Povinnosti rodičov voči plnoletému dieťaťu

Byť rodičom je jedno z najnáročnejších, ale zároveň najkrajších a napĺňajúcich zamestnaní. Tým, že rodičia privedú na svet dieťa, berú na seba aj veľkú zodpovednosť pri starostlivosti o neho a pri jeho výchove. Výchova a starostlivosť o deti sú v absolútnej kompetencii rodičov. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Túto povinnosť upravuje Zákon o rodine. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Zákon explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Pre naplnenie tejto podmienky nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Niekedy sa spomína vek 25 rokov, avšak ten sa viaže len na vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Ukončenie prípravy na budúce povolanie sa v aplikačnej praxi chápe ako ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.

Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

Je však dôležité rozlišovať prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.

Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.

Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie. Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Platenie výživného sa viaže na dosiahnutie určitej vekovej hranice vo všeobecnosti nie. Je však dôležité si uvedomiť, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do času, kým deti nie sú objektívne schopné samé sa živiť.

Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných výdavkov.

V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.

V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. aj dlhšie obdobie), môže dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní, alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Postavenie účastníka konania ho oprávňuje k tomu, že v priebehu konania sa kolízny opatrovník zúčastňuje na pojednávaniach a má právo sa vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo.

Dohovor o právach dieťaťa čl. 7 ods. 1 „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ a čl. 18 ods. (2) Dohovor o právach dieťaťa čl. 9 ods. Rodičia majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 1 Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich.

V prípade, ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati.

V prípade, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Súd môže rozhodnutím o výchovnom opatrení rodičov usmerniť a pomôcť im pri plnení ich rodičovských povinností. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia.

Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie potrieb rodiny. Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po skončení správy majetku.

Ak bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.

Pestúnom sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o pestúnsku starostlivosť podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude pestúnsku starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Pestún je povinný vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je povinný najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

Počas výkonu pestúnskej starostlivosti rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti len v rozsahu, v akom nepatria pestúnovi. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do pestúnskej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné maloletého dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti poukazovali počas trvania pestúnskej starostlivosti, najdlhšie však do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

V prípade, ak rodičia naďalej nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd môže na návrh jedného z bývalých manželov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti, ponechať maloleté dieťa v jeho osobnej starostlivosti, ak je to v záujme maloletého dieťa, najmä s ohľadom na jeho citové väzby a stabilitu výchovného prostredia.

V prípade, ak rodičia neplnia vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou.

Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.

Oprávnená osoba má nárok na náhradné výživné len ak sú ďalej splnené podmienky zákona o náhradnom výživnom. Je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.

Poznámka: Uvedené percentá a sumy sú orientačné a slúžia len na ilustráciu. Skutočná výška výživného je vždy určená individuálne súdom na základe konkrétnych okolností prípadu, vrátane potrieb dieťaťa a možností rodičov.

V prípade, ak sa chcete vyhnúť tomu, že by otec požadoval od Vás späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemáte, podajte na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Cez centrálny register pobytu obyvateľov zistíte skrz jeho meno a priezvisko a dátum narodenia adresu trvalého pobytu. Túto adresu uveďte v návrhu. Jeho reálny pobyt si už súd prostredníctvom polície a iných príslušných orgánov zistí.

V zmysle zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom dovtedy, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, bez ohľadu na to, či sú maloleté alebo plnoleté. Ak Vaša dcéra pokračuje v štúdiu a nie je schopná sa samostatne živiť, je Vaša povinnosť platiť výživné naďalej. Nárok na výživné Vašej dcéry pokračuje aj po skončení strednej školy, pokiaľ sa ďalej vzdeláva na vysokej škole alebo v inom vzdelávacom inštitúte.

Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá do momentu, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.

V prípade plnoletých detí, ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas, môže dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti.

V prípade, ak sa chcete vyhnúť tomu, že by otec požadoval od Vás späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemáte, podajte na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Cez centrálny register pobytu obyvateľov zistíte skrz jeho meno a priezvisko a dátum narodenia adresu trvalého pobytu. Túto adresu uveďte v návrhu. Jeho reálny pobyt si už súd prostredníctvom polície a iných príslušných orgánov zistí.

Pokiaľ otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať (napr. životná úroveň, majetok, výdavky, svedectvá). Je vhodné pripraviť si dôkazy o tom, aké má otec reálne príjmy a aký je jeho životný štandard - napríklad fotografie, výpisy z účtov, svedectvá, informácie o jeho podnikaní, majetku, autách, dovolenke, info na sociálnych sieťach vrátane fotografií a pod.

Dcéra môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že otec na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.

V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúčam obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo. Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov otca, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov.

