Prečo je moje dieťa nervózne a ako mu pomôcť?

Každá mama si najlepšie pozná svoje bábätko. No platí to aj naopak. Mamu najlepšie pozná jej bábätko. Poznáte tie dni, kedy je všetko na nič, nič nejde, ako má, nič sa nedarí, len sa to kopí a kopí… ako pred explóziou. Jediné, čo si želáte je, na chvíľu sa nadýchnuť, vydýchnuť, aspoň na päť minút, zresetovať hlavu, ktorá ide vybuchnúť. Práve v takých chvíľach, kedy by ste najradšej niekam utiekli, je vaše bábätko najviac nervózne, plače, nevie sa upokojiť, nie a nie zaspať, hoci oči ledva drží otvorené, stále chce byť pri vás, nevydrží bez vás ani pol sekundy. Musíš mi ešte aj ty pridávať, to je ako naschvál, vybralo si si ale deň, pomyslí si mama. Nerobí to naschvál, vôbec jej nechce pridávať. Ale bábätko pozná svoju mamu najlepšie. Vie, že mame je ťažko. Vycíti to. Správa sa tak, ako sa správa mama, ako by jej chcelo povedať, že jej rozumie, že ju ľúbi a chce sa jej čo najviac podobať, priblížiť. „Hm…, maminka je nervózna, srdce jej bije silnejšie, dýcha inak, rýchlejšie, je jej akosi naponáhlo. Ja som pokojné, tiché, uvoľnené. Musím sa čo najviac podobať maminke, aby som jej bolo bližšie, aby som sa jej páčilo…“ „rozmýšľa“ bábätko. Je však dôležité poznať, kde ten kruh začína. Zdroj nervozity nie je vaše bábätko, ale vy. Nie nadarmo sa hovorí, že najprv musíte byť pokojní vy, ak chcete, aby sa upokojilo vaše bábätko. Nie vždy je to jednoduché.

S príchodom bábätka vyvstanú nové problémy a úlohy, na ktoré nemáme hneď patent a chvíľu trvá, kým sa stanú obyčajnou rutinou. Chce to čas, doprajte si ho! Neprepadávajte hneď klamlivej predstave, že ste nemožná, neschopná. Nie ste! Nikto nepadá učený z neba, ani mamy nie. Ste najlepšia mama na svete, najlepšia pre svoje bábätko, nemá inú mamu, iba vás. A aby ste sa o neho mohli čo najlepšie starať, musíte sa čo najlepšie starať o seba. Potrebujete si oddýchnuť, osprchovať sa, v kľude si dať šálku teplého čaju. Nájdite si niekoho, či už partnera, babku, kamarátku, ktorá vám aspoň na pol hodinku postráži bábätko a vy sa zatiaľ vonku poprechádzajte, „vyčistite“ si hlavu. Dobite si baterky. Lebo jedna vec je istá a viete, že je to pravda: vaše bábätko neoklamete, darmo budete predstierať, že je vám fajn. Hneď vás prekukne. Lebo vás miluje najviac na svete.

Deti plačú často a rodičia veľakrát nepoznajú dôvody ich náreku. V prípade, že sa rodičom podarí odhaliť príčinu nepohody bábätka - hlad, smäd, mokrá alebo plná plienka, nepokoj a únava či veľa podnetov naraz, problémy sú zvyčajne rýchlo zažehnané. Čo však v prípade, že neviete odhaliť dôvod plaču vášho drobčeka? Ako ho účinne upokojiť?

Bežné príčiny nervozity u bábätiek

Nervozita a stres u detí sú čoraz častejšou súčasťou každodenného života. Hoci sa často predpokladá, že stres je problémom dospelých, aj deti môžu zažívať rôzne formy úzkosti. Je dôležité pochopiť, prečo sa to deje, ako sa stres u detí prejavuje a ako im môžeme pomôcť ho zvládať.

