Slávime slávnosť Narodenia svätého Jána Krstiteľa, ktorá patrí k najväčším sviatkom sv. Jána Krstiteľa. Cirkev prostredníctvom Písma vždy chápala, že Krstiteľ bol naplnený Duchom Svätým už od materského lona. Ján Krstiteľ je jednou z najväčších postáv dejín spásy. Bol synom kňaza Zachariáša a Alžbety. Narodil sa približne šesť mesiacov pred Ježišom v dedinke Ein Kerem pri Jeruzaleme.
Cirkev si zvyčajne pripomína svätých v deň ich odchodu do Neba, ktorý sa v počiatkoch kresťanstva často zhodoval s ich mučeníckou smrťou. Prípad svätého Jána Krstiteľa je však od prvých storočí výnimočný, keďže sa oslavovalo aj jeho narodenie, ktoré sa odohralo šesť mesiacov pred narodením Ježiša. Sviatok narodenia Jána Krstiteľa slávime 24. júna. Jeho mučenícka smrť sa pripomína 29. augusta.
Výnimočné okolnosti narodenia
Narodenie dieťaťa je pre rodinu veľký sviatok. Je tu veľká radosť z dieťaťa. Rodičia sa v dieťati vidia, veď je to plod ich lásky. Veriaci rodičia zároveň ďakujú Pánu Bohu, že im doprial takýto obrovský dar. Zároveň sa v ich mysliach vynára otázka: „Čím len bude toto dieťa?“ Odpoveď nám ponúka dnešný sviatok Narodenia Jána Krstiteľa.
Ján sa narodil za zvláštnych okolností. Jeho rodičia, Zachariáš a Alžbeta, boli neplodný a už dosť starí. Boh im však dal dieťa, za ktoré bezvýsledne mnoho rokov prosili. Evanjelium hovorí, že obidvaja „boli spravodlivý pred Bohom a žili bezúhonne podľa všetkých Božích príkazov a ustanovení. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obidvaja už boli pokročilého veku“. Slovíčko „neplodnosť“ vyjadruje celú bolesť tejto rodiny. Neplodnosť u matky bola vtedy považovaná za kliatbu, za Boží trest. Preto aj život neplodnej Alžbety a jej manžela nebol ľahký.
Začiatok evanjelia podľa sv. Lukáša obsahuje dve zvestovania. Pri prvom je muž a kňaz a odohráva sa v chráme, pri druhom je mladé dievča, panna a odohráva sa v jej dome. Keď zaznieva Božie Slovo k Zachariášovi, ktorý je vzdelaný v zákone a pozná prisľúbenia dané skrze prorokov, nie je schopný uveriť. Teologické vzdelanie nemusí vždy ústiť do viery, ktorú požaduje Boh. Ako kňaz určite poznal medicínu a vedel aj to, že Alžbeta je vo veku, keď k jej chorobnej neplodnosti sa pridáva aj neplodnosť staroby. Z Písma Sv. zaiste poznal príbeh Sáry, Abrahámovej manželky, a určite často na túto tému meditoval, ale veriť tomu, že Boh chce to isté znovu teraz a v jeho živote urobiť, to je čosi iné. Možno si v tej chvíli aj spomenul, že keď bol mladý, často sa modlil za potomka, ale potom s tým prestal, lebo už to nemalo zmysel a Boh ho nevyslyšal.
Anjel mu to výslovne pripomína: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba.“ Anjel zjavuje Zachariášovi jeho strach. Muž má strach zo všetkého, čo presahuje jeho rozum, zo všetkého, kde sa stráca logická niť myslenia. Jeho veľká vzdelanosť sa stáva prekážkou, aby s prostotou dieťaťa prijal Slovo Všemohúceho. Svoju pochybnosť vyjadruje slovami: Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám?“ Preto mu anjel odpovedá prísne: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ Človek, ktorý zažil zlo, ťažko verí v dobro. Zachariáš stráca schopnosť hovoriť, pretože pochybuje o Božom Slove. Panna Mária úplne verí a preto môže spievať Magnifikát, od okamihu počatia z Ducha.