Vo Vašej situácii je dôležité rozlišovať medzi rozvodom manželstva a úpravou práv a povinností k plnoletej dcére, ktorá je osobou so zdravotným postihnutím a nie je schopná samostatne právne konať. Pri rozvode manželstva súd štandardne rozhoduje o rozvode samotnom a v prípade maloletých detí aj o úprave rodičovských práv a povinností. Plnoletá osoba je právne samostatná, pokiaľ jej nebola obmedzená alebo odňatá spôsobilosť na právne úkony.

Možnosti sú teda nasledovné: V rozvodovom konaní sa o plnoletej dcére nerozhoduje. V konaní o obmedzenie spôsobilosti môže súd ustanoviť opatrovníka - môžete ním byť Vy, ale aj manžel, ak o to požiada. Súd rozhodne podľa najlepšieho záujmu Vašej dcéry. Ak by ste nesúhlasili s ustanovením manžela za opatrovníka, môžete to v konaní namietať a predložiť dôkazy o Vašej doterajšej starostlivosti a o tom, že manžel sa o dcéru nestaral. Odporúčam Vám pripraviť si dôkazy o Vašej starostlivosti (lekárske správy, potvrdenia, svedectvá) a v konaní aktívne vystupovať. Ak by ste potrebovali zastupovanie alebo pomoc s prípravou podaní, môžete sa obrátiť na advokáta špecializovaného na rodinné právo.

Otázkou je však výživné na plnoletú dcéru, ktoré však nie je predmetom konania rozvodového konania.

V prípade, ak sa Váš syn sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie formou druhého stupňa vysokoškolského štúdia, Vaša vyživovacia povinnosť trvá do času, kým Váš syn neukončí vysokú školu získaním titulu Mgr./Ing./MUDr. a pod. Aj v prípade, ak by sa rozhodol pre doktorandské štúdium, vyživovacia povinnosť zanikne zahájením druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Ak by sa po ukončení štúdia nezamestnal, vyživovacia povinnosť netrvá, nakoľko už bude schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že by napríklad nedokázal nájsť prácu vo vyštudovanom obore neznamená, že by ste ho mali naďalej ako rodičia vyživovať. Na trhu práce je množstvo pracovných ponúk, ktoré môže využiť. Takto by sa k tomu postavil aj sám súd v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, ak by napr.

Pokiaľ ide o spôsob ukončenia vyživovacej povinnosti, pokiaľ bola táto určená rozhodnutím súdu, potom je potrebné podať návrh na zrušenie výživného na súd príslušný podľa trvalého pobytu oprávneného na výživné.

Vzhľadom na to, že ste už nadobudli plnoletosť, de iure už nie ste zverená do starostlivosti žiadneho z rodičov. Vzhľadom na to, ak si voči Vám rodičia neplnia vyživovaciu povinnosť, resp. Samozrejme pokiaľ si Vaša mama voči Vám vyživovaciu povinnosť plní v dostatočnej miere, voči nej návrh podávať nemusíte.

Podľa zákona o rodine platí vyživovacia povinnosť rodiča voči svojmu dieťaťu dovtedy, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Vzhľadom na to, že Váš syn stále študuje, teda sústavne a nepretržite sa pripravuje na svoje budúce povolanie, Vaša vyživovacia povinnosť trvá. Pokiaľ by štúdium prerušil, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začal o nejaký čas znovu študovať. Vzhľadom na to, ak máte vedomosť, že syn riadne študuje, návrh na zrušenie výživného by bol s veľkou pravdepodobnosťou súdom zamietnutý. Pokiaľ však pochybujete o tom, že syn študuje, môžete návrh na zrušenie výživného podať. Súd je povinný v konaní skúmať, či sa syn skutočne stále pripravuje štúdiom na svoje budúce povolanie alebo nie. Pokiaľ by zistil, že sa už nepripravuje, vtedy by výživné zrušil.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Súdna prax sa zhoduje na tom, že nadobudnutie schopnosti dieťaťa samo sa živiť nemožno stotožňovať s dosiahnutím plnoletosti. Vo Vašom prípade to znamená, že vyživovaciu povinnosť voči Vašej dcére ste povinný plniť až do času, keď súd rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti.

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k deťom, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Skutočnosť, že dcéra má 20 rokov a ukončila školu, neznamená automaticky zánik vyživovacej povinnosti. Ak si dcéra aktívne hľadá prácu, je evidovaná na úrade práce a nie je schopná sa sama živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá. To, že dcéra býva s matkou, neznamená, že len matka je povinná zabezpečovať jej výživu. Obaja rodičia majú voči nej rovnakú vyživovaciu povinnosť, pokiaľ nie je schopná samostatne sa živiť. Výška príspevku každého rodiča závisí od jeho možností, schopností a majetkových pomerov.

