Rozhodnutie o tom, kedy je najvhodnejší čas umiestniť dieťa do materskej školy, je pre mnohých rodičov významným míľnikom. Je to obdobie plné očakávaní, ale aj obáv. Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na túto tému, od posúdenia zrelosti dieťaťa až po tipy na úspešnú adaptáciu, s dôrazom na dôležitosť rôznych aspektov vývinu dieťaťa.
Zrelosť dieťaťa na škôlku: Kedy je ten správny čas?
Z hľadiska vývinovej psychológie je medzi batoľaťom a dieťaťom predškolského veku výrazný rozdiel. Batoľa (do 3 rokov veku života) môže byť umiestnené v jasliach. Toto zariadenie je však „zariadením pre dospelých“ a deti by si ho samé nikdy nevymysleli. Kdežto materská škola - škôlka - je „zariadenie pre deti“ a deti by si ho vymysleli, aj keby v dnešnej podobe neexistovali. Proste ich potrebujú.
Predškolské dieťa prekračuje hranice svojho najbližšieho rodinného kruhu a potrebuje si začať utvárať vzťah k druhým deťom, k svojim vrstovníkom. Obyčajne sa odporúča vek 3 rokov, nakoľko v tomto období končí aj rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka. Podľa môjho názoru je v 3 rokoch ešte skoro, v 4 rokoch je to možné a v 5 rokoch je to pre dieťa nevyhnutné.
Ako majú rodičia zistiť, že ich dieťa je už zrelé, aby navštevovalo nejaké kolektívne predškolské zariadenie? Obyčajne sa rodičia nezamýšľajú nad zrelosťou dieťaťa do škôlky. Dieťa prirodzene dospeje do vývinového štádia, kedy je ochotné spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní a hlavne - vie rozprávať, a to z dieťaťa robí najviac samostatnú osobnosť. Tu niekde začínajú aj potreby dieťaťa stretať sa s rovesníkmi, tráviť v spoločnej hre viac času, túžba spoznať aj iné formy hry či činností ako tie, ktoré mu ponúka rodina.
Aj keď ste na materskej dovolenke, dieťa by malo ísť do škôlky aspoň v poslednom predškolskom ročníku vo veku 5 až 6 rokov, aby si zlepšilo jemnú a hrubú motoriku, aby sa socializovalo, naučilo sa komunikovať s druhými cudzími ľuďmi, so svojimi rovesníkmi, naučilo sa odložiť splnenie svojich želaní na neskôr. To je príprava nielen do školy, ale aj na život. Ak ste doma s mladším súrodencom, stačí dať dieťa do škôlky na dopoludnie. Aj dieťa s chronickou chorobou by posledný rok pred vstupom do školy malo minimálne štyri hodiny navštevovať škôlku, samozrejme, so súhlasom ošetrujúceho lekára.
Sú deti, ktoré potrebujú len dlhší čas, aby ich nervová sústava dozrela do štádia, kedy sa dieťa dokáže odpútavať od tých najbližších osôb.
Výber správnej škôlky: Kritériá a rady
Výber škôlky je veľmi dôležitý a rodičia si musia zvážiť požiadavky, ktorých splnenie budú od škôlky očakávať. Mnohokrát si rodičia vyberajú najbližšiu škôlku. Nepochybne, organizácia vodenia dieťaťa do škôlky a vyberania z nej je dôležitým kritériom, nemalo by však byť jediným. Pre niekoho je dôležité množstvo ponúkaných krúžkov pre deti, v podobe výučby cudzieho jazyka, hudobného, tanečného, alebo dramatického krúžku. Takisto častým kritériom je veľkosť škôlky, počet tried a počet detí v triedach. Ale najdôležitejším kritériom by sa mal stať profesionálny vzdelávací program a prístup učiteliek k deťom. Preto je dobré si vziať aj svoje dieťa na „pomoc“ pri výbere škôlky. Napokon, vybratá škôlka musí vaše dieťa priťahovať, musí ho osloviť svojou atmosférou a vás aj premyslenou koncepciou výchovy a vzdelávania.
Adaptácia dieťaťa v škôlke: Trpezlivosť a podpora
Nie je dobré, ak má dieťa pocit, že je do škôlky odkladané. Pobyt v škôlke by sme nemali preháňať. Samozrejme, nie vždy to je možné. Veľmi by som sa prihovárala, aby predovšetkým najmladšie deti mohli spávať či oddychovať po obede doma či u starých rodičov.
Pokiaľ nechce chodiť dieťa do škôlky, je nutné sa zaujímať o to, akými činnosťami sa behom dňa zamestnávalo. Treba pomôcť aj dieťaťu, aj učiteľkám pri hľadaní aktivít, ktoré vaše dieťa obľubuje a ktoré ho upútajú. Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človiečika. Doprajte mu čas, aby ich dokázal zvládnuť. A plač je len jeho obrannou reakciou, ktorou vám chce v istej chvíli okrem iného povedať, že vás má rád.