Hlad a potreba dojčenia

Čím je dieťatko menšie, tým pravdepodobnejšie je, že plačom dáva najavo hlad. A hoci ste ho kŕmili len nedávno, bábätko má veľmi malý žalúdok. Niektoré detičky dokonca zvyknú jesť jednu dávku dojčenskej výživy na niekoľkokrát. Okrem plaču si, samozrejme, všímajte aj ďalšie typické náznaky, ktorými dáva dieťa najavo hlad.

Dojčiace mamy nedajú dopustiť na najrýchlejší a neraz najefektívnejší spôsob, ako upokojiť uplakané dieťa - priložia si ho k prsníku. Mozog bábätka sa najmä v prvých mesiacoch intenzívne vyvíja, preto je normálne, ak dieťa potrebuje aj v noci kŕmenie. Nakoľko je jeho žalúdok veľmi malý, môže bábätko absolvovať aj niekoľko kŕmení za noc. Neskôr, približne v šiestich mesiacoch veku, bábätko už nočné kŕmenie nepotrebuje ani tak kvôli príjmu potravy, ako kvôli tomu, aby cítilo mamu. Tento dôvod je rovnako normálny ako samotné kŕmenie a býva dôvodom prebúdzania.

Strach, že dieťatko je hladné pramení zo zlého začiatku v pôrodnici, kedy kompetencie matky a jej schopnosť nakŕmiť vlastné dieťa sú často narušené personálom. Ženy si nesú tento strach ešte dlho potom, čo budovu pôrodnice opustia. Keď dieťa prsník nepríjme, spochybňujú dostatočnú tvorbu mlieka a uchýlia sa k dokrmovaniu fľašou. Tak spustia kaskádu pridružených problémov s dojčením, najčastejšie bolesti bruška, úplného odmietania prsníka, narušenia spánkového rytmu. Hlad bábätka sa však DÁ ROZPOZNAŤ - deti s nízkym príjmom mlieka nepriberajú, sú apatické alebo naopak veľmi podráždené, necikajú alebo sa objavia kryštáliky moču v plienke a prisávajú sa na hocičo s cieľom napiť sa.

Nedostatok pohybu

Deti milujú pohyb doslova od narodenia. A keďže sú spočiatku v tomto smere dosť nesamostatné, využívajú všetky prostriedky na to, aby ich do pohybu uvádzali rodičia. Možností je hneď niekoľko - dieťatko si môžete dať do praktického nosiča, povoziť ho v kočíku, jemne ho hojdať v náručí, prípadne siahnuť po klasickej kolíske či Mojžišovom košíku. Platí, že obzvlášť nosené deti menej plačú, čo pramení z bezprostrednej blízkosti mamy - detičky cítia teplo blízkeho človeka, jeho vôňu a zároveň sú v ohraničenom a pevnom priestore, čo im pripomína pobyt v maternici.

Únava

S únavou je to podobne ako s hladom. Obzvlášť malé deti dávajú plačom najavo, že potrebujú odpočinok. Dobrou správou však je, že existuje niekoľko ďalších náznakov, ktorými sa únava u dieťatka prejavuje. Ak je dieťa unavené, plačom reaguje aj na prílišnú stimuláciu.

Nepohodlie (plienka, teplota)

Deti nemajú rady vymieňanie plienok. Keď ich vyzlečiete, zostáva im zima. A to pre ne nie je veľmi pohodlné. Tak či onak, urobiť to musíte. A ako prebaľovanie súvisí s plačom? Keď má drobec mokrú alebo špinavú plienku, začne plakať. Použitá plienka zo začiatku nemusí spôsobovať nepohodlie. Ak sa uistíte, že dieťatko nemá hlad alebo nechce spať, skúste teda skontrolovať plienku.

