Určenie príslušnosti súdu vo veciach výživného na dieťa, najmä ak jeden alebo obaja rodičia žijú v zahraničí, je komplexná právna otázka. V takýchto prípadoch sa uplatňujú pravidlá Európskej únie, ktoré pomáhajú stanoviť, ktorý súd by sa mal vaším prípadom zaoberať. Tento článok sa zameriava na situácie, keď je potrebné určiť príslušnosť slovenského súdu vo veciach výživného na dieťa, ktoré má obvyklý pobyt na Slovensku, ale druhý rodič žije v zahraničí, alebo naopak.
Je dôležité pochopiť, že právne predpisy upravujúce vyživovaciu povinnosť sa nemusia riadiť právom krajiny, v ktorej ste napríklad požiadali o rozvod. Pravidlá EÚ upravujú záležitosti týkajúce sa vyživovacej povinnosti v krajine EÚ, v ktorej žijete, a rozhodnutia o výživnom vydané v EÚ sú vykonateľné vo všetkých ostatných krajinách EÚ.
Kde môžete požiadať o výživné?
Primárne sa právomoc súdov v EÚ pri určovaní výživného na maloleté deti zakladá na obvyklom pobyte dieťaťa. Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti platí, že o výživnom na maloleté deti rozhodujú súdy toho členského štátu EÚ, v ktorom má maloleté dieťa tzv. obvyklý pobyt.
Pojem "obvyklý pobyt" nie je v nariadení priamo definovaný, ale judikatúra Súdneho dvora EÚ ho vykladá ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Pri posudzovaní obvyklého pobytu sa zohľadňujú faktory ako trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátna príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte.
V prípade, ak dieťa žije s jedným z rodičov na Slovensku a má tu svoj obvyklý pobyt, slovenský súd bude vo všeobecnosti príslušný na rozhodovanie o výživnom. To platí aj vtedy, ak druhý rodič žije v inom členskom štáte EÚ alebo mimo EÚ.
Príklad: Ak žijete s dieťaťom na Slovensku a Vy aj Vaše dieťa máte trvalý pobyt na Slovensku, zatiaľ čo otec dieťaťa žije v Belgicku, a chcete požiadať o platenie výživného a jeho výpočet, môžete tak urobiť na slovenskom súde, nakoľko dieťa má obvyklý pobyt práve na Slovensku. Najprv je potrebné podať návrh na určenie výživného na súd v mieste bydliska maloletého dieťaťa.
Ak by ste sa však s dieťaťom presťahovali do inej krajiny EÚ a Vaše dieťa by tam malo svoj obvyklý pobyt, potom by na rozhodovanie o výživnom boli príslušné súdy tej krajiny.
Relevantné právne predpisy a postupy pri žiadosti o výživné
V prípadoch, keď rodičia žijú v rôznych krajinách, je kľúčové určiť, ktoré právne predpisy sa uplatňujú a ktorý súd má právomoc rozhodovať. Základným dokumentom upravujúcim túto oblasť v rámci EÚ je Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009.
Postup pri žiadosti o výživné
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, je potrebné podať návrh na určenie výživného na súd. V Slovenskej republike je to súd v mieste bydliska maloletého dieťaťa.
V návrhu je potrebné uviesť:
- Osobné údaje oboch rodičov a dieťaťa.
- Majetkové pomery oboch rodičov.
- Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré by ste mali súdu vyčísliť.
Výška výživného sa určuje na základe schopností a možností rodičov a potrieb dieťaťa. Primárne sa vychádza z mesačného príjmu povinného rodiča (v tomto prípade otca, nakoľko matka si plní vyživovaciu povinnosť v naturálnej forme - osobnou starostlivosťou) vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa.
V súčasnosti už platí tzv. tabuľkové výživné, kedy súdy určujú výživné podľa metodiky pre výpočet výživného rodičov. Táto metodika prihliada na počet vyživovacích povinností povinného rodiča a vek oprávneného dieťaťa. Podľa nej si viete určiť, koľko by mal otec prispievať mesačne zo svojho príjmu na svoje maloleté dieťa. Napríklad, ak má len jedno dieťa a toto má vek 6 rokov, potom by mal na neho prispievať mesačne sumou 20% z jeho čistého mesačného príjmu.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže
V prípadoch cezhraničného vymáhania výživného zohráva dôležitú úlohu aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Toto centrum je ústredným orgánom na území Slovenskej republiky pre uplatňovanie nárokov v prípadoch súvisiacich s cezhraničným vymáhaním výživného. Zaoberá sa vymáhaním výživného v prípadoch, keď žije osoba, ktorá má platiť výživné v zahraničí a oprávnená osoba na území Slovenskej republiky, a naopak, keď oprávnená osoba žije v zahraničí a požaduje platenie výživného od osoby, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky.