Ak otec dobrovoľne neprispieva, odporúčam najskôr pokúsiť sa s ním dohodnúť. Ak to nie je možné, dcéra môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti otca. V návrhu na súd je potrebné uviesť, že dcéra nie je schopná sa sama živiť, je evidovaná na úrade práce, a že otec neprispieva na jej výživu. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností otca. Rizikom je, že ak by súd zistil, že dcéra už je schopná sa sama živiť (napr. by odmietala prácu alebo by mala príjem), mohol by návrh zamietnuť. Ak však preukáže, že si prácu hľadá a nie je schopná sa sama živiť, súd spravidla vyživovaciu povinnosť určí.

Odporúčam pripraviť si dôkazy o evidencii na úrade práce, o príjmoch a výdavkoch dcéry, a tiež o možnostiach a príjmoch otca.

Právna teória i prax sa zhodujú na tom, že vyživovacia povinnosť rodiča voči jeho plnoletému dieťaťu, ktoré stále študuje, zaniká až vtedy, keď dieťa úspešne ukončí vysokú školu v určitom študijnom programe (t. j. dosiahne najvyšší možný stupeň vzdelania v určitom odbore - typicky magister, inžinier, doktor medicíny).

Naša advokátska kancelária Vám môže pomôcť s právnymi otázkami ohľadom výživného pre plnoleté deti, vrátane zastupovania v súdnych konaniach o úprave výživného.

V zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“ Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Práve toto ustanovenie určuje dĺžku vyživovacej povinnosti, a to do momentu, keď je dieťa schopné samostatne sa živiť. V tom prípade sa skúmajú viaceré faktory, ktoré je nutné naplniť, aby sa dieťa pokladalo za samostatné, nakoľko je to u každého individuálne.

Dieťa je prevažne samostatné v momente, keď je schopné samostatne sa živiť a pokrývať všetky nevyhnutné potreby pre život zo zdrojov práce, na ktorú je psychicky a fyzicky spôsobilé.

Vzhľadom na to, že Vaša dcéra už dosiahla plnoletosť, výživné na dcéru cestou súdu po dosiahnutí plnoletosti nemôžete žiadať Vy ako jej matka, lebo už nebudete jej zákonný zástupca. Dcéra môže podať návrh na súd na určenie výživného od otca hneď po dovŕšení 18 rokov, nie skôr. Do dovŕšenia plnoletosti by musel návrh podať zákonný zástupca (teda Vy), po 18. narodeninách už ako plnoletá osoba sama v svojom mene.

V súlade s § 62 ods. 1 Zákona o rodine ste ako matka povinná platiť Vašej dcére výživné až do času, kým nebude schopná sama sa živiť. Z § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V takomto prípade bude teda potrebné podať návrh na súd na zrušenie výživného.

Všetky členské štáty EÚ sa však uznávajú, že deti majú právo na osobný vzťah a priamy styk s obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď žijú v rôznych krajinách. Rodičia majú právo na osobný kontakt so svojím dieťaťom, či už pravidelným alebo v dohodnutom čase, alebo striedavo s jedným alebo striedavo s oboma rodičmi. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť s bývalým partnerom na návštevy, budete sa pravdepodobne musieť obrátiť na súd.

Súd v krajine obvyklého miesta pobytu dieťaťa určí, či je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti, a určí miesto bydliska dieťaťa.

Pravidlá EÚ týkajúce sa rodičovských práv a povinností, napr. uznávanie alebo výkon, sa nevzťahujú na Dánsko.

Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Súd môže priznať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k osobnej starostlivosti o maloleté dieťa aj maloletému rodičovi dieťaťa staršiemu ako 16 rokov, ak spĺňa predpoklady, že výkon tohto práva zabezpečí v záujme maloletého dieťaťa.

Nie je teda rozhodujúci ani vek dieťaťa a ani to, či študuje alebo nie. Dôležité je, či je schopné sa samé živiť. Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká.

Obyčajne externí študenti majú možnosť zamestnať sa (hoci aj brigádne) a tak si zabezpečovať živobytie. To, že sa konalo pojednávanie bez Vašej prítomnosti môže byť procesnou chybou súdu. Najmä ak Vám neoznámili termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť Vám termín pojednávania. Odporúčam Vám ísť nahliadnuť, čo najskôr, do súdneho spisu a zistiť, či Vám doručovali predvolanie.

Zároveň zistíte, či súd už rozhodol alebo ešte nie. Odporúčam konať rýchlo, pretože, ak by súd rozhodol, plynie 15 dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia. Ak by konanie skončilo zamietnutím návrhu, bude len veľmi obtiažne dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností od posledného rozhodnutia súdu. Preto odporúčam toto konanie dotiahnuť do konca.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné.

tags: #povinnost #rodica #nie #je #len #platit