To, že má dieťatko správnu telesnú teplotu, spoznáte jednoducho. Rúčky a nôžky má ružové a hrudník teplý. Ale keď mu bude príliš teplo, oznámi vám to plačom. Najlepšie však urobíte, ak detičky budete vhodne obliekať, a tým predídete zbytočným nárekom. Vo všeobecnosti platí, že dieťatko má mať o jednu vrstvu navyše oproti vám. Pre istotu mu vezmite aj oblečenie navyše a vždy majte poruke prikrývku.

Kolika

Približne v druhom alebo treťom týždni po narodení sa u detičiek objavuje kolika. Ide o kŕčovité bolesti bruška, ktoré sprevádza silný plač. Nemusíte sa báť, tento stav časom pominie. Buďte však pripravení a sledujte, či dieťatko neplače viac než zvyčajne. Skúste mu napríklad vytvoriť tiché prostredie alebo ho povzbudzujte v tom, aby si odgrglo. Ak dieťatku dávate materské mlieko, s kolikou pomôže aj zmena stravy.

Bolesť pri prerezávaní zúbkov alebo iné zdravotné problémy

Plač pre bábätká je ako reč pre dospelého človeka. Využívajú ho na to, aby vám niečo oznámili. Prvé zúbky sa začínajú tlačiť okolo šiesteho mesiaca. V ústočkách sa tiež zvyknú objaviť vredy, ktoré spôsobujú vírusové ochorenia alebo popáleniny.

Iné príčiny stále tam môže byť kopec iných príčin, ktoré proste niesú viditeľné na prvý pohľad a tak ľahko odstrániteľné ako prebalenie či nakŕmenie. Napríklad reflux - existuje aj skrytý reflux, kedy dieťa vyslovene negrcká, ale sa mu len to mliečko vracia v pažeráku späť po hrdielko a zas naspäť do bruška a tak. To je veľmi dráždivý pocit, niečo ako pálenie záhy. Dieťa je potom nepokojné, nervózne, je síce unavené ale pre ten nepríjemný pocit nemôže zaspať. A tak sa časom dostavuje ešte aj nervozita z nevyspatosti a vzniká začarovaný kruh, a nič z toho čo si vymenovala vyššie na upokojenie nemá šancu zabrať, kým sa neodstráni príčina. Mne osobne sa vždy potvrdilo, že malá na plač mala dôvod, aj keď som to zistila až o pár hodín. Napríklad aj choroba jej vždy začína tak, že si večer ľahne spať zdravá, zobudí sa za hodinu s plačom a potom reve každú chvíľku, spí len pri nosení na rukách, akonáhle ju položíme je hore a plače. No ešte nemá ani teplotu ani sopeľ, ani kašeľ, proste žiadny príznak choroby. Až na druhý deň dopoludnia jej začne tiecť z nosa, poobede sa dostaví teplota. Prvých 2-3x kým som si na tento nástup choroby u nej zvykla, som si vždy celú tú noc hovorila, že čo jej je, veď je prebalená, najedená, jej jej pohodlne, bruško voľné…no nakoniec sa príčina po pár hodinách ukázala.

Strach a úzkosť

Už od malička si bábätko s rodičom vytvára silné puto. Zbožňuje vašu vôňu, teplo vášho tela a rytmus vášho srdca ho dokonale upokojuje. Strach malých detí väčšinou zapríčiňujú cudzí ľudia. V blízkosti dieťaťa nepúšťajte hlasitú hudbu a nerobte ani žiadne prudké pohyby.

Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď.

Príznaky nadmernej stimulácie:

• Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje
• Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy
• Chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné
• Nervozita a podráždenosť
• Zatínanie pästičiek
• Nekontrolované mávanie rukami a nohami
• Hnev
• Úzkosť
• Dieťatko je rozrušené
• Únava a ťažké zaspávanie
• Sebauspokojovanie

Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou.