Ak však raz už dieťa dáte do škôlky a ono najmä pri rannom lúčení usedavo plače, nevzdajte to hneď po prvých dňoch. Vydržte!
Pokiaľ by sa však vyskytli akékoľvek prejavy spojen s rannou nevoľnosťou či vracaním, nočné nepokojné sny až nočné desy, dieťa by začalo mať problémy s rozprávaním či zajakávaním - porozmýšľajte o iných možnostiach, príp. sa poraďte s odborníkom.
Je potrebné komunikovať s učiteľkou, ktorá najlepšie vie odhadnúť, či ranný plač dieťa len inscenuje, aby ovplyvnilo rodičov, a po ich odchode sa dostane do pohody, alebo ide skutočne o celodenný plač dieťaťa, ktorý môže trvať niekoľko dní, no aj týždňov, spravidla sa však napokon vytratí.
Dojčenie a škôlka: Podpora imunity a emocionálnej pohody
Stále viac detí je dojčených dlhšie, čo znamená, že mnohé z nich sú dojčené aj počas obdobia, keď začnú navštevovať škôlku. Dojčenie dieťaťa, ktoré chodí do škôlky, má potenciál priniesť množstvo pozitív. Dojčenie počas toho, čo dieťa chodí do škôlky, mu môže zásadným spôsobom pomôcť z hľadiska imunity či zvládania chorôb, ktoré sa v detských kolektívoch a práve v tomto veku často vyskytujú.
Dojčenie pomôže aj vám vo veľmi fyzickom zblížení sa s dieťaťom, keď si po celom dni v škôlke a v práci môžete spoločne sadnúť či ľahnúť a odpočinúť si pri dojčení. Matky, ktoré pokračujú v dojčení aj po návrate do práce, hovoria, že im dojčenie pomáha túto situáciu jednoduchšie zvládnuť. Z dôvodu nástupu do škôlky dieťa nemusíte vopred učiť zaspať samé alebo spať poobede bez dojčenia. Z dôvodu nástupu do škôlky nemusíte dieťa odstaviť.
Mnohé matky potvrdzujú pozitívne skúsenosti s dojčením počas nástupu do škôlky. Napríklad, Lucia uvádza, že nástup a adaptácia do škôlky boli vďaka dojčeniu jednoduchšie u oboch jej detí. Deti, ktoré doma spávali len s ňou a len pri dojčení, v škôlke spávali samé a zaspávali rýchlo. Martina pred škôlkou nadojčila syna a keď preňho prišla do škôlky, priamo na chodbe si vypýtal. Martina si sadla na lavicu, nadojčil sa a nebol žiaden problém. A aj to len pár týždňov, potom si pýtal už až doma.
Príprava dieťaťa na škôlku: Kľúč k úspešnej adaptácii
Príprava na škôlku by mala byť postupná a citlivá. Dôležité je hovoriť s dieťaťom o škôlke pozitívne, vysvetľovať mu, čo ho tam čaká, a odpovedať na jeho otázky.
- Spoločné návštevy škôlky: Ak je to možné, navštívte škôlku s dieťaťom ešte pred nástupom. Spolu si všimnete hračky, učiteľky, skrinky v šatni a pod. a celý čas od zápisu do nástupu sa môžete s dieťaťom doma o škôlke rozprávať.
- Hra na škôlku doma: Hrajte sa s dieťaťom na škôlku, aby si zvyklo na rôzne situácie, ktoré ho tam môžu čakať. Môžete sa spolu hrávať na škôlku doma, pozorovať deti pri vychádzke alebo obdivovať spoločné hry škôlkarov vonku, a tým motivovať dieťa k tomu, aby sa tešilo, že bude chodiť do škôlky, že sa naučí veľa nových vecí, že bude mať možnosť hrať sa s viacerými hračkami a že bude s deťmi.
- Rozhovory o škôlke: Rozprávajte sa s dieťaťom o škôlke, o tom, čo sa tam robí, a o deťoch, s ktorými sa tam bude hrať. Vy si oprášite vaše matné spomienky na MŠ a dieťa bude cítiť bezpečie, že viete, ako to v triede chodí, že sa v škôlke obeduje ako doma, aj spinkať sa chodí.
- Socializácia s rovesníkmi: Umožnite dieťaťu tráviť čas s inými deťmi, aby si zvyklo na kolektív. Najjednoduchšie je, ak máte to šťastie, že mu vo vašom okolí nájdete rovesníka, s ktorým sa bude cez prázdniny hrávať a potom navštevovať MŠ.
- Príprava vecí do škôlky: Nechajte dieťa, aby si samo vybralo hračku, ktorú si vezme so sebou do škôlky. Nezabudnite, že dieťa si do dobrej materskej školy môže priniesť svoju obľúbenú hračku, talizman alebo malý vankúšik na spanie. Môžete sa dohodnúť, že bábika alebo autíčko budú čakať v skrinke, aby dieťa cítilo, že v škôlke nie je úplne samo.