Po doručení písomnej žiadosti (o pomoc pri vymáhaní výživného, o vydanie rozhodnutia o výživnom v zahraničí, o zvýšenie alebo zníženie výživného v zahraničí a pod.) Centrum žiadateľa informuje o ďalšom postupe a nevyhnutnosti zabezpečenia potrebných dokladov.
Kolízie právomocí a medzinárodné dohody
V prípade, ak už prebieha konanie o výživnom v jednom členskom štáte EÚ a následne sa podá návrh na konanie v inom členskom štáte, súd, na ktorý bol návrh podaný neskôr, by mal konanie zastaviť z dôvodu prekážky litispendencie (už skôr začatého konania v inom štáte). Je dôležité informovať príslušný súd o prebiehajúcom konaní v inom štáte.
Ak ide o prípady, keď vec súvisí so štátom mimo Európskej únie, je potrebné určiť, či má Slovenská republika s daným štátom uzavretú zmluvu o právnej pomoci v civilných veciach. V takýchto prípadoch sa postupuje podľa ustanovení príslušnej zmluvy, prípadne podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
V praxi sa môžu vyskytnúť aj situácie, kedy rodič žijúci v zahraničí žiada o zmenu výšky výživného, ktoré bolo určené slovenským súdom. V takom prípade je potrebné podať návrh na zmenu výživného na príslušný súd, pričom sa opätovne zohľadňujú obvyklý pobyt dieťaťa a relevantné právne predpisy.
Striedavá osobná starostlivosť a jej vplyv
Hoci článok primárne pojednáva o výživnom, je dôležité spomenúť aj inštitút striedavej osobnej starostlivosti (SOS), ktorý bol na Slovensku zavedený od 1. júla 2010. SOS umožňuje súdom zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa. Táto forma starostlivosti môže mať vplyv aj na určenie výživného a na úpravu rodičovských práv a povinností.
Spoločná starostlivosť a rovnaký čas rodičovstva
V konaniach o rozvod manželstva súdy tradične prejednávajú a upravujú práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode. Rozvod slovenských manželov, ktorí žijú a vychovávajú deti v zahraničí, prináša so sebou nielen emocionálne, ale aj právne komplikácie. Jednou z najdôležitejších otázok v takýchto prípadoch je určenie, ktorý súd má právomoc rozhodnúť o deťoch - o ich zverení, styku s rodičom a výživnom. Pri posudzovaní tejto otázky je rozhodujúce, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt a aký je jeho skutočný vzťah k Slovenskej republike.
Určenie právomoci slovenského súdu
Slovenský súd môže rozhodovať aj vtedy, keď rodina žije v zahraničí, najmä ak sú všetci občania SR a dieťa má väzbu na Slovensko. Kľúčové je správne posúdiť, ktorý súd môže vo veci konať. To, ktorý súd má konať, závisí od právneho predpisu, ktorý sa na daný prípad vzťahuje, a tento právny predpis určíme podľa toho, či sa nachádzame v priestore Európskej únie, alebo nie.
V prípade rozvodov v rámci EÚ, najmä ak ide o rozvod manželstva, z ktorého pochádzajú deti, platí Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (Brusel IIb). Podľa článku 7 tohto nariadenia majú súdy členského štátu právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Existujú však aj výnimky z tohto pravidla, napríklad ak sa rodičia dohodnú na právomoci vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Nariadenie dokonca umožňuje, aby slovenský súd rozhodol len o rozvode, pričom o deťoch rozhodne súd inej krajiny - tam, kde majú obvyklý pobyt.
V prípade, ak ide o rozvod manželstva s deťmi mimo EÚ, aplikujeme pravidlo, kde skúmame existenciu medzinárodnej zmluvy medzi SR a iným štátom. Pokiaľ takáto dohoda neexistuje, v podmienkach SR postupujeme podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Podľa § 39 ods. 1 a 4 tohto zákona platí, že právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky. Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, alebo ak aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.
Je dôležité si uvedomiť, že to, že vo veci môže konať slovenský súd, neznamená, že nemôže konať aj súd iného štátu. Každý štát si pravidlá medzinárodného práva súkromného môže upraviť podľa seba.
Rodičovské práva a povinnosti
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a to bez ohľadu na to, či sú manželia, rozvedení alebo žijú spolu. Rodičia sú povinní pri výkone svojich práv chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
Ak jeden z rodičov nežije, je neznámy alebo nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, vykonáva rodičovské práva a povinnosti druhý z rodičov. Zákon o rodine rozlišuje viacero druhov náhradnej starostlivosti, ako je náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť či ústavná starostlivosť.