Nadmerná stimulácia

Menej je viac, to platí aj pri upokojovaní dieťatka. Dôvodom nespokojnosti detí býva často prehnané množstvo podnetov, ktoré dieťa nestíha spracovať, čoho následkom je jeho podráždenosť pretavená do plaču. Prekvapivo efektívne sa ukazuje nerobiť nič - jednoducho buďte pri plačúcom dieťati, nech cíti vašu blízkosť. Faktom totiž je, že deti skrátka plačú, plačú veľa a príčin je mnoho.

Mnohé domácnosti s deťmi dôverne poznajú situáciu, keď má ich ratolesť toľko hračiek, že už niet priestoru, kam ich dávať. A prichádzajú stále ďalšie a ďalšie, pretože členovia rodiny a známi chcú dieťa zaujať niečím novým. „Priveľa hračiek a priveľa ponúk spôsobuje záplavu podnetov, ktoré zaťažujú mozog,“ hovorí psychologička a certifikovaná odborníčka INPP metódy Viera Lutherová. „Ten je potom zahltený, ťažko sa orientuje a dieťa sa chráni tak, že vypne, stiahne sa do seba. Prílišná stimulácia sa môže neskôr ukázať aj ako problém s komunikáciou, prípadne ako poruchy učenia či sústredenia. Obzvlášť digitálne hračky sú problematické. Mozog dieťaťa prijíma množstvo dát bez námahy a nezískava žiadnu osobnú skúsenosť,“ dodáva Viera Lutherová. Problémy si so sebou dieťa prinesie aj do školy a rokmi sa môžu nabaľovať. „V ranom veku je to netypický psychický a pohybový vývin. Môže to byť oneskorenie, dieťa sa začne neskôr pretáčať, sedieť, chodiť alebo rozprávať, než uvádzajú tabuľkové hodnoty. Niektoré deti normy zasa prebehnú nezvyčajne rýchlo. Za významné sa považuje preskočenie fázy plazenia a/alebo lozenia po štyroch. U predškolských detí si treba pozorne všímať ich pohybové zručnosti. „Problémy s výslovnosťou, nemotornosť a neobratnosť celého tela alebo rúk sú tiež spoľahlivým signálom. Dieťa by sa malo aj nudiťTakéto problémy detí treba vyhodnocovať v kontexte, pretože niektoré môžu súvisieť napríklad s nesprávnou starostlivosťou rodičov. „Keď chceme niečo urobiť pre rozvoj koncentrácie, nezaplavujme dieťa podnetmi, trénovaním a požiadavkami, ale nechajme ho nudiť sa s pár hračkami. To je najlepší tréning pozornosti,“ radí psychologička. Odporúča, aby bola detská izba skôr skromná a nie preplnená. Aby dieťa rozvíjalo aj motorické zručnosti, najlepšia príprava je fyzický pohyb v predškolskom a mladšom školskom veku.

Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali.

Obdobie vzdoru

Obdobie vzdoru a záchvaty hnevu u detí nie je veru ničím príjemným. Ešte včera trvala táto situácia minútku. Stačilo povedať pár slov a išli ste ďalej. No niečo sa zmenilo. Vaše dieťa odmietlo ísť ďalej, nestačilo ani ubezpečenie, ani inštrukcia. Ak nebude po jeho, bude explózia. A tá trvá už hodinu. Odkiaľ sa tu vzali tak silné záchvaty hnevu, pýtate sa. To je však nesprávna otázka…

Okolo 13. mesiaca života začína u detí obdobie vzdoru, tiež známe ako fáza autonómie. Dieťa objavuje vlastnú vôľu a začína skúšať, kam až môže zájsť. Zrazu sa môže zdať, že milé a poslušné dieťa sa zmenilo na nezvládnuteľného krikľúňa, ktorý odmieta čokoľvek a kohokoľvek. Dieťa na všetko, čo ešte včera bez problémov prijalo alebo spravilo, dnes rázne odpovedá nie.

Zvýšené svalové napätie (Hypertonus)

Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti.