Ján Krstiteľ - prorok a predchodca Mesiáša
Ján Krstiteľ vystupuje ako posledný starozákonný prorok a predchodca Krista. Sám Kristus sa o ňom vyjadril ako o najväčšom medzi narodenými zo ženy. „A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu“ (Lk 1, 76). Tieto Zachariášove slová poukazujú na nerozlučné spojenie medzi povolaním a poslaním, medzi volaním a misiou. Veľkosť Jánovho povolania v skutočnosti spočíva v neopakovateľnom význame jeho poslania.
Ján žil na púšti v samote, živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil odev z ťavej kože. Tento spôsob života je symbolom radikálneho života s Bohom. Keď mal 30 rokov - okolo roku 27 - opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil ľudí. Mnohí sa k nemu pridávali, medzi nimi aj Ježiš. Ján ho rozpoznal ako „Božieho Baránka“ a pokrstil ho. Na Jánovo slovo sa viacero ľudí rozhodlo nasledovať „Božieho Baránka“ - napríklad Ondrej a Ján.
Neskôr zostal pri Jordáne, kde pokračoval v napomínaní hriechu - aj verejne, keď upozornil na nemravný život kráľa Herodesa. Za to bol uväznený a na želanie Herodiady a jej dcéry Salome sťatý. Jeho smrť si Cirkev pripomína 29. augusta.
Symbolika a atribúty svätca
Atribútmi, ktorými sa Ján Krstiteľ zobrazuje, sú jahňa, krstiteľská nádoba, palica a púštny odev. Tieto symboly odkazujú na jeho život a poslanie.
Ján Krstiteľ bol teda naozaj veľký človek a veľký svätec. V tej dobe už zosilnelo očakávanie Mesiáša. Ján vyzeral ako Mesiáš, avšak nepodľahol sláve, ktorú mu priam núkali jeho obdivovatelia. Stále odkazoval na toho „mocnejšieho“, ktorý mal prísť po ňom a ktorý mal priniesť hriešnikom nielen vonkajšie očistenie vodou Jordána, ale obmytie Duchom Svätým, ktoré my poznáme ako sviatosť krstu, ktorá obmýva dušu.
Uctievanie a sviatky
Sviatok narodenia sv. Jána Krstiteľa slávime 24. júna. Existujú aj ďalšie sviatky spojené so sv. Jánom Krstiteľom:
- Počatie sv. Jána Krstiteľa (23. septembra).
- Sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa (29. augusta).
- Prvé a druhé nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (24. februára).
- Tretie nájdenie hlavy sv. Jána Krstiteľa (25. mája).
- Zbor sv. Jána Krstiteľa (7. januára).
Svätý Augustín napríklad hovorí: „V celom kresťanskom svete je slávený iba deň narodenia Ježiša Krista a sv. Jána Krstiteľa.“
7 vecí, ktoré ste nevedeli o Jánovi Krstiteľovi
Každý kresťan je tiež povolaný pokračovať v poslaní Jána Krstiteľa a pripravovať ľudí na stretnutie s Kristom. Život svätého Jána Krstiteľa bol striedmy a kajúci, v súlade s posolstvom obrátenia, ktoré zdieľal. Jeho kázanie bolo nebojácnym ohlasovaním Božej pravdy, o ktorej vydával svedectvo až do svojej smrti. Podobne ako on, aj my sme povolaní prinášať Krista na miesta, kde sa odohráva náš život.
Svätý Ján Krstiteľ je príkladom pokory a správneho úmyslu. Nikdy sa nesnažil svietiť vlastným svetlom, ohlasovať sa, využívať svoje povolanie na získanie významu či iných osobných výhod. „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba“ (Jn 3, 27), vysvetlil.