Náhradné výživné pre plnoleté dieťa: Kedy a ako ho získať?

Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Túto povinnosť upravujú ustanovenia § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovaciu povinnosť môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdom konaní.

Je zákonom určená dĺžka trvania vyživovacej povinnosti? Je platenie výživného viazané na dosiahnutie určitej vekovej hranice? V akých prípadoch máte nárok na náhradné výživné? V nasledujúcom článku Vám prinášame odpovede na tieto aj mnohé iné praktické otázky týkajúce sa plnenia vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa.

Kedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov?

Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády.

V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.

Grafické znázornenie veku a trvania vyživovacej povinnosti

Nárok na náhradné výživné

Náhradné výživné predstavuje významný nástroj sociálnej ochrany nezaopatrených detí v prípadoch, keď si povinná osoba (najčastejšie rodič) neplní vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu. Štát v takýchto situáciách dočasne preberá zodpovednosť za zabezpečenie výživy dieťaťa, čím pomáha stabilizovať ekonomickú situáciu rodiny v ťažkej životnej situácii.

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Ak sú splnené všetky podmienky, môže rodič dieťaťa, iná fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti, alebo samo nezaopatrené dieťa, ak už je plnoleté, podať žiadosť o náhradné výživné.

Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (t.j. rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že povinná osoba (t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške).

Podmienky a výška náhradného výživného

Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7 - násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

S poskytovaním náhradného výživného sú, samozrejme, spojené aj isté povinnosti. Poberateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočnosti, rozhodujúcej pre jeho vyplácanie, a to najneskôr do 8 dní odo dňa tejto zmeny.

Infografika - Kedy máte nárok na náhradné výživné

Ako postupovať pri uplatňovaní nároku na výživné?

V prípade, ak dieťa dosiahlo plnoletosť a nie je schopné sa samo živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov. Na druhej strane, rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď. Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď., ak tieto plnenia nepresiahnu hranicu tzv. bežných.

V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.

Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.

Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu (napríklad z hľadiska uplatnenia absolventov), či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku. Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo. Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie.

Zároveň je nutné uviesť, že zákonná vyživovacia povinnosť nezaniká iba z dôvodu ukončenia štúdia, ak na to nie sú splnené ďalšie zákonné predpoklady. Ak teda dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Schéma - Kedy zaniká vyživovacia povinnosť

Proces podania žiadosti o výživné

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Týmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.

Nakoľko ste už plnoletá, v zmysle ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, máte oprávnenie podať návrh na súd na určenie výživného sama. V rámci domáhania sa určenia výšky výživného ste oprávnená postupovať podľa ustanovení ôsmeho dielu zákona č. 161/2015 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku.

Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú v zmysle ust. § 29 Zákona o rodine dieťa a obaja rodičia. Rozsudok vo veciach výživného možno v súlade ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine meniť, ak sa zmenia pomery.

Výživné

V prípade, že dieťa je schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. od ukončenia štúdia), súd môže vyživovaciu povinnosť zrušiť.

V návrhu bude potrebné popísať Váš aktuálny stav a vysvetliť súdu, prečo nie ste schopná sama sa živiť, napr. z dôvodov štúdia. Následne bude tiež potrebné rozpísať Vaše výdavky, a priložiť k nim aj dôkazy, ak nejakými disponujete.

Odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta, alebo mediátora, ktorý Vám pomôže so spísaním návrhu, prípadne Vás bude sprevádzať celým súdnym konaním ak to bude potrebné. S otcom môžete uzavrieť aj mimosúdnu dohodu za pomoci mediátora, následne však túto dohodu musí schváliť súd, konanie je však omnoho jednoduchšie. Konanie na súde je oslobodené od súdnych poplatkov, takže za návrh platiť nebudete.

Ďalšie prostriedky v prípade neplatenia výživného

Ďalším prostriedkom, účinným v niektorých prípadoch, je podanie trestného oznámenia na osobu, ktorá neplatí výživné. Podmienkou na jeho podanie je, že povinná osoba neplatí výživné podľa právoplatného rozhodnutia alebo schválenej dohody minimálne 3 mesiace v období 2 rokov. Takej osoby môže hroziť až trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, v prípade úmyselného neplatenia až 3 rokov.

Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu. Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.

Príklad výpočtu výživného podľa čistého mesačného príjmu rodiča
Čistý mesačný príjem rodiča (EUR) Percento z príjmu (pre dieťa 19+) Výška výživného (EUR)
1500 20 % 300
1000 20 % 200

Poznámka: Percentá sú orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od konkrétnych okolností a aktuálnej metodiky.

V zmysle § 2 ods. 1 písm a) zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom, náhradné výživné sa poskytuje na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípadoch, keď si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť.

Ilustračná fotografia - Rodina pri jedálenskom stole

tags: #nahradne #vyzivne #pre #plnolete #dieta