Príznaky hypertonu:

• Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku
• Prepínanie horných a dolných končatín
• Zovretie ručičiek v päsť
• Nespokojnosť pri ležaní na bruchu, zakláňanie hlavy a neschopnosť oprieť sa o predlaktia
• Neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
• Celkový dojem, akoby bolo dieťa v kŕči

Ako si poradiť s nervozitou dieťaťa?

Plačem, pretože chcem papať. Ale plačem aj preto, že chcem ísť na ruky. Kým drobci nevedia hovoriť, komunikujú hlavne plačom. Vedeli ste, že obdobie najsilnejšieho plaču prichádza, keď má bábätko 6 až 8 týždňov? Ich nepohoda však neprichádza z ničoho nič.

Upokojujúce zvuky a dotyky

Kolísanie a nosenie bábätka ide ruka v ruke s uspávankou - najmä pomalšie rytmy dieťa upokojujú. Dôležité však je, aby bola pokojná aj mama, prípadne otecko, ktorý sa snažia utíšiť dieťatko, v čom môže pomôcť relaxačná hudba - od šumenia listov po zvuky mora. V neposlednom rade zaberá aj tzv. biely šum - zvuk domácich spotrebičov ako práčka, sušička či vysávač. Obľúbenosť týchto zvukov u detí súvisí s prenatálnym vývojom, počas ktorého bolo dieťatko zvyknuté práve na rôzne zvuky z domácnosti. Preto je pre mnoho bábätiek neprirodzené zaspávať v úplnom tichu a omnoho ľahšie sa im to podarí s tlmeným šumom v pozadí. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku.

Pokožka bábätiek je veľmi citlivá - práve dotyk blízkeho človeka má pre nich veľký význam a značný podiel na ich upokojení. Detičky milujú masírovanie. Na masáž možno použiť jemné prírodné oleje či telové maslá a mlieka pre bábätká. Môžete to skúsiť na sucho, prípadne v príjemne teplej vode vo vani. Voda by mala mať teplotu okolo 37 stupňov.

Ako si poradiť so vzdorom batoľaťa

• Nezúfajte a neberte vzdor dieťaťa osobne.
• Zostaňte pokojní, trpezliví a priateľskí.
• Zistite, v čom je problém.
• Budujte pozitívne prostredie, v ktorom dominuje áno a v ktorom len zriedka musíte povedať nie.
• V prípade výbuchu hnevu, odporu, plaču či iných negatívnych emócií si kľaknite k dieťaťu tak, aby ste sa mu pozerali do očí. Chyťte ho za rúčky a potichu sa mu prihovárajte.
• V dostatočnom časovom predstihu oznámte dieťaťu, čo sa chystá.
• Aktivitu, ktorú ste vopred oznámili, robte pokojne, bez zvýšeného hlasu a už vôbec nie pod hrozbou trestu.

Ako riešiť hypertonus

• Správne nosenie a manipulácia s bábätkom.
• Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu.
• Často sa dotýkať bábätka jemným, plošným dotykom.
• Dopriať dieťaťu baby masáž.
• Využiť vrelú náruč a pokojný hlas.
• V prípade pretrvávajúcich príznakov navštíviť detského fyzioterapeuta.

Čo robiť, ak je vaše dieťa nervózne?

• Uistite sa, že dieťa nie je hladné alebo unavené. Pravidelný režim spánku a stravovania je pre dieťa veľmi dôležitý.
• Skúste zistiť, čo dieťa trápi. Možno má len zlý deň alebo ho niečo bolí.
• Poskytnite dieťaťu dostatok lásky a pozornosti. Objímajte ho, hrajte sa s ním a rozprávajte sa s ním.
• Vytvorte pokojné a bezpečné prostredie. Znížte množstvo stimulov a zabezpečte, aby sa dieťa cítilo bezpečne a milované.
• Buďte trpezliví a chápaví. Pamätajte, že nervozita je u detí bežná a zvyčajne prejde sama od seba.
• V prípade pretrvávajúcich problémov vyhľadajte odbornú pomoc.

