženu vplývať aj okolie. Frázy ako "prežili aj horšie veci" alebo "budeš mať iné deti" síce môžu byť myslené dobre, ale v akútnom smútku nepomáhajú a môžu byť dokonca klamlivé. Dôležité je mať pri sebe niekoho, kto vypočuje, ale nechlácholí, a kto pomôže žene nájsť vlastnú cestu k prijatiu.
Štúdie ukazujú, že až 10 až 20 percent žien po potrate má klinicky významné príznaky depresie. Môže sa tiež objaviť posttraumatická stresová reakcia (PTSD) s nočnými morami, flashbackmi a vyhýbaním sa situáciám pripomínajúcim tehotenstvo alebo nemocnice. Tieto reakcie sú bežné a zhoršujú sa najmä po neskorších potratoch či opakovaných stratách.
Je kľúčové vedieť, že z postabortívneho syndrómu sa žena nemôže dostať sama. Vyhľadanie odbornej pomoci je nevyhnutné, pretože samotné rozprávanie o traume môže byť ako "rozrýpavaním sa v rane" a žena sa môže ocitnúť v uzavretom kruhu. Existujú špecifické terapeutické techniky a metódy, ktoré pracujú s imagináciou a telom, pretože trauma je aj telová záležitosť a telesná pamäť ostáva. Ideálnym riešením je predchádzať postabortívnemu syndrómu krízovou intervenciou hneď na začiatku.
Štatistiky a spoločenské tabu
Strata dieťaťa v skorom štádiu tehotenstva je častejšia, než si mnohí myslia, napriek tomu ide v spoločnosti o obrovské tabu. Podľa údajov Birminghamskej univerzity až 15 až 25 percent tehotenstiev končí potratom a 25 až 50 percent žien zažije aspoň jeden spontánny potrat počas svojho reprodukčného života. Na Slovensku bolo v roku 2024 hlásených 4 642 spontánnych potratov.
Napriek tomu, že potraty sú pomerne časté, téma psychických následkov zostáva často neprebádaná a tabuizovaná. Práve preto je dôležité o týchto problémoch hovoriť otvorene a poskytovať ženám potrebnú podporu a pomoc.
Príčiny potratov a prevencia
Gynekologička Michala Adamec vysvetľuje, že v prvom trimestri je naozaj veľmi málo pravdepodobné, aby žena svojím pochybením spôsobila potrat. Vo väčšine prípadov ide o medicínsku príčinu, najčastejšie genetickú, keď plod nie je v poriadku. Zriedkavejšie môžu byť hematologické alebo imunologické príčiny. Pohár vína, liek proti bolesti či zábava s priateľmi potrat nespôsobia.
Pri opakovaných potratoch je potrebné vyšetriť možné príčiny - genetické, hormonálne, hematologické či imunologické. Na základe výsledkov sa stanoví individuálny liečebný a preventívny postup.
Je dôležité, aby lekári pristupovali k pacientkam po potrate s rešpektom, empatiou a pochopením. Po fyzickom zotavení je dôležité dopriať si čas aj na psychické zotavenie. Tehotenstvo je možné plánovať po dvoch až troch menštruačných cykloch, ak žena cíti, že je pripravená.
NENÁVISŤ. Dá sa naozaj proti nej bojovať? Robert Krause, neuropsychóg
Kľúčovou súčasťou starostlivosti je aj podpora po psychickej stránke. Rozhovor, poradenstvo alebo len prítomnosť blízkej osoby môžu byť veľmi nápomocné. Psychika a prežívanie síce nespôsobujú potraty, ale výrazne ovplyvňujú, ako žena vníma seba, svoje telo a ďalšie tehotenstvo.