- Ranné rituály: Vytvorte si stabilné ranné rituály, ktoré dieťaťu pomôžu cítiť sa bezpečne. Najlepšie je učiť dieťa pripravovať si večer veci na druhý deň. Ak sa už pri vstupe do materskej školy dieťa naučí tento rituál, nebude mať problém s prípravou školskej tašky. A ďalšia výhoda je v tom, že sa vyhnete rannému zhonu.
Dôležitosť predškolského vzdelávania a sociálneho kontaktu
Materská škola dopĺňa rodinnú výchovu o výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú na všestranný rozvoj osobnosti dieťaťa. Predškolská dochádzka a samotná návšteva detského kolektívu naučí dieťa správať sa v situáciách, ktoré sa v rodinách bežne nestávajú. Dieťa si zvykne a naučí sa žiť v kolektíve, často sa naučí prehrávať ale aj presadiť sa v skupine detí. Už v tomto období sú jasné a viditeľné prejavy osobnosti dieťaťa vo vzťahu k iným deťom. Rodič či pedagóg má preto stále čas zareagovať a správne dieťa usmerniť. Správanie sa v rovnocennom kolektíve detí je úplne odlišné od správania sa v úzkom kruhu rodiny. Taktiež sa dieťa naučí rešpektovať inú autoritu ako rodiča.
Sociálny kontakt detí v kolektíve je ťažko nahraditeľný. Predškoláci. Tejto kategórii detí sa v MŠ buduje školský návyk, precvičuje jemná grafomotorika, preto môžu mať pri nástupe do prvého ročníka ZŠ problém so sústredením sa na aktivity počas dňa.
Dieťa sa musí naučiť fungovať v skupine a deliť sa o veci. Ak nemá viacerých súrodencov, doma sa to nenaučí.
Odlúčenie je spojené aj so smútkom a je to v poriadku. Vývinovo je úplne normálne, že deti sú z odlúčenia smutné a radšej by boli doma s mamou. Pre deti je pocit bezpečia a istoty to najdôležitejšie a ten majú od svojho narodenia práve pri rodičoch. Odlúčenie a separácia má však v živote dieťaťa z viacerých dôvodov veľký význam.
Ranné rituály a lúčenie: Ako uľahčiť odchod
Vytvorte si stabilné ranné rituály, ktoré dieťaťu pomôžu cítiť sa bezpečne. Najlepšie je učiť dieťa pripravovať si večer veci na druhý deň. Ak sa už pri vstupe do materskej školy dieťa naučí tento rituál, nebude mať problém s prípravou školskej tašky. A ďalšia výhoda je v tom, že sa vyhnete rannému zhonu.
Vždy sa s dieťaťom rozlúčte, aj keď plače. Ubezpečte ho, že sa vrátite, a dodržte svoj sľub. Vždy sa rozlúčiť s dieťaťom.
Vytvorte si svoju mantru na rozlúčku ako „Zvládneš to“, „Buď sám sebou“ alebo „Uži si to“.
Odlúčenie skráťte na čo najkratšiu dobu. Pusa, prezliecť, zakývať, do triedy a preč. Prílišné lúčenie sa môže vstup do triedy zhoršiť o 100%. Čím dlhšie sa lúčite, objímate, vysvetľujete vo dverách, tým viac viažete Vaše dieťa na seba. Potom sa dieťa rozplače a nevkročí do triedy.
Ako zvládnuť obavy rodičov
Obavy rodičov sú prirodzené. "Mám obavy, neviem, či to moje dieťa bezo mňa tak dlho vydrží. Určite tam samé nezaspí, neviem si to predstaviť. Nebol sám dlhšiu dobu, sme stále spolu, cítim strach pri tej predstave. Ja som v škôlke nikdy nič dobré nezažila, deti sa mi vysmievali, učiteľky sa ma nezastali a boli veľmi prísne. Neverím, že sa môjmu dieťaťu môže dariť lepšie. Cítim obavu a nepokoj, keď si predstavím, že zverím svoje dieťa niekomu, koho nepoznám. A čo ak sa nejaké dieťa rozhodne, že to moje mu nie je sympatické a bude mu robiť zle?"
Mnohí odborníci radia rodičom, aby boli hlavne oni sami s nástupom dieťaťa do škôlky vyrovnaní a boli o tom naozaj presvedčení. Lenže ako takýto stav vnútornej vyrovnanosti vlastne nadobudnúť? Byť aktívnym a zobrať situáciu do svojich rúk umožní rodičovi nachádzať podporu a istoty, ktoré mu pomáhajú vysporiadať sa s negatívnymi pocitmi.
Byť úprimný vo svojej emocionalite voči sebe i dieťaťu neznamená, že sa rodič v škôlke má rozplakať a „zložiť“, ale nie je podľa mňa ani vhodné popierať napr. emóciu smútku, či už toho svojho alebo smútku dieťaťa.