Spánok a jeho vplyv na nervozitu

Aj vaše dieťatko v noci horšie spí? Možno sa aj vy práve trápíte s týmto problémom, buď, že horšie spí, nechce zaspať alebo sa budí oveľa častejšie, než obyčajne. Ako si pomôcť, a prečo to môže mať aj svoju výhodu? Niekedy stačí počúvať jednoducho len materinský inštinkt. O spánku detí sa popísali celé traktáty a venovali sa mu mnohé štúdie. Napriek tomu sa zdá, že najviac vieme vďaka sedliackemu rozumu.

Spánok je pre nás nevyhnutný. V tom sa všetci zhodneme. Je dôležitý aj pre dospelých, o to viac pre dynamicky sa rozvíjajúci mozog a telo dojčaťa. Preto sme ako rodičia často v strese, ak sa nám zdá, že dieťa nespalo dosť. Koľko je to vlastne dosť? Treba z nedostatku spánku a častého nočného budenia robiť drámu, alebo je skrátka každé dieťa iné?

Je zrejmé, že potreba spánku je u rôznych ľudí individuálna. Platí to podľa všetkého nielen u dospelých, ale aj u bábätiek. Je pravda, že spánok dieťaťa môžeme niektorými krokmi skvalitniť a podporiť, niekedy si však ako rodičia “nepomôžeme” a skrátka máme dieťa, ktoré nespáva tak, ako by sme si predstavovali. Všetci pritom vieme, ako vyzerá nevyspaté, nervózne, unavené dieťa a vieme si porovnať kvalitu času s dieťaťom, ktoré je v takomto stave a s tým istým dieťaťom, ktoré sa doružova vyspí, spokojne sa hrá a o všetko sa vzorne zaujíma. Aj štúdie potvrdili, že dostatok spánku sa spája s lepšími pamäťovými výkonmi detí, ako aj s lepším zvládaním záťažových situácií.

Viaceré štúdie poukazujú na súvislosť nedostatku spánku a niektorých psychických porúch - nielen u dospelých, ale aj u detí. Je však otázka, či je nedostatok spánku príčinou (napr. ADHD) alebo len prejavom týchto porúch. Podobne je to aj s depresiou a nedostatkom spánku u dospelých.

V skutočnosti sa ale ani vedci nezhodnú na tom, koľko spánku je pre deti v určitom veku dosť. Existujú rozdiely v odporúčaniach rádovo až niekoľko hodín. To znamená, že “norma” nie je až taká úzka. A nielen norma, ale ani skutočnosť.

Austrálska štúdia, ktorá skúmala 554 štvor- až šesťmesačných detí, odhalila priemerné množstvo spánku 14 hodín. Avšak s veľkými individuálnymi rozdielmi - až 8 hodín medzi najväčšími spáčmi a naopak nespavcami.

Rôzny je tiež čas, kedy deti reálne idú večer do postele. Mnohé krajiny vo svete sú benevolentnejšie, než je u nás bežne zvykom. Talianske dojčatá nezriedka idú spať až okolo 22. hodiny, podobne deti v Argentíne či niektorých ázijských krajinách. Samozrejme, o to neskôr zvyčajne aj vstávajú. Spánkový režim je do veľkej miery spojený s kultúrou a zvykmi d...

Stres u detí: Realita modernej doby

Deti môžu zažívať stres, paradoxne niekedy oveľa väčší ako dospelí jedinci. Faktory ako rozvod rodičov, šikana, finančné problémy v domácnosti, či tlak v škole môžu stresovať nie len mladšiu kategóriu detí, ale aj tínedžerov. Dlhodobý stres môže viesť k rôznym formám obezity, kardiovaskulárnym ochoreniam, úzkosti až depresii.