Úprava výkonu rodičovských práv a povinností súdom
Ak rodičia nežijú spolu, súd môže upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti a ako bude prebiehať styk dieťaťa s druhým rodičom. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
- Výlučná osobná starostlivosť: Dieťa je zverené do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, pričom druhý rodič má právo na styk s dieťaťom a podieľa sa na jeho výchove a vzdelávaní. Rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov ostávajú zachované aj za podmienky, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. Pokiaľ by malo dôjsť k významnému rozhodnutiu v živote dieťaťa, ako je napríklad zmena školského prostredia alebo presťahovanie do zahraničia, je potrebný aj súhlas druhého rodiča.
- Striedavá osobná starostlivosť: Starostlivosť o maloleté dieťa je zabezpečovaná striedavo oboma rodičmi, ktorí sa obaja podieľajú na jeho výchove, vzdelávaní a každodennej starostlivosti. Obvykle dochádza k striedaniu v pravidelných intervaloch. Podmienkou je schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove, zabezpečenie stabilného prostredia v oboch domácnostiach, vhodný vek a psychická vyspelosť dieťaťa. V roku 2022 bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti v 11 % prípadov. Pri tomto type starostlivosti súd skúma najmä miesto bydliska oboch rodičov a ich schopnosť vzájomne komunikovať.
- Spoločná osobná starostlivosť: Táto forma starostlivosti bola do Zákona o rodine zavedená s účinnosťou od 01.01.2023. Nevyhnutnou podmienkou je záujem a súhlas oboch rodičov. Na rozdiel od striedavej osobnej starostlivosti, vo výroku súdu nie je vymedzené časové ohraničenie, kedy sa dieťa nachádza u toho-ktorého rodiča, ale toto je ponechané na dohode rodičov. Zdôrazňuje sa rovnocenná participácia rodičov na výchove.
Styk s dieťaťom a jeho úprava súdom
Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Toto právo vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V prípade, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s dieťaťom, súd môže zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Je však potrebné si uvedomiť, že nie každý prípad, kedy sa styk nerealizoval, je automaticky dôvodom na zmenu starostlivosti. Súd bude skúmať, či by takáto zmena bola v záujme dieťaťa.
Dôležitú úlohu v konaniach týkajúcich sa maloletých detí zohráva čas. Ak veci nefungujú, je nevyhnutné ihneď konať a bez váhania využiť všetky možnosti, ktoré právny poriadok poskytuje. V prípade, ak jeden z rodičov bráni druhému v styku s dieťaťom, môže sa domáhať ochrany aj prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením by sa mohol domáhať určenia styku so svojím maloletým dieťaťom.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) opakovane zdôrazňuje, že je potrebné využiť všetky dostupné vnútroštátne prostriedky na to, aby bol vzťah dieťaťa s obidvoma rodičmi zachovaný. Zároveň však ESĽP tvrdí, že kompetencie štátu nie sú neobmedzené a ak sú už vzťahy tak vážne narušené, nemôže štát vynucovať budovanie vzťahu medzi dieťaťom a rodičom v rozpore so záujmom dieťaťa.
Konanie vo veciach maloletých detí
Na podanie návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností je príslušný okresný alebo mestský súd, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje bydlisko. Konanie je zrýchlené a menej formálne a všetky konania týkajúce sa úpravy rodičovských práv a povinností sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
V konaniach týkajúcich sa maloletých detí (tzv. nesporové konanie) musí súd zo zákona zisťovať tzv. skutočný stav veci a tiež záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Druhy jurisdikcie (advokátska komora, kriminologická komisia a hodnotiteľ skúšok Napolcom)
Dôležitosť obvyklého pobytu dieťaťa
Pri posudzovaní právomoci súdu je rozhodujúce, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Napríklad, ak matka s dcérou žijú v Českej republike, kde majú obidve obvyklý pobyt, právomoc na rozhodovanie o úprave práv a povinností k maloletej dcére bude mať súd ČR. V takom prípade sa bude aplikovať aj české právo. Štátne občianstvo nie je v tomto prípade rozhodujúce.
Dôležité právne pojmy
- Rodičovské práva a povinnosti: Podľa slovenského Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine zahŕňa rodičovská zodpovednosť (t.j. rodičovské práva a povinnosti) starostlivosť o maloleté dieťa, jeho výchovu, zdravie, výživu a všestranný rozvoj. Tieto práva a povinnosti patria obom rodičom spoločne.
- Osobná starostlivosť: Ak je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, tento rodič rozhoduje o všetkých bežných a každodenných záležitostiach týkajúcich sa dieťaťa bez súhlasu druhého rodiča. Na rozhodnutie o všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností však potrebuje súhlas druhého rodiča.