Vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom je jedným zo základných pilierov rodinného práva. Táto povinnosť však nekončí dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, ale trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. V nasledujúcom texte sa zameriame na špecifické aspekty vyživovacej povinnosti po dovŕšení 18. roku života, vrátane situácií spojených so štúdiom, zdravotným postihnutím a možnosťami vymáhania výživného.
Kedy vyživovacia povinnosť trvá aj po dosiahnutí plnoletosti?
Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) stanovuje, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť k deťom, pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť. Nie je rozhodujúci vek dieťaťa ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká. Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie.
V prípade, ak sa dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie formou druhého stupňa vysokoškolského štúdia, vyživovacia povinnosť trvá do času, kým dieťa neukončí vysokú školu získaním titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod. Aj v prípade, ak by sa rozhodlo pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť zaniká zahájením druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ak by sa po ukončení štúdia nezamestnalo, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopné samo sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázalo nájsť prácu vo vyštudovanom obore, neznamená, že by ho mali naďalej ako rodičia vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť.
Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Pokiaľ by štúdium prerušilo, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začalo o nejaký čas znovu študovať.
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
V prípade, že dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Ako postupovať pri určovaní výživného?
Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá). Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na soc. sieťach vrátane fotografií a pod.
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta. Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. kolízneho opatrovníka), ak ide o maloleté dieťa. Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier). Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.
Možnosti vymáhania výživného
Ak otec dobrovoľne neprispieva, odporúčam najprv pokúsiť sa s ním dohodnúť. Ak to nie je možné, dcéra môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti otca. V návrhu na súd je potrebné uviesť, že dcéra nie je schopná sa sama živiť, je evidovaná na úrade práce, a že otec neprispieva na jej výživu. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností otca.
Dcéra môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
To, že sa konalo pojednávanie bez Vašej prítomnosti môže byť procesnou chybou súdu. Najmä ak Vám neoznámili termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť Vám termín pojednávania. Odporúčam Vám ísť nahliadnuť, čo najskôr, do súdneho spisu a zistiť, či Vám doručovali predvolanie. Zároveň zistíte, či súd už rozhodol alebo ešte nie. Odporúčam konať rýchlo, pretože, ak by súd rozhodol, plynie 15 dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak by konanie skončilo zamietnutím návrhu, bude len veľmi obtiažne dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností od posledného rozhodnutia súdu. Preto odporúčam toto konanie dotiahnuť do konca.
Konania vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí sú úplne oslobodené od súdnych poplatkov. V ostatných konaniach o určenie výživného vrátane jeho zvýšenia je od súdnych poplatkov oslobodený navrhovateľ. Navrhovateľ nemusí byť v konaní vo veciach vyživovacej povinnosti zastúpený advokátom.
Náhradné výživné
V prípade, ak výživné nie je riadne platené, odporúčame informovať sa na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska oprávneného (dieťa) ohľadom možnosti poberania náhradného výživného podľa zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné predstavuje príspevok zo strany štátu na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa.
Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu a zároveň nezaopatrenému dieťaťu nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom. Oprávnenú osobu, ktorá nemôže konať samostatne, zastupuje v konaní o náhradnom výživnom zákonný zástupca.
tags: #potvrdenie #o #vyzivnom #na #dieta