Ekonómia je veda, ktorá skúma ekonomiku, teda tú časť spoločenského života, ktorá je spätá s ekonomickou činnosťou ľudí. Vznikla v 2. polovici 18. storočia, pričom prelomovým dielom bolo v roku 1776 „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“ od Adama Smitha. Odvtedy sa ekonomické vedy začali značne členiť na viaceré teoretické prúdy. Ekonómia predpokladá, že subjekty sa správajú racionálne, tzn. že ich správanie je také, ktoré vedie najefektívnejším spôsobom a najkratšou cestou k dosiahnutiu ekonomického cieľa.
Základom každej ľudskej činnosti je potreba. Potreba je uvedomený alebo neuvedomený nedostatok, požiadavka, ktorú sa ľudia snažia odstrániť. Je to stav organizmu, kedy človek pociťuje nedostatok niečoho. Potreba je v podstate uvedomený alebo neuvedomený nedostatok, ktorý sa človek snaží odstrániť. Je to základná hnacia sila, ktorá stimuluje ľudskú aktivitu a formuje ekonomický svet okolo nás. Podľa Milana Kovačku je potreba spojením účelu a prostriedku, ktoré je riadené vôľou subjektu. Napríklad, potreba uhasiť smäd (účel) nás vedie k pitiu vody (prostriedok). Každý si stanovuje svoju vlastnú hierarchiu potrieb. Ovplyvňujú každého poznatky a spôsob myslenia (daný zdravotným stavom, výchovou, ...).
Potreby môžeme klasifikovať z rôznych hľadísk:
- Z hľadiska materiálnej podstaty:
- Hmotné (materiálne): Potreba vlastniť auto, dom, jedlo.
- Nehmotné (psychické): Potreba lásky, porozumenia, uznania, vzdelania.
- Z hľadiska naliehavosti:
- Primárne (základné, životne nevyhnutné): Potreba napiť sa, najesť sa, dýchať, obliekať sa, bývať. Tieto potreby sú vrodené a nevyhnutné pre prežitie.
- Sekundárne (získané, naučené, kultúrne, luxusné): Potreba vlastniť luxusné auto, cestovať, vzdelávať sa, komunikovať. Tieto potreby vznikajú v dôsledku spolužitia ľudí v spoločnosti a sú výsledkom kultúrneho a spoločenského vývoja.
- Z hľadiska počtu subjektov:
- Individuálne: Potreby jednotlivca, napríklad potreba najesť sa.
- Kolektívne (skupinové): Potreby, ktoré sa týkajú určitej skupiny ľudí, napríklad potreba mať vlastnú triedu v škole.
- Spoločenské: Potreby, ktoré sa týkajú celej spoločnosti, napríklad potreba čistého životného prostredia, zníženia nezamestnanosti.
Na uspokojenie týchto potrieb slúžia statky. Statok je všetko užitočné, čo dokáže uspokojiť ľudské potreby. Statky môžu byť výsledkom prírodných procesov alebo produktom ľudskej práce. Oceňovanie statkov by malo prihliadať k hodnotám, ktoré tieto statky môžu poskytovať človeku. Hodnotu statkov z hľadiska jeho užitia možno rozdeliť na hodnoty užitné a neužitné.
Klasifikácia statkov:
- Z hľadiska dostupnosti:
- Voľné statky: Vyskytujú sa voľne v prírode v relatívne dostatočnom množstve a sú prístupné všetkým ľuďom bez obmedzenia, napríklad vzduch, voda, slnečné svetlo. Vyskytujú sa voľne v prírode (vzduch, jazerá, rastliny).
- Viazané (vzácne) statky: Sú v obmedzenom množstve a ich získanie si vyžaduje značné úsilie, sú výsledkom výrobnej činnosti alebo sú obmedzené v prírode (napr. uhlie, zlato). Statky, ktoré príroda voľne neposkytuje, sa nazývajú vzácne, pretože existujú len v obmedzenom množstve.
- Z hľadiska formy:
- Hmotné statky: Majú fyzickú podobu, napríklad auto, dom, jedlo.
- Nehmotné statky: Nemajú fyzickú podobu, sú to napríklad vzdelanie, služby, duševné výtvory.
- Z hľadiska účelu:
- Výrobné statky (kapitálové, investičné): Používajú sa pri výrobe iných statkov, či už sa pri tom opotrebúvajú (budovy, stroje) alebo sa priamo spotrebúvajú (suroviny). Uspokojujú potreby nepriamo.
- Spotrebné statky: Uspokojujú potreby ľudí priamo a bežne sa spotrebúvajú, napríklad chlieb, oblečenie, zubná pasta.