Prejavy stresu u detí

Deti často nevedia svoje pocity opísať, preto musíme pochopiť, prečo je vlastne vystresované. Niektoré z prejavov, ktoré nám napovedia, že dieťa prežíva stres:

• Nočné mory a inkontinencia: Dieťa môže zažívať rôzne nočné mory, čo sa môže prejavovať aj s inkontinenciou.
• Zmeny v stravovacích návykoch: Dieťa môže jesť v menších intervaloch ako predtým, čo môže viesť až k mentálnej anorexii.
• Fyzické ťažkosti: Deti sa často sťažujú na bolesti hlavy alebo bruška.
• Zmena v správaní: Dieťa sa poprípade sa izoluje od ostatných alebo jednoducho iba zostane doma.
• Problémy v škole: Dieťa zanedbáva domáce úlohy.
• Zlozvyky: Dieťa si cmúľa palec alebo ohryzuje si nechty.
• Nervozita a trucovitosť: Dieťa je hrozne nervózne a trucovité.

Príčiny stresu u detí

Stres u detí môže mať rôzne príčiny, ktoré sa líšia v závislosti od veku a individuálnych okolností dieťaťa:

• Školský tlak: Nadmerné množstvo domácich úloh, zlé známky, tlak na dobrý prospech a podobne.
• Rodinné problémy: Rozvod rodičov, hádky, finančné problémy.
• Sociálne problémy: Šikana, problémy s kamarátmi, ťažkosti pri spoznávaní nových vecí alebo pri spoznaní nových ľudí.
• Traumatické udalosti: Strata blízkeho jedinca a dokonca aj presťahovanie sa do iného mesta.
• Stres u rodičov: Aj vystresovaní rodičia sa. Horší prípad je ak rodič prenáša svoj vlastný stres na svoje dieťa.

Ako pomôcť dieťaťu zvládať stres

Je dôležité, aby rodič dieťaťa, mal by sa najskôr pozrieť na seba, či tou príčinou nie je on sám. Pretože horšie boli stavy ich rodičov, tým viac stresu prežívali v dospelosti. Rodič by mal vedieť, ako naučiť svoje dieťa zvládať stres. Pocity, ktoré dieťa prežíva, sa majú riešiť, nemajú byť potláčané. Väčšinou to spustia negatívne myšlienky. Dieťa potrebuje prejav lásky a najmä pochopene. Rodič by mal prejaviť dostatok lásky a úcty. Dôležité je dieťa nekritizovať a necítiť byť ponížené. Tu sú nasledovné rady:

• Staňte sa osobou, ktorej dieťa dôveruje: Vytvorte bezpečné prostredie, kde sa dieťa nebojí zdieľať svoje pocity.
• Vypočujte si dieťa: Nekritizujte ho, vypočujte si ho. Dovoľte mu aby sa prejavil - aby odovzdal svoje pocity a neskáčte mu do reči a neobviňovať ho.
• Učte dieťa rozpoznávať a pomenovávať emócie: Deti neovládajú dokonalo všetky emócie. Pomôžte mu pochopiť, čo cíti a ako o nich hovoriť.
• Venujte dieťaťu čas a pozornosť: Plánujte spoločné aktivity, ktoré spoločne budete vykonávať a pripravte ho, čo môže očakávať.
• Podporujte aktivity, ktoré dieťa baví: Hľadajte spôsoby, ako dieťa môže relaxovať a odbúrať stres, napríklad písanie denníku.
• Obmedzte čas strávený pred obrazovkou: Deti trávia oveľa viac času pred obrazovkou ako kedykoľvek predtým. Obmedzte túto aktivitu a podporujte sociálne vzťahy v rámci celej rodiny.
• Hrajte sa s dieťaťom: Nájdite si čas na hru s vašim dieťaťom a aby nemuseli riešiť svoje problémy a emócie.

tags: #moje #dieta #je #nervozne