- Z hľadiska vlastníctva:
- Súkromné statky: Vlastní ich jedna osoba alebo skupina osôb, napríklad osobný automobil, súkromný byt.
- Verejné statky: Môže ich používať veľká skupina ľudí alebo celá spoločnosť bez toho, aby sa obmedzila možnosť využitia pre ostatných, napríklad verejné osvetlenie, cesty, národná obrana. Nedeliteľné (nerivalitné) statky - ak jedna osoba využívajúc služby poskytované verejnými statkami nezbavuje iných možnosti využívania týchto statkov.
K neužitným hodnotám možno zaradiť hodnotu prostého zachovania existencie statku - hodnotu existenčnú a hodnoty ostané. Niekde na pomedzí týchto dvoch kategórií sú hodnoty opčné. Poskytujú síce užitie pre človeka, ale časovo alebo priestorovo vzdialeného. Spočíva v odložení spotreby statku, aby mohol byť s väčším užitkom spotrebovaný v budúcnosti.
Služba je cudzia činnosť, ktorá uspokojuje ľudské potreby svojim priebehom a je vlastne nehmotným statkom. Služby predstavujú činnosť, ktorá uspokojuje potreby svojím priebehom. Môže byť:
- Vecná: Obnovuje alebo zlepšuje hmotné statky (napr. oprava televízora).
- Osobná: Priamo smeruje k človeku (napr. kadernícke služby, lekárska starostlivosť).
Spotreba je proces uspokojovania bežných potrieb. Môže byť výrobná (týka sa výroby, napr. spotreba surovín) alebo nevýrobná (individuálna alebo spoločenská spotreba statkov a služieb na uspokojenie osobného alebo spoločenského života). Na spotrebe sa zúčastňujú jednotlivec, skupina jednotlivcov, inštitúcie = spotrebitelia. Spotrebu ovplyvňuje viacero činiteľov: reklama, peniaze, návyk, kvalita, ...
Výroba je cieľavedomá ľudská činnosť, pri ktorej sa pomocou výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál) transformujú vstupy na výstupy vo forme statkov a služieb. Tieto výstupy sú buď výrobky krátkodobej alebo dlhodobej spotreby, alebo služby. Výroba je spoločenská cieľavedomá činnosť zameraná na výrobu materiálnych statkov s cieľom uspokojovať ľudské potreby. Výrobný proces je ľudská činnosť, ktorou sa mení tovar a zloženie materiálu tak, aby vznikol výrobok (premena vstupov = pôda, práca a kapitál na výstupy = tovary a služby).
Výroba môže byť:
- Cieľavedomá - plánovitá
- Uvedomelá - človek využíva svoju odbornú spôsobilosť
Výrobný proces obsahuje:
- Výrobky = ekonomické hmotné statky
- Služby = nehmotné ekonomické statky
- Tovar = výrobok, ktorý je určený na predaj
Reprodukcia v ekonomike znamená neustále obnovovanie a rozširovanie výroby. Zahŕňa nielen produkciu nových statkov a služieb, ale aj obnovu výrobných faktorov a uspokojovanie neustále sa vyvíjajúcich ľudských potrieb. Reprodukčný proces = výroba + rozdeľovanie (mzdy) + výmena (obchod) + spotreba.
Existujú tri základné otázky, na ktoré musí každá ekonomika odpovedať:
- Čo vyrábať? - Aké statky a služby sú potrebné a v akom množstve.
- Ako vyrábať? - Aké výrobné metódy a technológie použiť.
- Pre koho vyrábať? - Ako rozdeliť vyrobené statky a služby medzi členov spoločnosti.
Keďže výrobné zdroje každej krajiny sú značne obmedzené, spoločnosť musí zvažovať, čo bude vyrábať a musí sa rozhodovať medzi viacerými možnosťami, napr. ak zvýši výrobu áut, zníži výrobu potravín. Alternatívne náklady na výrobu tovarov a služieb sú merané nákladmi tých statkov a služieb, ktorých sa spoločnosť musela vzdať.
Ekonomika môže byť uzavretá (nespolupracuje s inými ekonomikami) alebo otvorená (spolupracuje s inými krajinami prostredníctvom obchodu a kapitálových tokov).
Hospodárska činnosť sa zvyčajne delí na tri sektory:
- Primárny sektor: Získavanie primárnych surovín z prírody (poľnohospodárstvo, rybolov, baníctvo).
- Sekundárny sektor: Premena prírodných zdrojov a priemyselná výroba (priemysel, stavebníctvo).
- Terciárny sektor: Služby obyvateľstvu a podnikom (obchod, doprava, vzdelávanie, zdravotníctvo).
tags: #potreba #statok #spotreba #tovar #reprodukcia